Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Policajný exprezident Gašpar spochybňoval dôveryhodnosť Slobodníka

Niekdajší šéf finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernard Slobodník je klamár, ktorý si nič nepamätá. Dlho fungoval pod vplyvom liekov, majúcich vplyv na jeho pamäťové schopnosti. Vo svojej svedeckej výpovedi na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku to vo štvrtok povedal policajný exprezident Tibor Gašpar. Slobodník ako spolupracujúci obvinený vypovedá vo viacerých korupčných kauzách, usvedčuje aj obžalovaného podnikateľa Štefana Žigu.

Gašpar priblížil, že Slobodník bol jeho podriadeným v období, keď šéfoval polícii. "Po páde vlády Ivety Radičovej v roku 2012 mal záujem vrátiť sa do polície. Preto ma už po vyjadrení nedôvery vláde kontaktoval, či sa môže vrátiť," zdôraznil svedok. Slobodník podľa neho nemohol získať vyšší stupeň bezpečnostnej previerky, lebo mal v minulosti pôsobiť v ŠtB.

Tvrdí, že Slobodník páchal trestnú činnosť spolu s bývalým šéfom Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítom M. a už zosnulým Františkom Böhmom. "O tejto jeho trestnej činnosti som sa dozvedel až z trestnej veci tzv. Očistec, v ktorej som bol obvinený a následne bola podaná obžaloba," podotkol Gašpar. Slobodník mal byť podľa jeho slov pripravovaný na niektoré výsluchy v kauzách, ktoré označil za politické. Dokazovať to majú vyhotovené nahrávky.

Orgány činné v trestnom konaní majú za to Slobodníkovi podľa Gašpara dávať nezákonné benefity "prostredníctvom atomizovania jeho trestných vecí" a niektorú trestnú činnosť nestíhať. Zdôraznil, že žiadnemu podriadenému policajtovi nikdy nevydal žiaden nezákonný príkaz, pokyn, rozkaz alebo inú neformálnu požiadavku k protiprávnej činnosti.

Podľa obhajcu Štefana Žigu Sergeja Romžu vyplývajú z Gašparovej výpovede dve zásadné skutočnosti. "Svedok Gašpar charakterizoval osobnosť pána Slobodníka ako klamára, ako osobu, ktorá má vážny pamäťový hendikep, ako osobu, ktorá užíva návykové látky. Z jeho výpovede rovnako vyplynulo, že ani on, ani jeho nadriadení či iné osoby neintervenovali v žiadnych konaniach v prospech môjho klienta," uviedol.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus nepovažuje Gašpara za kľúčového svedka pre prejednávaný skutok. "Neodznelo nič také, čo by spochybnilo dôvodnosť podania obžaloby," uviedol médiám.

Po výsluchu bývalého policajného prezidenta sa na súde čítali listiny. Potom samosudca odročil pojednávanie na 8. septembra. Výsluch prostredníctvom telemostu by mohol absolvovať expolicajt Marián učerka., ktorý sa nachádza v Bosne a Hercegovine.

Obžalobu na Štefana Žigu podali pre podozrenie z podplácania Slobodníka, ku ktorému malo prichádzať v období rokov 2016 až 2020. Ide najmä o skutky nadväzujúce na kauzu Valčeky. Celkovo mal Štefan Žiga podľa obžaloby odovzdať Slobodníkovi minimálne 85.000 eur. Protihodnotou za úplatky malo byť zabezpečenie beztrestnosti či informácií o trestných konaniach. Obžalovaný, ktorý má byť v príbuzenskom vzťahu s exministrom hospodárstva a súčasným nezaradeným poslancom Národnej rady Petrom Žigom, vinu odmieta.

(tasr)

Minúta  |  

V kauze príbuzného exministra Žigu prišiel vypovedať Tibor Gašpar

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku dnes pokračuje hlavné pojednávanie s príbuzným bývalého ministra hospodárstva a exministra životného prostredia Petra Žigu Štefanom Žigom. Ten je stíhaný pre trestný čin podplácania. Súd na dnešné pojednávanie predvolal bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý je sám stíhaný v rámci kauzy Očistec.

Gašpar na súde konkrétne uviedol, že Štefana Žigu vidí prvýkrát v živote a o žalovanom skutku nič nevie. Vyjadroval sa však aj na adresu kľúčového svedka Bernarda Slobodníka, ktorý bol v minulosti jeho podriadeným v rámci Policajného zboru. „Je to klamár, ktorý si nič nepamätá," povedal Gašpar. Slobodník podľa neho fungoval dlhodobo pod vplyvom liekov, ktoré majú vplyv na jeho pamäťové schopnosti a celkovú osobnosť.

