Preskočiť na obsah
  |  

Strojárska firma z Beluše sa bude podieľať na výrobe švédskych bojových vozidiel CV90

Belušská strojárska firma KOVAL SYSTEMS sa bude podieľať na výrobe švédskeho bojového vozidla CV90. V súvislosti s kontraktom postaví novú halu, prijať plánuje ďalších približne 60 ľudí. Investíciu odhadla na desať miliónov eur. Kontrakt podpísali v stredu zástupcovia slovenskej firmy so švédskou spoločnosťou BAE Systems Hägglunds.

Firma z Beluše sa bude venovať výrobe a kompletnej montáži veže a výrobe komponentov časti vozidiel.

Belušská strojárska firma je v poradí druhou slovenskou spoločnosťou, s ktorou švédsky výrobca podpísal kontrakt. Ďalšie zmluvy so slovenskými partnermi plánuje podpísať v tomto i budúcom roku. Celkovo by sa na výrobe vozidla malo podieľať približne 30 až 40 slovenských spoločností.

Švédske bojové vozidlo CV90 slúžilo na bojových misiách v Afganistane a Libérii, zúčastnilo sa na mnohých vojenských cvičeniach NATO a medzinárodných cvičeniach, a je nasadené v službách siedmich najefektívnejších európskych armád. BAE Systems Hägglunds so švédskou vládou ponúkli Slovensku najnovšiu verziu – CV90 model 4.

(tasr)

  |  

Credit Suisse príde zhruba o pätinu majetku

Švajčiarska banka Credit Suisse po prevzatí skupinou UBS pravdepodobne stratí približne pätinu aktív v oblasti správy majetku, čo predstavuje zhruba 110 miliárd frankov (111,89 miliardy eur). Vyplýva to z odhadu analytikov spoločnosti Citigroup. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Pri najhoršom scenári by banka mohla prísť približne o tretinu aktív alebo 162 miliárd CHF, keď dôjde k zvýšenému odčerpaniu, alebo konkurenti úspešne odlákajú klientov aj zamestnancov banky, uviedli analytici v poznámke.

Neistota spojená s prevzatím banky konkurenčnou UBS "vytvorila potenciálnu príležitosť pre rivalov na prilákanie aktív aj poradcov," uviedli analytici. Podľa nich to prispeje k strate ročných príjmov vo výške 5,4 miliardy USD (4,92 miliardy eur) v kombinovanom subjekte v dôsledku zlúčenia.

Potenciálna strata klientov a ich peňazí sa stáva kľúčovou výzvou pre UBS po tom, ako minulý mesiac súhlasila s akvizíciou svojho rivala v rámci vládou podporovanej záchrany. Predseda UBS Colm Kelleher povedal, že uzavretie dohody bude pravdepodobne trvať mesiace a dokončenie integrácie až štyri roky. Banka už pracuje na retenčných balíčkoch, aby si udržala špičkové talenty, informovala agentúra Bloomberg.

Banková skupina Julius Baer bude mať najväčší úžitok z peňazí privátneho bankovníctva, ktoré opustia kombinovaný subjekt UBS-Credit Suisse, predpovedali analytici Citigroup. Odhadli, že Julius Baer so sídlom v Zürichu získa najmenej 10 miliárd CHF a očakáva sa, že tento rok prijme 200 nových zamestnancov.

Podľa Citigroup UBS pravdepodobne neobnoví spätné odkupy akcií pred rokom 2026 po tom, ako oznámila ich pozastavenie, keď súhlasila s kúpou Credit Suisse. V utorok (18. 4.) UBS uviedla, že získala súhlas na použitie niektorých akcií, ktoré odkúpila za uplynulý rok, na financovanie akvizície Credit Suisse.

Credit Suisse na konci minulého roka spravovala majetok v hodnote 541 miliárd CHF. Spoločnosť plánuje oznámiť výsledky za 1. štvrťrok na budúci týždeň.

