Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kremeľ neplánuje ďalšiu vlnu mobilizácie do armády, tvrdí Peskov

Kremeľ v piatok uviedol, že neplánuje novú vlnu mobilizácie pre svoju vojenskú operáciu na Ukrajine. Reagoval tak na správy ruských médií, že študentom v Moskve i ďalších mestách boli doručené oznámenia o povolávacích rozkazoch. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„O nijakej mobilizačnej vlne sa v Kremli nehovorí," povedal kremeľský hovorca Dmitrij Peskov novinárom.

Dodal, že o povolávacích rozkazoch pre študentov, o ktorých napísali ruské médiá, nič nevie. „Úprimne povedané, o tomto počujem prvýkrát... Aké oznámenia? Naozaj neviem," uviedol.

Ruský prezident Vladimir Putin vlani niekoľko mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyhlásil v krajine čiastočnú mobilizáciu, v Rusku prvú od druhej svetovej vojny, na posilnenie armády. Desaťtisíce mužov z krajiny pred povolávacím rozkazom utieklo.

Peskov povedal, že v súčasnosti prebieha modernizácia a digitalizácia systému povolávania do armády v rámci úsilia súvisiaceho s „ústavnou povinnosťou ruských občanov vykonávať povinnú vojenskú službu".        

Putin podpísal minulý týždeň zákon o zavedení elektronického povolávacieho rozkazu, ktorý výrazne uľahčí mobilizáciu Rusov do armády a mal by zabrániť mužom utekať z krajiny pred odvedením do armády.        

Návrh zákona expresne rýchlo prešiel ruským parlamentom a dokonca aj poslanci naklonení Kremľu sa sťažovali, že bol prijatý pod rúškom tajomstva, približuje AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Mali by sme tlačiť na Európsku úniu, aby rokovania s Ukrajinou začala do konca roka, vyhlásil Pavel

Mali by sme tlačiť na Európsku úniu, aby prístupové rokovania s Ukrajinou začala do konca tohto roka. V piatok to na konci svojej trojdňovej návštevy Bruselu vyhlásil český prezident Petr Pavel, podľa ktorého tomu nič nebráni, informuje spravodajkyňa TASR.

„Čím širšia bude zóna stability na východ od našich hraníc, tým viac v bezpečí budeme aj my u nás. To by sme mali presadzovať a z tohto pohľadu tlačiť aj v Európskej únii pri rokovaniach NATO, aby rokovania o prístupe boli s Ukrajinou začaté naozaj do konca tohto roka," povedal Pavel.

V piatok sa stretol s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. Hovorili spolu o vzťahu k Číne, v rámci ktorého je podľa Pavla dôležité zachovávať spoločný postup a nekresliť "deliace línie" medzi Európu, USA a ďalšími demokraciami.

Diskutovali aj o strategickej autonómii, ktorú niektorí chápu ako snahu oddeliť sa od USA. Zhodli sa na tom, že je potrebné spolupracovať s USA, ale na druhú stranu vytvoriť dostatok schopností v rámci Európy. „V pomerne krátkom období môže nastať situácia, že Spojené štáty sa budú angažovať v indo-pacifickom regióne a nebudú mať toľko prostriedkov, aby poskytli svoje strategické schopnosti v prospech Európy. Musíme ich mať my, aby sme nezostali na holičkách, ak USA uvidia prioritu inde," vysvetlil svoj postoj Pavel.

S predsedníčkou EP Robertou Metsolovou hovorili napríklad o migrácii. Presadzujú postup, ktorý by nemal byť založený na kvótach, ale na racionálnom prístupe k ochrane vonkajších hraníc a racionálnom prístupe k azylovej politike. Hovorili aj o náraste extrémizmu a populizmu v mnohých krajinách najmä v súvislosti s voľbami.

Pôvodne sa mal stretnúť aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, tá však schôdzku nakoniec zrušila z rodinných dôvodov. Český prezident sa s ňou preto spojil len telefonicky a dohodli sa na osobnom stretnutí v Prahe. „Pred chvíľou sme telefonovali. Vyjadrila ľútosť nad tým, že sme sa stretnúť nemohli a navrhla stretnutie v Prahe. Pripravujeme ho na 2. mája, aby sme mohli prerokovať to, o čo sme spolu chceli hovoriť dnes," oznámil Pavel.

