Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kto sa v otázke Taiwanu zahráva s ohňom, popáli sa, vyhlásil čínsky minister zahraničia

Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang vystupňoval v piatok rétoriku voči Taiwanu, keď uviedol, že každý, kto ide proti požiadavke Pekingu získať plnú administratívnu moc nad týmto ostrovom, sa ,,zahráva s ohňom". TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Čchinove vyjadrenie zaznelo v rámci príhovoru o príspevku Číny k svetovej ekonomike a k záujmom rozvojových krajín, v ktorom opakovane ocenil svetovú bezpečnostnú iniciatívu – alternatívu k západnému liberálnemu prístupu – čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.

Minister zahraničných vecí sa v závere svojho príhovoru v Šanghaji vyjadril k "taiwanskému problému", pričom použil tvrdšie výrazy, než aké čínski diplomati v medzinárodnom prostredí v minulosti bežne používali, všíma si AP.

,,Taiwanský problém je jadrom kľúčových záujmov Číny... Nikdy neustúpime zoči-voči akémukoľvek činu, ktorý podkopáva suverenitu a bezpečnosť Číny. Tí, ktorí sa v otázke Taiwanu zahrávajú s ohňom, sa popália," uviedol.

Takéto vyjadrenia väčšinou Peking smeruje taiwanskej demokraticky zvolenej vláde a jej najdôležitejšiemu spojencovi Spojeným štátom, píše AP.

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia i napriek tomu, že má tento ostrov od roku 1949 nezávislú vládu. Komunistická vláda v Pekingu prisľúbila, že jedného dňa získa nad Taiwanom úplnú administratívnu moc, pričom na dosiahnutie tohto cieľa nevylúčila ani použitie sily.

Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen sa začiatkom apríla v americkom štáte Kalifornia stretla s predsedom Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Kevinom McCarthym. Čína túto schôdzku odsúdila a spustila trojdňové vojenské cvičenia v Taiwanskom prielive.

(tasr)

Minúta  |  

O stiahnutí Patriotov zo Slovenska a Poľska budú rokovať spojenci, oznámilo Nemecko

O všetkých rozhodnutiach súvisiacich s rozmiestnením nemeckých protivzdušných systémov Patriot na Slovensku a v Poľsku sa bude diskutovať so spojencami. Oznámilo to v piatok nemecké ministerstvo obrany s tým, že šéf rezortu Boris Pistorius bude o tejto záležitosti rokovať aj na piatkovom stretnutí kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na leteckej základni Ramstein v Nemecku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Nemecké ministerstvo obrany sa takto vyjadrilo po tom, čo noviny mediálnej skupiny Funke s odvolaním sa na hovorcu nemeckého rezortu obrany informovali o pláne stiahnuť systémy Patriot zo Slovenska v z Poľska. Bratislava a Varšava už podľa tejto správy boli s týmto plánom oboznámené.

,,Vyhlásenia týkajúce sa plánov o rozmiestnení našich eskadrón Patriot v Poľsku a na Slovensku sa týkali pôvodných plánov," uviedol nemecký rezort obrany vo vyhlásení. Dodal, že Pistorius bude o tejto záležitosti rokovať a koordinovať ju s partnermi na piatkovom stretnutí na základni Ramstein.

Nemecké ministerstvo uviedlo, že takéto rozhodnutia sú prijímané v ,,úzkej koordinácii s vrchným veliteľom síl NATO v Európe (SACEUR) a vždy si vyžadujú samostatné politické rozhodnutie".

Nemecko presunulo systémy Patriot do Poľska po tom, čo vlani v novembri na územie Poľska pri hraniciach s Ukrajinou dopadla raketa, ktorá usmrtila dvoch farmárov.
Bundeswehr rozmiestnil dva svoje systémy Patriot na Slovensku v marci 2022 s cieľom posilniť východné krídlo NATO. Berlín tak zareagoval po tom, ako Slovensko krátko po vypuknutí ofenzívy Kremľa poskytlo Ukrajine vlastné systémy protivzdušnej obrany S-300.

Už koncom vlaňajška bolo známe, že nemecké vojenské vybavenie umiestnené v SR sa bude musieť koncom roka 2023 vrátiť do Nemecka na technickú údržbu.

