Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Merkelovej napriek kritike udelili najvyššie štátne vyznamenanie Nemecka

Bývalá nemecká kancelárka Angela Markelová si v pondelok prevzala najvyššie štátne vyznamenanie krajiny. Prezident Frank-Walter Steinmeier jej udelil Veľkokríž Radu za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko prvej triedy v špeciálnom prevedení - napriek tomu, že po odchode z funkcie čelí Merkelová neustálej kritike svojho politického odkazu, najmä v súvislosti so svojou politikou voči Moskve. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Merkelová stála na čele krajiny od roku 2005 do roku 2021. Dlhoročná líderka sa pri príležitosti prevzatia tohto ocenenia poďakovala svojej rodine i niekoľkým bývalým spolupracovníkom, pričom si spomenula na "mnoho veľmi, veľmi dobrých zážitkov".

"Ľudia často hovoria, že politika je jama plná hadov. Musím povedať, že by som v nej neprežila, keby nemala aj inú (lepšiu) stránku a vďaka nej som si to vždy vedela užiť," povedala Merkelová.

Prezident Steinmeier ocenil exkancelárku za "výnimočne dlhý čas vo funkcii a... výnimočný politický život". "Šestnásť rokov ste slúžili Nemecku s ambíciami, s múdrosťou, s vášňou," uviedol.

Na ceremónii sa okrem iných zúčastnili aj úradujúci kancelár Olaf Scholz, šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová či Merkelovej manžel Joachim Sauer, píše AFP.

Najvyššie štátne vyznamenania Nemecka bolo dosiaľ udelené iba dvom ľuďom - kancelárom Konradovi Adenauerovi a Helmutovi Kohlovi.

Dlhoročná šéfka nemeckej vlády čelí kritike najmä za svoju politiku voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a za to, že Nemecko zostalo dlhodobo závislé od ruskej energie. Kritike čelil aj samotný Steinmeier, ktorý za vlády Merkelovej odslúžil dve funkčné obdobia ako minister zahraničných vecí. Invázia Moskvy na Ukrajinu podľa neho "nezmenila iba Európu, ale aj svet a tým pádom aj náš pohľad na predchádzajúcu európsku a nemeckú politiku". "Je dôležité, aby sme sa z toho poučili," povedal Steinmeier.

Merkelovej okrem tohto vyčítajú aj jej rozhodnutia v roku 2011 ukončiť využívanie jadrovej energie a v roku 2015 prijať státisíce utečencov zo Sýrie a Iraku.

Merkelová má "veľké zásluhy, najmä na medzinárodnej úrovni", povedal Carsten Linnemann, podpredseda jej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU). Podľa jeho slov však "urobila aj chyby, z ktorých niektoré boli do očí bijúce".

Merkelová, ktorá od svojho odchodu do dôchodku píše memoáre, si však naďalej získava slová ocenenia, a to aj od svojich politických rivalov z radov Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) a Zelených.

(tasr)

Minúta  |  

Odvolací súd v Minnesote potvrdil 22,5 ročný trest pre Chauvina

Odvolací súd v americkom štáte Minnesota potvrdil v pondelok rozsudok nad bývalým policajtom Derekom Chauvinom, ktorý bol predvlani odsúdený za vraždu Afroameričana Georgea Floyda. Ponechal v platnosti 22,5-ročný väzenský trest, ktorý si Chauvin po usvedčení z vraždy druhého stupňa odpykáva a zamietol jeho žiadosť na nový proces.

Chauvinov právny zástupca William Mohrman žiadal odvolací súd o zrušenie verdiktu z viacerých dôvodov zahŕňajúcich aj masívnu publicitu, akú mala kauza ešte pred začiatkom samotného procesu. Tvrdil tiež, že právne a procesné chyby pripravili jeho klienta o spravodlivý proces. Trojčlenný súdny senát sa však postavil na stranu prokurátorov tvrdiacich, že Chauvinovi sa dostalo spravodlivého procesu aj trestu.

Floyd zomrel 25. mája 2020 po tom, ako mu policajt Chauvin kľačal pri zatýkaní na krku vyše deväť minút a ignoroval Floydove sťažnosti na to, že "nemôže dýchať". Tento čin, ktorí okoloidúci nahrali na mobily, vyvolal v Spojených štátoch masové protesty proti rasovej nespravodlivosti a policajnej brutalite, ktoré sa rozšírili aj do iných krajín.

Chauvina 26. mája prepustili z radov polície a 29. mája 2020 bol zatknutý. Trest v dĺžke 22 a pol roka mu súd udelil v júni 2021 po tom, ako bol uznaný za vinného z vraždy druhého aj tretieho stupňa a tiež zabitia Floyda.

Derek Chauvin sa neskôr priznal k obvineniam z porušenia Floydových ústavou garantovaných občianskych práv, ktoré boli vznesené v rámci separátnej federálnej žaloby. Po usvedčení z tohto trestného činu bol odsúdený na 21 rokov väzenia, ktoré si odpykáva vo väzení v štáte Arizona súbežne s prvým zmieneným trestom.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov: Rusko má záujem ukončiť vojnu na Ukrajine čo najskôr

Rusko má „záujem“ ukončiť konflikt na Ukrajine „čo najskôr“, povedal minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok počas tlačovej konferencie so šéfom brazílskej diplomacie Maurom Vieirom v hlavnom meste Brazílie.

Lavrov tiež poďakoval svojim brazílskym kolegom za „výborné pochopenie“ situácie na Ukrajine a povedal, že Rusko je vďačné za „túžbu Brazílie prispieť“ k hľadaniu možných riešení.

