Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ sa začala zaoberať reguláciou umelej inteligencie, rizikom je možný odchod firiem

Európa je prvým regiónom vo svete, ktorý sa začal vážne zaoberať reguláciou využívania umelej inteligencie (AI). Takáto regulácia so sebou však nesie aj rôzne nástrahy, napríklad v podobe oslabenia európskeho trhu odchodom viacerých spoločností. Cieľom Európskej komisie (EK) je teda regulácia, ktorá bude prínosom. Tieto postoje zazneli tento týždeň na online konferencii ITAPA Digital Talk: AI Act - budúcnosť umelej inteligencie v Európe.

"Sme prví na svete, kde diskutujeme o takomto návrhu. V komisii vedieme dialóg, ale zároveň zapájame aj ďalšie organizácie, keďže v rámci OECD je viacero organizácií a budeme musieť prijať rôzne kompromisy a názory na túto tému," uviedol expert na umelú inteligenciu z EK Martin Ulbrich. Do úvahy berú rôzne štúdie, názory, pripravujú sa rôzne nastavenia, pričom zákon o AI by mala Európska únia prijať v roku 2027.

Takáto regulácia by mohla podľa Ulbricha v praxi vyzerať tak, že by existovala povinnosť zverejniť, že niečo vytvorila umelá inteligencia. Vývojom technológie bude totiž čoraz ťažšie rozlíšiť medzi skutočným videom či fotkou a výtvorom AI.

Právnik Ondřej Vykoukal z advokátskej kancelárie Kroupa-Helán však upozornil, že EK na túto legislatívu ešte nie je pripravená a malé a stredné firmy nemajú kapacity sledovať legislatívne zmeny. Na základe výsledkov ich prieskumu informoval, že až 15 percent spoločností zvažuje odísť z európskeho trhu práve pre plánovanú reguláciu a 65 percent firiem už ponúka služby, ktoré využívajú AI.

Ivan Štefanec, poslanec Európskeho parlamentu za KDH a prezident združenia SME Europe, zdôraznil, že regulácia umelej inteligencie je zmena, ale aj príležitosť. "Rád by som všetky zmeny v tejto oblasti bral ako príležitosť na ich lepšie využívanie. Medzi európskymi politickými stranami je súlad v tejto oblasti, ale vždy v konečnom dôsledku o produkte používajúcom AI musí rozhodnúť človek," vysvetlil. Dodal, že nastavenie štandardov používania AI možno dokážeme regulovať v demokratických krajinách, no ťažko to dosiahnuť v autokratických režimoch, akým je je Čína.

Malte Firlus zo spoločnosti Amazon diskutoval o možnostiach regulácie umelej inteligencie tak, aby bol inovačný potenciál firiem zachovaný. "Chceme, aby bola diskusia medzi všetkými hráčmi na trhu, aby bola regulácia prijateľná pre všetky zainteresované strany. Tak, aby sme inovácie nezastavili, aby bol návrh zákona rozumný a neovplyvnil negatívne vývoj trhu v oblasti umelej inteligencie," uviedol. Podľa Vykoukala sa biznis nevie regulovať sám a preto treba nájsť jasné pravidlá a regulačný rámec aj s výhľadom do budúcnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Po USA začína s evakuáciou diplomatického personálu zo Sudánu aj Francúzsko

Francúzsko začalo s evakuáciou svojho diplomatického personálu a občanov zo Sudánu, kde už viac než týždeň pokračujú boje medzi tamojšou vládou a znepriatelenými polovojenskými jednotkami. TASR správu prevzala v nedeľu z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na francúzske ministerstvo zahraničných vecí.

Francúzsky rezort diplomacie uviedol, že začal s urýchlenou evakuáciou, v rámci ktorej pomôže aj občanom z iných európskych krajín a ďalších partnerských štátov.

Zdroj z prostredia diplomacie, ktorý si želal zostať v anonymite, pre AFP povedal, že bojujúce strany poskytli bezpečnostné záruky s cieľom uskutočniť túto operáciu. V Sudáne podľa tohto zdroja žije približne 250 občanov Francúzska.

Boje medzi sudánskou armádou polovojenským zoskupením Síl rýchlej podpory (RSF), ktoré sa sústreďujú najmä na metropolu Chartúm, prebiehajú od 15. apríla. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pri nich zahynulo už najmenej 413 ľudí a 3700 utrpelo zranenia.

S evakuáciou svojho veľvyslanectva v Chartúme začala v sobotu aj americká armáda. Informovala o tom agentúra agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Podľa nich sa do nedele rána podarilo zo Sudánu evakuovať všetkých amerických diplomatov pôsobiacich na ambasáde USA v Chartúme aj členov ich rodín. Nemenovaný zdroj pre Reuters povedal, že evakuácia Američanov sa uskutočnila v koordinácií s milíciami RSF, ktoré už vyše týždňa bojujú so sudánskou armádou.

Sudánska armáda v sobotu uviedla, že koordinuje snahy o evakuáciu diplomatov zo Spojených štátov, Británie, Číny a Francúzska zo Sudánu na vojenských lietadlách.