Nemecko okrem toho dodalo systém Patriot aj Ukrajine, aby ju podporilo v boji proti Rusku, pripomína Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj ďakuje za podporu starostke Paríža a Európskemu výboru regiónov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok poďakoval starostke Paríža Anne Hidalgovej a predsedovi Európskeho výboru regiónov (VR) Vascovi Cordeirovi za podporu poskytnutú Ukrajine. Urobil tak na Európskom summite miest a regiónov v Kyjeve. TASR správu prevzala z oficiálnej webovej stránky kancelárie ukrajinského prezidenta.

Zelenskyj vyadril Hidalgovej a Cordeirovi poďakovanie, že obaja chápu boj ukrajinského ľudu proti Rusku i spoločné hodnoty. ,,Pre našu spoločnosť je veľmi dôležité vedieť, že dnes nie sme sami," uviedol prezident vo vyhlásení, ktoré sprostredkovala jeho kancelária.

Prezident tiež pripomenul výraznú pomoc, ktorú Francúzsko a VR jeho krajine od začiatku ruskej invázie poskytli a naďalej poskytujú. Takisto ostatné krajiny a podniky vyzval, aby na Ukrajinu prinášali investície s cieľom pomôcť obnoviť infraštruktúru, zdravotnícke zariadenia a vzdelávacie inštitúcie.

Hidalgovej sa Zelenskyj obzvlášť poďakoval za podporu desiatok tisícov násilne vysídlených Ukrajincov, ktorým Paríž poskytol prístrešie a humanitárnu pomoc. Odovzdal jej vyznamenanie mesta záchrancu, ktoré Parížu udelil na základe prezidentského výnosu.

,,Ďakujem Parížanom a Francúzsku za podporu a pani Hidalgovej za jej názor, že ruský agresor sa počas trvania vojny proti Ukrajine nesmie zúčastniť na olympijských hrách v roku 2024 (v Paríži)," napísal na Twitteri.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva ukrajinské deti presunom do Ruska zachraňuje, tvrdí ruský diplomat

Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij popiera, že by Moskva v spojitosti s hromadným presunom ukrajinských detí do Ruska páchala vojnové zločiny. Podľa jeho slov ruská armáda ukrajinské deti v skutočnosti ,,zachraňuje". TASR správu prevzala z britskej spravodajskej stanice Sky News.

Nezákonné deportácie detí sú vojnovým zločinom. A práve za takéto násilné vysídľovanie maloletých na územie Ruskej federácie vydal Medzinárodný trestný súd 17. marca zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina. Pre podobné obvinenia vydal ICC zatykač aj na ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

,,Samozrejme, že nejde o vojnový zločin. Boli sme obvinení z krádeže detí, ale v skutočnosti zachraňujeme deti pred ukrajinskou armádou," povedal Poľanskij v rozhovore pre Sky News. Podľa jeho slov ide len o ďalšiu negatívnu kampaň proti Rusku, ktorá sa, žiaľ, dotýka detí.

Dodal, že Moskva neporušuje článok 49 Ženevských dohovorov, ktorý sa týka masových deportácii obyvateľstva.

,,Títo ľudia chodia (do Ruska) dobrovoľne. Od februára 2014 prišlo do Ruska päť miliónov obyvateľov Ukrajiny... vrátane viac ako 730.000 detí, z ktorých veľká väčšina prišla so svojimi rodičmi alebo príbuznými," uviedol.

Podľa neho prichádzajú do Ruska aj siroty, ktoré si však do opatery dočasne berú pestúnske rodiny. ,,Nie je to adopcia, je to opatrovníctvo, to je iná situácia," povedal.

Poľanskij tvrdí, že Rusko v tejto záležitosti spolupracuje s Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK) a ďalšími medzinárodnými organizáciami. Podľa jeho slov však problém spočíva v tom, že potrebujú priame výzvy od rodičov na Ukrajine, ktorí hľadajú svoje deti.

Veľvyslankyňa USA pre globálne trestné súdnictvo Beth Van Schaacková uviedla, že Rusko systematicky presídľuje deti z Ukrajiny. Podľa pozorovateľského centra konfliktu z Yaleovej univerzity v americkom Connecticute bolo od začiatku vojny na Ukrajine do táborov v Rusku násilne deportovaných viac ako 6000 detí, podľa veľvyslankyne však môže byť počet nezvestných detí ešte vyšší.   

