Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Českého dobrovoľníka, ktorý bojoval na Ukrajine, obvinili z rabovania a služby cudzej armáde

Českého dobrovoľníka, ktorý bojoval koncom marca minulého roka na Ukrajine, obvinili zo služby v cudzej armáde a rabovania. Hrozí mu výnimočný trest. Na zistenie servera Seznam Zprávy upozorňuje spravodajkyňa TASR v Prahe. Čech sa k rabovaniu podľa servera priznal.

"Vykonávame dozor nad trestným stíhaním jednej fyzickej osoby pre spáchanie prečinu služby v cudzích ozbrojených silách a zločinu plienenia v priestore vojenských operácií," uviedol štátny zástupca Martin Bílý z Vrchného štátneho zastupiteľstva v Prahe. Dodal, že muž je stíhaný väzobne.

Podľa webu Seznam Zprávy ide o dvadsaťšesťročného Filipa Simona, ktorý na jar minulého roka bojoval v ukrajinskom dobrovoľníckom prápore Karpatská Sič. Serveru sa koncom júna 2022 priznal, že kradol v opustených domoch, ktoré mal so svojou jednotkou čistiť od ruských vojsk. Odniesol si napríklad okuliare značky Gucci a niekoľko strieborných zliatkov.

"Nerobili sme nič, čo by nerobil niekto iný. Spätne uznávam, že to asi bola hlúposť," okomentoval svoje činy Simon. Voči takémuto správaniu sa ale ohradila jednotka, v ktorej muž pôsobil. Jej hovorkyňa Vasilina Nakonečná uviedla, že rabovanie kategoricky odsudzuje.

Podľa vedúceho Katedry trestného práva na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej Tomáša Gřivnu sa môže stať, že za prečin služby v cudzích ozbrojených silách by mohol na základe výrokov politikov tesne po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu dostať prezidentskú milosť. Upozornil však, že rabovanie je podľa českého práva závažný zločin.

"Tam hrozí pomerne vysoká sadzba alebo dokonca výnimočný trest. Spodná hranica je osem rokov, horná dvadsať rokov," spresnil Gřivna, podľa ktorého nebol v ČR za tento čin odsúdený nikto od roku 1997.

(tasr)

Minúta  |  

V Bratislave sa na Prístavnom moste zrazili štyri autá s kamiónom

V Bratislave sa na Prístavnom moste v smere na Zlaté piesky zrazili štyri osobné autá s kamiónom. Na sociálnej sieti o tom informuje Zelená vlna RTVS.

"Blokovaný je ľavý pruh, zdržíte sa polhodinu," upozornila vodičov. Podľa Stella centra sa kolóny tvoria už na Einsteinovej.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Čaputovej klesá dôvera. Rastie Ficovi, Dankovi aj Uhríkovi

Popularita prezidentky Slovenska klesá, zvyšuje sa, naopak, Ficovi, Dankovi aj Uhríkovi. Ukazuje to prieskum agentúry Ipsos pre Denník N.

Prezidentka napriek zníženej dôveryhodnosti zo strany občanov stále vedie na čele rebríčka. V prieskume z 13. až 18. apríla jej dôveru vyslovilo 40 percent respondentov. Za posledný mesiac pritom ide o 5-percentný pokles.

Šéfovi Republiky Milanovi Uhríkovi a predsedovi SNS Andrejovi Dankovi vzrástli šance nad 20 percent, čo je oproti minulým prieskumom viditeľná a postupná zmena. V oboch prípadoch totiž nejde o jednorazové zvýšenie. Čísla im, naopak, rastú kontinuálne.

Druhú najvyššiu podporu získal predseda strany Hlas Peter Pellegrini s 34 percentami hlasov. Hneď za ním nasleduje predseda strany Smer-SD Robert Fico s 30 percentami hlasov.

Na otázku agentúry, či by Slovensko malo mať silného lídra, ktorý sa nemusí zaoberať voľbami ani parlamentom, odpovedala až polovica Slovákov áno, alebo skôr áno.

Boris Kollár zo strany Sme Rodina (27 percent) je už niekoľko mesiacov v predstihu oproti dočasne poverenému premiérovi Eduardovi Hegerovi (24 percent). Líder štartujúcej strany Demokrati je tak v prieskume na piatom mieste.

Viac ako dvadsať percent podpory dostali aj niektorí ďalší lídri. Spomínaný Milan Uhrík, líder strany Republika, získal presne 22 percent hlasov, zatiaľ čo Ivan Korčok, bývalý minister zahraničných vecí a Andrej Danko, predseda strany SNS, získali obaja 21 percentuálnych bodov.

Z niekdajšej polovice podpory zo strany Hlasu klesla dôvera v Zuzanu Čaputovú na tretinu. Verí jej menej voličov spomínanej strany, ale aj nevoličov vôbec.

Naopak, podpora jej mena vzrástla v radoch fanúšikov strany OĽaNO. V Smere či medzi voličmi republikánov je jej dôveryhodnosť zanedbateľná.

V radoch najmenej podporovaných politikov sú mená lídra strany OĽaNO Igora Matoviča, vicepremiérky Veroniky Remišovej, bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu či predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu.

(let)

Minúta  |  

Ruský súd vydal zatykač na šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Budanova

Moskovský súd v piatok vydal zatýkací rozkaz na šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyryla Budanova. Tento krok zdôvodnil údajným organizovaním "teroristických útokov" na území Ruska, uviedla v piatok ruská štátna agentúra RIA Novosti. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

Budanov je podľa súdnych zdrojov obvinený z trestných činov spojených z terorizmom a pašovaním zbraní. Vydanie zatykača bolo ohlásené v jeho "neprítomnosti", keďže Budanov sa nachádza na území Ukrajiny a ruské úrady na neho nemajú dosah.

