Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kandidáta na člena Európskeho dvora audítorov bude vláda riešiť v máji, uviedol premiér

Nomináciou slovenského kandidáta na člena Európskeho dvora audítorov (EDA) namiesto neschváleného Martina Klusa sa bude vláda zaoberať v máji. Uviedol to vo štvrtok dočasne poverený premiér Eduard Heger.

,,Mojím plánom je, aby sme tak rozhodli v máji. Pokúsime sa o to do prvej polovice mája, dal som vyslovene termín máj. Komunikujem aj s EDA, malo to byť v takom časovom limite, že to budú potom v júli vedieť schváliť v pléne. Takže, aby sme ešte pred letom v rámci všetkých procedúr mali nového kandidáta. Máj bude teda ten mesiac, keď toto budeme riešiť na slovenskej pôde," spresnil Heger.

Vláda SR stiahla nomináciu Klusa na kandidáta SR za člena EDA 28. marca. Kabinet o tom rozhodol na svojom zasadnutí po tom, ako sa Klus vzdal kandidatúry.

Výbor Európskeho parlamentu (EP) pre kontrolu rozpočtu 22. marca odporučil plénu neschváliť slovenského kandidáta Martina Klusa za člena EDA. Po vypočutí Klusa hlasovalo proti nemu 20 členov výboru, pričom nikto nehlasoval za a traja členovia sa hlasovania zdržali.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová následne požiadala Hegera, aby vláda Klusovu nomináciu stiahla. Heger reagoval, že sa má Klus k situácii postaviť čelom a požiadať o stiahnutie kandidatúry.

(tasr)

Minúta  |  

ECB: Člen Rady guvernérov zatiaľ nevidí priestor na pauzu pri zvyšovaní sadzieb

V eurozóne zatiaľ nenastal čas na pauzu pri zvyšovaní úrokových sadzieb. Uviedol to holandský člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Klaas Knot. Najskôr musí prísť presvedčivý zvrat v dynamike vývoja inflácie, povedal v rozhovore, ktorý zverejnil vo štvrtok írsky denník Timer. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Knot patrí v rámci ECB medzi najdôraznejších stúpencov sprísňovania menovanie politiky.

ECB v úsilí dostať pod kontrolu prudký rast cien od júla minulého roka v bezprecedentnom cykle sprísňovania menovej politiky zvýšila úrokové sadzby celkovo o 3,5 percentuálneho bodu. V marci medziročná inflácia v bloku spoločnej meny výrazne spomalila na 6,9 % z úrovne 8,5 % vo februári. Stále sa však pohybuje vysoko nad dvojpercentnou cieľovou hodnotou, ktorú považuje ECB za optimálnu pre udržanie cenovej stability.

Tvorcovia menovej politiky navyše upozorňujú, že jadrová inflácia očistená o vplyvy kolísavých cien potravín a energií zostáva vysoká.

Najbližšie zasadnutie ECB venované úrokovým sadzbám sa uskutoční začiatkom mája.

(tasr)

Minúta  |  

Odvolací súd zmiernil Moiseienkovi trest za vraždu spolužiačky

Študent Volodymyr Moiseienko si odpyká za vlaňajšiu vraždu ukrajinskej spolužiačky v bratislavskom internáte Mladá Garda 14-ročný trest odňatia slobody. Krajský súd v Bratislave vo štvrtok zmiernil trest, ktorý mu v januári uložil prvostupňový súd. Rozhodnutie je právoplatné.

,,Odvolací Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III z januára 2023 a sám rozhodol tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia," uviedol hovorca krajského súdu Pavol Adamčiak.

Súd zároveň uložil Moiseienkovi ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou a ochranný dohľad na tri roky. ,,Obžalovanému uložil aj obmedzenie – zákaz požívania alkoholických a iných návykových látok," dodal Adamčiak.

Vysokoškolskú študentku našli bez známok života v priestoroch bratislavského internátu 3. júna 2022. O deň skôr ju mal usmrtiť vtedy 21-ročný spolužiak. K spáchaniu skutku sa priznal aj v prípravnom konaní. Motívom vraždy mohla byť frustrácia z neúspešnej skúšky, z čoho vinil poškodenú.

