Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rast ekonomiky v 2. štvrťroku by mal byť oproti prognóze polovičný, odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

V druhom štvrťroku tohto roka slovenská ekonomika podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) mierne rastie. Medzikvartálne tempo 0,5 percenta by bolo o niečo rýchlejšie ako v prvých troch mesiacoch roka (odhadovaných 0,2 percenta). Vo februárovej prognóze však ešte rada predpovedala nárast hospodárstva v tomto období o 1 percento.

"Nižší odhad oproti prognóze je spôsobený zmiernením rastu investícií, nižším rastom reálnych vládnych výdavkov a nižšou tvorbou zásob. Naopak, rýchlejšie by mal rásť náš export," priblížili analytici RRZ v aktuálnom nowcastingu. Ide o rýchly modelový odhad vývoja ekonomiky v prebiehajúcom štvrťroku, berúci do úvahy najnovšie ukazovatele súvisiace s vývojom hrubého domáceho produktu (HDP) a zamestnanosti. Nie je plnohodnotnou prognózou.

Napriek tomu, že rast ekonomiky v druhom štvrťroku zatiaľ zaostáva za očakávaniami, tempo expanzie v predchádzajúcom období, najmä koncom roka 2022, ich podľa RRZ prekonalo. "Preto z celoročného hľadiska nateraz z nowcastingu nevyplýva dôvod na prehodnotenie rastu ekonomiky za rok 2023," zhodnotili analytici. Na celý rok odhadujú rast na úrovni 1,8 percenta.

Vplyvom vysokej inflácie naďalej trpia spotrebitelia a aj začiatkom tohto roka im podľa RRZ zrejme klesli reálne príjmy, preto je rast spotreby domácností v prvom polroku veľmi utlmený. Investície zatiaľ ťažia z rastu čerpania eurofondov, ale iné investičné výdavky najmä v oblasti stavebníctva smerujú k spomaleniu. Súvisí to s ťažšou dostupnosťou financovania bývania a výstavby a otáčaním vývoja na realitnom trhu.

"Vládne výdavky odhadujeme s nominálnym nárastom o 9 percent medziročne, avšak kvôli vysokej inflácii ide v reálnom vyjadrení o pokles. Exportérom by sa malo dariť o niečo viac, nakoľko sa zmierňujú úzke hrdlá v dodávateľských reťazcoch a globálna inflácia klesá, z čoho plynie už menší pesimizmus na strane spotrebiteľov a firiem," priblížila rozpočtová rada.

Ekonomika EÚ sa v tomto roku podľa najnovšej predikcie Medzinárodného menového fondu (MMF) nachádza v pásme krehkého rastu. Rast ekonomík tlmí vysoká inflácia, stále prítomná neistota z dôvodu konfliktu na Ukrajine a sprísňovanie menovej politiky, ako aj úverových štandardov bánk.

"Pri pokračujúcom raste ekonomiky firmy cítia potrebu ďalej najímať pracovnú silu, pričom rast zamestnanosti by mal mierne prekonať naše očakávania," avizovali analytici RRZ. Vo februárovej prognóze odhadovali jej tohtoročný rast na úrovni 0,4 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Neuzavreli sme žiadnu novú dohodu s Ruskom

Maďarsko neuzatvorilo s Ruskom žiadnu novú dohodu. Ide o falošné správy, vyhlásil v utorok v rozhovore pre reláciu Hard Talk britskej stanice BBC maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. S odvolaním sa na server atv.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Nemáme podpísané žiadne nové zmluvy, keďže našu dohodu o jadrovej energetike sme podpísali v roku 2014, čo bolo pred deviatimi rokmi. Čo sa týka plynu, posledný dlhodobý kontrakt sme podpísali v roku 2021, teda takmer pred dvoma rokmi," podčiarkol šéf maďarskej diplomacie a zopakoval, že neexistujú žiadne nové dohody.

Podľa jeho slov maďarská vláda hľadá alternatívne riešenia. Na to, aby bolo možné odoberať plyn napríklad z Azerbajdžanu, je v juhovýchodnej časti Európy potrebný rozvoj infraštruktúry.         

