Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súdny dvor Európskej únie znížil Poľsku pokutu z jedného milióna na 500-tisíc eur denne

Súdny dvor EÚ v piatok oznámil, že v spore Európskej komisie (EK) s Poľskom ohľadom nezávislosti sudcov znížil sumu denného penále pre túto krajinu z jedného milióna na 500-tisíc eur denne. Informuje o to spravodajca TASR.

Po zvážení situácie podpredsedom Súdneho dvora EÚ sa suma zníži odo dňa podpísania tohto uznesenia. Dospel k záveru, že opatrenia prijaté Poľskom môžu vo veľkej miere zaistiť plnenie predbežných opatrení z rozhodnutia súdu v júli 2021. Zmeny prijaté Poľskom však podľa podpredsedu nie sú dostačujúce na plnenie všetkých opatrení súdu.

Európska komisia (EK) podala v roku 2021 na Súdnom dvore EÚ žalobu na Poľsko za nesplnenie povinností. EK tvrdila, že určité legislatívne zmeny týkajúce sa organizácie súdnictva v Poľsku sú v rozpore s právom Únie.

Poľsku bola uznesením podpredsedu Súdneho dvora EÚ z 27. októbra 2021 uložená povinnosť platiť EK penále vo výške jedného milióna eur denne. Uloženie pokuty sa považovalo za nevyhnutné na účely zaručenia toho, aby Poľsko zaistilo účinnosť predbežných opatrení súdu, o ktorých sa rozhodlo v júli 2021 a ktorých cieľom bolo pozastavenie uplatňovania vnútroštátnych ustanovení napadnutých eurokomisiou.

Poľsko podalo 10. marca 2023 na Súdny dvor EÚ návrh na zrušenie alebo zmenu uznesenia, ktorým bola pokuta uložená. Varšava to zdôvodnila tým, že zavedením niektorých legislatívnych zmien si Poľsko splnilo povinnosti, ktoré mu boli uložené na základe predbežných opatrení súdu.

Súdny dvor EÚ vydá v tejto veci rozsudok 5. júna.

(tasr)

Minúta  |  

Stiahnutie nemeckého systému Patriot bolo dlhodobo plánované, hovorí ministerstvo obrany

Stiahnutie nemeckého systému Patriot bolo dlhodobo plánované, vopred komunikované medzi spojencami a rovnako avizované verejnosti ešte koncom minulého roka. Poukázalo na to Ministerstvo obrany (MO) SR s tým, že uskutočňovanie údržby týchto systémov je prirodzenou súčasťou procesu.

„Prítomnosť systémov protivzdušnej obrany spojeneckých krajín a ich rotácie na území Slovenskej republiky sú závislé od vývoja bezpečnostného prostredia a možností spojencov," poznamenala hovorkyňa rezortu obrany SR Martina Kakaščíková.

S Nemeckom podľa nej rezort diskutuje o presnejších detailoch. „Rovnako sme v kontakte aj s ďalšími spojencami o možnostiach náhrady, keďže silné východné krídlo NATO je prioritou Aliancie a spoločný prístup k protivzdušnej obrane na východnom krídle NATO bude aj jednou z tém nadchádzajúceho samitu NATO vo Vilniuse," poukázala.

Ministerstvo pripomenulo, že vzdušný priestor SR je „chránený ako nikdy predtým" a aj v prípade Nemecka budú postupovať podobne ako pri obmene amerického systému za taliansky. „To znamená, že so spojencami zabezpečíme adekvátnu náhradu," potvrdila Kakaščíková.

Poukázala, že Nemecko čoskoro bezodplatne a natrvalo poskytne Slovensku dva komplety moderného systému protivzdušnej obrany MANTIS v hodnote vyše 250 miliónov eur. „Posilnia ochranu východnej hranice s Ukrajinou," skonštatovala.