Gašpar takisto povedal, že Slobodník vypovedá nepravdy vo viacerých trestných veciach. Za to podľa neho dostáva neoprávnené benefity. "Mám vedomosti, že Bernardovi Slobodníkovi sú poskytované neoprávnené výhody prostredníctvom atomizovania jeho trestnej veci," skonštatoval Gašpar. Pokiaľ ide o kauzu Valčeky, ktorá mala byť spojená s korupčným konaním Štefana Žigu, Gašpar podľa vlastných slov celú vec registroval len cez zvýšený záujem médií. "Ja som žiadnym spôsobom neintervenoval, aby tu prítomnému Štefanovi Žigovi nebolo vznesené obvinenie alebo mu bol poskytnutý nejaký benefit," zdôraznil svedok. Tiež povedal, že nebol svedkom situácie, keď by sa obžalovaný o záležitosti bavil so Slobodníkom.

Podľa obžaloby mal Štefan Žiga podplácať bývalého šéfa finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernarda Slobodníka. Obžalovaný však obvinenia odmieta.

Štefan Žiga bol pôvodne obvinený, že odovzdal úplatky 175-tisíc eur. Tie mali v období rokov 2016 až 2020 smerovať bývalému šéfovi Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernardovi Slobodníkovi, ale aj bývalému šéfovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi. Vo veci podplácania Makóa však nakoniec Generálna prokuratúra SR prostredníctvom paragrafu 363 Trestného poriadku zrušila Štefanovi Žiga obvinenie. Peniaze pre Slobodníka sa mali týkať vyšetrovania kauzy známej ako Valčeky, v ktorej išlo o nadmerné odpočty DPH.

Slobodník pred súdom vypovedal ako svedok v januári, pričom potvrdil tvrdenia v obžalobe. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus zároveň uviedol, že v tejto veci bolo Slobodníkovi podmienečne zastavané trestné stíhanie, ktoré bolo vedené vo veci prijímania úplatku.

(sita)

Minúta  |  

SaS vyzýva kompetentných, aby celoplošne skontrolovali obilie a múku v mlynoch

V jednom z mlynov na Slovensku bolo nedávno zachytené obilie z Ukrajiny, v ktorom sa našli pesticídy. Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) preto vyzýva kontrolné orgány, aby okamžite začali kontrolovať obilie a múku v mlynoch, ako aj chlieb a pečivo v obchodoch.

"Výhovorky na nedostatok peňazí a personálu v kontrolných orgánoch neobstoja. Za túto situáciu nesie plnú zodpovednosť vláda, ktorá prišla so zákazom predaja obilia z Ukrajiny opäť raz neskoro. Z obilia sa začala za ten čas vyrábať múka, z nej chlieb a pečivo, ktoré sa dostali do obchodov, to je neprijateľné. Ak vedel Igor Matovič (OĽaNO) nájsť dve miliardy eur na volebnú korupciu, nemôže byť pre štát problém vyčleniť 200-tisíc eur na to, aby sme vedeli, čo jeme," povedala poslankyňa Národnej rady (NR) SR Jarmila Halgašová, ktorá sa v SaS venuje poľnohospodárstvu. Výhovorka na vysokú cenu za testy na pesticídy podľa nej tiež nie je relevantná.

SaS bude podľa nej pre situáciu s obilím a múkou žiadať zvolanie Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. "Kompetentní musia dôsledne vysvetliť, prečo zas raz nechali situáciu zájsť až takto ďaleko a aké budú ich ďalšie kroky na jej vyriešenie," dodala Halgašová.

 "Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vyzýva všetky politické strany a ich predstaviteľov, ktorí sa nefundovane vyjadrujú k téme ukrajinského obilia, aby prestali šíriť neopodstatnený strach a paniku u spotrebiteľov. Agrorezort prostredníctvom svojich organizácií Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR a Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) dlhodobo kontroluje všetky dovezené komodity z Ukrajiny a taktiež výrobky z nich. Na základe toho môžeme zodpovedne deklarovať, že všetky doposiaľ uvedené potraviny na trh sú bezpečné a spĺňajú normy SR i EÚ," uviedol pre TASR v reakcii na SaS odbor komunikácie MPRV.

Aktuálne podľa agrorezortu platí usmernenie na zákaz spracovania a uvádzania ukrajinských produktov na potravinový a krmivový trh v SR a taktiež uznesenie vlády na zákaz dovozu vybraných ukrajinských komodít a produktov z nich.

"Treba pripomenúť aj to, že rezort zvýšil cielené kontroly ukrajinského potravinového dovozu už od leta minulého roka a až do odhalenia 1 500 ton pšenice s obsahom zakázaného pesticídu v jednom z našich mlynov boli všetky testy negatívne. MPRV SR musí postupovať v súlade s legislatívou EÚ, ktorá nedovoľuje jednostranný zákaz dovozu tovarov a služieb bez dokázateľného ohrozenia zdravia spotrebiteľov. Ministerstvo je toho názoru, že postupovalo v súlade so zákonom a v najlepšom záujme občanov SR a teda spotrebiteľov," dodal agrorezort.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf NATO Stoltenberg pricestoval na návštevu Kyjeva

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg pricestoval vo štvrtok na neohlásenú návštevu Kyjeva, informovali ukrajinské médiá. Ide o jeho prvú návštevu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP, AFP a portálu britského denníka The Guardian.

Prítomnosť Stoltenberga na Ukrajine potvrdil aj nemenovaný predstaviteľ NATO, ktorý si želal zostať v anonymite vzhľadom na vnútorné predpisy aliancie.

