Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda: Zastropovanie taríf k cene elektriny sa rozšíri na všetkých odberateľov

Maximálna výška vybraných taríf zahrnutých v cene elektriny, zastropovaná v tomto roku na úrovni roka 2022, sa rozšíri na všetkých koncových odberateľov. Vyplýva to z novely nariadenia vlády, ktorú v stredu schválil vládny kabinet. Doteraz sa strop vzťahoval na domácnosti a vybraných odberateľov elektriny.

"Návrhom nariadenia sa rozširuje uplatnenie výšky vybraných taríf pre rok 2023 na úrovni roka 2022 na všetky skupiny koncových odberateľov elektriny a poskytovanie kompenzácie nákladov vybraným účastníkom trhu s elektrinou v súvislosti so stanovením maximálnej výšky vybraných taríf," uviedlo ministerstvo hospodárstva v dôvodovej správe.

Výška tarify za straty pri distribúcii elektriny koncovým odberateľom pre rok 2023 zostáva vo výške uvedenej v rozhodnutí úradu platnom pre kalendárny rok 2022, vydanom príslušnému prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.

Výška tarify za systémové služby pre koncových odberateľov elektriny zostáva tento rok na úrovni stanovenej úradom vo výške 6,2976 eura za megawatthodinu (MWh) bez dane z pridanej hodnoty (DPH).
Výška tarify za prevádzkovanie systému takisto zostáva na úrovni roka 2022, a to podľa rôznych skupín odberateľov vo výške 15,9000 eura/MWh, 11,9000 eura/MWh alebo 1,1870 eura/MWh bez DPH.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Hegerových Demokratov by predbehli Kotlebovci aj Aliancia

V prípade, že by sa parlamentné voľby konali na prelome marca a apríla, strana Demokrati súčasného predsedu vlády Eduarda Hegera by so ziskom 3,3 percenta hlasov zostala mimo parlamentu.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Median.sk, ktorý robila v období od 6. marca do 2. apríla na reprezentatívnej vzorke 1 057 respondentov starších ako 18 rokov telefonickou alebo e-mailovou formou.

Podľa prieskumu by voľby vyhrala strana Smer-SD so ziskom 16,2 percenta hlasov pred stranou Hlas-SD, ktorá by získala 15,8 percenta hlasov.

Nasledujú Progresívne Slovensko (9,7 percenta), Sme rodina (9,5 percenta), SaS (SASKA, 7,9 percenta), OĽaNO (7,5 percenta) a KDH (7,4 percenta). Do parlamentu by sa dostala aj Republika so ziskom 5,8 percenta hlasov.

Pred bránami parlamentu by podľa prieskumu ostali Kotlebovci – ĽSNS (3,9 percenta) a Aliancia – Szövetség (3,4 percenta) a až za nimi sa umiestnili Demokrati Eduarda Hegera (3,3 percenta). Mimo zákonodarného zboru by tiež ostala strana Za ľudí (3 percentá), SNS (1,9) a Dobrá voľba (1,6).

Na základe výsledkov volieb by Smer aj Hlas v parlamente získali rovnako po 30 kresiel, Progresívne Slovensko a Sme rodina rovnako po 18, SaS 15, OĽaNO a KDH zhodne po 14 a Republika 11. Na voľbách by sa podľa prieskumu určite zúčastnilo 46 percent respondentov a skôr áno ďalších 15 percent. Určite by voliť nešlo 32 percent opýtaných a skôr nie ďalších sedem percent.

(sita)

Minúta  |  

Gyimesi končí v OĽaNO. Očakáva sa, že bude kandidovať za Alianciu

Poslanec za OĽaNO György Gyimesi odchádza od Matoviča. Oznámil to v stredu na tlačovej konferencii, na ktorej stál po boku lídra Igora Matoviča a predsedu poslaneckého klubu tejto strany Michala Šipoša.