Od ruského vpádu na Ukrajinu z vlaňajšieho februára zasiahlo ruskú infraštruktúru, sklady zbraní a vojenské zariadenia v krajine viacero explózií, pripomína Reuters. Rusko z niekoľkých týchto výbuchov obvinilo Ukrajinu; Kyjev to nepotvrdil ani nevyvrátil.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) označila práve Kyryla Budanova za strojcu explózie, ktorá vlani v októbri poškodila most spájajúci Rusko s nelegálne anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

Rusko tiež obvinilo údajných ukrajinských špiónov aj z bombového útoku, pri ktorom prišla vlani v auguste o život ruská propagandistka a novinárka Daria Duginová, dcéra známeho nacionalistického ideológa Alexandra Dugina. Ukrajincom pripísala aj zodpovednosť za výbuch v petrohradskej kaviarni zo začiatku apríla, pri ktorom zahynul provojnový bloger Vladlen Tatarskij.

(tasr)

Minúta  |  

Čína zvýšila dovoz ruskej ropy v marci o polovicu na nový rekord

Čína zvýšila v marci dovoz ruskej ropy medziročne o viac než polovicu, pričom celkový objem dovozu dosiahol nový rekord. Dôvodom sú nízke ceny ruskej komodity v dôsledku medzinárodných sankcií, čo láka čínske rafinérie. Rusko si tak udržalo pozíciu najväčšieho dodávateľa ropy do Číny, ktorú zaznamenalo aj v predchádzajúcich mesiacoch. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Čína minulý mesiac doviezla z Ruska 9,61 milióna ton ropy, čo predstavuje 2,26 milióna barelov denne (1 barel = 159 litrov), ukázali údaje čínskej colnej správy. To je zatiaľ najvyšší objem ropy, aký Čína z Ruska doviezla. V marci minulého roka predstavoval dovoz ruskej ropy do Číny 1,5 milióna barelov denne a za obdobie január a február tohto roka 1,94 milióna barelov/deň.

Predchádzajúci rekord z pohľadu dodávok ruskej ropy do najväčšej ázijskej ekonomiky padol v máji 2022, keď dovoz predstavoval 1,98 milióna barelov denne. Za celý 1. kvartál toto roka Čína doviezla 25,29 milióna ton ruskej ropy.

Čína zvýšila dovoz aj zo Saudskej Arábie, ktorá je v súčasnosti druhým najväčším dodávateľom komodity do Číny. Dovoz zo Saudskej Arábie dosiahol v marci 8,90 milióna ton (2,10 milióna barelov denne) oproti 1,61 milióna barelov/deň v marci minulého roka. Aj v porovnaní s prvými dvomi mesiacmi (Čína zaznamenáva údaje na začiatku roka za obidva mesiace, keďže do ekonomickej aktivity v tomto období zasahujú oslavy lunárneho Nového roka) sa dovoz zvýšil. V januári a vo februári dosiahol dovoz saudskej ropy do Číny 1,72 milióna barelov denne.

V minulom roku bola najväčším dodávateľom ropy do Číny práve Saudská Arábia. Objem dovozu z tejto krajiny dosiahol 87,49 milióna ton, čo predstavuje 1,75 milióna barelov denne.

(tasr)

Minúta  |  

Kanada ohlásila ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Zahŕňa pušky pre ostreľovačov

Kanada ohlásila v piatok ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote 39 miliónov kanadských dolárov (26,27 milióna eur). Zahŕňať má 40 ostreľovacích pušiek a muníciu, 16 rádiokomunikačných zariadení aj príspevok do fondu NATO určený na pomoc Kyjevu v boji proti ruskej agresií. Novú vojenskú pomoc oznámila kanadská ministerka obrany Anita Anandová na leteckej základni Ramstein v Nemecku, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Pušky a muníciu dodá kanadská spoločnosť Prairie Gun Works, zatiaľ čo rádiokomunikačné zariadenia budú od americkej spoločnosti L3Harris Technologies (LHX.N), spresnil kanadský rezort obrany.

Súčasťou pomoci je aj príspevok do fondu NATO vo výške zhruba 34,6 milióna kanadských dolárov (23,31 milióna eur). Ten má Ukrajine pomôcť zaobstarať si pohonné látky a pokryť aj ďalšie potreby.

,,Dary a podpora, ktoré dnes oznámila Kanada, pomôžu zabezpečiť, aby Ukrajina mala to, čo potrebuje na obranu svojej suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti," uviedla Anandová, ktorá sa v piatok na základni Ramstein zúčastňuje na stretnutí zástupcov krajín tzv. Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny.

Kanada patrí k najoddanejším podporovateľom Ukrajiny. Od začiatku ruskej invázie už vyčlenila na pomoc tejto krajine miliardy kanadských dolárov; z toho vyše miliardu priamo na vojenskú pomoc.

Kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny je iniciatíva viac ako 50 krajín vrátane všetkých členov NATO, ktoré podporujú Ukrajinu posielaním vojenského vybavenia, aby sa dokázala brániť voči ruskej okupácii. Prvé stretnutie skupiny sa uskutočnilo vlani 26. apríla na americkej leteckej základni vzdušných síl USA Ramstein v Nemecku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.