Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka udelila milosť matke samoživiteľke s ťažko chorým synom

Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila v piatok individuálnu milosť 36-ročnej žene, ktorá je matkou sedemročného syna s ťažkým zdravotným postihnutím. Žena v minulosti spôsobila 29-eurovú škodu krádežou potravín. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Odsúdená bola na trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a skúšobnou dobou 12 mesiacov. ,,Keďže počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia spáchala viacero menej závažných, najmä dopravných priestupkov, súd jej nariadil výkon trojmesačného trestu," poznamenal Strižinec.

Poukázal, že žena okrem uvedeného odsúdenia nebola v minulosti súdne trestaná, viedla bezúhonný život a pred narodením syna riadne pracovala, neskôr už len formou brigád. ,,V súčasnosti nie je trestne stíhaná a jej prípadný nástup na výkon trestu odňatia slobody by mal veľmi nepriaznivý dopad na jej syna," potvrdil hovorca. Syn je na matku výrazne citovo naviazaný a navštevuje špeciálne školské zariadenie.

Chlapcov stav si zároveň vyžaduje občasné hospitalizácie, ale aj zvýšenú starostlivosť matky, ktorá je samoživiteľkou v zložitej finančnej a bytovej situácii. "Prezidentka sa preto v záujme zabezpečenia riadnej starostlivosti o maloleté dieťa po preskúmaní žiadosti o milosť, ako aj všetkých materiálov k nej doručeným, rozhodla odpustiť odsúdenej trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov s účinkom zahladenia odsúdenia," potvrdil Strižinec.

(tasr)

Minúta  |  

Kočner: Nebol žiaden dôvod na to, aby som mal averziu voči Žilinkovi

Obžalovaný Marian Kočner odmieta, že by si objednal vraždu trojice prokurátorov. Vyplýva to z jeho piatkovej výpovede pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Už skôr odmietol vinu aj v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka.

Podľa prokuratúry má Marian Kočner okrem Kuciakovej vraždy stáť aj za objednávkou vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho.

"Nebol žiaden dôvod na to, aby som mal akúkoľvek averziu voči Žilinkovi," zdôraznil Marian Kočner. Rovnako uviedol, že nemá nič spoločné ani s objednávkou vraždy Šufliarskeho. Zdôraznil, že ani jeden z nich nedozoroval jeho kauzy.

Podotkol, že v minulosti podal na Lipšica trestné oznámenie, lebo bol presvedčený, že ako minister porušoval zákon. "Pokiaľ by bol pán Lipšic akýmkoľvek spôsobom likvidovaný fyzicky, nikdy by som nemohol dokázať moju pravdu a teda to, prečo som podal trestné oznámenie," dodal.

V prípade Kuciakovej vraždy z februára 2018 súd rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd SR vrátil v máji 2021 prípad prvostupňovému súdu. Právoplatné sú tri rozhodnutia. Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vraždy prokurátorov čelí okrem Mariana K. obžalobe aj trojica Alena Zsuzsová, Dušan Kracina a Darko Dragič. Tomáš Szabó bol vylúčený na samostatné konanie, súd ho uznal za vinného. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť od Mariana K. podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Šufliarskeho približne o rok neskôr.

(tasr)

Minúta  |  

Súdny dvor Európskej únie znížil Poľsku pokutu z jedného milióna na 500-tisíc eur denne

Súdny dvor EÚ v piatok oznámil, že v spore Európskej komisie (EK) s Poľskom ohľadom nezávislosti sudcov znížil sumu denného penále pre túto krajinu z jedného milióna na 500-tisíc eur denne. Informuje o to spravodajca TASR.

Po zvážení situácie podpredsedom Súdneho dvora EÚ sa suma zníži odo dňa podpísania tohto uznesenia. Dospel k záveru, že opatrenia prijaté Poľskom môžu vo veľkej miere zaistiť plnenie predbežných opatrení z rozhodnutia súdu v júli 2021. Zmeny prijaté Poľskom však podľa podpredsedu nie sú dostačujúce na plnenie všetkých opatrení súdu.

Európska komisia (EK) podala v roku 2021 na Súdnom dvore EÚ žalobu na Poľsko za nesplnenie povinností. EK tvrdila, že určité legislatívne zmeny týkajúce sa organizácie súdnictva v Poľsku sú v rozpore s právom Únie.

Poľsku bola uznesením podpredsedu Súdneho dvora EÚ z 27. októbra 2021 uložená povinnosť platiť EK penále vo výške jedného milióna eur denne. Uloženie pokuty sa považovalo za nevyhnutné na účely zaručenia toho, aby Poľsko zaistilo účinnosť predbežných opatrení súdu, o ktorých sa rozhodlo v júli 2021 a ktorých cieľom bolo pozastavenie uplatňovania vnútroštátnych ustanovení napadnutých eurokomisiou.

Poľsko podalo 10. marca 2023 na Súdny dvor EÚ návrh na zrušenie alebo zmenu uznesenia, ktorým bola pokuta uložená. Varšava to zdôvodnila tým, že zavedením niektorých legislatívnych zmien si Poľsko splnilo povinnosti, ktoré mu boli uložené na základe predbežných opatrení súdu.

Súdny dvor EÚ vydá v tejto veci rozsudok 5. júna.

(tasr)

Minúta  |  

Stiahnutie nemeckého systému Patriot bolo dlhodobo plánované, hovorí ministerstvo obrany

Stiahnutie nemeckého systému Patriot bolo dlhodobo plánované, vopred komunikované medzi spojencami a rovnako avizované verejnosti ešte koncom minulého roka. Poukázalo na to Ministerstvo obrany (MO) SR s tým, že uskutočňovanie údržby týchto systémov je prirodzenou súčasťou procesu.

