Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moldavsko si predvolalo ruského veľvyslanca, aby vyhostilo zamestnanca ambasády

Moldavsko si v stredu predvolalo ruského veľvyslanca, aby mu oznámilo, že označilo zamestnanca ruskej ambasády v Kišiňove za nežiaducu osobu. Uviedol to hovorca moldavskej vlády Daniel Vode, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Vode povedal, že toto rozhodnutie súvisí s konaním zamestnancov ruského veľvyslanectva voči moldavskej pohraničnej stráži, ktorá tento týždeň zamietla vstup regionálnemu ruskému politikovi na letisko v Kišiňove. Meno vyhosteného zamestnanca ambasády však neuviedol.

Moldavsko, krajina s 2,6 milióna obyvateľov, leží medzi Rumunskom a Ukrajinou a žije v ňom početná ruská menšina. V posledných rokoch má prozápadnú orientáciu, čo Rusko kritizuje.

Kišiňov už viackrát obvinil Moskvu z plánovania násilného zvrhnutia vlády prostredníctvom sabotérov vydávajúcich sa za protivládnych demonštrantov.

Kremeľ popiera, že sa snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike. Obviňuje naopak Ukrajinu a ďalšie krajiny z podnecovania nestability v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko.

(tasr)

Minúta  |  

USA majú v Záporožskej jadrovej elektrárni citlivé informácie. Varujú Rusov, aby nimi nemanipulovali

USA majú v jadrovej elektrárni na Ukrajine svoje technológie a varujú Rusko, aby sa ich nedotýkalo.

Uvádza sa to v liste, ktorý má k dispozícii CNN a ktorý americké ministerstvo energetiky poslalo 17. marca ruskej štátnej firme Rosatom zameranej na jadrovú energetiku.

Riaditeľ Úradu pre politiku nešírenia jadrových zbraní ministerstva energetiky Andrea Ferkile píše generálnemu riaditeľovi Rosatomu, že Záporožská jadrová elektráreň „obsahuje údaje o jadrovej technológii, ktorých export kontroluje vláda Spojených štátov".

Softvér a technológie sa nesmú šíriť, ak by boli použité spôsobom, ktorý podkopáva záujmy národnej bezpečnosti USA.

List spoza veľkej mláky prichádza v čase, keď ruské sily naďalej kontrolujú najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe, pripomína CNN. Elektráreň síce fyzicky prevádzkuje ukrajinský personál, ale spravuje ju Rosatom. Americké ministerstvo energetiky v liste varovalo Rosatom, že je „nezákonné“, aby ruskí občania alebo subjekty narábali s americkou technológiou. Nie je jasné, či Moskva na list odpovedala.

Americká televízna spoločnosť dodáva, že Úrad pre jadrovú energiu ministerstva energetiky verejne informoval, že USA v júni 2021 podporili Záporožskú jadrovú elektráreň a „pomohli implementovať nové postupy údržby a operácie v reaktore, ktoré by mali v konečnom dôsledku posilniť energetickú bezpečnosť Ukrajiny“.

(est)

Minúta  |  

Právnická fakulta UK i akademický senát vyjadrili podporu Kurilovskej

Vedenie Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave i akademický senát univerzity vyjadrili podporu rektorke Akadémie Policajného zboru (PZ) Lucii Kurilovskej. Pri rozhodnutí o návrhu na jej odvolanie vyzývajú k rozvahe v súvislosti s kauzou postrelenej študentky.

"Vnímame s ľútosťou incident, v dôsledku ktorého utrpela vážne zranenia kadetka Akadémie PZ. Zároveň však vyzývame k rozvahe pri rozhodnutí o návrhu na odvolanie rektorky Akadémie PZ, aby trend rozvoja Akadémie PZ reprezentovaný rektorkou Kurilovskou nebol zvrátený len z dôvodu politického tlaku a vlny emócií," zdôraznili.

Z verejne dostupných informácií podľa nich vyplýva, že išlo o individuálne zlyhanie jednotlivého zamestnanca, konajúceho v rozpore s pokynmi nadriadených, ktorému objektívne nie je schopný zabrániť žiadny manažér, aj keď plnenie svojich pokynov riadne kontroluje.

Ocenili, že Kurilovská za roky svojej činnosti pozdvihla Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ale najmä Akadémiu PZ v Bratislave, "ktorú prebrala v ťažkých časoch po korupčnom škandále bývalého rektora a prinavrátila jej renomé rešpektovanej pedagogickej a vedeckej ustanovizne".

Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) už doručil prezidentke SR Zuzane Čaputovej návrh na odvolanie rektorky Akadémie PZ v súvislosti s kauzou postrelenej študentky. K udalosti došlo 1. marca v priestoroch streleckého polygónu Akadémie PZ v Bratislave. Študentku so zraneniami previezli do nemocnice. Pedagóga Vladimíra Š. polícia obvinila z trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti.

(tasr)

Minúta  |  

Strojárska firma z Beluše sa bude podieľať na výrobe švédskych bojových vozidiel CV90

Belušská strojárska firma KOVAL SYSTEMS sa bude podieľať na výrobe švédskeho bojového vozidla CV90. V súvislosti s kontraktom postaví novú halu, prijať plánuje ďalších približne 60 ľudí. Investíciu odhadla na desať miliónov eur. Kontrakt podpísali v stredu zástupcovia slovenskej firmy so švédskou spoločnosťou BAE Systems Hägglunds.

