Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Soul by mohol Kyjevu poskytnúť vojenskú pomoc, naznačil juhokórejský prezident

Ak by sa Ukrajina stala obeťou rozsiahleho útoku na civilistov, Južná Kórea by mohla rozšíriť jej podporu nad rámec humanitárnej a ekonomickej pomoci. Uviedol to juhokórejský prezident Jun Sok-jol v rozhovore pre agentúru Reuters, ktorý bol zverejnený v stredu, informuje TASR.

Jun povedal, že juhokórejská vláda sa zaoberá tým, ako pomôcť pri obrane a obnove Ukrajiny, ktorá už vyše roka čelí ruskej invázii.

"Ak nastane situácia, ktorú medzinárodné spoločenstvo nemôže tolerovať, napríklad rozsiahly útok na civilistov, masaker alebo závažné porušenie vojnového práva, môže pre nás byť náročné trvať len na humanitárnej alebo finančnej podpore," uviedol juhokórejsky prezident. Prvýkrát tak naznačil ochotu Soulu poskytnúť Kyjevu zbrane.

Južná Kórea je významným výrobcom delostreleckej munície a od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa snažila vyhnúť tomu, aby si znepriatelila Moskvu. Dôvodom je pôsobenie juhokórejských firiem v Rusku a tiež vplyv Moskvy na Severnú Kóreu.

"Verím, že rozsah podpory na obranu a obnovu krajiny, ktorá bola nezákonne napadnutá podľa medzinárodného aj vnútroštátneho práva, nebude obmedzený," povedal Jun. "S ohľadom na naše vzťahy so stranami zapojenými do vojny a vývoj na bojisku prijmeme najvhodnejšie opatrenia," dodal.

Juhokórejský prezident budúci týždeň navštívi Spojené štáty a stretne sa so svojím americkým kolegom Joeom Bidenom. Obaja si tak pripomenú 70. výročie spojenectva svojich krajín.

Jun uviedol, že počas stretnutia sa bude snažiť o dosiahnutie "hmatateľných výsledkov" pri zlepšovaní reakcie spojencov na hrozby Severnej Kórey, ktorá v uplynulom období zintenzívnila vojenské aktivity.

"Ak vypukne jadrová vojna medzi Južnou a Severnou Kóreou, asi to nebude iba problém medzi dvoma stranami, ale celá severovýchodná Ázia by pravdepodobne ľahla popolom. Tomu treba zabrániť," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Od septembra sa majú zaviesť dotácie na obedy aj pre jedenásťtisíc žiakov osemročných gymnázií, navrhuje Sme rodina

Nárok na štátnu dotáciu na stravu by malo mať od septembra tohto roka aj približne jedenásťtisíc žiakov prvých štyroch ročníkov osemročných gymnázií. Vyplýva to z návrhu novely zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý do parlamentu predložili poslanci NR SR za hnutie Sme rodina.

Finančný vplyv legislatívneho návrhu je podľa nich zabezpečený z rozpočtu kapitoly rezortu práce a sociálnych vecí. Zavedenie dotácie aj pre žiakov osemročných gymnázií si do konca tohto roka vyžiada 101,2 tisíca eur a v ďalších rokoch 303,6 tisíca eur ročne. Novela zákona má zrovnoprávniť deti, ktoré chodia na základnú školu a deti, ktoré študujú na osemročných gymnáziách a sú v rovnakom veku.

Od začiatku mája sa opätovne zavedie plošná štátna dotácia na obedy pre deti v materských a základných školách. Na každý obed dieťaťa v poslednom ročníku materskej školy štát prispeje sumou 1,40 eura, na obed žiaka prvého stupňa na základnej škole sumou 2,10 eura a na obed žiaka druhého stupňa na základnej škole sumou 2,30 eura. Plošné dotácie na stravu pritom nebudú mať vplyv na čerpanie daňového bonusu na dieťa. Rodič dieťaťa musí o poskytnutie dotácie požiadať pri zápise dieťaťa na stravovanie v školskej jedálni.

Dotáciu na stravu do konca apríla štát poskytuje v sume 1,30 eura za každý deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole alebo vyučovania v základnej škole a odobralo obed. Dotáciu však v súčasnosti nevypláca plošne na všetky deti. Smeruje len na obedy pre deti z rodín v hmotnej núdzi alebo pre deti v materských a základných školách, v ktorých je v hmotnej núdzi najmenej polovica detí.

