Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinská generálna prokuratúra zaznamenala 80-tisíc prípadných vojnových zločinov

Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin v stredu amerických zákonodarcov informoval, že jeho úrad zaznamenal približne 80-tisíc prípadov možných vojnových zločinov a doteraz bolo na ukrajinských súdoch za takéto zločiny odsúdených 31 Rusov. TASR prevzala správy z portálu americkej spravodajskej televízie CNN a z tlačovej agentúry AP.

Kostin zákonodarcom z výboru Snemovne reprezentantov pre zahraničné záležitosti povedal, že ukrajinská prokuratúra tiež identifikovala 310 potenciálnych páchateľov týchto zločinov a "uzavrela prípady proti 152 možným vojnovým zločincom".

Dodal, že niektoré súdne prípady "prebiehajú v neprítomnosti, pretože sme identifikovali páchateľov a máme celý súbor dôkazov, ale nemôžeme čakať na to, či ich niekedy chytíme. Spracovanie týchto prípadov v neprítomnosti však trvá trochu dlhšie pre procesné obmedzenia".

Ukrajinský generálny prokurátor vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby s Ukrajinou zdieľalo spravodajské informácie, pretože to pomôže jeho úradu v usvedčovaní údajných vojnových zločincov. Poznamenal, že identifikovali tisíce ďalších, ale nemajú úplné dôkazy na usvedčenie týchto vojnových zločincov.

Kostin tiež uviedol, že na území Ukrajiny našli približne 20 mučiarní a vyše tisíc preživších hlásilo celú škálu mučenia, vrátane použitia elektrických šokov, simulovaného topenia (waterboarding), núteného vyzliekania donaha a vyhrážania zohavením a smrťou.

Podľa Kostina bolo len v samotnej Chersonskej oblasti zdokumentovaných vyše 60 prípadov znásilnenia. V oblastiach stále ovládaných ruskými silami sú obyvatelia, vrátane detí, nútení presťahovať sa na iné okupované územia alebo do Ruska. "Takéto zlo nemožno nechať len tak," povedal Kostin.

Na otázku, aká motivácia stojí za taktikou a konaním Ruska, Kostin odpovedal, že má problém pochopiť brutalitu ruských síl voči civilistom. "Jediným možným vysvetlením je, že chcú vymazať Ukrajinu a Ukrajincov z (nášho) územia. Možno naozaj chcú zabiť nás všetkých," vyhlásil.

Výbor Snemovne reprezentantov amerického Kongresu pre zahraničné záležitosti pozval Kostina, aby prišiel vypovedať. Predseda tohto výboru Michael McCaul, republikán zo štátu Texas, je presvedčený, že svedectvo o brutalite konania Ruska dokáže zákonodarcom a voličom, prečo USA robia správne, keď podporujú Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Musk hrozí Microsoftu žalobou za použitie dát z Twitteru

Šéf Twitteru Elon Musk v stredu pohrozil, že môže zažalovať spoločnosť Microsoft, ktorú obviňuje z používania údajov z Twitteru bez povolenia. TASR správu prevzala z webových stránok staníc BBC a CNBC. Musk uviedol, že Microsoft nezákonne používal dáta z Twitteru. "Je čas na súdne konanie," napísal Musk na sociálnej sieti Twitter, ktorej vlastníkom sa stal vlani v októbri.

Miliardár a podnikateľ podľa BBC reagoval na plány Microsoftu, že chcú Twitter odstrániť zo svojho priestoru pre reklamy. Ten užívateľom platiacim za reklamu umožňuje spravovať svoje účty na všetkých sociálnych sieťach z jedného miesta, píše CNBC.

https://standard.sk/345884/twitter-opeciatkoval-media-financovane-vladami-trudeau-hovori-o-utoku-konzervativcov-na-nezavisle-institucie/

Musk však podrobnosti neposkytol a spoločnosť Microsoft na žiadosť BBC o vyjadrenie nereagovala. Opatrenie Microsoftu o odstránení má vstúpiť do platnosti 25. apríla. Používatelia platiaci za reklamu na platforme Microsoft už nebudú mať prístup do svojich účtov na Twitteri, píše BBC. Ďalšie sociálne siete, ako napríklad Facebook, Instagram a LinkedIn, však budú takto podľa Microsoftu aj naďalej dostupné.

Musk Twitter nákup Twitteru za 44 miliárd dolárov (40,35 miliardy eur) sfinalizoval vlani v októbri a odvtedy na tejto sociálnej sieti zaviedol viaceré zmeny vrátane hromadného prepúšťania zamestnancov či poplatkov za overený používateľský účet, pripomína BBC.

Viaceré veľké spoločnosti vrátanie Apple podľa BBC v posledných mesiacoch údajne pozastavili zverejňovanie reklamy na Twitteri. Dôvodom sú obavy, ako je obsah na tejto sociálnej sieti spravovaný.

https://standard.sk/346084/twitter-zmenil-politiku-uz-sa-nemusite-bat-ak-niekoho-oznacite-nespravnym-rodom/

(tasr)

Minúta  |  

UNICEF: Asi 67 miliónov detí vynechalo pre pandémiu covidu rutinné očkovanie

Približne 67 miliónov detí celosvetovo čiastočne alebo úplne vynechalo medzi rokmi 2019 a 2021 rutinné očkovania pre obmedzenia spojené s pandémiou ochorenia COVID-19. V stredu to uviedol Detský fond OSN (UNICEF), informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Viac ako desaťročie ťažko nadobudnutých ziskov v rutinnom očkovaní detí bolo narušených," napísal UNICEF v správe. Dodal, že dostať sa späť k číslam spred pandémie "bude náročné".

