Lagardová pripomenula, že ekonomické údaje spätne do roku 1900 dokazujú, že „geopolitické riziká viedli vždy k vyššej inflácii“. Poznamenala, že ceny „majú tendenciu stúpať, keď krajiny zastavia alebo obmedzia obchodovanie s rivalmi a hľadajú dodávky doma alebo u spojeneckých krajín“.

Podľa nej môže byť ťažké prerušiť takéto vzťahy a poukázala na skutočnosť, že Európa sa napríklad spolieha na Čínu v súvislosti s 98 percentami minerálov vzácnych zemín, ktoré sa okrem iných produktov používajú v mobilných telefónoch a pevných diskoch počítačov.

Ak by sa svetové dodávateľské reťazce rozdelili podľa geopolitických línií, Lagardová varuje, že spotrebiteľské ceny by mohli vzrásť o 5 percent v krátkodobom horizonte a o 1 percento v dlhodobom horizonte. Lagardová tiež povedala, že Spojené štáty nemôžu považovať za samozrejmosť pokračujúcu úlohu amerického dolára ako hlavnej meny pre svetový obchod, aj keď zatiaľ zostáva nespochybnená.

(sita)