Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Skupina G7 údajne zvažuje takmer úplný zákaz exportu do Ruska

Skupina najvyspelejších ekonomík sveta G7 zvažuje takmer úplný zákaz exportu do Ruska. Správu priniesla v piatok japonská agentúra Kyodo news, ktorá sa odvolávala na vládne zdroje. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Agentúra Bloomberg už vo štvrtok (20. 4.) informovala, že Spojené štáty a ďalšie krajiny podporujúce Ukrajinu zvažujú ,,úplný zákaz väčšiny vývozov do Ruska". Predstavitelia G7 podľa jej zdrojov už o téme diskutovali v rámci príprav samitu skupiny, ktorý sa uskutoční budúci mesiac v Japonsku.

Na otázku týkajúcu sa predmetnej správy sekretár japonského vládneho kabinetu Hirokazu Matsuno uviedol, že vláda o nej vie. Zdržal sa však komentárov k výmene názorov medzi medzi členmi G7 a podobne zmýšľajúcimi krajinami o možných ďalších sankciách voči Rusku.

,,V záujme čo najskoršieho ukončenia ruskej agresie je dôležité, aby skupina G7 zostala jednotná v otázke prísnych sankcií voči Rusku a silnej podpory Ukrajiny," povedal na tlačovom brífingu.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Všetci spojenci sa zhodujú, že Ukrajina do NATO vstúpi

Všetky členské krajiny Severoatlantickej aliancie sa zhodujú, že Ukrajina vstúpi do NATO. Vyhlásil to v piatok generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg pred stretnutím kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na leteckej základni Ramstein v Nemecku. TASR o tom informuje podľa správ televízie Sky News a agentúry DPA.

Šéf NATO dodal, že v súčasnosti je hlavnou prioritou zaistiť, aby Ukrajina nad Ruskom zvíťazila. Okrem toho uviedol, že po skončení vojny musí mať Ukrajina dostatok odstrašujúcich prostriedkov na to, aby zabránila ďalšiemu útoku.

Stoltenberg zároveň oznámil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prijal pozvanie na summit NATO v litovskom Vilniuse, ktorý sa uskutoční 11. a 12. júla. Podľa DPA však nie je jasné, či sa Zelenskyj na summite zúčastní osobne alebo prostredníctvom videokonferencie. Kyjev cestovné plány prezidenta vopred neoznamuje z bezpečnostných dôvodov.

https://standard.sk/346386/stoltenberg-buducnost-ukrajiny-je-v-nato/

Stoltenberg už vo štvrtok počas návštevy Ukrajiny povedal, že budúcnosť tejto krajiny je v Severoatlantickej aliancii.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok zopakoval, že jedným z cieľom tzv. špeciálnej vojenskej operácie Ruska je aj naďalej zabrániť Ukrajine, aby do NATO vstúpila.

(tasr)

Minúta  |  

Českí poslanci schválili výdaj minimálne dvoch percent HDP na obranu

Poslaneckou snemovňou Parlamentu ČR prešiel v piatok návrh zákona, ktorý zakotvuje vynakladanie minimálne dvoch percent HDP ročne na obranu. Platiť by mal od júla a ovplyvnil by rozpočet na budúci rok. Schvaľovať ho budú ešte senátori, informuje spravodajkyňa TASR.

Zámer vynakladať aspoň dve percentá HDP ročne na obranu podporilo aj opozičné hnutie ANO. Naopak zástupcovia hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) boli proti a chceli, aby Snemovňa návrh zákona zamietla. Hnutie ANO však zdôraznilo, že pre rezort obrany pôjde o skokové navýšenie financií. ,,Nepochybujem o tom, že by armáda nevedela, na čo by tieto finančné prostriedky mala použiť," povedala ministerka obrany Jana Černochová.

Ministerka ďalej uviedla, že všetky doterajšie škrty v štátnom rozpočte za uplynulé roky si odnášala armáda. Jej ,,vnútorný dlh" bol v roku 2010 podľa jej slov viac než 100 miliárd korún.

Zdôraznila tiež, že Česko je s tohtoročným rozpočtom vyčleneným na obranu šiestou krajinou od konca. ,,Už nás preskočilo aj Turecko, hoci tohtoročný rozpočet smeruje k 1,5 percentám HDP," dodala.

Podľa údajov rezortu obrany by jeho príjmy mohli v budúcom roku vzrásť o 21,5 miliardy korún. Doteraz sa počítalo s výdajmi 130 miliárd korún.

Česko sa k výdaju minimálne dvoch percent HDP na obranu ročne zaviazalo v Severoatlantickej aliancii. Túto povinnosť však nemalo zakotvenú v zákone a reálne takýto objem financií na obranu nevynakladalo.

(tasr)

Minúta  |  

Viskupič: Vysoká inflácia zvýšila výber daní. Za dobré výsledky hospodárenia štátu nemôže Matovič

Za to, že hospodárenie štátu minulý rok skončilo výrazne lepšie, ako sa očakávalo, nemôže bývalý minister financií a líder OĽANO Igor Matovič, ale ľudia. Výber daní bol totiž aj pre vysokú infláciu vyšší o 1,5 miliardy eur. Upozornil na to na sociálnej sieti predseda finančného výboru parlamentu Marián Viskupič (SaS) v reakcii na štvrtkový (20.4.) brífing Matoviča.

,,Inflácia je pre štát dvakrát pozitívna - výrazne sa zvýšili príjmy a tiež nominálny hrubý domáci produkt (HDP). Oba tieto faktory znížili deficit na veľmi dobrú hodnotu 2 % HDP," napísal Viskupič s tým, že ľudia to ale pocítili opačne, pretože ich výdavky zásadne narástli.