Zo 67 miliónov detí, ktorých očkovanie bolo "vážne narušené", vynechalo rutinné vakcíny úplne až 48 miliónov z nich, uviedol UNICEF. Obzvlášť zasiahnuté boli juhoázijské a africké krajiny, dodal. Zároveň vyslovil obavy súvisiace s možným prepuknutím epidémie detskej obrny a osýpok.

Vakcíny zachraňujú každoročne 4,4 milióna ľudských životov. Toto číslo môže podľa údajov OSN stúpnuť na 5,8 milióna do roku 2030 v prípade, ak budú splnené stanovené ambiciózne ciele a nikto nebude zaostávať.

"Vakcíny zohrali skutočne dôležitú úlohu v tom, že umožnili viacerým deťom žiť zdravý a dlhý život. Akýkoľvek pokles zaočkovanosti je znepokojujúci," povedal autor správy UNICEF Brian Keeley.

Predtým, ako bola v roku 1963 uvedená očkovacia látka proti osýpkam do praxe, podľahlo tomuto ochoreniu každoročne v priemere 2,6 milióna ľudí, väčšinou detí. Do roku 2021 toto číslo kleslo na 128-tisíc, pripomína AFP.

Medzi rokmi 2019 a 2021 však percento detí zaočkovaných proti osýpkam kleslo z 86 na 81 percent a počet nakazených sa v roku 2022 oproti 2021 zdvojnásobil.

Keeley upozornil, že pokles zaočkovanosti môže byť znásobený ďalšími krízami, od klimatickej zmeny až po potravinovú krízu. Detský fond OSN preto vyzval vlády, aby "svoje záväzky na zvýšenie financovania imunizácie zdvojnásobili".

Správa UNICEF-u tiež poukázala na pokles dôvery ľudí vo vakcíny, ku ktorému došlo v 52 z 55 skúmaných krajín. Celkovo však podpora očkovania vo svete zostáva silná.

(tasr)

Minúta  |  

USA Ukrajine poskytnú ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 325 miliónov dolárov

Americké ministerstvo obrany ohlásilo ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 325 miliónov dolárov.

Pomoc, o ktorej informovali v stredu, zahŕňa muníciu pre raketomety HIMARS, 155-milimetrovú a 105-milimetrovú muníciu pre delostrelectvo, protitankové míny a viac ako deväť miliónov nábojov pre ručné zbrane.

Washington Ukrajine poskytne aj demolačnú muníciu, vozidlá pre logistickú podporu, vybavenie na údržbu a náhradné dielce, uviedol Pentagón. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Od začiatku otvorenej vojny Ruska proti Ukrajine USA na bezpečnostnú pomoc Kyjevu vyčlenili už viac ako 35,4 miliardy dolárov.

(sita)

Minúta  |  

Naď: Dobrovoľná vojenská príprava pravdepodobne tento rok nebude. Záujem o aktívne zálohy je nízky

Dobrovoľná vojenská príprava (DVP) tento rok pravdepodobne nebude. Pre TASR to uviedol dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď s tým, že finálne sa rozhodne v najbližších týždňoch. S realizáciou DVP sa nerátalo, keďže rezort chcel otvoriť aktívne zálohy aj ľuďom bez vojenských skúseností. Predmetný návrh však neprešiel v parlamente.

"Vzhľadom na to, že sme plánovali už v tomto čase naberať ľudí do aktívnych záloh, rozhodli sme sa, že DVP nebudeme realizovať. Teraz, keď nastala nová situácia, tak to ešte budeme prehodnocovať. Budeme mať k tomu poradu aj s náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl SR a rozhodneme sa v najbližších týždňoch," skonštatoval Naď. Konanie DVP tento rok už nepredpokladá, no nevylučuje ho.

Zmeny v aktívnych zálohách Naď už neplánuje do volieb presadzovať. "Uvažovali sme o tom, že by sme to urobili formou poslaneckého návrhu, ale keďže je v parlamente taký chaos, že je veľmi ťažké predpokladať, čo sa podarí alebo nepodarí tadiaľ nechať schváliť, rozhodli sme sa, že to pripravíme na ‚kompletku‘ a bude to riešiť až nový minister," priblížil.

Na dobrovoľnú vojenskú prípravu sa vlani prihlásilo vyše 500 záujemcov, nastúpilo však iba 70 úspešných uchádzačov. Po úspešnom ukončení výcviku sú absolventi povýšení na vojakov 2. stupňa a zaraďovaní do záloh, pričom majú otvorenú možnosť vstúpiť aj do aktívnych záloh a byť tak pripravení na nasadenie v rámci domáceho krízového manažmentu.

Nízky záujem eviduje rezort aj o aktívne zálohy. V súčasnosti môže byť do nich zaradený občan, ktorý slúžil v Ozbrojených silách SR alebo v niektorom z bezpečnostných zborov. Ministerstvo ich chcelo otvoriť aj ľuďom, ktorí neabsolvovali dobrovoľnú vojenskú prípravu. Novela zákona o brannej povinnosti nenašla podporu v parlamente.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár vyhlási voľby v čo najskoršom termíne, pravdepodobne koncom mája

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) vyhlási parlamentné voľby v čo najskoršom možnom termíne, urobí tak zrejme koncom mája. Potvrdil to pre TASR.

"Mám tam len krátke rozpätie, takže hneď, možno v prvom, druhom dni ich vyhlásim. Teda 23., 24. alebo 25. mája to vyhlásim," priblížil.

Podľa zákonných lehôt musí predseda parlamentu vyhlásiť voľby v termíne od 23. mája do 12. júna. Vyhlásením volieb sa začína aj predvolebná kampaň. Predčasné parlamentné voľby sa budú konať 30. septembra.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.