Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OSN eviduje v Afrike nárast hrozby hladu. Šíri sa aj na západné pobrežie

Počet ľudí v západnej a strednej Afrike, ktorí nebudú mať pravidelný prístup k bezpečným a výživným potravinám, by v čase od júna do augusta 2023 mohol dosiahnuť až 48 miliónov. V utorok na to upozornila OSN, ktorá dodala, že táto časť Afriky speje k dosiahnutiu najvyššej úrovne akútnej potravinovej neistoty za posledných desať rokov.

Sprievodný javom je znepokojujúci nárast potravinovej neistoty v pobrežných krajinách západnej Afriky a katastrofálna úroveň ohrozenia hladom v konfliktom postihnutých oblastiach Burkiny Faso a Mali, kde bezpečnostná situácia komplikuje prepravu humanitárnej pomoci.

V novej štúdii, ktorú v utorok zverejnila OSN, sa konštatuje, že nedostatok potravín v danej časti Afriky je spôsobený najmä ozbrojenými konfliktmi a násilnosťami, ako aj hospodárskymi dôsledkami pandémie choroby COVID-19 a infláciou.

Táto kríza výrazne zasiahla Burkinu Faso, Mali, Niger, severnú Nigériu a Mauritániu, spresnili podľa agentúry AP predstavitelia OSN na tlačovej konferencii v senegalskom hlavnom meste Dakar.

Uviedli tiež, že v regióne Sahel - v pásme územia na južnom okraji Sahary - je na pokraji hladu približne 45.000 ľudí. Spresnili, že drvivá väčšina z nich, 42.000, žije v Burkine Faso.

Oba tieto štáty sú už roky pustošené militantmi teroristickej siete al-Káida a skupinou Islamský štát.

AP objasnila, že džihádisti zablokovali prístup do desiatok dedín v regióne, odrezali prístup k farmám a na cesty nastražili výbušniny, čo obyvateľom sťažuje voľný pohyb a núti humanitárne organizácie dovážať potravinovú pomoc letecky, čo je nákladné.

Keďže civilisti utekajú pred útokmi a militanti rozširujú svoju pôsobnosť v Burkine Faso, hlad sa postupne šíri aj cez hranice - do susedného Toga a Beninu.

Podľa OSN sa preto očakáva, že nedostatok potravín bude v Benine a Togu pociťovať takmer milión ľudí - ide o zhruba dvojnásobok počtu spred dvoch rokov. Obe krajiny medzičasom vôbec po prvýkrát požiadali o pomoc pri riešení prílevu vysídlených ľudí a utečencov, informovala AP.

"Naozaj nás znepokojujú pobrežné krajiny (Togo a Benin). Ak sa v Burkine (Faso) neurobí dosť, zvýši sa riziko, že čoraz viac ľudí bude musieť prekročiť hranice, aby našli bezpečné útočisko alebo možnosti obživy, pretože nemôžu obrábať svoju pôdu alebo využívať svoj dobytok," vyhlásil Alexandre Le Cuziat, hlavný poradca Svetového potravinového programu pre mimoriadne situácie v západnej a strednej Afrike.

"V pobrežných krajinách ešte stále je priestor na prevenciu," dodal s tým, že čas na poskytnutie účinnej pomoci sa kráti. Upozornil, že podobná situácia s dramaticky rýchlym vývojom bola svojho času aj v Saheli.

Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), Detský fond OSN (UNICEF) a Svetový potravinový program (WFP) opätovne vyzvali partnerov svojich projektov, ako aj súkromný sektor, aby podporili vlády daných afrických štátov pri posilňovaní potravinovej bezpečnosti v regióne.

Zahŕňa to budovanie potravinových, zdravotníckych, vodohospodárskych, sanitárnych a hygienických systémov, ako aj programov sociálnej ochrany pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú ženy a malé deti.

Podľa OSN je potrebné i posilniť partnerstvá na prevenciu a liečbu akútnej podvýživy detí a podporovať programy zamerané na ochranu klímy, ktoré pomôžu znížiť vysokú zraniteľnosť regiónu voči zmenám klímy a voči riziku vyčerpania prírodných zdrojov.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov vo Venezuele: Je potrebné spojiť sily proti sankciám zo strany Západu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok vyzval spriaznené krajiny, aby "spojili sily" proti sankciám zo strany Západu, ktoré označil za "vydieranie". Uviedol to počas svojej návštevy vo Venezuele. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Lavrov v Caracase diskutoval so svojím rezortným kolegom Ivánom Gilom aj o vojne na Ukrajine. Šéf ruského rezortu diplomacie pritom nazval Venezuelu, Nikaraguu a Kubu, ktoré patria medzi spojencov Ruska, za štáty, ktoré "si vybrali svoju vlastnú cestu". Podotkol, že na všetky tieto krajiny sú – podobne ako na Rusko – uvalené sankcie, ktoré škodia ich ekonomike.