Zároveň poukázal na to, že deficit znížilo aj pomalšie čerpanie kapitálových výdavkov. Štát teda nedokázal realizovať schválené investície, čo je pre krajinu negatívne.

,,Matovič hovorí, že verejné financie dopadli dobre aj napriek prorodinnému balíčku. Lenže hodnotil sa rok 2022. A zásadné zvýšenie nastalo až od januára 2023. Takže v tomto bode si dal vysvedčenie k niečomu, čo ešte nenastalo," zdôraznil opozičný poslanec.

Deficit verejnej správy dosiahol v minulom roku úroveň 2 % HDP, čo znamená zlepšenie oproti cieľu schváleného rozpočtu vo výške 4,9 % HDP, ako aj odhadom viacerých inštitúcií. Štrukturálne deficity, očistené o jednorazové vplyvy, boli v rokoch 2021 a 2022 najnižšie v histórii SR.

K týmto výsledkom sa vo štvrtok prihlásil Matovič. ,,Výsledok je lepší, ako predpokladali Národná banka Slovenska, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a aj samotné ministerstvo financií," povedal s tým, že je na to hrdý.

(tasr)

Minúta  |  

Kto sa v otázke Taiwanu zahráva s ohňom, popáli sa, vyhlásil čínsky minister zahraničia

Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang vystupňoval v piatok rétoriku voči Taiwanu, keď uviedol, že každý, kto ide proti požiadavke Pekingu získať plnú administratívnu moc nad týmto ostrovom, sa ,,zahráva s ohňom". TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Čchinove vyjadrenie zaznelo v rámci príhovoru o príspevku Číny k svetovej ekonomike a k záujmom rozvojových krajín, v ktorom opakovane ocenil svetovú bezpečnostnú iniciatívu – alternatívu k západnému liberálnemu prístupu – čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.

Minister zahraničných vecí sa v závere svojho príhovoru v Šanghaji vyjadril k "taiwanskému problému", pričom použil tvrdšie výrazy, než aké čínski diplomati v medzinárodnom prostredí v minulosti bežne používali, všíma si AP.

,,Taiwanský problém je jadrom kľúčových záujmov Číny... Nikdy neustúpime zoči-voči akémukoľvek činu, ktorý podkopáva suverenitu a bezpečnosť Číny. Tí, ktorí sa v otázke Taiwanu zahrávajú s ohňom, sa popália," uviedol.

Takéto vyjadrenia väčšinou Peking smeruje taiwanskej demokraticky zvolenej vláde a jej najdôležitejšiemu spojencovi Spojeným štátom, píše AP.

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia i napriek tomu, že má tento ostrov od roku 1949 nezávislú vládu. Komunistická vláda v Pekingu prisľúbila, že jedného dňa získa nad Taiwanom úplnú administratívnu moc, pričom na dosiahnutie tohto cieľa nevylúčila ani použitie sily.

Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen sa začiatkom apríla v americkom štáte Kalifornia stretla s predsedom Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Kevinom McCarthym. Čína túto schôdzku odsúdila a spustila trojdňové vojenské cvičenia v Taiwanskom prielive.

(tasr)

Minúta  |  

O stiahnutí Patriotov zo Slovenska a Poľska budú rokovať spojenci, oznámilo Nemecko

O všetkých rozhodnutiach súvisiacich s rozmiestnením nemeckých protivzdušných systémov Patriot na Slovensku a v Poľsku sa bude diskutovať so spojencami. Oznámilo to v piatok nemecké ministerstvo obrany s tým, že šéf rezortu Boris Pistorius bude o tejto záležitosti rokovať aj na piatkovom stretnutí kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na leteckej základni Ramstein v Nemecku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Nemecké ministerstvo obrany sa takto vyjadrilo po tom, čo noviny mediálnej skupiny Funke s odvolaním sa na hovorcu nemeckého rezortu obrany informovali o pláne stiahnuť systémy Patriot zo Slovenska v z Poľska. Bratislava a Varšava už podľa tejto správy boli s týmto plánom oboznámené.

,,Vyhlásenia týkajúce sa plánov o rozmiestnení našich eskadrón Patriot v Poľsku a na Slovensku sa týkali pôvodných plánov," uviedol nemecký rezort obrany vo vyhlásení. Dodal, že Pistorius bude o tejto záležitosti rokovať a koordinovať ju s partnermi na piatkovom stretnutí na základni Ramstein.

Nemecké ministerstvo uviedlo, že takéto rozhodnutia sú prijímané v ,,úzkej koordinácii s vrchným veliteľom síl NATO v Európe (SACEUR) a vždy si vyžadujú samostatné politické rozhodnutie".

Nemecko presunulo systémy Patriot do Poľska po tom, čo vlani v novembri na územie Poľska pri hraniciach s Ukrajinou dopadla raketa, ktorá usmrtila dvoch farmárov.
Bundeswehr rozmiestnil dva svoje systémy Patriot na Slovensku v marci 2022 s cieľom posilniť východné krídlo NATO. Berlín tak zareagoval po tom, ako Slovensko krátko po vypuknutí ofenzívy Kremľa poskytlo Ukrajine vlastné systémy protivzdušnej obrany S-300.

Už koncom vlaňajška bolo známe, že nemecké vojenské vybavenie umiestnené v SR sa bude musieť koncom roka 2023 vrátiť do Nemecka na technickú údržbu.

Nemecko okrem toho dodalo systém Patriot aj Ukrajine, aby ju podporilo v boji proti Rusku, pripomína Reuters.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.