Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína tvrdí, že rešpektuje suverenitu krajín, ktoré patrili do Sovietskeho zväzu

Čína v pondelok ubezpečila, že rešpektuje suverenitu všetkých krajín, ktoré boli kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu (ZSSR). Reagovala tak na minulotýždňové vyjadrenia čínskeho veľvyslanca v Paríži, ktorý spochybnil hranice a nezávislosť postsovietskych republík.

Estónsko, Litva a Lotyšsko si v tejto súvislosti predvolali čínskych veľvyslancov a požiadali ich o vysvetlenie sporných výrokov, oznámil v pondelok litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis, informuje agentúra AFP.

V prípade, ak Čína zmenila svoj postoj k otázke nezávislosti pobaltských krajín, mala by podľa Landsbergisa vysvetliť svoju súčasnú pozíciu. Estónsko, Litva a Lotyšsko chcú Pekingu zároveň pripomenúť, že "nie sú postovietske krajiny, ale štáty, ktoré boli nelegálne okupované Sovietskym zväzom".

Šéf estónskej diplomacie Margus Tsahkna v pondelok v tejto spojitosti zdôraznil, že "pobaltské krajiny sú nezávislými suverénnymi štátmi, ktoré sú členmi EÚ a NATO".

"Čína po rozpade Sovietskeho zväzu rešpektuje štatút suverénneho štátu tých republík, ktoré boli jeho súčasťou," povedala v pondelok novinárom hovorkyňa rezortu diplomacie v Pekingu Mao Ning.

Pripomenula tiež, že po rozpade ZSSR bola Čína jednou z prvých krajín sveta, ktorá nadviazala diplomatické styky s postsovietskymi republikami a odvtedy s nimi udržiava priateľské vzťahy a spoluprácu. Peking podľa nej vo všeobecnosti uznáva suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť všetkých krajín sveta a dodržiava princípy a ustanovenia Charty OSN.

Čínsky veľvyslanec Lu Ša-jie v piatok pre francúzsku televíziu reagoval na otázku, či je podľa neho Krym súčasťou Ukrajiny. Odpovedal, že historicky je Krym súčasťou Ruska a Ukrajine ho daroval bývalý líder Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov.

Čínsky diplomat takisto povedal, že tieto bývalé republiky komunistického Sovietskeho zväzu "nemajú na základe medzinárodného práva štatút zvrchovaných krajín, pretože neexistuje medzinárodná zmluva potvrdzujúca ich postavenie ako nezávislých štátov".

Výroky čínskeho veľvyslanca odsúdili ako neprijateľné viaceré krajiny, ktoré boli v minulosti súčasťou ZSSR, ako aj západné štáty a Európska únia, ktorá zároveň vyjadrila presvedčenie, že uvedené vyjadrenia neodrážajú oficiálny postoj Pekingu.

Bývalé sovietske republiky získali nezávislosť po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 a medzinárodné spoločenstvo túto skutočnosť akceptovalo.

(tasr)

Minúta  |  

Deväť štátov EÚ rokuje o rozšírení veterných elektrární v Severnom mori

Nemecký kancelár Olaf Scholz a lídri ďalších ôsmich európskych krajín budú v pondelok v belgickom prístavnom meste Ostend rokovať o podstatnom rozšírení výroby elektriny z veterných elektrární v Severnom mori. Nemecko, Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko, Británia, Írsko a Luxembursko chcú dosiahnuť, aby sa produkčná kapacita zo súčasných približne 30 gigawatthodín do roku 2050 zdesaťnásobila.

Čím rýchlejšie sa vybudujú nové elektrárne, tým rýchlejšie sa podporí energetická bezpečnosť a znížia emisie oxidu uhličitého, uviedol pred samitom belgický premiér Alexander De Croo. Na stretnutí sa má zúčastniť aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Viac ako sto spoločností pôsobiacich v oblasti veternej energie v pondelok v spoločnom vyhlásení varovalo pred problémami v dodávateľských reťazcoch pri rozširovaní veternej energie v európskych pobrežných vodách. Odvetvie podľa nich nie je dostatočne silné, aby dokázalo splniť politické záväzky v boji proti klimatickej zmene. Považujú preto za nutné zvýšenie podpory z verejných zdrojov, aby sa mohli rozbehnúť potrebné investície.

(tasr)

Minúta  |  

Rogov: Ukrajinskí vojaci sa zhromažďujú v Záporožskej oblasti

Ukrajinské ozbrojené sily sa zhromažďujú v Záporožskej oblasti, uviedol v pondelok na platforme Telegram tamojší Moskvou dosadený predstaviteľ Vladimir Rogov. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.