(tasr)   

Minúta  |  

Kauza Kuciak a príprava vrážd prokurátorov pokračuje výsluchom I. Weissa

Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku pokračuje v piatok proces v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a v kauze prípravy vrážd prokurátorov výsluchom člena zločineckého gangu zo Serede Iľju Weissa.

Svedok vypovedal už na vlaňajšom pojednávaní. Vtedy uviedol, že obžalovanému Darkovi D., ktorý mu podľa jeho slov hovoril o ,,nejakej robote" v Piešťanoch, mal zabezpečiť ukradnuté auto. Automobil napokon nezabezpečil, lebo mu Darko D. nezaplatil. Vozidlo malo byť použité v súvislosti s plánovanou vraždou prokurátorov.

V prípade Kuciakovej vraždy z februára 2018 súd rozhoduje o vine Mariana K. a Aleny Zs. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd SR vrátil v máji 2021 prípad prvostupňovému súdu. Právoplatné sú tri rozhodnutia. Miroslav M. a Tomáš Sz. dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Zoltán A. 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vraždy Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelia obžalobe štyri osoby - Marian K., Alena Zs., Dušan K. a Darko D. Tomáš Sz. bol vylúčený na samostatné konanie, súd ho uznal za vinného. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť od Mariana K. podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Šufliarskeho približne o rok neskôr.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj označil lídrov, ktorí zostávajú neutrálni, za populistov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok kritizoval lídrov, ktorí v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine zaujali neutrálny postoj a označil ich za populistov.

Zelenského komentár počas videoprejavu pred výborom mexických zákonodarcov bol zjavnou narážkou na lídrov, ako je brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý odmietol poskytnúť zbrane Ukrajine, zjavne pripisuje vinu obom stranám a navrhol vytvorenie klubu krajín vrátane Brazílie a Číny, ktoré by podľa neho mali sprostredkovať mier.

Mexiko pod vedením prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora síce hlasovalo za odsúdenie invázie, no odmietlo na Rusko uvaliť hospodárske sankcie.

„Sú niektorí lídri, ktorí ani raz nenavštívili Ukrajinu a nevideli, čo priniesla brutálna ruská agresia a prečo je dôležité brániť životy,“ skonštatoval Zelenskyj s tým, že zároveň však „v snahe dosiahnuť určitý druh populizmu hovoria veci ako, že Ukrajina údajne nie je pripravená na mier“.

Zelenskyj tiež kritizoval „rôzne spoločnosti a veľké nadnárodné firmy, ktoré chcú zarábať milióny obchodovaním s Ruskom“ a dodal, že „nanešťastie je svet plný pokrytectva“. Od zákonodarcov zo skupiny mexicko-ukrajinského priateľstva, z ktorých väčšina patrí k opozičným stranám, si ukrajinský prezident vyslúžil očakávaný potlesk v stoji.

López Obrador v roku 2022 odsúdil podporu Ukrajiny zo strany Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a vyhlásil, že sa rovná slovám: „Ja dodám zbrane a vy mŕtvych. Je to nemorálne.“ Tvrdil tiež, že vojne sa dalo zabrániť, no nepovedal ako, okrem toho, že by Rusko nenapadlo Ukrajinu. V tom istom roku tiež asi poltucet zákonodarcov z jeho strany Morena pomohol vytvoriť kongresový Výbor pre priateľstvo Mexika a Ruska a po tom, ako skupina mládeže zrejme spojená so stranou poslala otvorený list ruskému veľvyslancovi, v ktorom podporila inváziu, strana reagovala, že rešpektujú „slobodu myslenia“ svojich členov.

Rusko tento týždeň vyvíja diplomatické úsilie v Latinskej Amerike. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa v stredu stretol s nikaragujským prezidentom Danielom Ortegom a obaja vyjadrili ľútosť v súvislosti s americkými sankciami. Vo štvrtok sa Lavrov stretol aj s nedávno znovuzvoleným kubánskym prezidentom Miguelom Díazom-Canelom a predtým v rámci svojho latinskoamerického turné navštívil aj Brazíliu a Venezuelu.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.