(tasr)

Minúta  |  

Katarína Mathernová bude vedúca delegácie Európskej únie na Ukrajine

Katarína Mathernová obsadí funkciu vedúcej delegácie Európskej únie (EÚ) na Ukrajine. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell podľa nášho dočasne povereného ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislava Káčera vymenoval Slovenku Katarínu Mathernovú na jednu z najdôležitejších ambasád EÚ. Na poste v Kyjeve nahradí estónskeho diplomata Mattiho Maasikasa. Informuje o tom v tlačovej správe Komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

„Katarína Mathernová sa ujme funkcie vedúcej delegácie EÚ na Ukrajine v historicky významnom, no v mimoriadne náročnom období,“ skonštatoval Káčer a dodal, že vďaka bohatým odborným a pracovným skúsenostiam, ale i osobnostným kvalitám, má Katarína Mathernová tie najlepšie predpoklady pre úspešné zvládnutie tejto dôležitej misie. Káčer víta, že podobný názor zdieľa aj vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorý Mathernovú vymenoval, a tiež aj členské štáty EÚ, ktoré jej kandidatúru vo výberovom procese podporili.

Katarína Mathernová doteraz pôsobila vo funkcii zástupkyne generálneho riaditeľa Európskej komisie pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení. Hlavnou súčasťou jej doterajšej agendy bolo rozvíjanie vzťahov EÚ práve s krajinami Východného partnerstva, vrátane Ukrajiny. V minulosti pôsobila ako vedúca podpornej skupiny pre Ukrajinu, ako zástupkyňa generálneho riaditeľa Európskej komisie pre regionálnu politiku, a tiež ako poradkyňa vo Svetovej banke.

(sita)

Minúta  |  

Policajný exprezident Gašpar spochybňoval dôveryhodnosť Slobodníka

Niekdajší šéf finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernard Slobodník je klamár, ktorý si nič nepamätá. Dlho fungoval pod vplyvom liekov, majúcich vplyv na jeho pamäťové schopnosti. Vo svojej svedeckej výpovedi na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku to vo štvrtok povedal policajný exprezident Tibor Gašpar. Slobodník ako spolupracujúci obvinený vypovedá vo viacerých korupčných kauzách, usvedčuje aj obžalovaného podnikateľa Štefana Žigu.

Gašpar priblížil, že Slobodník bol jeho podriadeným v období, keď šéfoval polícii. "Po páde vlády Ivety Radičovej v roku 2012 mal záujem vrátiť sa do polície. Preto ma už po vyjadrení nedôvery vláde kontaktoval, či sa môže vrátiť," zdôraznil svedok. Slobodník podľa neho nemohol získať vyšší stupeň bezpečnostnej previerky, lebo mal v minulosti pôsobiť v ŠtB.

Tvrdí, že Slobodník páchal trestnú činnosť spolu s bývalým šéfom Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítom M. a už zosnulým Františkom Böhmom. "O tejto jeho trestnej činnosti som sa dozvedel až z trestnej veci tzv. Očistec, v ktorej som bol obvinený a následne bola podaná obžaloba," podotkol Gašpar. Slobodník mal byť podľa jeho slov pripravovaný na niektoré výsluchy v kauzách, ktoré označil za politické. Dokazovať to majú vyhotovené nahrávky.

Orgány činné v trestnom konaní majú za to Slobodníkovi podľa Gašpara dávať nezákonné benefity "prostredníctvom atomizovania jeho trestných vecí" a niektorú trestnú činnosť nestíhať. Zdôraznil, že žiadnemu podriadenému policajtovi nikdy nevydal žiaden nezákonný príkaz, pokyn, rozkaz alebo inú neformálnu požiadavku k protiprávnej činnosti.

Podľa obhajcu Štefana Žigu Sergeja Romžu vyplývajú z Gašparovej výpovede dve zásadné skutočnosti. "Svedok Gašpar charakterizoval osobnosť pána Slobodníka ako klamára, ako osobu, ktorá má vážny pamäťový hendikep, ako osobu, ktorá užíva návykové látky. Z jeho výpovede rovnako vyplynulo, že ani on, ani jeho nadriadení či iné osoby neintervenovali v žiadnych konaniach v prospech môjho klienta," uviedol.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus nepovažuje Gašpara za kľúčového svedka pre prejednávaný skutok. "Neodznelo nič také, čo by spochybnilo dôvodnosť podania obžaloby," uviedol médiám.

