Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Univerzita Komenského ukončila spoluprácu s obvineným Triznom

Univerzita Komenského (UK) v Bratislave prostredníctvom svojej Prírodovedeckej fakulty ukončila pracovný pomer s obvineným Milanom T., ktorý bol 19. apríla zadržaný pri preberaní úplatku vo výške 20-tisíc eur na pôde fakulty. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Lenka Miller.

Najväčšia slovenská univerzita striktne trvá na princípe nulovej tolerancie korupcie svojich zamestnancov, preto si ďalšie pôsobenie docenta na akademickej pôde nevie predstaviť.

Rektor UK Marek Števček od začiatku poskytoval maximálnu súčinnosť pri vyšetrovaní prípadu. „Aj keď ma celá kauza mimoriadne mrzí, o to viac, že ide o bývalého dekana našej fakulty, som rád, že protikorupčné mechanizmy fungujú a prípad veľmi rýchlo skončil priznaním. Týmto vyzývam všetkých našich zamestnancov, dodávateľov aj študentov, aby v prípade podozrení z korupčnej činnosti okamžite konali a kontaktovali orgány činné v trestnom konaní, prípadne podozrenia konzultovali s vedeniami fakúlt alebo univerzity," povedal Števček. Ako dodal, pripravujú informačnú kampaň pre celú akademickú obec s cieľom zvýšiť povedomie o korupcii a možnostiach jej nahlasovania.

K situácii sa v piatok vyjadril aj Akademický senát Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý odsudzuje všetky formy korupčného správania a dištancuje sa od nich.

Zamestnanca UK v Bratislave obvinili zo zločinu prijímania úplatku. K spáchaniu trestného činu sa priznal, prejavil záujem o konanie o dohode o vine a treste. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Zuzana Drobová.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ neplánuje ďalšiu vlnu mobilizácie do armády, tvrdí Peskov

Kremeľ v piatok uviedol, že neplánuje novú vlnu mobilizácie pre svoju vojenskú operáciu na Ukrajine. Reagoval tak na správy ruských médií, že študentom v Moskve i ďalších mestách boli doručené oznámenia o povolávacích rozkazoch. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„O nijakej mobilizačnej vlne sa v Kremli nehovorí," povedal kremeľský hovorca Dmitrij Peskov novinárom.

Dodal, že o povolávacích rozkazoch pre študentov, o ktorých napísali ruské médiá, nič nevie. „Úprimne povedané, o tomto počujem prvýkrát... Aké oznámenia? Naozaj neviem," uviedol.

Ruský prezident Vladimir Putin vlani niekoľko mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyhlásil v krajine čiastočnú mobilizáciu, v Rusku prvú od druhej svetovej vojny, na posilnenie armády. Desaťtisíce mužov z krajiny pred povolávacím rozkazom utieklo.

Peskov povedal, že v súčasnosti prebieha modernizácia a digitalizácia systému povolávania do armády v rámci úsilia súvisiaceho s „ústavnou povinnosťou ruských občanov vykonávať povinnú vojenskú službu".        

Putin podpísal minulý týždeň zákon o zavedení elektronického povolávacieho rozkazu, ktorý výrazne uľahčí mobilizáciu Rusov do armády a mal by zabrániť mužom utekať z krajiny pred odvedením do armády.        

Návrh zákona expresne rýchlo prešiel ruským parlamentom a dokonca aj poslanci naklonení Kremľu sa sťažovali, že bol prijatý pod rúškom tajomstva, približuje AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Mali by sme tlačiť na Európsku úniu, aby rokovania s Ukrajinou začala do konca roka, vyhlásil Pavel

Mali by sme tlačiť na Európsku úniu, aby prístupové rokovania s Ukrajinou začala do konca tohto roka. V piatok to na konci svojej trojdňovej návštevy Bruselu vyhlásil český prezident Petr Pavel, podľa ktorého tomu nič nebráni, informuje spravodajkyňa TASR.

„Čím širšia bude zóna stability na východ od našich hraníc, tým viac v bezpečí budeme aj my u nás. To by sme mali presadzovať a z tohto pohľadu tlačiť aj v Európskej únii pri rokovaniach NATO, aby rokovania o prístupe boli s Ukrajinou začaté naozaj do konca tohto roka," povedal Pavel.