Podľa Rogova, ktorého citovali ruské štátne tlačové agentúry, sa v oblasti mesta Huľajpole momentálne nachádza 12-tisíc ukrajinských vojakov. Mesto sa nachádza priamo na kontaktnej línii v Záporožskej oblasti.

Britský denník pripomína, že Rogovove tvrdenia nebolo možné bezprostredne overiť. Záporožská oblasť je jednou zo štyroch ukrajinských administratívnych oblastí, o ktorých Rusko tvrdí, že si ich anektovalo – napriek tomu, že územia niektorých z nich úplne neobsadilo.

Americká ustanovizeň Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v novej analýze uvádza, že podľa geolokalizovaných záberov zverejnených prokremeľskými vojenskými blogermi si ukrajinskí vojaci vytvorili oporný bod aj neďaleko mesta Olešky v Chersonskej oblasti, ako aj "stabilné zásobovacie trasy" k svojim pozíciám.

Analytici sa všeobecne domnievajú, že ak Ukrajina pristúpi k jasnej protiofenzíve, dôležitým cieľom bude preraziť pozemný koridor medzi Ruskom a anektovaným polostrovom Krym, čo si vyžiada prekročenie rieky Dneper na juhu krajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Heger, Fiala a Morawiecki: Čiastkové víťazstvo Ukrajiny nestačí. Rusko treba vyhnať aj z Krymu

Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger a šéfovia vlád Česka a Poľska Petr Fiala a Mateusz Morawiecki v spoločnom článku v americkom zahraničnopolitickom časopise Foreign Affairs v pondelok vyzvali slobodný svet, aby vytrval v podpore Ukrajiny. Zdôraznili, že zamrznutý konflikt alebo iba čiastkové víťazstvo Ukrajiny nič nevyriešia.

"Ak Rusko zvíťazí a Ukrajina padne, na rade bude stredná Európa," vyjadrili svoje obavy. Naopak, v prípade porážky Ruska sa podľa nich zníži pravdepodobnosť, že podporovatelia Ukrajiny budú musieť neskôr sami krvácať.

Premiéri troch stredoeurópskych krajín trvajú na tom, že je potrebné dosiahnuť stiahnutie sa Ruska aj z ukrajinského polostrova Krym, ktorý anektovalo v roku 2014. V opačnom prípade by to podľa nich bol signál pre "všetkých autoritárskych šialencov, že je v poriadku, ak napadnú svojho suseda na základe nenávistných výmyslov a zabijú pri tom tisícky nevinných civilistov".

Mier na Ukrajine je možné nastoliť iba na základe podmienok, ktoré si nastolí sama Ukrajina, tvrdia premiéri. Upozorňujú, že zmrazením konfliktu by si Rusko iba kúpilo čas a v dlhodobom horizonte by to neprinieslo stabilitu a nezlepšilo ani bezpečnostnú a ekonomickú situáciu.

Pripomenuli, že krajiny strednej Európy v minulosti zakúsili "ruský revanšizmus, totalitu, okupáciu, deportácie a masakry" a aj teraz sa nachádzajú na frontovej línii širšieho konfliktu s Ruskom. Vyzdvihli svoju pomoc ukrajinským utečencom, ale aj vojenskú, ekonomickú a humanitárnu podporu Ukrajine.

https://standard.sk/334128/polsky-velvyslanec-v-parizi-ak-sa-ukrajina-neubrani-polsko-bude-musiet-vstupit-do-vojny/

Zbrane a konfiškácia ruského majetku

"Povzbudilo nás, že vojna dodala transatlantickému spojenectvu novú energiu," napísali ďalej s tým, že v reakcii na ozbrojený konflikt na Ukrajine mnohé členské štáty NATO zvýšili svoje obranné rozpočty a rozhodli sa modernizovať svoje armády.

"Je však jasné, že naša spoločná bezpečnosť si bude vyžadovať ešte viac zdrojov – finančných i ľudských –, aby sme si v budúcnosti zachovali náš vojenský a technologický náskok," podčiarkli.

Podľa nich by spojenci nemali v podpore Ukrajiny vylučovať žiaden druh konvenčných zbraní a pri ich dodávkach by nemali otáľať.

Heger, Fiala a Morawiecki sa tiež postavili za myšlienku zriadenia osobitného medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil najvyššie ruské vedenie za vojenskú agresiu voči Ukrajine. Navrhujú skonfiškovať ruské aktíva na Západe, ktorých hodnota sa odhaduje na 350 až 400 miliárd dolárov. Tieto zdroje by sa potom mali použiť na obnovu Ukrajiny.

