Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Deväť štátov EÚ rokuje o rozšírení veterných elektrární v Severnom mori

Nemecký kancelár Olaf Scholz a lídri ďalších ôsmich európskych krajín budú v pondelok v belgickom prístavnom meste Ostend rokovať o podstatnom rozšírení výroby elektriny z veterných elektrární v Severnom mori. Nemecko, Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko, Británia, Írsko a Luxembursko chcú dosiahnuť, aby sa produkčná kapacita zo súčasných približne 30 gigawatthodín do roku 2050 zdesaťnásobila.

Čím rýchlejšie sa vybudujú nové elektrárne, tým rýchlejšie sa podporí energetická bezpečnosť a znížia emisie oxidu uhličitého, uviedol pred samitom belgický premiér Alexander De Croo. Na stretnutí sa má zúčastniť aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Viac ako sto spoločností pôsobiacich v oblasti veternej energie v pondelok v spoločnom vyhlásení varovalo pred problémami v dodávateľských reťazcoch pri rozširovaní veternej energie v európskych pobrežných vodách. Odvetvie podľa nich nie je dostatočne silné, aby dokázalo splniť politické záväzky v boji proti klimatickej zmene. Považujú preto za nutné zvýšenie podpory z verejných zdrojov, aby sa mohli rozbehnúť potrebné investície.

(tasr)

Minúta  |  

Rogov: Ukrajinskí vojaci sa zhromažďujú v Záporožskej oblasti

Ukrajinské ozbrojené sily sa zhromažďujú v Záporožskej oblasti, uviedol v pondelok na platforme Telegram tamojší Moskvou dosadený predstaviteľ Vladimir Rogov. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.

Podľa Rogova, ktorého citovali ruské štátne tlačové agentúry, sa v oblasti mesta Huľajpole momentálne nachádza 12-tisíc ukrajinských vojakov. Mesto sa nachádza priamo na kontaktnej línii v Záporožskej oblasti.

Britský denník pripomína, že Rogovove tvrdenia nebolo možné bezprostredne overiť. Záporožská oblasť je jednou zo štyroch ukrajinských administratívnych oblastí, o ktorých Rusko tvrdí, že si ich anektovalo – napriek tomu, že územia niektorých z nich úplne neobsadilo.

Americká ustanovizeň Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v novej analýze uvádza, že podľa geolokalizovaných záberov zverejnených prokremeľskými vojenskými blogermi si ukrajinskí vojaci vytvorili oporný bod aj neďaleko mesta Olešky v Chersonskej oblasti, ako aj "stabilné zásobovacie trasy" k svojim pozíciám.

Analytici sa všeobecne domnievajú, že ak Ukrajina pristúpi k jasnej protiofenzíve, dôležitým cieľom bude preraziť pozemný koridor medzi Ruskom a anektovaným polostrovom Krym, čo si vyžiada prekročenie rieky Dneper na juhu krajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Heger, Fiala a Morawiecki: Čiastkové víťazstvo Ukrajiny nestačí. Rusko treba vyhnať aj z Krymu

Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger a šéfovia vlád Česka a Poľska Petr Fiala a Mateusz Morawiecki v spoločnom článku v americkom zahraničnopolitickom časopise Foreign Affairs v pondelok vyzvali slobodný svet, aby vytrval v podpore Ukrajiny. Zdôraznili, že zamrznutý konflikt alebo iba čiastkové víťazstvo Ukrajiny nič nevyriešia.

"Ak Rusko zvíťazí a Ukrajina padne, na rade bude stredná Európa," vyjadrili svoje obavy. Naopak, v prípade porážky Ruska sa podľa nich zníži pravdepodobnosť, že podporovatelia Ukrajiny budú musieť neskôr sami krvácať.

Premiéri troch stredoeurópskych krajín trvajú na tom, že je potrebné dosiahnuť stiahnutie sa Ruska aj z ukrajinského polostrova Krym, ktorý anektovalo v roku 2014. V opačnom prípade by to podľa nich bol signál pre "všetkých autoritárskych šialencov, že je v poriadku, ak napadnú svojho suseda na základe nenávistných výmyslov a zabijú pri tom tisícky nevinných civilistov".

Mier na Ukrajine je možné nastoliť iba na základe podmienok, ktoré si nastolí sama Ukrajina, tvrdia premiéri. Upozorňujú, že zmrazením konfliktu by si Rusko iba kúpilo čas a v dlhodobom horizonte by to neprinieslo stabilitu a nezlepšilo ani bezpečnostnú a ekonomickú situáciu.