„Prítomnosť systémov protivzdušnej obrany spojeneckých krajín a ich rotácie na území Slovenskej republiky sú závislé od vývoja bezpečnostného prostredia a možností spojencov," poznamenala hovorkyňa rezortu obrany SR Martina Kakaščíková.

S Nemeckom podľa nej rezort diskutuje o presnejších detailoch. „Rovnako sme v kontakte aj s ďalšími spojencami o možnostiach náhrady, keďže silné východné krídlo NATO je prioritou Aliancie a spoločný prístup k protivzdušnej obrane na východnom krídle NATO bude aj jednou z tém nadchádzajúceho samitu NATO vo Vilniuse," poukázala.

Ministerstvo pripomenulo, že vzdušný priestor SR je „chránený ako nikdy predtým" a aj v prípade Nemecka budú postupovať podobne ako pri obmene amerického systému za taliansky. „To znamená, že so spojencami zabezpečíme adekvátnu náhradu," potvrdila Kakaščíková.

Poukázala, že Nemecko čoskoro bezodplatne a natrvalo poskytne Slovensku dva komplety moderného systému protivzdušnej obrany MANTIS v hodnote vyše 250 miliónov eur. „Posilnia ochranu východnej hranice s Ukrajinou," skonštatovala.

Na území SR tiež zostáva rozmiestnený systém protivzdušnej obrany SAMP/T, ktorý prevádzkuje Taliansko na vlastné náklady. „Tieto a ďalšie nasadené systémy sú efektívne, spoľahlivé a zabezpečujú vysokú úroveň obrany vzdušného priestoru Slovenska," potvrdila Kakaščíková.

Nemecké médiá informovali, že nemecká armáda plánuje tento rok ukončiť nasadenie svojich systémov protivzdušnej obrany Patriot v Poľsku a na Slovensku.

(tasr)

Minúta  |  

Univerzita Komenského ukončila spoluprácu s obvineným Triznom

Univerzita Komenského (UK) v Bratislave prostredníctvom svojej Prírodovedeckej fakulty ukončila pracovný pomer s obvineným Milanom T., ktorý bol 19. apríla zadržaný pri preberaní úplatku vo výške 20-tisíc eur na pôde fakulty. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Lenka Miller.

Najväčšia slovenská univerzita striktne trvá na princípe nulovej tolerancie korupcie svojich zamestnancov, preto si ďalšie pôsobenie docenta na akademickej pôde nevie predstaviť.

Rektor UK Marek Števček od začiatku poskytoval maximálnu súčinnosť pri vyšetrovaní prípadu. „Aj keď ma celá kauza mimoriadne mrzí, o to viac, že ide o bývalého dekana našej fakulty, som rád, že protikorupčné mechanizmy fungujú a prípad veľmi rýchlo skončil priznaním. Týmto vyzývam všetkých našich zamestnancov, dodávateľov aj študentov, aby v prípade podozrení z korupčnej činnosti okamžite konali a kontaktovali orgány činné v trestnom konaní, prípadne podozrenia konzultovali s vedeniami fakúlt alebo univerzity," povedal Števček. Ako dodal, pripravujú informačnú kampaň pre celú akademickú obec s cieľom zvýšiť povedomie o korupcii a možnostiach jej nahlasovania.

K situácii sa v piatok vyjadril aj Akademický senát Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý odsudzuje všetky formy korupčného správania a dištancuje sa od nich.

Zamestnanca UK v Bratislave obvinili zo zločinu prijímania úplatku. K spáchaniu trestného činu sa priznal, prejavil záujem o konanie o dohode o vine a treste. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Zuzana Drobová.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ neplánuje ďalšiu vlnu mobilizácie do armády, tvrdí Peskov

Kremeľ v piatok uviedol, že neplánuje novú vlnu mobilizácie pre svoju vojenskú operáciu na Ukrajine. Reagoval tak na správy ruských médií, že študentom v Moskve i ďalších mestách boli doručené oznámenia o povolávacích rozkazoch. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„O nijakej mobilizačnej vlne sa v Kremli nehovorí," povedal kremeľský hovorca Dmitrij Peskov novinárom.

Dodal, že o povolávacích rozkazoch pre študentov, o ktorých napísali ruské médiá, nič nevie. „Úprimne povedané, o tomto počujem prvýkrát... Aké oznámenia? Naozaj neviem," uviedol.

Ruský prezident Vladimir Putin vlani niekoľko mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyhlásil v krajine čiastočnú mobilizáciu, v Rusku prvú od druhej svetovej vojny, na posilnenie armády. Desaťtisíce mužov z krajiny pred povolávacím rozkazom utieklo.

Peskov povedal, že v súčasnosti prebieha modernizácia a digitalizácia systému povolávania do armády v rámci úsilia súvisiaceho s „ústavnou povinnosťou ruských občanov vykonávať povinnú vojenskú službu".        

Putin podpísal minulý týždeň zákon o zavedení elektronického povolávacieho rozkazu, ktorý výrazne uľahčí mobilizáciu Rusov do armády a mal by zabrániť mužom utekať z krajiny pred odvedením do armády.        

Návrh zákona expresne rýchlo prešiel ruským parlamentom a dokonca aj poslanci naklonení Kremľu sa sťažovali, že bol prijatý pod rúškom tajomstva, približuje AFP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.