(sita)

Minúta  |  

Fox News urovnala spor s výrobcom volebných systémov. Zaplatiť musí stovky miliónov

Americká televízna stanica Fox News dosiahla dohodu o urovnaní sporu s výrobcom volebných zariadení Dominion Voting System, ktorý od televízie žiadal odškodné vo výške 1,6 miliardy dolárov za ohováranie. Fox News napokon súhlasila, že zaplatí sumu 787,5 milióna dolárov (717 miliónov eur). V noci na stredu to uviedla agentúra AFP, informuje TASR.

Firma Dominion Voting Systems zažalovala Fox News v marci 2021, lebo televízia údajne vedome propagovala falošné tvrdenia amerického exprezidenta Donalda Trumpa, že zariadenia tohto výrobcu volebných systémov boli použité na zmanipulovanie volieb.

Stanica Fox News poprela, že by sa dopustila ohovárania. Tvrdila, že o Trumpových obvineniach iba informovala, nepodporovala ich a odvolávala sa na právo slobody prejavu, ktoré zaručuje prvý dodatok ústavy.

Sudca Eric Davis informoval o dohode medzi oboma zúčastnenými stranami vo chvíli, keď sa 12-členná porota Najvyššieho súdu v štáte Delaware chystala vypočuť si úvodné reči. Agentúra AFP pripomína, že súdny proces mal trvať šesť týždňov.

Právni zástupcovia Fox News v súvislosti s dosiahnutím dohody vydali len krátke vyhlásenie, v ktorom vyjadrujú "potešenie z toho, že spor sa podarilo urovnať".

Spravodajská stanica BBC dodáva, že uzatvorením dohody sa okrem iného dosiahlo, že niektorí vysokopostavení predstavitelia televízie ako napríklad miliardár Rupert Murdoch nebudú musieť vypovedať pred súdom.

(tasr)

Minúta  |  

OSN eviduje v Afrike nárast hrozby hladu. Šíri sa aj na západné pobrežie

Počet ľudí v západnej a strednej Afrike, ktorí nebudú mať pravidelný prístup k bezpečným a výživným potravinám, by v čase od júna do augusta 2023 mohol dosiahnuť až 48 miliónov. V utorok na to upozornila OSN, ktorá dodala, že táto časť Afriky speje k dosiahnutiu najvyššej úrovne akútnej potravinovej neistoty za posledných desať rokov.

Sprievodný javom je znepokojujúci nárast potravinovej neistoty v pobrežných krajinách západnej Afriky a katastrofálna úroveň ohrozenia hladom v konfliktom postihnutých oblastiach Burkiny Faso a Mali, kde bezpečnostná situácia komplikuje prepravu humanitárnej pomoci.

V novej štúdii, ktorú v utorok zverejnila OSN, sa konštatuje, že nedostatok potravín v danej časti Afriky je spôsobený najmä ozbrojenými konfliktmi a násilnosťami, ako aj hospodárskymi dôsledkami pandémie choroby COVID-19 a infláciou.

Táto kríza výrazne zasiahla Burkinu Faso, Mali, Niger, severnú Nigériu a Mauritániu, spresnili podľa agentúry AP predstavitelia OSN na tlačovej konferencii v senegalskom hlavnom meste Dakar.

Uviedli tiež, že v regióne Sahel - v pásme územia na južnom okraji Sahary - je na pokraji hladu približne 45.000 ľudí. Spresnili, že drvivá väčšina z nich, 42.000, žije v Burkine Faso.

Oba tieto štáty sú už roky pustošené militantmi teroristickej siete al-Káida a skupinou Islamský štát.

AP objasnila, že džihádisti zablokovali prístup do desiatok dedín v regióne, odrezali prístup k farmám a na cesty nastražili výbušniny, čo obyvateľom sťažuje voľný pohyb a núti humanitárne organizácie dovážať potravinovú pomoc letecky, čo je nákladné.

Keďže civilisti utekajú pred útokmi a militanti rozširujú svoju pôsobnosť v Burkine Faso, hlad sa postupne šíri aj cez hranice - do susedného Toga a Beninu.

Podľa OSN sa preto očakáva, že nedostatok potravín bude v Benine a Togu pociťovať takmer milión ľudí - ide o zhruba dvojnásobok počtu spred dvoch rokov. Obe krajiny medzičasom vôbec po prvýkrát požiadali o pomoc pri riešení prílevu vysídlených ľudí a utečencov, informovala AP.

"Naozaj nás znepokojujú pobrežné krajiny (Togo a Benin). Ak sa v Burkine (Faso) neurobí dosť, zvýši sa riziko, že čoraz viac ľudí bude musieť prekročiť hranice, aby našli bezpečné útočisko alebo možnosti obživy, pretože nemôžu obrábať svoju pôdu alebo využívať svoj dobytok," vyhlásil Alexandre Le Cuziat, hlavný poradca Svetového potravinového programu pre mimoriadne situácie v západnej a strednej Afrike.