Stoltenberg chce svojou prítomnosťou prejaviť podporu Ukrajine, ktorá sa pripravuje na spustenie protiofenzívy, píše The Guardian.

Šéf NATO si pri pamätníku v centre Kyjeva uctil ukrajinských vojakov padlých vo vojne, čo potvrdzujú zábery v ukrajinských médiách.

Na centrálnom námestí v Kyjeve si tiež prezrel poškodenú ruskú ťažkú vojenskú techniku, ktorá je tam vystavená, uviedol fotograf agentúry Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Pri Prešove sa na priecestí zrazil vlak s kamiónom

Pri Prešove sa na priecestí zrazil vlak s kamiónom. Vlaková doprava medzi Prešovom a Drienovskou Novou Vsou je aktuálne prerušená. Informuje o tom Železničná spoločnosť Slovensko na svojom webe.

K nehode došlo krátko pred 10.00. "Podľa informácií je rušňovodič ľahko zranený. Objednáva sa náhradná autobusová doprava," uviedla pre TASR hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ria Feik Achbergerová. Priecestie je podľa jej slov bez závor a výstražníky boli v činnosti.

Hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Tomáš Kováč pre TASR uviedol, že k vážnym zraneniam pri nehode nedošlo. S kamiónom sa podľa jeho slov zrazil vlak, regionálny expres 1941, ten smeroval z Lipian do Košíc.

Ako informuje polícia na sociálnej sieti, vlak, idúci z Prešova do Košíc, narazil do návesu kamióna prechádzajúceho cez železničné priecestie. ,,Okolnosti a príčiny zrážky sú predmetom policajného vyšetrovania," uviedla polícia. Vyšetrovateľ už začal trestné stíhanie pre trestný čin všeobecného ohrozenia. Polícia zároveň informovala, že dychové skúšky na alkohol u vlakvedúceho, rušňovodiča a vodiča kamióna boli negatívne.

Lekár Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Martin Balko pre TASR povedal, že zasahujúci záchranári ošetrili na mieste rušňovodiča s ľahkým zranením.

Pri nehode zasahovali aj hasiči, ktorí evidujú dvoch zranených, a to rušňovodiča a jedného z cestujúcich z vlaku. ,,Zraneným osobám poskytli predlekársku prvú pomoc a zabezpečili havarované vozidlo proti vzniku požiaru a úniku prevádzkových kvapalín," uviedla pre TASR hovorkyňa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Prešove Miroslava Knišová.

(tasr)

Minúta  |  

Zákaz spaľovacích motorov v EÚ je environmentálne pokrytectvo s minimálnym vplyvom na klímu, vraví analytik

Zákaz výroby nových áut so spaľovacím motorom po roku 2035 nie je správne rozhodnutie, prieči sa slobodnému trhu a nedosiahne ciele, o ktoré sa snaží, teda podstatné zníženie skleníkových plynov (SP) a zastavenie globálneho otepľovania. V podcaste Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Otvorene o plyne o tom hovoril analytik J&T banky Stanislav Pánis.

"Emisie SP cestnej dopravy v EÚ tvoria asi necelých 20 percent všetkých SP EÚ, lenže podiel SP z krajín EÚ vo svete nedosahuje ani desať percent, číže keď si to vynásobíme, tak cestná doprava v EÚ nepredstavuje ani dve percentá všetkých vypustených SP vo svete. Inak povedané, ak by sme hneď zajtra vymenili všetky spaľovacie autá za elektrické, tak objem SP vo svete zásadne nepoklesne a neprispeje to k spomaleniu globálneho otepľovania," uviedol Pánis.

Konštatoval, že Európa sa zbavuje závislosti na fosílnych zdrojoch z Ruska za cenu závislosti od Číny, ktorá je dominantný výrobca a dodávateľ solárnych panelov vo svete. "Čiže my si zaplatíme neekologickú ťažbu vzácnych kovov niekde mimo Európy, následne ich sem dovezieme a budeme sa tváriť, že Európa je uhlíkovo neutrálna, ale len za cenu toho, že v inej časti sveta tie emisie ešte viac stúpnu. To je z môjho pohľadu trošku environmentálne pokrytectvo," dodal Pánis.

Analytik J&T Banky priblížil, že poprední ľudia z oblastí priemyslu, finančníctva a energetiky sa zhodujú, že fosílne palivá budeme potrebovať ešte niekoľko dekád. "Práve vďaka nim bol umožnený ten veľký rozvoj spoločnosti, rast životnej úrovne a okrem iného aj vďaka fosílnym palivám klesla úmrtnosť, či sme dokázali predchádzať rôznym prírodným katastrofám, vďaka tomu, že sme si prispôsobili prírodu na ten obraz, ktorý človek najviac potrebuje," uviedol Pánis.

"Európa síce dosiahne dajme tomu aj podstatné zníženie SP alebo aj uhlíkovú neutralitu do roku 2050, ale bude to mať vplyv na celkové emisie skleníkových plynov asi tak ako ihla v kope sena, takmer žiadny. Klimatickú zmenu a otepľovanie planéty to nezastaví," uzavrel Pánis.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.