Spojené štáty už v piatok oznámili, že pracujú na evakuácií zamestnancov svojho veľvyslanectva v Sudáne, no zatiaľ nemajú plány na evakuáciu ďalších tisícok Američanov nachádzajúcich sa v tejto africkej krajine. Tú momentálne nie je možné opustiť bežným leteckým spojením, pretože sudánske letiská obsadili príslušníci armády alebo polovojenských jednotiek.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Prvých desať miest na kandidátke OĽaNO obsadia nováčikovia, Matovič ostane posledný

Prvých desať miest na kandidátke OĽaNO do predčasných parlamentných volieb obsadia nové osobnosti, od 11. miesta by mali ísť poslanci. Zoradení budú podľa ich aktivity. Pre TASR to uviedol predseda hnutia Igor Matovič. Potvrdil, že jeho meno bude na konci kandidátnej listiny.

"Prvých desať ľudí bude úplne nových, mimo politiky. Od čísla 11 pôjdu poslanci, politici," uviedol Matovič. Prvá desiatka kandidátky sa podľa jeho slov už rysuje, mená zatiaľ nekonkretizoval.

Priblížil, že kritériom pre poradie poslancov bude ich aktivita. "Ako sa kto snažil počas týchto troch rokov, tak to predseda poslaneckého klubu vyhodnotí a tak budú zoradení," priblížil Matovič. Na otázku, kto bude číslo 11, odpovedal, že by sa patrilo dať miesto práve šéfovi poslaneckého klubu Michalovi Šipošovi.

Na konci kandidátnej listiny by mohli byť okrem Matoviča ešte zakladajúci členovia hnutia. Šéf OĽaNO zatiaľ nevie, či sa o post v parlamente budú uchádzať aj Jozef Viskupič a Erika Jurinová. Pripomenul, že vzhľadom na ich funkcie predsedov Trnavského a Žilinského kraja nekandidovali ani v predchádzajúcich parlamentných voľbách. Rozhodnutie bude na nich.

Zmenu prístupu k tvorbe kandidátnej listiny Matovič podľa vlastných slov avizoval poslancom na klube už po voľbách v roku 2020. Zvykom v hnutí doteraz bolo, že okrem predsedu boli na konci kandidátnej listiny aj všetci poslanci.

(tasr)

Minúta  |  

Biden žiada okamžité a bezpodmienečné zastavenie bojov v Sudáne

Americký prezident Joe Biden vyzval v nedeľu na "okamžité a bezpodmienečné" prímerie v Sudáne, kde pokračujú ťažké boje medzi armádou a znepriatelenými polovojenskými jednotkami. Zároveň poďakoval americkým vojakom za úspešnú evakuáciu diplomatického personálu USA zo Sudánu, informujú agentúry AP a AFP.

"Tragické násilie v Sudáne si vyžiadalo už stovky životov nevinných civilistov. Je to hanebné a musí to skončiť. "Bojujúce strany musia implementovať okamžité a bezpodmienečné prímerie, umožniť nerušený prísun humanitárnej pomoci a rešpektovať vôľu sudánskeho ľudu," uviedol šéf Bieleho domu vo vyhlásení.

Potvrdil tiež predchádzajúce neoficiálne medializované správy, že zo Sudánu boli na základe jeho nariadenia evakuovaní pracovníci amerického veľvyslanectva v Chartúme, ktoré tak dočasne pozastavilo svoju činnosť.

Za úspešný priebeh celej operácie poďakoval príslušníkom armády USA i predstaviteľom Džibuti, Etiópie a Saudskej Arábie. Podľa nemenovaných amerických predstaviteľov bolo približne 70 členov personálu ambasády v Chartúme letecky evakuovaných priamo z komplexu veľvyslanectva do bližšie neurčenej lokality v Etiópii.

Hoci bojujúce strany v piatok oznámili dohodu o trojdňovom prímerí, v mnohých častiach sudánskej metropoly Chartúm pokračovali intenzívne boje aj v priebehu soboty. Podobne dopadli aj predchádzajúce dva pokusy o prímerie ohlásené v priebehu tohto týždňa.

Boje medzi sudánskou armádou polovojenským zoskupením Síl rýchlej podpory (RSF), ktoré sa sústreďujú najmä na metropolu Chartúm, prebiehajú od 15. apríla. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pri nich zahynulo už najmenej 413 ľudí a 3551 utrpelo zranenia.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell: Námorné sily európskych krajín by mali hliadkovať v Taiwanskom prielive

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vyzval námorné sily európskych krajín, aby začali hliadkovať v Taiwanskom prielive, ktorý leží medzi Čínou a Taiwanom. Jeho apel sa objavil v článku zverejnenom v nedeľu vo francúzskom týždenníku Journal Du Dimanche.

Taiwan je "pre nás dôležitý z ekonomického, obchodného aj technologického hľadiska. Z tohto dôvodu vyzývam námorné sily európskych krajín, aby hliadkovali v Taiwanskom prielive," napísal Borrell. Podľa jeho slov by sa tým demonštrovalo odhodlanie Európy zaistiť slobodu moreplavby "v tejto absolútne kľúčovej oblasti," informuje agentúra AFP.

