Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šeliga a Žitňanská majú nový politický domov. Idú k Demokratom

K Demokratom Eduarda Hegera idú nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR Jana Žitňanská a Juraj Šeliga. Obaja boli súčasťou vládnej koalície a členmi strany Za ľudí. Informovali o tom na spoločnej piatkovej tlačovej konferencii.

Odchod zo Za ľudí oznámili Šeliga a Žitňanská začiatkom apríla. Žitňanská vtedy poznamenala, že svoju politickú budúcnosť nevidí v zbližovaní sa s OĽaNO a nechce stáť v ceste kolegom, ktorí to tak cítia. Šeliga hovoril o rokovaniach s Demokratmi a KDH, zmysel videl v ich spoločnej kandidačnej listine.

(tasr)

Minúta  |  

Vodič Dušan Dědeček z tragickej nehody v Bratislave zostáva vo väzbe

Vodič Dušan Dědeček z vlaňajšej tragickej dopravnej nehody v centre Bratislavy zostáva vo väzbe. V piatok o tom na neverejnom zasadnutí rozhodol sudca Okresného súdu Bratislava I. Rozhodnutie nie je právoplatné. O sťažnosti Dušana Dědečka bude rozhodovať bratislavský krajský súd. Informoval o tom hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak.

,,Okresný súd Bratislava I pri rozhodovaní o väzbe po podaní obžaloby rozhodol tak, že ponecháva vo väzbe obžalovaného Dušana Dědečka, a to z dôvodov tzv. preventívnej väzby, t.j. z dôvodnej obavy, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti," povedal.

Dušan Dědeček podľa jeho slov podal sťažnosť. Rozhodovať o nej má Krajský súd v Bratislave.

Obhajca Dušana Dědečka Jiří Kučera si nemyslí, že by jeho klient mohol čin zopakovať. Poukázal pritom na znalecké konanie, ktoré podľa jeho slov preukázalo, že Dušan Dědeček nie je závislý od alkoholu. Skonštatoval, že jeho klient viedol riadny život. "Bol zamestnaný a tento tragický prípad, ktorý sa stal, je len mimoriadny exces v jeho bezúhonnom živote, bohužiaľ, s veľmi tragickými následkami," dodal.

Prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry podal na Dušana Dědečka v závere marca obžalobu pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia v nepriamom úmysle. V prípade dokázania viny mu hrozí podľa Trestného zákona trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo až doživotie. Senát Okresného súdu Bratislava I nariadil termín hlavného pojednávania na 8. júna.

Dušan Dědeček pod vplyvom alkoholu šoféroval vlani 2. októbra neskoro večer auto, ktoré narazilo v centre Bratislavy do zastávky mestskej hromadnej dopravy Zochova. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka odvolala z funkcie rektorku Akadémie Policajného zboru Kurilovskú

Prezidentka SR Zuzana Čaputová odvolala z funkcie rektorku Akadémie Policajného zboru (PZ) Luciu Kurilovskú. Pre TASR to potvrdila Kurilovská.

Hovorca hlavy štátu Martin Strižinec doplnil, že prezidentka ju odvolala v piatok a o rozhodnutí ju informovala osobne počas týždňa.

Ozrejmil, že pri menovacích právomociach rektorov a vysokoškolských profesorov prezidentka podľa ústavy posudzuje iba formálne naplnenie návrhov na ich vymenovanie alebo odvolanie. "Rozhodujúci je vždy postoj toho, kto predkladá návrh, pričom na odvolanie rektora Akadémie PZ je potrebný návrh ministra vnútra. Akademický senát v tomto prípade nerozhoduje, iba poskytuje stanovisko," vysvetlil hovorca s tým, že prezidentka teda nemala v zmysle ústavy inú možnosť.

Prezidentku podľa Kurilovskej mrzí, že má v prípade len formálnu právomoc a podľa ústavy nemala inú možnosť. Považuje za nespravodlivé, že dianie v súvislosti s nešťastnou nehodou naberá voči jej osobe "obludné rozmery".

Je tiež podľa nej otázne, či mal minister, ktorý je dočasne poverený, právo žiadať jej odvolanie. Kritizuje ho aj za vyjadrenia, že by na jej mieste odstúpil, pričom poukázala na to, že sám viackrát čelil odvolávaniu z funkcie. "Osem a pol roka stojím za dobrým menom a myslím si, že som sa postarala aj o dobré meno ministerstva vnútra cez akadémiu PZ," dodala.

Predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini si myslí, že prezidentka nemala odvolať rektorku na návrh ministra vnútra, ktorý nemá dôveru parlamentu a bol v ňom osemkrát odvolávaný. Podľa neho mohla počkať a s ministrom o danej veci diskutovať. "Predsa, ak nie je len obyčajnou bábkou, mala sa tejto odborníčky zastať a nie vyjsť v ústrety človeku, ktorý už dávno na stoličke ministra vnútra nemal sedieť," poukázal.

Odvolanie rektorky navrhol dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) v súvislosti s kauzou postrelenej študentky. K udalosti došlo 1. marca v priestoroch streleckého polygónu Akadémie PZ v Bratislave. Študentku so zraneniami previezli do nemocnice. Pedagóga Vladimíra Š. polícia obvinila z trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti.