Podľa harmonogramu brazílskeho ministerstva zahraničných vecí sa v pondelok očakáva ešte stretnutie ruského ministra zahraničných vecí aj s brazílskym prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom.

Ukrajina opakovane tvrdí, že mier v konflikte možno dosiahnuť len vtedy, ak Rusko obnoví hranice krajiny a Kyjiv si vezme naspäť okupovaný polostrov Krym.

„Skutočný mier znamená obnovenie medzinárodne uznávaných hraníc Ukrajiny. Skutočný mier znamená bezpečnú vlasť pre zasiahnutých ľudí na ukrajinskom Kryme,“ povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba minulý týždeň v prejave na konferencii o bezpečnosti Čierneho mora v Bukurešti.

(tasr)

Minúta  |  

Export ropy z Ruska sa vrátil na predvojnovú úroveň, no má to háčik

Ruský export ropy sa vrátil na úroveň spred začiatku vojny na Ukrajine, a to napriek tvrdým západným sankciám. Príjmy Moskvy z predaja tejto komodity však výrazne klesli. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) vo svojej pravidelnej mesačnej správe uviedla, že export ruskej ropy a ropných produktov v marci stúpol na najvyššiu úroveň od apríla 2020, pričom vyskočil o 600-tisíc barelov denne. Tento nárast znamená, že Rusko minulý mesiac dosiahlo z vývozu ropy príjmy vo výške 12,7 miliardy dolárov.

Tieto príjmy sú však podľa IEA medziročne nižšie o 43 percent, keďže Rusko je nútené predávať svoju ropu obmedzenejšiemu okruhu zákazníkov za zľavnené ceny.

Západné krajiny po vypuknutí vojny na Ukrajine uvalili množstvo sankcií na ruské energie. Najvýznamnejším bol zákaz dovozu ruskej ropy do Európskej únie po mori a zákaz dovozu rafinovaných ropných produktov, ako je nafta, do Únie. Rusko, ktoré je druhým najväčším exportérom ropy na svete, našlo ochotných kupcov v Číne a Indii, ktorí nahradili európskych zákazníkov.

(sita)

Minúta  |  

Na bojisku sme zatiaľ nenašli žiadne čínske zbrane, hovorí Kyjev

Ukrajina nezaznamenala na bojisku u ruských okupantov žiadne čínske zbrane. Ako referuje web Kyiv Independent, povedal to tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov.

„V prípade, že by sa to zmenilo, budeme o tom urýchlene informovať (ukrajinskú) spoločnosť aj svet. Vzhľadom na zapojenie Číny do svetového diania však nie je jasné, prečo by sa v tejto chvíli rozhodli dodávať zbrane do Ruskej federácie,“ uviedol Danilov.

Dodal, že keď Ukrajina mohla potvrdiť, že Rusko začalo používať drony vyrobené v Iráne, úrady „okamžite vydali vyhlásenie“ a apelovali na krajiny, ktorých komponenty boli použité pri výrobe dronov.

Čína sa verejne postavila ako potenciálny mediátor medzi Ruskom a Ukrajinou. Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang v piatok povedal, že Peking nebude predávať zbrane žiadnej zo strán. Napriek tomu nový šéf čínskeho rezortu obrany Li Šang-fu zavítal v nedeľu do Moskvy, kde sa stretol s ruským vodcom Vladimirom Putinom. Tvrdil, že si „špecificky vybral Rusko“ s cieľom „zvýrazniť osobitnú povahu a strategický význam bilaterálnych vzťahov medzi oboma krajinami“.

Čína nedávno zverejnila 12-bodový „mierový plán“ na ukončenie vojny na Ukrajine. Mnohí spojenci Kyjeva ju kritizovali za to, že Peking výslovne nevyzval na stiahnutie ruských jednotiek z ukrajinského územia.

(sita)

Minúta  |  

Britský parlament vyšetruje premiéra. Vraj zamlčal manželkin biznis

Výbor britského parlamentu začal v pondelok vyšetrovať premiéra Rishiho Sunaka za to, že pred poslancami nepriznal podiely svojej manželky Akshaty Murtyovej v agentúre Koru Kids, ktorá zabezpečuje opatrovnícke služby pre deti a získala na tieto účely aj štátnu podporu.

O podnikanie Sunakovej rodiny sa začali zaujímať poslanci v marci, keď sa ho pýtali, prečo vláda v oblasti opatrovníckych služieb pre deti uprednostňuje súkromné firmy. Premiér však vtedy nespomenul, že jeho manželka má v takejto agentúre podiely.

Sunak podľa svojej hovorkyne túto skutočnosť uviedol v oficiálnom majetkovom priznaní členov vlády. Parlament ho však napriek tomu vyšetruje v súlade s článkom, podľa ktorého poslanci musia "otvorene priznať akékoľvek svoje relevantné záujmy v konaní Dolnej snemovne alebo jej výborov či inej komunikácii" s ministrami, poslancami a predstaviteľmi štátnej či verejnej správy.

Vláda nedávno oznámila, že začínajúcim opatrovníkom vyplatí 600 libier (680 eur), pričom opatrovníci pôsobiaci cez opatrovateľské agentúry dostanú dvojnásobok. Poslankyňa opozičnej Labouristickej strany Catherine McKinnellová sa vtedy Sunaka spýtala, či má v tejto súvislosti nejaké osobné záujmy, ktoré by mal oznámiť.

"Nie, všetko som normálne priznal," odpovedal vtedy.

Agentúra Koru Kids, ktorú je v zozname opatrovateľských agentúr uvedených na webovej stránke kabinetu, privítala rozhodnutie vlády o poskytnutí príspevku pre začínajúcich opatrovníkov ako "výborné".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.