"Je potrebné spojiť sily a zabrániť pokusom o vydieranie a nezákonný jednostranný nátlak zo strany Západu," povedal Lavrov na spoločnej tlačovej konferencii s Gilom.

Lavrov na margo vojny na Ukrajine vyhlásil, že Rusko "vyrieši situáciu" tak, že "dodrží zásady Charty OSN o zvrchovanej rovnosti štátov a princípe nedeliteľnosti bezpečnosti".

Agentúra AFP pripomína, že ruský minister zahraničných vecí pricestoval do Latinskej Ameriky, kde okrem Venezuely navštívil Brazíliu a má v pláne vycestovať aj na Kubu a do Nikaraguy, ktorých ľavicové vlády majú so Spojenými štátmi napäté vzťahy.

(tasr)

Minúta  |  

Viac ako polovica Britov nechce korunováciu platenú z peňazí štátu

Viac ako polovica britského obyvateľstva si nepraje, aby bola blížiaca sa korunovácia kráľa Karola III. financovaná z peňazí daňových poplatníkov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý v utorok zverejnila organizácia YouGov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Podľa prieskumu, do ktorého sa zapojilo viac ako 4200 osôb, si až 51 percent respondentov myslí, že májovú korunováciu Karola III. a jeho manželky Kamily by nemal platiť štát. Takmer tretina opýtaných so štátom financovanou korunováciou súhlasí a zvyšných 18 percent odpovedalo "neviem".

YouGov prieskum uskutočnila v čase, keď v Británii stúpajú životné náklady a mnohí zamestnanci a odbory organizujú rozsiahle štrajky, pripomína AFP.

Britská vláda zatiaľ nezverejnila rozpočet plánovanej korunovácie, ktorá sa bude konať 6. mája v londýnskom Westminsterskom opátstve. V rámci korunovačného víkendu sa v nedeľu 7. mája uskutoční na hrade Windsor i koncert, na ktorom sa predstavia spevácke zbory, skupina Take That, speváčka Katy Perry či spevák Lionel Richie.

Agentúra AFP uvádza, že predpokladaná cena korunovácie sa pravdepodobne vyšplhá na niekoľko desiatok miliónov britských libier. Briti tiež budú mať v pondelok 8. mája po korunovačnom víkende štátny sviatok, čo náklady na túto slávnostnú udalosť len zvýši.

Korunovácia panovníkovej matky – zosnulej kráľovnej Alžbety II. – stála v roku 1953 912.000 libier, čo by v súčasnosti bolo až 20,5 milióna libier (viac ako 23 miliónov eur), pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

WHO: Covid bude naďalej spôsobovať významné respiračné ochorenia

Krízový výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre ochorenie COVID-19 začiatkom mája rozhodne, či vírus SARS-CoV-2 stále predstavuje stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC) - čo je najvyšší stupeň výstrahy, aký môže WHO vyhlásiť.

Na tlačovej konferencii v Ženeve o tom podľa agentúry AFP informoval vedúci programu WHO pre riadenie mimoriadnych zdravotných situácií Michael Ryan.

Vyjadril súčasne nádej, že nezávislý krízový výbor, ktorý sa stretáva každé tri mesiace, bude mať "pozitívne poznatky, pokiaľ ide o hodnotenie trajektórie pandémie a o to, či stále ide o stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu".

Svoje odporúčania výbor následne poskytne generálnemu riaditeľovi WHO Tedrosovi Adhanomovi Ghebreyesusovi, ktorý prijme konečné rozhodnutie.

Vo svojom vystúpení pred novinármi Ryan súčasne vyzval na opatrnosť pri termínoch, ktoré sa používajú na definovanie vývoja pandémie spôsobenej vírusom SARS-CoV-2.

Upozornil, že respiračné vírusy neprechádzajú z pandemickej do endemickej fázy, ale na nízke úrovne aktivity s potenciálne sezónnymi epidemickými vrcholmi. Podľa Ryana je pravdepodobné, že "prejdeme (...) od hrboľatej cesty k predvídateľnejšiemu modelu" ich výskytu "s možnými nárastmi, najmä keď sa v určitých ročných obdobiach ľudia zdržiavajú v domácnostiach a budovách" kvôli chladu.

Ryan však trval na tom, že samotný vírus nezmizne: "Nevykoreníme ho a SARS-CoV-2 sa pripojí k panteónu respiračných vírusov, podobne ako vírusy chrípky" a "bude naďalej spôsobovať významné respiračné ochorenia". 