Šéf zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ už v utorok, počas debaty o Číne v Európskom parlamente vyhlásil, že akýkoľvek čínsky zásah voči Taiwanu - by okrem iných aspektov - predstavoval pre EÚ aj obrovské ekonomické riziko, keďže táto ostrovná krajina zohráva strategickú úlohu pri výrobe najmodernejších polovodičov.

Peking nedávno uskutočnil v okolí Taiwanu trojdňové rozsiahle vojenské cvičenia, v rámci ktorých nacvičoval simulácie útokov či blokádu ostrova.

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia, hoci tento ostrov má od roku 1949 fakticky nezávislú vládu. Komunistická vláda v Pekingu deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne, pričom nevylučuje ani použitie sily.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron si po nedávnej návšteve Pekingu vyslúžil kritiku na oboch stranách Atlantiku za vyjadrenie, že Európa by sa nemala nechať zatiahnuť do krízy okolo Taiwanu a mala by byť v tomto smere viac nezávislá od politiky USA.

(tasr)

Minúta  |  

Syn hovorcu Kremľa Peskova tvrdí, že bojoval v radoch vagnerovcov na Ukrajine. Slúžil po kolená v blate a výkaloch, vraví Prigožin

Syn hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova v sobotu vyhlásil, že bojoval vo vojne na Ukrajine v radoch ruskej žoldnierskej skupiny vagnerovcov. Potvrdil tak predchádzajúce vyjadrenie šéfa Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina.

Informovala o tom agentúra DPA, ktorá však zároveň varovala, že pravdivosť tvrdenia o účasti Peskovovho syna v bojoch na Ukrajine zatiaľ nebola dokázaná.

Tridsaťtriročný syn dlhoročného hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova - Nikolaj Peskov, ktorý vystupuje aj pod menom svojho nevlastného otca ako Nikolaj Choles, - v minulosti dlhodobo žil vo Veľkej Británii.

V sobotňajšom rozhovore pre ruské bulvárne noviny Komsomolská pravda (KP) Nikolaj Peskov tvrdil, že sa rozhodol zapojiť sa do "špeciálnej vojenskej operácie", ako Rusko nazýva svoju agresívnu vojnu voči Ukrajine, pretože to považoval za svoju povinnosť. V tomto rozhodnutí ho údajne podporili aj členovia jeho najbližšej rodiny.

Jeho otec mu podľa jeho slov pomohol nadviazať kontakt s Vagnerovou skupinou, v ktorej radoch po absolvovaní trojtýždňového výcviku bojoval na Ukrajine na základe kontraktu. Nevysvetlil pritom, prečo nepôsobil v rámci regulárnych jednotiek ruskej armády.

Nikolaj Peskov v rozhovore pre KP okrem toho tvrdil, že v radoch vagnerovcov bojoval pod iným menom, ktoré však odmietol prezradiť. Pochválil sa tiež, že dostal vyznamenanie za odvahu.

Šéf vagnerovcov v piatok podľa servera Meduza vyhlásil, že Peskovov syn, ktorého nemenoval, bojoval na Ukrajine v radoch jeho súkromnej vojenskej skupiny. Podľa jeho vyjadrenia syn hovorcu Kremľa slúžil "po kolená v blate a výkaloch" ako obyčajný príslušník delostreleckej jednotky operujúcej vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti.

Podľa Prigožina bol Peskov mladší na Ukrajine šesť mesiacov, počas ktorých preukázal "odvahu a hrdinstvo", a v súčasnosti je na dovolenke. Prigožin tiež tvrdil, že to bol on, kto poradil Dmitrijovi Peskovovi, aby svojho syna poslal radšej medzi vagnerovcov než do regulárnej ruskej armády.

Tvrdenia o zapojení syna Dmitrija Peskova do vojny na Ukrajine, o ktorých informovali ruské štátne médiá, však Prigožin ani Peskov mladší nepodložili žiadnymi dôkazmi. K celej záležitosti sa dosiaľ nijako nevyjadril ani samotný hovorca Kremľa.

Na jeseň 2022 sa Nikojalovi Peskovovi dovolal jeden zo spolupracovníkov väzneného ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorý sa vydával sa člena vojenskej odvodovej komisie. Peskov mladší počas telefonátu vyhlásil, že na Ukrajinu určite bojovať nepôjde.

Kritici toto jeho vyjadrenie vnímali ako dôkaz toho, že synovia príslušníkov ruskej elity sú od nasadenia do špeciálnej vojenskej operácie chránení. Tento názor zastáva aj samotný Prigožin, podľa ktorého sa deti väčšiny príslušníkov ruskej elity vyhýbajú nasadeniu do vojny, pretože "ich rodičia ukrývajú".

V sobotňajšom rozhovore pre KP Nikolaj Peskov (Choles) vysvetlil svoje vyjadrenie, ktoré zaznelo počas telefonátu s Navaľného spolupracovníkom, tým, že "bol nervózny", keďže sa už v tom čase pripravoval na nasadenie na Ukrajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.