Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Výročie Sviečkovej manifestácie by mohlo byť novým štátnym sviatkom

Do zoznamu štátnych sviatkov by mohol pribudnúť 25. marec ako Deň zápasu za ľudské práva. Pripomínať má výročie Sviečkovej manifestácie. Vyplýva to z novely zákona o štátnych sviatkoch, ktorú do Národnej rady (NR) SR predložili poslanci OĽaNO.

"Dvadsiaty piaty marec 1988 je jeden z najvýznamnejších výročí slovenských moderných dejín. Obyvatelia Slovenska spoločne vystúpili a žiadali dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich aj neveriacich," uviedli poslanci v dôvodovej správe. Tvrdia, že túto udalosť možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989.

Prípadný nový štátny sviatok by podľa návrhu nebol dňom pracovného pokoja.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva zruší obilninovú dohodu, ak G7 zakáže vývoz do Ruska, varoval Medvedev

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v nedeľu vyhlásil, že ak skupina G7 pristúpi k zákazu vývozu do Ruska, Moskva bude reagovať zrušením dohody umožňujúcej vývoz ukrajinských obilnín cez Čierne more. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Skupina G7 zvažuje takmer úplný zákaz exportu do Ruska, uviedla minulý týždeň japonská tlačová agentúra Kjódó s odvolaním sa na zdroje z vlády v Tokiu. Rusko opakovane pohrozilo ukončením svojej účasti na tzv. obilninovej dohode, ktorá je aktuálne predĺžená do 18. mája.

Medvedev na sociálnej sieti napísal, že zákaz vývozu do Ruska bude znamenať recipročný zákaz dovozu z Ruska, týkajúci sa aj kategórií tovaru, ktorý podľa neho krajiny G7 potrebujú.

G7 údajne diskutuje o zmene sankčného režimu voči Rusku tak, aby bol vývoz do tejto krajiny automatický zakázaný s výnimkou tovaru zaradeného na zoznam povolených produktov. V súčasnosti možno do Ruska predávať všetok tovar, ktorý nie je na sankčných zoznamoch.

Medvedev, dlhoročný spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, je podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie a vedie vládnu komisiu pre výrobu zbraní pre vojnu na Ukrajine.

Moskva sa opakovane sťažovala na podmienky dohody o obilninách, ktorá je jediným významným diplomatickým úspechom počas 14-mesačnej vojny na Ukrajine. Vyhlásila, že z tejto iniciatívy sa stiahne, ak Západ nezruší obmedzenia vývozu ruských poľnohospodárskych produktov a hnojív.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva skritizovala USA, lebo ruským novinárom neudelili víza na návštevu OSN

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu vyhlásil, že Moskva "neodpustí" Washingtonu to, že odmietol udeliť americké víza ruským novinárom, ktorí ho mali sprevádzať na návštevu sídla OSN v New Yorku. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

"Na toto nezabudneme, toto neodpustíme," povedal Lavrov, ktorý bude predsedať niekoľkým zasadnutiam Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku. Novinárom dodal, že Spojené štáty "sa zľakli".

Rusko, ktoré už vyše roka vedie vojnu proti Ukrajine, prevzalo v apríli 2023 od Mozambiku predsedníctvo v Bezpečnostnej rade OSN.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba koncom marca na Twitteri uviedol, že predsedníctvo Ruska v BR OSN pokladá za zlý vtip. Tohto rotujúceho predsedníctva sa Moskva ujala 1. apríla.

Kuleba vo svojom príspevku vtedy upozornil, že "Rusko si uzurpovalo svoje miesto (v BR OSN), vedie koloniálnu vojnu, jeho vodca (prezident Vladimir Putin) je vojnový zločinec hľadaný Medzinárodným trestným súdom za únosy detí. Svet nemôže byť bezpečným miestom s Ruskom v Bezpečnostnej rade OSN".

Vplyvná BR OSN pozostáva z 15 členov, ktorých úlohou je riešiť svetové krízy prijímaním sankcií či schvaľovaním vojenských operácií. Jej päť stálych členov, vrátane Ruska, má právo veta a môžu tak zablokovať akúkoľvek rezolúciu.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin: Zabijeme každého. Vagnerovci už nebudú brať zajatcov

Šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin na sociálnej sieti Telegram napísal, že jeho žoldnieri už nebudú brať zajatcov.