Zamestnanci Akadémie Policajného zboru v Bratislave vyjadrili Kurilovskej plnú podporu. Prezidentku v liste požiadali o prehodnotenie dôvodu na jej odvolanie a neprijatie predloženého návrhu ministra vnútra. Rektorku podporili aj vedenie Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a akademický senát fakulty.

(tasr)

Minúta  |  

Skupina G7 údajne zvažuje takmer úplný zákaz exportu do Ruska

Skupina najvyspelejších ekonomík sveta G7 zvažuje takmer úplný zákaz exportu do Ruska. Správu priniesla v piatok japonská agentúra Kyodo news, ktorá sa odvolávala na vládne zdroje. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Agentúra Bloomberg už vo štvrtok (20. 4.) informovala, že Spojené štáty a ďalšie krajiny podporujúce Ukrajinu zvažujú ,,úplný zákaz väčšiny vývozov do Ruska". Predstavitelia G7 podľa jej zdrojov už o téme diskutovali v rámci príprav samitu skupiny, ktorý sa uskutoční budúci mesiac v Japonsku.

Na otázku týkajúcu sa predmetnej správy sekretár japonského vládneho kabinetu Hirokazu Matsuno uviedol, že vláda o nej vie. Zdržal sa však komentárov k výmene názorov medzi medzi členmi G7 a podobne zmýšľajúcimi krajinami o možných ďalších sankciách voči Rusku.

,,V záujme čo najskoršieho ukončenia ruskej agresie je dôležité, aby skupina G7 zostala jednotná v otázke prísnych sankcií voči Rusku a silnej podpory Ukrajiny," povedal na tlačovom brífingu.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Všetci spojenci sa zhodujú, že Ukrajina do NATO vstúpi

Všetky členské krajiny Severoatlantickej aliancie sa zhodujú, že Ukrajina vstúpi do NATO. Vyhlásil to v piatok generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg pred stretnutím kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na leteckej základni Ramstein v Nemecku. TASR o tom informuje podľa správ televízie Sky News a agentúry DPA.

Šéf NATO dodal, že v súčasnosti je hlavnou prioritou zaistiť, aby Ukrajina nad Ruskom zvíťazila. Okrem toho uviedol, že po skončení vojny musí mať Ukrajina dostatok odstrašujúcich prostriedkov na to, aby zabránila ďalšiemu útoku.

Stoltenberg zároveň oznámil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prijal pozvanie na summit NATO v litovskom Vilniuse, ktorý sa uskutoční 11. a 12. júla. Podľa DPA však nie je jasné, či sa Zelenskyj na summite zúčastní osobne alebo prostredníctvom videokonferencie. Kyjev cestovné plány prezidenta vopred neoznamuje z bezpečnostných dôvodov.

https://standard.sk/346386/stoltenberg-buducnost-ukrajiny-je-v-nato/

Stoltenberg už vo štvrtok počas návštevy Ukrajiny povedal, že budúcnosť tejto krajiny je v Severoatlantickej aliancii.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok zopakoval, že jedným z cieľom tzv. špeciálnej vojenskej operácie Ruska je aj naďalej zabrániť Ukrajine, aby do NATO vstúpila.

(tasr)

Minúta  |  

Českí poslanci schválili výdaj minimálne dvoch percent HDP na obranu

Poslaneckou snemovňou Parlamentu ČR prešiel v piatok návrh zákona, ktorý zakotvuje vynakladanie minimálne dvoch percent HDP ročne na obranu. Platiť by mal od júla a ovplyvnil by rozpočet na budúci rok. Schvaľovať ho budú ešte senátori, informuje spravodajkyňa TASR.

Zámer vynakladať aspoň dve percentá HDP ročne na obranu podporilo aj opozičné hnutie ANO. Naopak zástupcovia hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) boli proti a chceli, aby Snemovňa návrh zákona zamietla. Hnutie ANO však zdôraznilo, že pre rezort obrany pôjde o skokové navýšenie financií. ,,Nepochybujem o tom, že by armáda nevedela, na čo by tieto finančné prostriedky mala použiť," povedala ministerka obrany Jana Černochová.

Ministerka ďalej uviedla, že všetky doterajšie škrty v štátnom rozpočte za uplynulé roky si odnášala armáda. Jej ,,vnútorný dlh" bol v roku 2010 podľa jej slov viac než 100 miliárd korún.

Zdôraznila tiež, že Česko je s tohtoročným rozpočtom vyčleneným na obranu šiestou krajinou od konca. ,,Už nás preskočilo aj Turecko, hoci tohtoročný rozpočet smeruje k 1,5 percentám HDP," dodala.

Podľa údajov rezortu obrany by jeho príjmy mohli v budúcom roku vzrásť o 21,5 miliardy korún. Doteraz sa počítalo s výdajmi 130 miliárd korún.

Česko sa k výdaju minimálne dvoch percent HDP na obranu ročne zaviazalo v Severoatlantickej aliancii. Túto povinnosť však nemalo zakotvenú v zákone a reálne takýto objem financií na obranu nevynakladalo.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.