Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čínska ekonomika je na dobrej ceste. V prvom kvartáli vzrástla viac, ako sa čakalo

Čínska ekonomika v 1. štvrťroku 2023 vzrástla viac, ako sa čakalo po tom, ako vláda v Pekingu na začiatku roka zrušila blokády spojené s pandémiou ochorenia COVID-19. TASR o tom informuje na základe správ AFP a RTTNews.

Hrubý domáci produkt (HDP) druhej najväčšej svetovej ekonomiky sa v prvých troch mesiacoch 2023 zvýšil medziročne o 4,5 percenta. Oznámil to v utorok Národný štatistický úrad.

Tento výsledok prekonal očakávania analytikov, ktorí Číne predpovedali nárast HDP o 4 percentá po zvýšení o 2,9 percenta v predchádzajúcich troch mesiacoch. V medzikvartálnom porovnaní stúpol výkon čínskej ekonomiky v období január – marec o 2,2 percenta, čo je v súlade s očakávaniami.

Uvoľnenie blokád viedlo k prudkému nárastu aktivity podnikov aj k zvýšeniu výdavkov, pričom zadržiavaný dopyt výrazne podporil sektor služieb. K oživeniu prispelo aj množstvo stimulov zo strany vlády, ktorá chce pomôcť ekonomike po pandémii. Jej zotavovanie je však do značnej miery nerovnomerné. Zatiaľ čo dopyt v sektore služieb a výdavky na infraštruktúru sa zotavili z miním počas blokád, import klesá, čo signalizuje, že dopyt po tovare zostáva slabý.

Aj čínsky výrobný sektor, ktorý je kľúčovým motorom ekonomiky, sa snaží zotaviť z útlmu počas blokád a čelí pritom slabému dopytu po čínskom tovare v zahraničí.

Separátne údaje v utorok odhalili, že priemyselná produkcia vzrástla v marci o niečo menej, ako sa očakávalo, a to o 3,9 percenta namiesto o 4 percentá po zvýšení o 2,4 percenta vo februári. Výkon priemyslu zastal za prognózami už druhý mesiac po sebe. Maloobchodné tržby však v marci medziročne vyskočili o 10,6 percenta po zvýšení o 3,5 percenta v predchádzajúcom mesiaci, čím prekonali odhady ekonómov na úrovni 7,4 percenta.

Miera nezamestnanosti dosiahla 5,3 percenta, čo bolo menej ako prognóza vo výške 5,5 percenta a mierny pokles z februárových 5,6 percenta.

Napriek známkam nerovnomerného zotavovania utorkové údaje stále naznačujú, že oživenie čínskej ekonomiky v tomto roku je na dobrej ceste.

(tasr)

Minúta  |  

Putin v bunkri. Navštívil ruské veliteľstvo v okupovanej časti Chersonskej oblasti

Ruský prezident Vladimir Putin navštívil vojenské ústredia ruskej armády v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Oznámil to v utorok Kremeľ. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AP a denníka The Guardian.

Šéf Kremľa si na stretnutí vojenského veliteľstva vypočul hlásenia od veliteľov vzdušných síl a armádnej skupiny Dneper, ďalší vysokopostavení príslušníci armády ho oboznámili so situáciou v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Následne sa ruský prezident presunul vrtuľníkom do ústredia ruskej armády v Luhanskej oblasti na východe Ukrajine.

"Je pre mňa dôležité vypočuť si váš názor o situácii a vymeniť si informácie," cituje Putina agentúra AFP. Vojakom zaželal príjemné Veľkonočné sviatky, ktoré pravoslávni kresťania slávili v uplynulý víkend.

Kremeľ zverejnil aj video, ktoré zachytáva ako Putin navštevuje veliteľské posty a počúva hlásenia od členov vojenského veliteľstva. Pravosť nahrávok nebolo možné nezávisle overiť, upozorňuje AP.

Rusko anektovalo Chersonskú, Luhanskú, Záporožskú a Doneckú oblasť vlani v septembri po sporným referendách. Väčšina krajín tento krok odsúdila ako nezákonnú anexiu v rozpore s medzinárodným právom. Ide o prvú návštevu Putina v oblastiach okupovaných ruskou armádou od ich anexie.

(tasr)

Minúta  |  

Rozkol medzi Spojenými štátmi a Čínou môže oslabiť hospodársky rast a podporiť infláciu, hovorí šéfka ECB

Šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová v pondelok varovala, že rozdelenie svetovej ekonomiky na súperiace skupiny vedené Spojenými štátmi a Čínou môže spôsobiť destabilizáciu globálneho obchodu, zvýšenie inflácie a oslabenie hospodárskeho rastu.