Prigožin v nahrávke na svojom telegramovom kanáli uviedol: "Zabijeme každého, kto je na bojisku. Neberte viac zajatcov."

Jeho vyhlásenie prišlo ako reakcia na zastrelenie raneného člena Vagnerovej skupiny ukrajinskými vojakmi. Dodal, že totožnosť vojaka, údajne zastreleného Ukrajincami na videu, zatiaľ nepoznajú.

Prigožin ďalej tvrdil, že jeho skupina sa doposiaľ snažila dodržiavať medzinárodné právo, na základe ktorého bola povinná postarať sa o vojnových zajatcov, zabezpečiť im liečbu a neubližovať im. Odteraz však bude všetkých nepriateľských vojakov zajatých na bojisku zabíjať.

(sak)

Minúta  |  

Chorvátsky premiér Plenkovič: Cesta Ukrajiny do NATO bude ešte nejaký čas trvať

Cesta Ukrajiny k členstvu v Severoatlantickej aliancii (NATO) bude ešte trvať nejaký čas, pretože NATO nie je v tejto záležitosti jednotné, vyhlásil v nedeľu chorvátsky premiér Andrej Plenkovič. Informovala o tom tlačová agentúra HINA.

"Keby bola Ukrajina v NATO, to, čo sa dnes deje, by sa nedialo," povedal premiér novinárom v Jasenovaci, bývalom vyhladzovacom tábore z druhej svetovej vojny, ktorý zriadil režim chorvátskych ustašovcov. Nachádzal sa asi 115 kilometrov od Záhrebu na brehu rieky Sáva. Plenkovič si tam v nedeľu uctil pamiatku zavraždených obetí.

"Cesta Ukrajiny k členstvu v NATO bude ešte nejaký čas trvať, pretože si to vyžaduje súhlas všetkých členských krajín a zrýchlený proces (vstupu) nie je možný v žiadnej organizácii," vysvetlil Plenkovič.

"Postoj celej aliancie vrátane Chorvátska je ten, že sa drží politiky otvorených dverí a plnenia kritérií," uviedol premiér a dodal: "Na túto vec sú v rámci NATO momentálne rôzne názory."

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok na návšteve Kyjeva vyhlásil, že Ukrajina patrí do NATO, a pozval prezidenta Volodymyra Zelenského na júlový samit aliancie v litovskom Vilniuse. Stoltenbergove výroky sa nepáčili Rusku, ani členskému štátu NATO Maďarsku.

Plenkovič povedal, že postoj Chorvátska k Ukrajine je jasný. "Chorvátsko ju silno podporuje ako obeť ruskej agresie, ktorá trvá už 15. mesiac. Patríme k tým, čo dôrazne presadzovali, aby bol Ukrajine udelený štatút kandidáta na členstvo v Európskej únii," vyhlásil.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva eviduje stále viac platieb za energie v rubľoch a jüanoch, uviedol podpredseda ruskej vlády

Rusko zaznamenáva stále viac platieb za dodávky svojich energií v rubľoch a čínskych jüanoch a v tomto trende plánuje pokračovať. Povedal to cez víkend podpredseda ruskej vlády Alexander Novak. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Po tom, ako západné štáty uvalili na Moskvu rozsiahle sankcie v reakcii na jej útok na Ukrajinu, obchodné aj kultúrne vzťahy medzi Ruskom a západnými krajinami sa zredukovali na minimum. Rusi následne začali posilňovať spoluprácu s Čínou, ktorej dopyt po energiách je stále vysoký. Z rovnakého dôvodu posilnili vzťahy s Indiou a niektorými ďalšími štátmi. Navyše Rusko začalo výrazne obmedzovať obchody v dolároch a eurách, čo bola reakcia na zmrazenie zhruba polovice ruských devízových rezerv.

"Dopyt po jüanoch a rubľoch je vysoký, takže v tomto smere budeme pokračovať," povedal Novak v sobotu (22. 4.) v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu. Čína už platí v jüanoch za dodávky plynu a čiastočne za dodávky ropy, dodal Novak s tým, že okrem toho sa platby realizujú aj v rubľoch.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.