Na území SR tiež zostáva rozmiestnený systém protivzdušnej obrany SAMP/T, ktorý prevádzkuje Taliansko na vlastné náklady. „Tieto a ďalšie nasadené systémy sú efektívne, spoľahlivé a zabezpečujú vysokú úroveň obrany vzdušného priestoru Slovenska," potvrdila Kakaščíková.

Nemecké médiá informovali, že nemecká armáda plánuje tento rok ukončiť nasadenie svojich systémov protivzdušnej obrany Patriot v Poľsku a na Slovensku.

(tasr)

Minúta  |  

Univerzita Komenského ukončila spoluprácu s obvineným Triznom

Univerzita Komenského (UK) v Bratislave prostredníctvom svojej Prírodovedeckej fakulty ukončila pracovný pomer s obvineným Milanom T., ktorý bol 19. apríla zadržaný pri preberaní úplatku vo výške 20-tisíc eur na pôde fakulty. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Lenka Miller.

Najväčšia slovenská univerzita striktne trvá na princípe nulovej tolerancie korupcie svojich zamestnancov, preto si ďalšie pôsobenie docenta na akademickej pôde nevie predstaviť.

Rektor UK Marek Števček od začiatku poskytoval maximálnu súčinnosť pri vyšetrovaní prípadu. „Aj keď ma celá kauza mimoriadne mrzí, o to viac, že ide o bývalého dekana našej fakulty, som rád, že protikorupčné mechanizmy fungujú a prípad veľmi rýchlo skončil priznaním. Týmto vyzývam všetkých našich zamestnancov, dodávateľov aj študentov, aby v prípade podozrení z korupčnej činnosti okamžite konali a kontaktovali orgány činné v trestnom konaní, prípadne podozrenia konzultovali s vedeniami fakúlt alebo univerzity," povedal Števček. Ako dodal, pripravujú informačnú kampaň pre celú akademickú obec s cieľom zvýšiť povedomie o korupcii a možnostiach jej nahlasovania.

K situácii sa v piatok vyjadril aj Akademický senát Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý odsudzuje všetky formy korupčného správania a dištancuje sa od nich.

Zamestnanca UK v Bratislave obvinili zo zločinu prijímania úplatku. K spáchaniu trestného činu sa priznal, prejavil záujem o konanie o dohode o vine a treste. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Zuzana Drobová.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ neplánuje ďalšiu vlnu mobilizácie do armády, tvrdí Peskov

Kremeľ v piatok uviedol, že neplánuje novú vlnu mobilizácie pre svoju vojenskú operáciu na Ukrajine. Reagoval tak na správy ruských médií, že študentom v Moskve i ďalších mestách boli doručené oznámenia o povolávacích rozkazoch. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„O nijakej mobilizačnej vlne sa v Kremli nehovorí," povedal kremeľský hovorca Dmitrij Peskov novinárom.

Dodal, že o povolávacích rozkazoch pre študentov, o ktorých napísali ruské médiá, nič nevie. „Úprimne povedané, o tomto počujem prvýkrát... Aké oznámenia? Naozaj neviem," uviedol.

Ruský prezident Vladimir Putin vlani niekoľko mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyhlásil v krajine čiastočnú mobilizáciu, v Rusku prvú od druhej svetovej vojny, na posilnenie armády. Desaťtisíce mužov z krajiny pred povolávacím rozkazom utieklo.

Peskov povedal, že v súčasnosti prebieha modernizácia a digitalizácia systému povolávania do armády v rámci úsilia súvisiaceho s „ústavnou povinnosťou ruských občanov vykonávať povinnú vojenskú službu".        

Putin podpísal minulý týždeň zákon o zavedení elektronického povolávacieho rozkazu, ktorý výrazne uľahčí mobilizáciu Rusov do armády a mal by zabrániť mužom utekať z krajiny pred odvedením do armády.        