Po výsluchu bývalého policajného prezidenta sa na súde čítali listiny. Potom samosudca odročil pojednávanie na 8. septembra. Výsluch prostredníctvom telemostu by mohol absolvovať expolicajt Marián učerka., ktorý sa nachádza v Bosne a Hercegovine.

Obžalobu na Štefana Žigu podali pre podozrenie z podplácania Slobodníka, ku ktorému malo prichádzať v období rokov 2016 až 2020. Ide najmä o skutky nadväzujúce na kauzu Valčeky. Celkovo mal Štefan Žiga podľa obžaloby odovzdať Slobodníkovi minimálne 85.000 eur. Protihodnotou za úplatky malo byť zabezpečenie beztrestnosti či informácií o trestných konaniach. Obžalovaný, ktorý má byť v príbuzenskom vzťahu s exministrom hospodárstva a súčasným nezaradeným poslancom Národnej rady Petrom Žigom, vinu odmieta.

(tasr)

Minúta  |  

V kauze príbuzného exministra Žigu prišiel vypovedať Tibor Gašpar

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku dnes pokračuje hlavné pojednávanie s príbuzným bývalého ministra hospodárstva a exministra životného prostredia Petra Žigu Štefanom Žigom. Ten je stíhaný pre trestný čin podplácania. Súd na dnešné pojednávanie predvolal bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý je sám stíhaný v rámci kauzy Očistec.

Gašpar na súde konkrétne uviedol, že Štefana Žigu vidí prvýkrát v živote a o žalovanom skutku nič nevie. Vyjadroval sa však aj na adresu kľúčového svedka Bernarda Slobodníka, ktorý bol v minulosti jeho podriadeným v rámci Policajného zboru. „Je to klamár, ktorý si nič nepamätá," povedal Gašpar. Slobodník podľa neho fungoval dlhodobo pod vplyvom liekov, ktoré majú vplyv na jeho pamäťové schopnosti a celkovú osobnosť.

Gašpar takisto povedal, že Slobodník vypovedá nepravdy vo viacerých trestných veciach. Za to podľa neho dostáva neoprávnené benefity. "Mám vedomosti, že Bernardovi Slobodníkovi sú poskytované neoprávnené výhody prostredníctvom atomizovania jeho trestnej veci," skonštatoval Gašpar. Pokiaľ ide o kauzu Valčeky, ktorá mala byť spojená s korupčným konaním Štefana Žigu, Gašpar podľa vlastných slov celú vec registroval len cez zvýšený záujem médií. "Ja som žiadnym spôsobom neintervenoval, aby tu prítomnému Štefanovi Žigovi nebolo vznesené obvinenie alebo mu bol poskytnutý nejaký benefit," zdôraznil svedok. Tiež povedal, že nebol svedkom situácie, keď by sa obžalovaný o záležitosti bavil so Slobodníkom.

Podľa obžaloby mal Štefan Žiga podplácať bývalého šéfa finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernarda Slobodníka. Obžalovaný však obvinenia odmieta.

Štefan Žiga bol pôvodne obvinený, že odovzdal úplatky 175-tisíc eur. Tie mali v období rokov 2016 až 2020 smerovať bývalému šéfovi Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernardovi Slobodníkovi, ale aj bývalému šéfovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi. Vo veci podplácania Makóa však nakoniec Generálna prokuratúra SR prostredníctvom paragrafu 363 Trestného poriadku zrušila Štefanovi Žiga obvinenie. Peniaze pre Slobodníka sa mali týkať vyšetrovania kauzy známej ako Valčeky, v ktorej išlo o nadmerné odpočty DPH.

Slobodník pred súdom vypovedal ako svedok v januári, pričom potvrdil tvrdenia v obžalobe. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus zároveň uviedol, že v tejto veci bolo Slobodníkovi podmienečne zastavané trestné stíhanie, ktoré bolo vedené vo veci prijímania úplatku.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.