"Kontaktovali sme Európsku komisiu spolu s rumunskými, bulharskými, gréckymi a tureckými kolegami, aby sme zabezpečili financovanie takýchto projektov. Európska komisia doteraz neprijala žiadny skutočný záväzok. Oslovili sme aj Poliakov, keďže rozširujú svoju kapacitu LNG, takže ak do Poľska príde viac LNG, môžeme odtiaľ nakupovať, ale to všetko najskôr o tri či štyri roky," povedal Szijjártó.

"Pokiaľ nás teda sieť infraštruktúry núti spolupracovať s Rusmi na zabezpečení bezpečných dodávok energie pre našu krajinu, musíme a budeme s nimi spolupracovať," vyhlásil maďarský minister. V súvislosti s vojnou na Ukrajine zopakoval, že Maďarsko je za okamžité prímerie a za začatie mierových rozhovorov s cieľom mierovej dohody, ktorá zastaví umieranie nevinných ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia: Na diaľnici D2 v smere do Česka skončilo auto mimo vozovky. Úsek je momentálne uzavretý

Na diaľnici D2 v smere do Česka došlo k dopravnej nehode. Auto skončilo mimo vozovky. Policajti momentálne na mieste usmerňujú premávku a dokumentujú nehodu. Polícia o tom informuje na sociálnej sieti.

"V dôsledku nárazu došlo k zraneniu štyroch osôb," uviedla polícia. Priblížila, že momentálne je sprejazdnený jeden jazdný pruh. "Z dôvodu pristávania vrtuľníka môže dôjsť k úplnému uzavretiu diaľnice na nevyhnutne potrebný čas," doplnila.

Nehoda sa stala na 25,5 kilometri diaľnice D2 v smere do Českej republiky, tri kilometre za výjazdom na Malacky.

Zelená vlna RTVS informuje, že úsek je momentálne uzavretý a policajti odkláňajú dopravu na starú cestu cez Malacky. Vodiči sa môžu na diaľnicu napojiť pri Kútoch.

(tasr)

Minúta  |  

KDH kritizuje Sulíka aj Galeka: Za drahé energie môžu zlé rozhodnutia bývalého vedenia ministerstva hospodárstva

Za vysokými faktúrami za energie, ktoré doteraz dobiehajú domácnosti a podnikateľov, stoja zlé a neuvážené rozhodnutia bývalého ministra hospodárstva Richarda Sulíka a jeho štátneho tajomníka Karola Galeka (obidvaja SaS). Tí na ministerstve hospodárstva v lete 2022 konali proti zdravému rozumu, a keď následne došlo k prudkému nárastu cien energií, situáciu nenapravili, tvrdí expert mimoparlamentného KDH na energetiku Andrej Žiarovský.

Pripomenul, že ako štandardný rámec pre výpočet elektrickej energie stanovil pôvodne rezort hospodárstva prvý polrok kalendárneho roka, z ktorého sa malo vychádzať v rokoch 2022 aj 2023. Ale 10. júna 2022 nariadil podľa hnutia vtedajší štátny tajomník Galek, aby novým referenčným rámcom bol druhý a tretí mesiac tretieho kvartálu. V auguste a septembri minulého roka pritom cena elektrickej energie na burzách dosiahla najvyššie hodnoty.

"Cena elektrickej energie a referenčná hodnota začala stúpať práve v letných mesiacoch, 10. júla bola na úrovni 340 eur za megawatthodinu (MWh) a o mesiac neskôr už atakovala 500 eur za MWh. Za obdobie dva a pol mesiaca neurobilo ministerstvo hospodárstva nič, aby referenčný rámec upravilo, hoci v júni bombardovali ÚRSO listami pomaly každý týždeň," vyhlásil Žiarovský s tým, že cena elektriny kulminovala práve v posledných dňoch SaS na ministerstve na takmer 1000 eur za MWh.