Prezident ČR v piatok ukončil trojdňovú návštevu Bruselu. V stredu sa stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, vo štvrtok navštívil českú sekciu Európskej školy a stretol sa aj s krajanmi v Pražskom dome. Po návšteve Slovenska, Poľska a Nemecka je to jeho štvrtá zahraničná cesta od inaugurácie, ktorá sa uskutočnila 9. marca.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf NATO vyzval na ďalšie rokovania o dodávkach moderných stíhačiek na Ukrajinu

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v piatok uviedol, že chce, aby členské štáty NATO pokračovali v rokovaniach o dodávkach západných stíhačiek na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Stoltenberg zdôraznil, že vyzbrojenie Ukrajiny je v súčasnosti naliehavejšie než diskusie o jej potenciálnom vstupe do NATO. „Ak sa Ukrajina nepresadí ako suverénny nezávislý štát v Európe, nemá zmysel diskutovať o členstve, dodal.

Šéf NATO vyjadril podporu ďalším diskusiám o tejto záležitosti už pred stretnutím kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na leteckej základni Ramstein v Nemecku.

Ukrajina dosiaľ dostala od Slovenska a Poľska sovietske stíhačky MiG-29. Od svojich západných spojencov však aj naďalej žiada moderné stíhačky, akými sú napríklad americké F-16, pripomína DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Pred americkým veľvyslanectvom v Kodani sa podpálil tínedžer

Osemnásťročný Dán sa v piatok podpálil pred americkým veľvyslanectvom v Kodani, oznámila miestna polícia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Oheň sa podarilo uhasiť a muž bol prevezený na ošetrenie do nemocnice. Mladík bol v čase prevozu pri vedomí a nie je v životohrozujúcom stave, uviedla polícia.

Bezpečnostné zložky zároveň odmietli špecifikovať motív mladíkovho konania.

(tasr)

Minúta  |  

Šeliga a Žitňanská majú nový politický domov. Idú k Demokratom

K Demokratom Eduarda Hegera idú nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR Jana Žitňanská a Juraj Šeliga. Obaja boli súčasťou vládnej koalície a členmi strany Za ľudí. Informovali o tom na spoločnej piatkovej tlačovej konferencii.

Odchod zo Za ľudí oznámili Šeliga a Žitňanská začiatkom apríla. Žitňanská vtedy poznamenala, že svoju politickú budúcnosť nevidí v zbližovaní sa s OĽaNO a nechce stáť v ceste kolegom, ktorí to tak cítia. Šeliga hovoril o rokovaniach s Demokratmi a KDH, zmysel videl v ich spoločnej kandidačnej listine.

(tasr)

Minúta  |  

Vodič Dušan Dědeček z tragickej nehody v Bratislave zostáva vo väzbe

Vodič Dušan Dědeček z vlaňajšej tragickej dopravnej nehody v centre Bratislavy zostáva vo väzbe. V piatok o tom na neverejnom zasadnutí rozhodol sudca Okresného súdu Bratislava I. Rozhodnutie nie je právoplatné. O sťažnosti Dušana Dědečka bude rozhodovať bratislavský krajský súd. Informoval o tom hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak.

,,Okresný súd Bratislava I pri rozhodovaní o väzbe po podaní obžaloby rozhodol tak, že ponecháva vo väzbe obžalovaného Dušana Dědečka, a to z dôvodov tzv. preventívnej väzby, t.j. z dôvodnej obavy, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti," povedal.

Dušan Dědeček podľa jeho slov podal sťažnosť. Rozhodovať o nej má Krajský súd v Bratislave.

Obhajca Dušana Dědečka Jiří Kučera si nemyslí, že by jeho klient mohol čin zopakovať. Poukázal pritom na znalecké konanie, ktoré podľa jeho slov preukázalo, že Dušan Dědeček nie je závislý od alkoholu. Skonštatoval, že jeho klient viedol riadny život. "Bol zamestnaný a tento tragický prípad, ktorý sa stal, je len mimoriadny exces v jeho bezúhonnom živote, bohužiaľ, s veľmi tragickými následkami," dodal.

Prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry podal na Dušana Dědečka v závere marca obžalobu pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia v nepriamom úmysle. V prípade dokázania viny mu hrozí podľa Trestného zákona trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo až doživotie. Senát Okresného súdu Bratislava I nariadil termín hlavného pojednávania na 8. júna.

Dušan Dědeček pod vplyvom alkoholu šoféroval vlani 2. októbra neskoro večer auto, ktoré narazilo v centre Bratislavy do zastávky mestskej hromadnej dopravy Zochova. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.