Gyimesi pri zdôvodnení tohto kroku argumentoval rozdielmi názorov v zásadných otázkach a tým, že nechce hnutiu svojimi postojmi škodiť. Patril medzi najlojálnejších a Igorovi Matovičovi najbližších poslancov v klube OĽaNO. Vedel sa však vymedziť voči ministrovi zahraničných vecí Káčerovi, pred ním aj ministrovi Korčokovi, prekážala mu nielen kritika Viktora Orbána a Maďarska, ale aj oslabovanie významu V4, ku ktorému počas súčasnej vlády došlo. Matoviča sprevádzal na rokovaniach v Maďarsku, keď sme rokovali o vakcíne Sputnik.

Maďarský politik momentálne rokuje s maďarskou mimoparlamentnou stranou Aliancia, no k dohode vraj zatiaľ nedošlo. Otvorenou otázkou môže byť jeho miesto na kandidátke, respektíve zastupovanie strany v televíznych diskusiách.

Gyimesi bol najvýraznejší Maďar v slovenskej politike po voľbách 2020, keď v parlamente už nebola žiadna maďarská strana. Správal sa ako národno-konzervatívny politik.

„Neodchádzam s trieskajúcimi dvermi ani polnočným statusom," uviedol na brífingu Gyimesi, čím narážal na spôsob, akým svoj odchod zo strany oznámil dočasne poverený premiér Heger.

Článok budeme aktualizovať

(tod)

Minúta  |  

Guvernér NBS Peter Kažimír podá v zákonnej lehote odpor proti trestnému rozkazu

Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír podá v zákonnej lehote odpor proti trestnému rozkazu, vydanému samosudcom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku. TASR to potvrdil jeho obhajca Ondrej Mularčík.

O vine Petra Kažimír z podplácania rozhodol ŠTS na začiatku apríla, keď vydal trestný rozkaz a uložil mu peňažný trest vo výške stotisíc eur. Rozhodnutie súdu nie je právoplatné. Guvernér tvrdí, že je nevinný a nepochybuje o tom, že sa obháji na hlavnom pojednávaní.

Podanie odporu proti trestnému rozkazu avizoval aj Úrad špeciálnej prokuratúry.

(tasr)

Minúta  |  

Naď o meškajúcej rekonštrukcii letiska: Alternatíva jedna pre stíhačky F-16 je stále Sliač

Rekonštrukcia letiska Sliač nebude mať vplyv na termín dodania stíhačiek F-16. Informoval o tom dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď. Vylúčil, že by Slovensko stíhačky neprebralo. Ako priblížil, obnova letiska sa realizuje v rámci 33 projektov. Ich celková hodnota predstavuje asi 200 miliónov eur.

"Máme alternatívu jedna, ktorá je stále tá, že stíhačky pôjdu na letisko Sliač, pretože nie všetky z tých 33 projektov musia byť už dokončené vtedy, keď prídu stíhačky. Minimálne požiadavky, ktoré sú, chceme mať splnené v budúcom roku, aby stíhačky mohli fungovať," načrtol Naď.

Ako priblížil, z 33 projektov realizujú jedenásť cez agentúru NSPA (NATO Support and Procurement Agency), sedem cez ďalšie programy NATO a prebieha aj 15 národných projektov.

https://standard.sk/343483/stihacky-f-16-na-slovensku-nebudu-ani-v-roku-2024-nad-to-povazuje-za-obrovske-zlyhanie-hovori-dokument-ministerstva-obrany/

Nedokončené veci, napríklad nepostavená skúšobňa motorov, by sa mohli riešiť v spolupráci s partnermi. Zároveň pripustil ďalšie možnosti, napríklad s využitím letiska Kuchyňa či ďalších podporných činností zo strany spojencov.

Po sfinalizovaní potrebných projektov bude môcť podľa Naďa vláda rozhodnúť o obnovení civilného letectva na Sliači.

https://standard.sk/345468/clanok-v-standarde-potvrdil-moje-najhorsie-obavy-kmec-poukazal-na-neschopnost-nadovho-rezortu/

Šéf rezortu zároveň kritizoval niekdajšiu vládu Petra Pellegriniho, ktorá podľa neho projekt obnovy letiska zanedbala. "Rozhodli o stíhačkách F-16, ale infraštruktúru na to absolútne nezabezpečili. Do úvahy treba brať aj to, že letisko Sliač je strategické letisko nielen pre nás, ale aj pre našich spojencov v súvislosti s vojnou na Ukrajine. My musíme súbežne robiť projekt modernizácie a opatrenia, ktoré súvisia s vojnou na Ukrajine," skonštatoval.