Firma z Beluše sa bude venovať výrobe a kompletnej montáži veže a výrobe komponentov časti vozidiel.

Belušská strojárska firma je v poradí druhou slovenskou spoločnosťou, s ktorou švédsky výrobca podpísal kontrakt. Ďalšie zmluvy so slovenskými partnermi plánuje podpísať v tomto i budúcom roku. Celkovo by sa na výrobe vozidla malo podieľať približne 30 až 40 slovenských spoločností.

Švédske bojové vozidlo CV90 slúžilo na bojových misiách v Afganistane a Libérii, zúčastnilo sa na mnohých vojenských cvičeniach NATO a medzinárodných cvičeniach, a je nasadené v službách siedmich najefektívnejších európskych armád. BAE Systems Hägglunds so švédskou vládou ponúkli Slovensku najnovšiu verziu – CV90 model 4.

(tasr)

Minúta  |  

Credit Suisse príde zhruba o pätinu majetku

Švajčiarska banka Credit Suisse po prevzatí skupinou UBS pravdepodobne stratí približne pätinu aktív v oblasti správy majetku, čo predstavuje zhruba 110 miliárd frankov (111,89 miliardy eur). Vyplýva to z odhadu analytikov spoločnosti Citigroup. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Pri najhoršom scenári by banka mohla prísť približne o tretinu aktív alebo 162 miliárd CHF, keď dôjde k zvýšenému odčerpaniu, alebo konkurenti úspešne odlákajú klientov aj zamestnancov banky, uviedli analytici v poznámke.

Neistota spojená s prevzatím banky konkurenčnou UBS "vytvorila potenciálnu príležitosť pre rivalov na prilákanie aktív aj poradcov," uviedli analytici. Podľa nich to prispeje k strate ročných príjmov vo výške 5,4 miliardy USD (4,92 miliardy eur) v kombinovanom subjekte v dôsledku zlúčenia.

Potenciálna strata klientov a ich peňazí sa stáva kľúčovou výzvou pre UBS po tom, ako minulý mesiac súhlasila s akvizíciou svojho rivala v rámci vládou podporovanej záchrany. Predseda UBS Colm Kelleher povedal, že uzavretie dohody bude pravdepodobne trvať mesiace a dokončenie integrácie až štyri roky. Banka už pracuje na retenčných balíčkoch, aby si udržala špičkové talenty, informovala agentúra Bloomberg.

Banková skupina Julius Baer bude mať najväčší úžitok z peňazí privátneho bankovníctva, ktoré opustia kombinovaný subjekt UBS-Credit Suisse, predpovedali analytici Citigroup. Odhadli, že Julius Baer so sídlom v Zürichu získa najmenej 10 miliárd CHF a očakáva sa, že tento rok prijme 200 nových zamestnancov.

Podľa Citigroup UBS pravdepodobne neobnoví spätné odkupy akcií pred rokom 2026 po tom, ako oznámila ich pozastavenie, keď súhlasila s kúpou Credit Suisse. V utorok (18. 4.) UBS uviedla, že získala súhlas na použitie niektorých akcií, ktoré odkúpila za uplynulý rok, na financovanie akvizície Credit Suisse.

Credit Suisse na konci minulého roka spravovala majetok v hodnote 541 miliárd CHF. Spoločnosť plánuje oznámiť výsledky za 1. štvrťrok na budúci týždeň.

(tasr)

Minúta  |  

Vagnerovec priznal, že granátmi zabíjal ranených ukrajinských zajatcov

Bývalý žoldnier z ruskej vojenskej spoločnosti Vagnerova skupina Alexej Savičev priznal, že vo vojne na Ukrajine zabil a umučil desiatky ukrajinských vojnových zajatcov. Jeho výpoveď je jedným z najpodrobnejších osobných opisov zverstiev páchaných ruskými silami na Ukrajine. TASR informuje podľa portálu britského denníka The Guardian.

Savičev (49) je bývalý odsúdenec, ktorého Vagnerova skupina naverbovala vlani v septembri. V telefonickom rozhovore s denníkom Guardian povedal, že počas šesťmesačných bojov na východe Ukrajiny sa zúčastňoval na hromadných popravách ukrajinských vojnových zajatcov bez súdnych procesov.

"Povedali nám, aby sme nebrali vojnových zajatcov a jednoducho ich priamo na mieste zastrelili," povedal Savičev pre Guardian.

V jednom prípade vlani na jeseň počas bojov neďaleko východoukrajinského mesta Soledar sa podľa svojich slov podieľal na zabití 20 ukrajinských obkľúčených vojakov. "Pokropili sme ich guľkami," vyhlásil. "Taká je vojna a neľutujem jedinú vec, čo som tam spravil. Keby som mohol, vrátil by som sa tam," dodal Savičev.

V ďalšej situácii v januári blízko mesta Bachmut s inými vagnerovcami zabil "niekoľko desiatok" ranených ukrajinských zajatých vojakov. "Nahádzali (sme) granáty" do jamy, kde boli. "Vojakov sme aj mučili, neplatili žiadne pravidlá," priznal.

Vagnerovu skupinu založil a riadi ju ruský oligarcha Jevgenij Prigožin, ktorý má blízko k prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.