Lagardová pripomenula, že ekonomické údaje spätne do roku 1900 dokazujú, že „geopolitické riziká viedli vždy k vyššej inflácii“. Poznamenala, že ceny „majú tendenciu stúpať, keď krajiny zastavia alebo obmedzia obchodovanie s rivalmi a hľadajú dodávky doma alebo u spojeneckých krajín“.

Podľa nej môže byť ťažké prerušiť takéto vzťahy a poukázala na skutočnosť, že Európa sa napríklad spolieha na Čínu v súvislosti s 98 percentami minerálov vzácnych zemín, ktoré sa okrem iných produktov používajú v mobilných telefónoch a pevných diskoch počítačov.

Ak by sa svetové dodávateľské reťazce rozdelili podľa geopolitických línií, Lagardová varuje, že spotrebiteľské ceny by mohli vzrásť o 5 percent v krátkodobom horizonte a o 1 percento v dlhodobom horizonte. Lagardová tiež povedala, že Spojené štáty nemôžu považovať za samozrejmosť pokračujúcu úlohu amerického dolára ako hlavnej meny pre svetový obchod, aj keď zatiaľ zostáva nespochybnená.

(sita)

Minúta  |  

Macronov prejav k národu demonštranti prehlušili trieskaním do hrncov a panvíc

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok vo svojom televíznom prejave k národu dôrazne obhajoval nepopulárnu dôchodkovú reformu, ktorú presadila jeho vláda, ale vyjadril poľutovanie nad tým, že sa v súvislosti s touto zmenou nepodarilo nájsť konsenzus.

V príhovore, ktorý bol prvý od podpísania zákona o dôchodkovej reforme, Macron povedal, že chápe hnev Francúzov v súvislosti so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov.

Macron podpísal zákon v sobotu skoro ráno, len niekoľko hodín po tom, ako Ústavná rada potvrdila spomínanú zásadnú zmenu.

Vo svojom prejave z Elyzejského paláca Macron obhajoval reformu ako nevyhnutnú a trval na tom, že "nerobiť nič" nie je riešením.

Vyjadril ľútosť nad tým, že napriek niekoľkomesačným konzultáciám sa nepodarilo nájsť konsenzus. Dodal, že si bol vedomý protestov proti reforme.

Sto dní na cestu k zmiereniu

"Nikto nemôže zostať hluchý voči tejto požiadavke sociálnej spravodlivosti," povedal, ale zdôraznil, že "odpoveďou nemôže byť ani paralýza, ani extrémizmus."

Prezident preto navrhol koncipovať a spustiť projekty v oblasti zamestnanosti, sociálneho dialógu, posilnenia právneho štátu a skvalitnenia verejných služieb vrátane školstva.

Sumarizoval, že "potrebujeme menej zákonov, menej byrokracie, viac slobody konania, experimentovania, sily a iniciatívy". Uviedol, že premiérka Bornová na budúci týždeň podrobne predstaví vládny program na dosiahnutie tohto cieľa.         

Na záver svojho prejavu Macron povedal, že si dá "sto dní" na to, aby našiel cestu k "zmiereniu". Dodal, že prvé výsledky tejto iniciatívy by mali byť oznámené 14. júla - v deň štátneho sviatku Francúzskej republiky

Proti je Le Penová aj Mélenchon

Pripomenul tiež, že bude vždy prístupný rokovaniam s odbormi. Odbory však opakovane odmietli pozvanie na rokovania do Elyzejského paláca. Ľavica i odbory už avizovali, že sa nevzdajú, a varovali pred masovými protestmi na Sviatok práce 1. mája.

Oponenti z rôznych oblastí politického a verejného života po Macronovom prejave uviedli, že len posilnil ich obavy z toho, ako sa s reformou narába.

"Rozhodol sa otočiť Francúzom chrbtom a ignorovať ich utrpenie," povedala líderka krajnej pravice a bývalá prezidentská kandidátka Marine Le Penová.

Líder krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon povedal, že Macron je "úplne mimo reality", zatiaľ čo odborový predák Laurent Berger dodal, že v prejave nebolo "nič konkrétne" pre robotnícke hnutie.

Občania sú proti

AFP dodala, že prieskumy verejnej mienky neustále zaznamenávajú, že väčšina Francúzov je proti dôchodkovej reforme, ktorú vláda pretlačila pomocou kontroverzného ústavného mechanizmu, aby sa vyhla hlasovaniu v parlamente.

Denník Le Monde napísal, že Macronov prejav v uliciach viacerých miest sprevádzalo búchanie do hrncov a panvíc. Demonštranti tým chceli ukázať, že prezidenta nechcú počúvať, pretože sa domnievajú, že neboli vypočutí v otázke dôchodkovej reformy.