(tasr)

  |  

Vagnerovec priznal, že granátmi zabíjal ranených ukrajinských zajatcov

Bývalý žoldnier z ruskej vojenskej spoločnosti Vagnerova skupina Alexej Savičev priznal, že vo vojne na Ukrajine zabil a umučil desiatky ukrajinských vojnových zajatcov. Jeho výpoveď je jedným z najpodrobnejších osobných opisov zverstiev páchaných ruskými silami na Ukrajine. TASR informuje podľa portálu britského denníka The Guardian.

Savičev (49) je bývalý odsúdenec, ktorého Vagnerova skupina naverbovala vlani v septembri. V telefonickom rozhovore s denníkom Guardian povedal, že počas šesťmesačných bojov na východe Ukrajiny sa zúčastňoval na hromadných popravách ukrajinských vojnových zajatcov bez súdnych procesov.

"Povedali nám, aby sme nebrali vojnových zajatcov a jednoducho ich priamo na mieste zastrelili," povedal Savičev pre Guardian.

V jednom prípade vlani na jeseň počas bojov neďaleko východoukrajinského mesta Soledar sa podľa svojich slov podieľal na zabití 20 ukrajinských obkľúčených vojakov. "Pokropili sme ich guľkami," vyhlásil. "Taká je vojna a neľutujem jedinú vec, čo som tam spravil. Keby som mohol, vrátil by som sa tam," dodal Savičev.

V ďalšej situácii v januári blízko mesta Bachmut s inými vagnerovcami zabil "niekoľko desiatok" ranených ukrajinských zajatých vojakov. "Nahádzali (sme) granáty" do jamy, kde boli. "Vojakov sme aj mučili, neplatili žiadne pravidlá," priznal.

Vagnerovu skupinu založil a riadi ju ruský oligarcha Jevgenij Prigožin, ktorý má blízko k prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

(tasr)

  |  

Nezamestnanosť na Slovensku v marci klesla na 5,61 percenta

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v marci klesla na 5,61 percenta z februárových 5,76 percenta. Medziročne bola nižšia o 1,06 percentuálneho bodu (p. b.). Klesol aj podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku (PDU) na 4,29 percenta z februárových 4,40 percenta. Medziročne to bolo menej o 0,6 p. b. Informoval o tom v stredu na tlačovej konferencii minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).

"Najviac klesol počet nezamestnaných v troch krajoch, v ktorých je nezamestnanosť najvyššia. Sú to Prešovský kraj (o -0,19 p. b. na 7,11 percenta), Banskobystrický kraj (o -0,08 p. b. na 6,53 percenta) a Košický kraj (o -0,09 p. b. na 6,07 percenta)," doplnil Krajniak informácie o medzimesačnom poklese PDU.

Poklesol aj počet mladých ľudí do 29 rokov, ktorí boli evidovaní ako uchádzači o zamestnanie. Ich počet bol na konci marca 38 981, čo je druhá najnižšia hodnota od apríla 2012. "Počet mladých vo veku do 29 rokov v evidencii úradov práce pred pandémiou spravidla prekonával hranicu 40-tisíc," povedal Krajniak.

Menej mladých bez práce bolo v sledovanom období iba v apríli 2019, a to 38 234. Najvyššie hodnoty dosahovali počty nezamestnaných ľudí do 29 rokov v období doznievania finančnej krízy v roku 2012 a 2013. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zaznamenalo maximum v januári 2013 na úrovni 140 629 osôb, spomenuli predstavitelia rezortu práce.

(tasr)

  |  

OSN: India sa ešte tento rok stane najľudnatejšou krajinou sveta

India sa ešte tento rok stane najľudnatejšou krajinou na svete a Čínu by mala predbehnúť o takmer tri milióny obyvateľov približne v polovici tohto roka. Vyplýva to z nových dát, ktoré v stredu zverejnila Organizácia Spojených národov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Populačný fond OSN (UNFPA) odhaduje v správe o Stave svetovej populácie 2023, že India bude mať v tomto roku asi 1,4286 miliardy obyvateľov v porovnaní s 1,4257 miliardami v Číne.

Ďaleko za nimi sú Spojené štáty ako tretia najľudnatejšia krajina sveta s počtom obyvateľov 340 miliónov. Tieto údaje sa opierajú o informácie dostupné do februára 2023.