Dodal, že za posledných 28 dní bolo WHO nahlásených viac ako 23-tisíc úmrtí a tri milióny nových prípadov, pričom v kontexte značne obmedzeného testovania.

Hoci sa bilancie znižujú, "stále je to veľa ľudí, ktorí zomierajú, a stále je to veľa ľudí, ktorí ochoreli", zhodnotil Ryan.

V súvislosti s ochorením nazvaným neskôr COVID-19 vyhlásil krízový výbor WHO stav globálnej zdravotnej núdze (PHEIC) 30. januára 2020.

WHO takto označuje situácie či nákazy, ktoré sa môžu šíriť aj do iných krajín. Tento typ udalosti si vyžaduje koordinovanú medzinárodnú spoluprácu. K vyhláseniu PHEIC došlo v situácii, keď bolo zaznamenaných menej ako 100 prípadov a žiadne úmrtie mimo Číny.

Svet však začal konať, až keď šéf WHO Tedros v marci 2020 označil situáciu za pandémiu.

(tasr)

Minúta  |  

Klimatickí aktivisti chcú na budúci týždeň protestmi ochromiť Berlín

Klimatickí aktivisti zo skupiny Posledná generácia chcú na budúci týždeň v novej vlne protestov, ktoré majú trvať neurčitý čas, ochromiť nemeckú metropolu Berlín. Ako uviedli v utorok, demonštrácie chcú ukončiť až vtedy, keď vláda pristúpi na ich požiadavky. informuje agentúra DPA.

Na protestoch sa má zúčastniť približne 800 aktivistov. Už na túto stredu sú naplánované akcie vo vládnej štvrti Berlína. Hovorkyňa skupiny Carla Hinrichsová na tlačovej konferencii uviedla, že od pondelka chcú "pokojne priviesť mesto k zastaveniu". Detaily akcií vrátane ich lokalít skupina väčšinou vopred nezverejňuje, pretože polícia voči akýmkoľvek nepovoleným protestom ostrom zasahuje.

Posledná generácia žiada, aby bola vytvorená rada, ktorá vypracuje opatrenia vedúce k tomu, že Nemecko bude môcť do roku 2030 ukončiť používanie fosílnych palív, akými sú ropa, uhlie či plyn. Vedci aj politici sú však skeptickí ohľadom toho, či je tento cieľ možné presadiť tak rýchlo.

Na to, aby sa to mohlo podariť, je totiž podľa nich okrem iného nutné do siedmich rokov odstrániť autá so spaľovacími motormi, ako aj všetky plynové a olejové vykurovacie systémy či plynové a uhoľné elektrárne.

Vláda môže podľa Hinrichsovej zastaviť očakávané blokády hlavného mesta, ak vytvorí požadovanú radu alebo predstaví plán na dosiahnutie cieľa obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. Na základe opatrení na ochranu klímy, s ktorými sa v súčasnosti počíta, sa však podľa vedcov Zem môže otepliť až o 2,8 stupňa Celzia. Tento scenár bude mať za následok častejšie búrky, záplavy, suchá, neúrodu a hladomor.

Policajná odborová organizácia GdP plánované protesty aktivistov ostro kritizovala. Zastupujúci predseda GdP Alexander Poitz uviedol, že početné sily budú mať za úlohu "zabrániť narušeniam čoraz radikálnejšie konajúcej skupiny aktivistov alebo čo najviac obmedziť ich následky". Zahŕňať to bude aj ochranu kritickej infraštruktúry, dodal. Apeloval tiež na dôsledné potrestanie aktivistov v prípade, že spáchajú trestné činy.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov dostal osobitné víza od USA. Do sídla OSN pôjde rokovať o obilí

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na budúci týždeň pricestuje do USA na rokovania s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom o možnostiach vývozu ukrajinského obilia cez Čierne more. Informuje o tom televízia CNN, ktorá sa odvolala na ruskú agentúru TASS. Tej to povedal ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia.

Cestu do USA Lavrovovi, ktorý sa nachádza na americkom sankčnom zozname, vybavil ruský veľvyslanec vo Washingtone Anatolij Antonov. Ten požiadal o osobitné víza pre Lavrova a jeho delegáciu. Šéf ruskej diplomacie má v New Yorku predsedať zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN.

Ukrajina v pondelok obvinila Rusko z ohrozovania dohody o vývoze obilia tým, že po druhý raz zablokovalo kontroly lodí s ukrajinským obilím v tureckých výsostných vodách. Ruská agentúra RIA Novosti však v utorok s odvolaním sa na ministerstvo zahraničných vecí napísala, že kontroly v Turecku sa medzičasom obnovili.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.