V piatok sa stretol s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. Hovorili spolu o vzťahu k Číne, v rámci ktorého je podľa Pavla dôležité zachovávať spoločný postup a nekresliť "deliace línie" medzi Európu, USA a ďalšími demokraciami.

Diskutovali aj o strategickej autonómii, ktorú niektorí chápu ako snahu oddeliť sa od USA. Zhodli sa na tom, že je potrebné spolupracovať s USA, ale na druhú stranu vytvoriť dostatok schopností v rámci Európy. „V pomerne krátkom období môže nastať situácia, že Spojené štáty sa budú angažovať v indo-pacifickom regióne a nebudú mať toľko prostriedkov, aby poskytli svoje strategické schopnosti v prospech Európy. Musíme ich mať my, aby sme nezostali na holičkách, ak USA uvidia prioritu inde," vysvetlil svoj postoj Pavel.

S predsedníčkou EP Robertou Metsolovou hovorili napríklad o migrácii. Presadzujú postup, ktorý by nemal byť založený na kvótach, ale na racionálnom prístupe k ochrane vonkajších hraníc a racionálnom prístupe k azylovej politike. Hovorili aj o náraste extrémizmu a populizmu v mnohých krajinách najmä v súvislosti s voľbami.

Pôvodne sa mal stretnúť aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, tá však schôdzku nakoniec zrušila z rodinných dôvodov. Český prezident sa s ňou preto spojil len telefonicky a dohodli sa na osobnom stretnutí v Prahe. „Pred chvíľou sme telefonovali. Vyjadrila ľútosť nad tým, že sme sa stretnúť nemohli a navrhla stretnutie v Prahe. Pripravujeme ho na 2. mája, aby sme mohli prerokovať to, o čo sme spolu chceli hovoriť dnes," oznámil Pavel.

Prezident ČR v piatok ukončil trojdňovú návštevu Bruselu. V stredu sa stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, vo štvrtok navštívil českú sekciu Európskej školy a stretol sa aj s krajanmi v Pražskom dome. Po návšteve Slovenska, Poľska a Nemecka je to jeho štvrtá zahraničná cesta od inaugurácie, ktorá sa uskutočnila 9. marca.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf NATO vyzval na ďalšie rokovania o dodávkach moderných stíhačiek na Ukrajinu

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v piatok uviedol, že chce, aby členské štáty NATO pokračovali v rokovaniach o dodávkach západných stíhačiek na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Stoltenberg zdôraznil, že vyzbrojenie Ukrajiny je v súčasnosti naliehavejšie než diskusie o jej potenciálnom vstupe do NATO. „Ak sa Ukrajina nepresadí ako suverénny nezávislý štát v Európe, nemá zmysel diskutovať o členstve, dodal.

Šéf NATO vyjadril podporu ďalším diskusiám o tejto záležitosti už pred stretnutím kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na leteckej základni Ramstein v Nemecku.

Ukrajina dosiaľ dostala od Slovenska a Poľska sovietske stíhačky MiG-29. Od svojich západných spojencov však aj naďalej žiada moderné stíhačky, akými sú napríklad americké F-16, pripomína DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Pred americkým veľvyslanectvom v Kodani sa podpálil tínedžer

Osemnásťročný Dán sa v piatok podpálil pred americkým veľvyslanectvom v Kodani, oznámila miestna polícia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Oheň sa podarilo uhasiť a muž bol prevezený na ošetrenie do nemocnice. Mladík bol v čase prevozu pri vedomí a nie je v životohrozujúcom stave, uviedla polícia.

Bezpečnostné zložky zároveň odmietli špecifikovať motív mladíkovho konania.

(tasr)

Minúta  |  

Šeliga a Žitňanská majú nový politický domov. Idú k Demokratom

K Demokratom Eduarda Hegera idú nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR Jana Žitňanská a Juraj Šeliga. Obaja boli súčasťou vládnej koalície a členmi strany Za ľudí. Informovali o tom na spoločnej piatkovej tlačovej konferencii.

Odchod zo Za ľudí oznámili Šeliga a Žitňanská začiatkom apríla. Žitňanská vtedy poznamenala, že svoju politickú budúcnosť nevidí v zbližovaní sa s OĽaNO a nechce stáť v ceste kolegom, ktorí to tak cítia. Šeliga hovoril o rokovaniach s Demokratmi a KDH, zmysel videl v ich spoločnej kandidačnej listine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.