"V pobrežných krajinách ešte stále je priestor na prevenciu," dodal s tým, že čas na poskytnutie účinnej pomoci sa kráti. Upozornil, že podobná situácia s dramaticky rýchlym vývojom bola svojho času aj v Saheli.

Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), Detský fond OSN (UNICEF) a Svetový potravinový program (WFP) opätovne vyzvali partnerov svojich projektov, ako aj súkromný sektor, aby podporili vlády daných afrických štátov pri posilňovaní potravinovej bezpečnosti v regióne.

Zahŕňa to budovanie potravinových, zdravotníckych, vodohospodárskych, sanitárnych a hygienických systémov, ako aj programov sociálnej ochrany pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú ženy a malé deti.

Podľa OSN je potrebné i posilniť partnerstvá na prevenciu a liečbu akútnej podvýživy detí a podporovať programy zamerané na ochranu klímy, ktoré pomôžu znížiť vysokú zraniteľnosť regiónu voči zmenám klímy a voči riziku vyčerpania prírodných zdrojov.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov vo Venezuele: Je potrebné spojiť sily proti sankciám zo strany Západu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok vyzval spriaznené krajiny, aby "spojili sily" proti sankciám zo strany Západu, ktoré označil za "vydieranie". Uviedol to počas svojej návštevy vo Venezuele. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Lavrov v Caracase diskutoval so svojím rezortným kolegom Ivánom Gilom aj o vojne na Ukrajine. Šéf ruského rezortu diplomacie pritom nazval Venezuelu, Nikaraguu a Kubu, ktoré patria medzi spojencov Ruska, za štáty, ktoré "si vybrali svoju vlastnú cestu". Podotkol, že na všetky tieto krajiny sú – podobne ako na Rusko – uvalené sankcie, ktoré škodia ich ekonomike.

"Je potrebné spojiť sily a zabrániť pokusom o vydieranie a nezákonný jednostranný nátlak zo strany Západu," povedal Lavrov na spoločnej tlačovej konferencii s Gilom.

Lavrov na margo vojny na Ukrajine vyhlásil, že Rusko "vyrieši situáciu" tak, že "dodrží zásady Charty OSN o zvrchovanej rovnosti štátov a princípe nedeliteľnosti bezpečnosti".

Agentúra AFP pripomína, že ruský minister zahraničných vecí pricestoval do Latinskej Ameriky, kde okrem Venezuely navštívil Brazíliu a má v pláne vycestovať aj na Kubu a do Nikaraguy, ktorých ľavicové vlády majú so Spojenými štátmi napäté vzťahy.

(tasr)

Minúta  |  

Viac ako polovica Britov nechce korunováciu platenú z peňazí štátu

Viac ako polovica britského obyvateľstva si nepraje, aby bola blížiaca sa korunovácia kráľa Karola III. financovaná z peňazí daňových poplatníkov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý v utorok zverejnila organizácia YouGov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Podľa prieskumu, do ktorého sa zapojilo viac ako 4200 osôb, si až 51 percent respondentov myslí, že májovú korunováciu Karola III. a jeho manželky Kamily by nemal platiť štát. Takmer tretina opýtaných so štátom financovanou korunováciou súhlasí a zvyšných 18 percent odpovedalo "neviem".

YouGov prieskum uskutočnila v čase, keď v Británii stúpajú životné náklady a mnohí zamestnanci a odbory organizujú rozsiahle štrajky, pripomína AFP.

Britská vláda zatiaľ nezverejnila rozpočet plánovanej korunovácie, ktorá sa bude konať 6. mája v londýnskom Westminsterskom opátstve. V rámci korunovačného víkendu sa v nedeľu 7. mája uskutoční na hrade Windsor i koncert, na ktorom sa predstavia spevácke zbory, skupina Take That, speváčka Katy Perry či spevák Lionel Richie.

Agentúra AFP uvádza, že predpokladaná cena korunovácie sa pravdepodobne vyšplhá na niekoľko desiatok miliónov britských libier. Briti tiež budú mať v pondelok 8. mája po korunovačnom víkende štátny sviatok, čo náklady na túto slávnostnú udalosť len zvýši.

Korunovácia panovníkovej matky – zosnulej kráľovnej Alžbety II. – stála v roku 1953 912.000 libier, čo by v súčasnosti bolo až 20,5 milióna libier (viac ako 23 miliónov eur), pripomína AFP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.