Pripomenuli, že krajiny strednej Európy v minulosti zakúsili "ruský revanšizmus, totalitu, okupáciu, deportácie a masakry" a aj teraz sa nachádzajú na frontovej línii širšieho konfliktu s Ruskom. Vyzdvihli svoju pomoc ukrajinským utečencom, ale aj vojenskú, ekonomickú a humanitárnu podporu Ukrajine.

https://standard.sk/334128/polsky-velvyslanec-v-parizi-ak-sa-ukrajina-neubrani-polsko-bude-musiet-vstupit-do-vojny/

Zbrane a konfiškácia ruského majetku

"Povzbudilo nás, že vojna dodala transatlantickému spojenectvu novú energiu," napísali ďalej s tým, že v reakcii na ozbrojený konflikt na Ukrajine mnohé členské štáty NATO zvýšili svoje obranné rozpočty a rozhodli sa modernizovať svoje armády.

"Je však jasné, že naša spoločná bezpečnosť si bude vyžadovať ešte viac zdrojov – finančných i ľudských –, aby sme si v budúcnosti zachovali náš vojenský a technologický náskok," podčiarkli.

Podľa nich by spojenci nemali v podpore Ukrajiny vylučovať žiaden druh konvenčných zbraní a pri ich dodávkach by nemali otáľať.

Heger, Fiala a Morawiecki sa tiež postavili za myšlienku zriadenia osobitného medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil najvyššie ruské vedenie za vojenskú agresiu voči Ukrajine. Navrhujú skonfiškovať ruské aktíva na Západe, ktorých hodnota sa odhaduje na 350 až 400 miliárd dolárov. Tieto zdroje by sa potom mali použiť na obnovu Ukrajiny.

Ukrajina v NATO

Na júlovom samite vo Vilniuse by NATO malo podľa nich malo "jasne a dôveryhodne vytýčiť pre Ukrajinu cestu k jej členstvu v Aliancii, a to jednak podľa toho, ak a kedy si to bude želať Kyjev, a jednak kedy to podmienky dovolia". Dovtedy musí NATO poskytovať Ukrajine nielen politické uistenia, ale aj bezpečnostné záruky, aby sa nestala "raz a navždy šedou zónou", apelovali.

Čo sa týka Ruska, je potrebné dať mu najavo transatlantickú vojenskú silu a jednotu, zaviesť voči nemu tvrdé sankcie a izolovať ho.

"Na to, aby Európa ostala celistvá a slobodná, bude naďalej kľúčová angažovanosť a vedúca úloha USA," píšu premiéri v závere s tým, že podpora Ukrajiny pomôže odstrašiť aj prípadných agresorov v iných častiach sveta, napríklad v Ázii.

https://standard.sk/346386/stoltenberg-buducnost-ukrajiny-je-v-nato/

(tasr)

Minúta  |  

Čína a Singapur podnikajú spoločné vojenské cvičenie

Čína a Singapur podniknú v priebehu tohto týždňa prvé spoločné vojenské cvičenie od roku 2021. Odohrá sa v čase, keď sa Peking snaží o prehĺbenie obrannej a bezpečnostnej spolupráce v juhovýchodnej Ázii. V pondelok to na svojej webstránke uviedlo čínske ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Na cvičení, ktoré potrvá od konca apríla do začiatku mája, sa zúčastnia aj raketonosná fregata Jü-lin, ako aj a mínolovky Čch'-pi patriace čínskym námorným silám. Čínsky rezort obrany však presnú lokalizáciu týchto vojenských manévrov neoznámil.

Agentúra Reuters pripomína, že Čína a Sigapur uskutočnili v medzinárodných vodách na južnom okraji Juhočínskeho mora spoločné vojenské cvičenie
aj pred dvomi rokmi. Stalo sa tak po tom, čo tieto dve krajiny v roku 2019 rozšírili bilaterálnu obrannú zmluvu tak, aby zahŕňala i rozsiahlejšie cvičenia svojich pozemných armád, námorníctva a vzdušných síl.

K hlbšej spolupráci Číny a Singapuru prichádza v čase zvýšeného napätia v oblasti Juhočínskeho mora, upozorňuje Reuters. Ide o oblasť s rozlohou približne 3,5 milióna štvorcových kilometrov, cez ktorú sa často preplavujú lode krajín Západu. To sa stretáva s nevôľou Číny, ktorá si nárokuje väčšinu Juhočínskeho mora, proti čomu sa stavajú Filipíny, Taiwan, Vietnam, Brunej i Malajzia.

Medzinárodný súdny dvor v Haagu už v roku 2016 odmietol nároky Pekingu na takmer celú obchodnú cestu v Juhočínskom mori. Čína sa však na súdnom pojednávaní nezúčastnila a jeho verdikt neakceptuje.

Peking v uplynulých rokoch pri presadzovaní svojich nárokov vybudoval v Juhočínskom mori umelé ostrovy; niektoré z nich majú aj vojenské zariadenia a pristávacie dráhy.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že odrazilo útok dronmi na Sevastopol na anektovanom Kryme

Ruská Čiernomorská flotila odrazila v pondelok v ranných hodinách útok dronmi na Sevastopol na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym, uviedol na platforme Telegram gubernátor tohto prístavného mesta Michail Razvožajev. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.