Ukrajina v NATO

Na júlovom samite vo Vilniuse by NATO malo podľa nich malo "jasne a dôveryhodne vytýčiť pre Ukrajinu cestu k jej členstvu v Aliancii, a to jednak podľa toho, ak a kedy si to bude želať Kyjev, a jednak kedy to podmienky dovolia". Dovtedy musí NATO poskytovať Ukrajine nielen politické uistenia, ale aj bezpečnostné záruky, aby sa nestala "raz a navždy šedou zónou", apelovali.

Čo sa týka Ruska, je potrebné dať mu najavo transatlantickú vojenskú silu a jednotu, zaviesť voči nemu tvrdé sankcie a izolovať ho.

"Na to, aby Európa ostala celistvá a slobodná, bude naďalej kľúčová angažovanosť a vedúca úloha USA," píšu premiéri v závere s tým, že podpora Ukrajiny pomôže odstrašiť aj prípadných agresorov v iných častiach sveta, napríklad v Ázii.

https://standard.sk/346386/stoltenberg-buducnost-ukrajiny-je-v-nato/

(tasr)

Minúta  |  

Čína a Singapur podnikajú spoločné vojenské cvičenie

Čína a Singapur podniknú v priebehu tohto týždňa prvé spoločné vojenské cvičenie od roku 2021. Odohrá sa v čase, keď sa Peking snaží o prehĺbenie obrannej a bezpečnostnej spolupráce v juhovýchodnej Ázii. V pondelok to na svojej webstránke uviedlo čínske ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Na cvičení, ktoré potrvá od konca apríla do začiatku mája, sa zúčastnia aj raketonosná fregata Jü-lin, ako aj a mínolovky Čch'-pi patriace čínskym námorným silám. Čínsky rezort obrany však presnú lokalizáciu týchto vojenských manévrov neoznámil.

Agentúra Reuters pripomína, že Čína a Sigapur uskutočnili v medzinárodných vodách na južnom okraji Juhočínskeho mora spoločné vojenské cvičenie
aj pred dvomi rokmi. Stalo sa tak po tom, čo tieto dve krajiny v roku 2019 rozšírili bilaterálnu obrannú zmluvu tak, aby zahŕňala i rozsiahlejšie cvičenia svojich pozemných armád, námorníctva a vzdušných síl.

K hlbšej spolupráci Číny a Singapuru prichádza v čase zvýšeného napätia v oblasti Juhočínskeho mora, upozorňuje Reuters. Ide o oblasť s rozlohou približne 3,5 milióna štvorcových kilometrov, cez ktorú sa často preplavujú lode krajín Západu. To sa stretáva s nevôľou Číny, ktorá si nárokuje väčšinu Juhočínskeho mora, proti čomu sa stavajú Filipíny, Taiwan, Vietnam, Brunej i Malajzia.

Medzinárodný súdny dvor v Haagu už v roku 2016 odmietol nároky Pekingu na takmer celú obchodnú cestu v Juhočínskom mori. Čína sa však na súdnom pojednávaní nezúčastnila a jeho verdikt neakceptuje.

Peking v uplynulých rokoch pri presadzovaní svojich nárokov vybudoval v Juhočínskom mori umelé ostrovy; niektoré z nich majú aj vojenské zariadenia a pristávacie dráhy.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že odrazilo útok dronmi na Sevastopol na anektovanom Kryme

Ruská Čiernomorská flotila odrazila v pondelok v ranných hodinách útok dronmi na Sevastopol na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym, uviedol na platforme Telegram gubernátor tohto prístavného mesta Michail Razvožajev. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.

Podľa jeho vyjadrení bolo jedno bezpilotné lietadlo zničené a ďalšie explodovalo. "V meste je už pokoj, všetky jednotky a služby však zostávajú v pohotovosti," dodal.

Moskva anektovala Krymský polostrov vrátane Sevastopola v roku 2014, medzinárodne je však uznávaný ako súčasť Ukrajiny. Kyjev na vyjadrenia Razvožajeva bezprostredne nereagoval. Ukrajina sa takmer nikdy verejne nehlási k zodpovednosti za útoky na území Ruska a na Moskvou ovládaných územiach Ukrajiny, pripomína denník.

Podobné explózie bolo podľa ukrajinských médií v Sevastopole naposledy počuť vo februári tohto roka. Vtedy Razvožajev uviedol, že ruská protivzdušná obrana zostrelila dron nad tamojšou tepelnou elektrárňou Balaklava.

Na Kryme a v Sevastopole, kde sa nachádza veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily, dochádza k opakovaným explóziám od vlaňajšieho augusta. V októbri minulého roka otriasol výbuch Kerčským mostom, ktorý spája anektovaný Krym s Ruskom a predstavuje kľúčovú logistickú spojnicu pre ruské jednotky operujúce na juhu Ukrajiny.

https://twitter.com/RALee85/status/1650321193516269569

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.