Poukázal tiež na to, že na Sliači sú umiestnené dve batérie systému protivzdušnej obrany Patriot a ubytovaní vojaci, ktorí ich obsluhujú.

Šéf rezortu zároveň odmietol informácie, že Európska únia nepreplatí SR darovanie stíhačiek MiG-29 a časti systému Kub. Ako potvrdil, z Európskeho mierového nástroja má Slovensko dostať 250 miliónov eur, pričom dementoval informácie, že migy či Kub neboli na prioritnom zozname EÚ.

https://standard.sk/345254/kdh-odkazuje-nadovi-hrozi-medzinarodna-blamaz-so-stihackami-f-16-vysvetlite-meskanie-rekonstrukcie-letiska-sliac/

(tasr)

Minúta  |  

Hlas: Vláda chce prekresliť územnosprávne členenie Slovenska bez analýzy a účasti samospráv

Vláda, ktorej bola vyslovená nedôvera, pripravuje reformu samosprávy a chce „prekresliť“ územnosprávne členenie Slovenska bez analýzy, bez diskusie a bez účasti samospráv. Na tlačovej besede to dnes uviedla podpredsedníčka strany Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) Denisa Saková.

„Približne tritisíc starostov, dvadsaťtisíc poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev, jednotliví zamestnanci mestských a obecných úradov, dokonca aj bežní ľudia vidia, že pre Eduarda Hegera (Demokrati) ako nástupcu Igora Matoviča (OĽaNO) sa samosprávy stali obyčajným bankomatom," tvrdí. Hlas-SD žiada ministerstvo vnútra, aby zverejnilo všetky materiály a všetky dokumenty, ktoré súvisia so spomínanou reformou. Pokiaľ tak rezort neurobí, strana je pripravená zvolať mimoriadne rokovanie Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Michal Kaliňák na tlačovej besede uviedol, že chaos je potrebné zastaviť. Podľa neho je pokračovaním neporiadku, neistoty a ďalšou destabilizáciou. Dodal, že je šialenstvom zrušiť 33 okresov a štyri samosprávne kraje z ôsmych. „Vláda evidentne nechápe, nerozumie a nevie. To sú tri parametre, ktoré vládu charakterizujú rovnako ako celé tri roky jej vyvádzania. Treba otvorene povedať jasné nie tomu, čo sa ‚čarbe‘ na nejakej mape," vyzval Kaliňák. Tvrdí, že chaos sa dá zastaviť presadením odstupňovania kompetencií, podporou medziobecnej spolupráce, zvýšením príjmov miest a obcí a garantovaním ekonomickej a legislatívnej stability.

Reformu samospráv pripravujú analytici rezortu vnútra. „Koľkí z týchto analytikov reálne prešli voľbami čo i len za poslanca obecného zastupiteľstva a či vôbec majú šajnu o tom, o čom je obec. Či vôbec vedia preukázať tušenie, že boli vo výkone praktickej politiky v samospráve, lebo sa obávam, že nulová skúsenosť s prácou s ľuďmi v území a nulová skúsenosť z reálneho výkonu na úrovni zamestnanca obce je obrovský hendikep, ktorý majú," myslí si Kaliňák. Zároveň pripomenul, že podľa rezortu vnútra mala vzniknúť komisia na analýzu možnosti úpravy miestneho a regionálneho usporiadania samosprávy a taktiež subkomisia v komisii na štrukturálnu reformu verejnej správy pod gesciou podpredsedu vlády pre legislatívu a strategické plánovanie. „Šialená veta a tu je šialený výsledok. Nemáme sa čo čudovať," dodal.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.