Návrh zákona expresne rýchlo prešiel ruským parlamentom a dokonca aj poslanci naklonení Kremľu sa sťažovali, že bol prijatý pod rúškom tajomstva, približuje AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Mali by sme tlačiť na Európsku úniu, aby rokovania s Ukrajinou začala do konca roka, vyhlásil Pavel

Mali by sme tlačiť na Európsku úniu, aby prístupové rokovania s Ukrajinou začala do konca tohto roka. V piatok to na konci svojej trojdňovej návštevy Bruselu vyhlásil český prezident Petr Pavel, podľa ktorého tomu nič nebráni, informuje spravodajkyňa TASR.

„Čím širšia bude zóna stability na východ od našich hraníc, tým viac v bezpečí budeme aj my u nás. To by sme mali presadzovať a z tohto pohľadu tlačiť aj v Európskej únii pri rokovaniach NATO, aby rokovania o prístupe boli s Ukrajinou začaté naozaj do konca tohto roka," povedal Pavel.

V piatok sa stretol s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. Hovorili spolu o vzťahu k Číne, v rámci ktorého je podľa Pavla dôležité zachovávať spoločný postup a nekresliť "deliace línie" medzi Európu, USA a ďalšími demokraciami.

Diskutovali aj o strategickej autonómii, ktorú niektorí chápu ako snahu oddeliť sa od USA. Zhodli sa na tom, že je potrebné spolupracovať s USA, ale na druhú stranu vytvoriť dostatok schopností v rámci Európy. „V pomerne krátkom období môže nastať situácia, že Spojené štáty sa budú angažovať v indo-pacifickom regióne a nebudú mať toľko prostriedkov, aby poskytli svoje strategické schopnosti v prospech Európy. Musíme ich mať my, aby sme nezostali na holičkách, ak USA uvidia prioritu inde," vysvetlil svoj postoj Pavel.

S predsedníčkou EP Robertou Metsolovou hovorili napríklad o migrácii. Presadzujú postup, ktorý by nemal byť založený na kvótach, ale na racionálnom prístupe k ochrane vonkajších hraníc a racionálnom prístupe k azylovej politike. Hovorili aj o náraste extrémizmu a populizmu v mnohých krajinách najmä v súvislosti s voľbami.

Pôvodne sa mal stretnúť aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, tá však schôdzku nakoniec zrušila z rodinných dôvodov. Český prezident sa s ňou preto spojil len telefonicky a dohodli sa na osobnom stretnutí v Prahe. „Pred chvíľou sme telefonovali. Vyjadrila ľútosť nad tým, že sme sa stretnúť nemohli a navrhla stretnutie v Prahe. Pripravujeme ho na 2. mája, aby sme mohli prerokovať to, o čo sme spolu chceli hovoriť dnes," oznámil Pavel.

Prezident ČR v piatok ukončil trojdňovú návštevu Bruselu. V stredu sa stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, vo štvrtok navštívil českú sekciu Európskej školy a stretol sa aj s krajanmi v Pražskom dome. Po návšteve Slovenska, Poľska a Nemecka je to jeho štvrtá zahraničná cesta od inaugurácie, ktorá sa uskutočnila 9. marca.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf NATO vyzval na ďalšie rokovania o dodávkach moderných stíhačiek na Ukrajinu

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v piatok uviedol, že chce, aby členské štáty NATO pokračovali v rokovaniach o dodávkach západných stíhačiek na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Stoltenberg zdôraznil, že vyzbrojenie Ukrajiny je v súčasnosti naliehavejšie než diskusie o jej potenciálnom vstupe do NATO. „Ak sa Ukrajina nepresadí ako suverénny nezávislý štát v Európe, nemá zmysel diskutovať o členstve, dodal.

Šéf NATO vyjadril podporu ďalším diskusiám o tejto záležitosti už pred stretnutím kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na leteckej základni Ramstein v Nemecku.

Ukrajina dosiaľ dostala od Slovenska a Poľska sovietske stíhačky MiG-29. Od svojich západných spojencov však aj naďalej žiada moderné stíhačky, akými sú napríklad americké F-16, pripomína DPA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.