Ide podľa KDH o názornú ukážku toho, ako sa to v boji proti vysokým cenám energií robiť nemá. "Toto je príčinou toho, prečo nám napriek všetkým sľubom chodili a stále ešte chodia vysoké faktúry za elektrinu. Energetika je o systematickej práci, a nie o unáhlených a nedomyslených rozhodnutiach, ktoré nás dobiehajú doteraz a trpia tým domácnosti a podnikatelia," dodal Žiarovský.

Sulík a Galek v pondelok (17.4.) vyhlásili, že vláda pri nákupe lacnej elektriny pre obyvateľov zlyhala. Nepodpísala Európskou komisiou (EK) schválenú záväznú zmluvu so Slovenskými elektrárňami (SE) na lacnejšiu elektrinu pre domácnosti, ale iba nezáväzný dodatok k nezáväznému memorandu so SE, ktorý bude treba dať opäť schváliť EK. Obávajú sa tak, že lacnejšej elektriny bude menej.

(tasr)

Minúta  |  

OĽaNO navrhuje zaviesť 200-eurový príspevok pre tehotné absolventky strednej alebo vysokej školy

Skupina poslancov Národnej rady SR za hnutie OĽaNO navrhuje zaviesť od septembra tohto roka 200-eurový príspevok pre plnoleté tehotné absolventky strednej alebo vysokej školy. Išlo by o absolventky, ktoré nemajú nárok na tehotenskú dávku alebo tehotenské štipendium.

Úrad práce a sociálnych vecí by im takúto novú štátnu sociálnu dávku vyplácal najviac deväť mesiacov od absolvovania štúdia na strednej škole alebo vysokej škole. Vyplýva to z návrhu zákona o príspevku pre tehotné absolventky štúdia, ktorý poslanci za hnutie OĽaNO predložili do parlamentu. Parlament by sa mal návrhom zaoberať na schôdzi, ktorá sa začne 2. mája.

„Navrhovaná úprava pomôže pokryť zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom, špeciálnymi materiálnymi potrebami a s prípravou na narodenie dieťaťa tých absolventiek štúdia, ktoré otehotnejú do deväť mesiacov od absolvovania štúdia," uviedli poslanci za hnutie OĽaNO. Nárok na príspevok by absolventkám zanikol vznikom nároku na výplatu tehotenskej dávky, rodičovského príspevku po narodení dieťaťa, skončením tehotenstva alebo uplynutím deviatich mesiacov od absolvovania štúdia.

(sita)

Minúta  |  

Emisnú normu Euro 7 bude v roku 2035 na cestách EÚ spĺňať iba 10 percent áut so spaľovacím motorom

Emisnú normu Euro 7 bude v roku 2035 v Európskej únii (EÚ) spĺňať iba 10 percent áut so spaľovacím motorom. Ako upozorňuje Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA), celkovo by podľa odhadov mohlo v tomto období po cestách EÚ jazdiť asi 312 miliónov vozidiel. Viac ako polovicu z nich budú tvoriť automobily s nulovými emisiami, okolo 13 percent bude spĺňať normu Euro 6 a iba okolo 10 percent spomínanú normu Euro 7.

ACEA pritom poukazuje na štúdie, podľa ktorých nová emisná norma povedie k zníženiu emisií oxidov dusíka najviac o 4 percentá. Samotný výrobcovia však upozorňujú, že v prípade jej schválenia by sa priemerná spotrebiteľská cena nového auta mohla zvýšiť o 2 000 eur. „Napriek minimálnym environmentálnym prínosom by tak norma mala významné dopady na spotrebiteľov a investície výrobcov do technológií s nulovými emisiami," konštatuje asociácia.

Pripravovanú emisnú normu Euro 7 kritizujú aj zástupcovia Zväzu automobilového priemyslu SR. Ako pre agentúru SITA ešte začiatkom marca uviedol generálny sekretár zväzu Viktor Marušák, aktuálne ich ohrozuje omnoho viac ako medializovaný zákaz predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035. Podľa neho má totiž potenciál spôsobiť nezvratné škody na európskom automobilovom priemysle a spomaliť transformáciu dopravy k plne bezemisnej.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.