Odborníci v predchádzajúcich správach OSN predpovedali, že India predbehne v počte obyvateľov Čínu tento mesiac. Najnovšia správy OSN však nešpecifikuje, kedy presne by k tejto zmene malo prísť. Podľa predstaviteľov OSN to nie je možné stanoviť, pretože dáta prichádzajúce z Indie a Číny sú "neisté".

Posledné sčítanie obyvateľstva v Indii bolo v roku 2011. Ďalšie naplánované na rok 2021 bolo v dôsledku pandémie koronavírusu posunuté.

Obyvatelia Indie a Číny tvoria viac než jednu tretinu všetkých ľudí žijúcich na Zemi, ktorých počet OSN odhaduje na 8,045 miliardy. Rast obyvateľov v oboch týchto krajinách sa spomaľuje, a to predovšetkým v Číne.

Vlani zaznamenala Čína prvýkrát za šesť desaťročí pokles populácie. Ide o dejinný zvrat, ktorým sa podľa Reutersu zrejme začalo dlhé obdobie poklesu čínskej populácie. Znižujúci sa počet obyvateľov pritom zásadne ovplyvní čínsku i svetovú ekonomiku.

Priemerný ročný nárast indickej populácie je od roku 2011 1,2 percenta. Je to menej ako v predchádzajúcom desaťročí, keď dosahoval 1,7 percenta, vyplýva z vládnych údajov.

"Počet obyvateľov by nemal vyvolávať úzkosť alebo spôsobovať poplach. Namiesto toho by mal byť vnímaný ako symbol pokroku, rozvoja a ašpirácií," uviedla predstaviteľka UNFPA pre Indiu Andrea Wojnarová.

(tasr)

  |  

Soul by mohol Kyjevu poskytnúť vojenskú pomoc, naznačil juhokórejský prezident

Ak by sa Ukrajina stala obeťou rozsiahleho útoku na civilistov, Južná Kórea by mohla rozšíriť jej podporu nad rámec humanitárnej a ekonomickej pomoci. Uviedol to juhokórejský prezident Jun Sok-jol v rozhovore pre agentúru Reuters, ktorý bol zverejnený v stredu, informuje TASR.

Jun povedal, že juhokórejská vláda sa zaoberá tým, ako pomôcť pri obrane a obnove Ukrajiny, ktorá už vyše roka čelí ruskej invázii.

"Ak nastane situácia, ktorú medzinárodné spoločenstvo nemôže tolerovať, napríklad rozsiahly útok na civilistov, masaker alebo závažné porušenie vojnového práva, môže pre nás byť náročné trvať len na humanitárnej alebo finančnej podpore," uviedol juhokórejsky prezident. Prvýkrát tak naznačil ochotu Soulu poskytnúť Kyjevu zbrane.

Južná Kórea je významným výrobcom delostreleckej munície a od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa snažila vyhnúť tomu, aby si znepriatelila Moskvu. Dôvodom je pôsobenie juhokórejských firiem v Rusku a tiež vplyv Moskvy na Severnú Kóreu.

"Verím, že rozsah podpory na obranu a obnovu krajiny, ktorá bola nezákonne napadnutá podľa medzinárodného aj vnútroštátneho práva, nebude obmedzený," povedal Jun. "S ohľadom na naše vzťahy so stranami zapojenými do vojny a vývoj na bojisku prijmeme najvhodnejšie opatrenia," dodal.

Juhokórejský prezident budúci týždeň navštívi Spojené štáty a stretne sa so svojím americkým kolegom Joeom Bidenom. Obaja si tak pripomenú 70. výročie spojenectva svojich krajín.

Jun uviedol, že počas stretnutia sa bude snažiť o dosiahnutie "hmatateľných výsledkov" pri zlepšovaní reakcie spojencov na hrozby Severnej Kórey, ktorá v uplynulom období zintenzívnila vojenské aktivity.

"Ak vypukne jadrová vojna medzi Južnou a Severnou Kóreou, asi to nebude iba problém medzi dvoma stranami, ale celá severovýchodná Ázia by pravdepodobne ľahla popolom. Tomu treba zabrániť," dodal.

(tasr)