Podľa jeho vyjadrení bolo jedno bezpilotné lietadlo zničené a ďalšie explodovalo. "V meste je už pokoj, všetky jednotky a služby však zostávajú v pohotovosti," dodal.

Moskva anektovala Krymský polostrov vrátane Sevastopola v roku 2014, medzinárodne je však uznávaný ako súčasť Ukrajiny. Kyjev na vyjadrenia Razvožajeva bezprostredne nereagoval. Ukrajina sa takmer nikdy verejne nehlási k zodpovednosti za útoky na území Ruska a na Moskvou ovládaných územiach Ukrajiny, pripomína denník.

Podobné explózie bolo podľa ukrajinských médií v Sevastopole naposledy počuť vo februári tohto roka. Vtedy Razvožajev uviedol, že ruská protivzdušná obrana zostrelila dron nad tamojšou tepelnou elektrárňou Balaklava.

Na Kryme a v Sevastopole, kde sa nachádza veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily, dochádza k opakovaným explóziám od vlaňajšieho augusta. V októbri minulého roka otriasol výbuch Kerčským mostom, ktorý spája anektovaný Krym s Ruskom a predstavuje kľúčovú logistickú spojnicu pre ruské jednotky operujúce na juhu Ukrajiny.

https://twitter.com/RALee85/status/1650321193516269569

(tasr)

Minúta  |  

Globálne vojenské výdavky dosiahli v roku ruskej invázie nový rekord

Globálne výdavky na zbrojenie dosiahli v roku 2022, v ktorom Rusko napadlo Ukrajinu, nový rekord, keď vzrástli o 3,7 percenta na približne 2,24 bilióna dolárov. Uvádza sa to v správe, ktorú v pondelok zverejnil Štokholmský medzinárodný inštitút pre mierový výskum (SIPRI).

Do uvedenej sumy je už započítaný aj faktor inflácie. Ak sa tento faktor nezohľadní, celosvetový nárast vojenských výdavkov by predstavoval až 6,5 percenta. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

V Európe podľa zistení ústavu SIPRI vzrástli vlani výdavky na zbrojenie na najvyššiu úroveň za posledných minimálne 30 rokov – o 13 percent po zarátaní inflácie –, čo bolo spôsobené najmä veľkým nárastom vojenských rozpočtov Ruska a Ukrajiny. V prípade mnohých ďalších krajín k zvýšeniu výdavkov na zbrojenie prispelo poskytovanie vojenskej pomoci Kyjevu a obavy o vlastnú bezpečnosť vyvolané ruskou agresiou voči Ukrajine.

V celosvetovom meradle pokračoval trend nárastu výdavkov na obranu, na ktorú bolo vynaložených viac prostriedkov než za ostatných osem rokov dovedna.

"Pokračujúci nárast globálnych vojenských výdavkov z posledných rokov je signálom, že žijeme v čoraz nebezpečnejšom svete," uviedol expert SIPRI Nan Tian.

Lídrom vo výške zbrojného rozpočtu zostávajú Spojené štáty, za ktorými nasledujú Čína a Rusko, ktoré v rebríčku SIPRI - v dôsledku vojny proti Ukrajine - postúpilo z piateho na tretie miesto.

Ukrajina vlani v dôsledku ruskej agresie zaznamenala nárast výdavkov na obranu o 640 percent, čím oproti roku 2021 postúpila z 36. na 11. miesto, uvádza sa v každoročnej správe SIPRI, ktorá obsahuje zrejme najkomplexnejší globálny súbor dát týkajúcich sa zbrojných výdavkov.

Mnohé krajiny bývalého východného bloku od roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym, zdvojnásobili výšku svojich obranných rozpočtov. V priebehu roka štáty strednej a západnej Európy minuli na obranu celkovo 345 miliárd dolárov. Po zohľadnení inflácie sa tak ich zbrojné výdavky po prvý raz opäť vyšplhali na úroveň roka 1989, keď sa skončila studená vojna.

Spojené štáty podľa SIPRI v roku 2022 zvýšili výdavky na armádu o 0,7 percenta na 877 miliárd dolárov, čo zahŕňa aj 19,9-miliardovú vojenskú pomoc Ukrajine. Podiel USA na globálnych zbrojných výdavkoch tak dosiahol 39 percent, čo je zhruba trikrát viac než v prípade Číny, ktorá v rebríčku SIPRI skončila na druhom mieste. Tretie Rusko podľa odhadov zvýšilo výdavky na armádu o 9,2 percenta na približne 86,4 miliardy dolárov.

Prvú päťku krajín s najvyššími vojenskými rozpočtami uzatvárajú India a Saudská Arábia, uvádza sa v správe Štokholmského medzinárodného inštitútu pre mierový výskum.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.