Demonštranti sa oháňali vlajkami politických strán ako krajne ľavicového Nepoddajného Francúzska (LFI), Novej antikapitalistickej strany, komunistickej strany, antiglobalistov, Zelených či odborov CGT a skandovali: "Macron, odstúp!" či "Paríž, preber sa!".

Podobné "kastrólové" akcie sa údajne mali konať v asi 300 mestách Francúzska.

(tasr)

Minúta  |  

Brazília papagájuje ruskú a čínsku propagandu, sťažuje sa Biely dom

Biely dom v pondelok ostro skritizoval Brazíliu po tom, čo prezident Luiz Inácio Lula da Silva na návšteve Číny vyhlásil, že Spojené štáty podnecujú vojnu na Ukrajine. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

"Brazília v tomto prípade papagájuje ruskú a čínsku propagandu a vôbec neberie do úvahy fakty," povedal novinárom hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. Dodal, že názor brazílskeho lídra je "jednoducho zavádzajúci".

Lula počas sobotňajšej návštevy v Pekingu, kde sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, uviedol, že "Spojené štáty musia prestať podnecovať vojnu a začať rozprávať o mieri. Európska únia musí začať rozprávať o mieri".

Lulove slová boli v rovnakom duchu, aké často zverejňuje Moskva aj Peking, ktoré obviňujú z vojny na Ukrajine Západ. Pritom koncom februára napadlo Ukrajinu Rusko - s cieľom zvrhnúť demokraticky zvolenú vládu v Kyjeve a anektovať si územia prozápadnej orientovanej krajiny.

Brazília sa nepridala k západným sankciám uvaleným na Rusko a odmietla aj žiadosti o dodanie munície Ukrajine.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok v Brazílii, na začiatku svojej cesty po Latinskej Amerike, vyhlásil, že Rusko je "vďačné svojim brazílskym priateľom a ich správnemu pochopeniu toho, ako v skutočnosti vznikla situácia (na Ukrajine)".

Príchod ruského ministra Lavrova do Brazílie vyvolal v pondelok protesty podporovateľov Ukrajiny, píše portál britskej televízie Sky News.

(tasr)

Minúta  |  

Protiofenzívu spustíme vtedy, keď budeme pripravení, povedal Danilov

Vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ Olexij Danilov v pondelok povedal, že Ukrajina spustí protiofenzívu proti ruským vojakom, keď bude pripravená. Dodal, že je len otázkou času, kedy Ukrajina dosiahne potrebnú úroveň vojenskej pripravenosti.

Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Danilov v rozhovore v Kyjeve pre tlačovú agentúru AP uviedol, že spojenci Ukrajiny pomáhajú vláde dosiahnuť úroveň technického vybavenia potrebného na začatie útoku a dodávajú Kyjevu ťažké zbrane, napríklad obrnené vozidlá, a aj muníciu.

Zároveň však Danilov vyjadril frustráciu z toho, že predstavitelia spojeneckých krajín niekedy "jednu vec sľúbia a úplne inú urobia". Svoje slová nespresnil. "Ak nebudeme pripravení, tak predsa nikto s tým nezačne nepripravený," upozornil.

O veľkom úniku amerických tajných informácií sa Danilov vyjadril podobne ako ostatní ukrajinskí predstavitelia, ktorí tvrdia, že budúce ofenzívy to nijako vážne nepoškodzuje. Zdôrazňujú totiž, že Ukrajina nezdieľa vysoko citlivé informácie vôbec s nikým.

"Ak si niekto myslí, že niekomu podávame hlásenia, tak sa hlboko mýli," povedal Danilov. O takýchto citlivých bezpečnostných záležitostiach sa rozhoduje za zatvorenými dverami na stretnutiach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. "A len tam sa rozhodne, kedy, ktorým smerom, akým tempom budeme oslobodzovať naše územie," dodal.

Medzi uniknutými americkými informáciami, predtým nezverejnenými, sú aj citlivé odhalenia o Ukrajine. Jedným je napríklad to, ako skoro sa Ukrajine minú rakety pre životne dôležité systémy protivzdušnej obrany - zásoby sa podľa očakávania vyčerpajú už koncom toho mesiaca alebo v máji, ako sa píše v uniknutom dokumente. Obloha nad Ukrajinou bude v takom prípade otvorenejšia pre ruské nálety a delostrelecké útoky, ktoré už zničili mnohé mestá a infraštruktúru.

Danilov sa odmietol vyjadriť k súčasným zásobám zbraní na Ukrajine. Povedal len, že "budú stačiť na zabrzdenie Ruska".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.