Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hitlerove denníky, ktoré pred 40 rokmi predstavil Stern, boli falzifikáty

Išlo o jeden z najslávnejších podvrhov 20. storočia a jeden z najväčších mediálnych škandálov v Nemeckej spolkovej republike (NSR). Mala to byť svetová senzácia, ale napokon sa skončila obrovskou blamážou.

V utorok 25. apríla uplynie 40 rokov odvtedy, čo hamburský magazín Stern predstavil na tlačovej konferencii údajne pravé denníky nacistického vodcu Adolfa Hitlera.

Tlačová konferencia sa konala 25. apríla 1983 vo vydavateľstve v Hamburgu za značného záujmu médií. Prišlo na ňu viac ako 200 novinárov z celého sveta. Reportér Gerd Heidemann držal v rukách Hitlerove denníky a hrdo ich prezentoval svetovej verejnosti. Spravodajský magazín Stern začal o tri dni neskôr publikovať sériu článkov pod titulkom: Hitlerove denníky odhalené a šéfredaktor Peter Koch sebavedome hlásal: "Myslím si, že tvrdenie, že dejiny Tretej ríše musia byť čiastočne prepísané, je opodstatnené."

Reportér magazínu Heidemann sa zaoberal od začiatku 70. rokov obdobím nacizmu. V roku 1980 sa zoznámil s mužom, ktorý vystupoval často aj pod menom doktor Fischer. V skutočnosti však išlo o nemeckého falšovateľa obrazov a dokumentov z obdobia Tretej ríše Konrada Kujaua. Ten reportéra informoval, že má k dispozícii Hitlerove denníky z rokov 1932 – 1945, ktoré sa údajne stratili v posledných dňoch vojny pri páde lietadla a jemu sa ich podarilo získať.

Reportérovi sa spolu s vedúcim oddelenia súčasných dejín v magazíne Stern Thomasom Waldem podarilo vedenie redakcie i vydavateľstva presvedčiť, že majú v rukách senzačný príbeh. Na získanie Hitlerových denníkov potrebovali značnú sumu peňazí. Počas takmer troch rokov zinkasoval Kujau od Heidemanna za údajne pravé denníky 9,3 milióna mariek.

Mnohé upozornenia, medzi nimi aj popredných zahraničných odborníkov i pracovníkov Spolkového kriminalistického úradu (BKA), že môže ísť o podvrh, reportér ignoroval a zakrýval si pred nimi oči i uši, pretože o ich pravosti bol absolútne presvedčený. Ignoroval aj to, že z pôvodných 27 denníkov, ktoré si Hitler údajne napísal, stúpol ich počet medzitým na 60. Vidina senzačného nálezu i príbehu bola obrovská, čo sa stalo magazínu napokon osudným.

Senzácia totiž netrvala dlho. Už 11 dní po tlačovej konferencii prišla studená sprcha a z veľkého triumfu sa stalo napokon celosvetové fiasko. Spolkový archív zverejnil 6. mája 1983 svoje stanovisko, s ktorým oboznámil verejnosť spolkový minister vnútra Friedrich Zimmermann: "Na základe obsahovej analýzy, ako aj kriminalistickým a vedeckým skúmaním prišiel Spolkový archív k presvedčeniu, že dokumenty, ktoré im boli predložené, neboli napísané Hitlerovou rukou, ale vznikli po vojne. Hlboko ľutujem, že toto skúmanie neurobil Stern pred publikovaním."

Skúmaním sa zistilo, že údajné Hitlerove denníky boli napísané na papieri vyrobenom až po druhej svetovej vojne. Ďalej sa ukázalo, že falšovateľ Kujau použil verejne publikované prejavy Hitlera, do ktorých potom zakomponoval banálne poznámky z každodenného života a aby získali stránky denníkov nádych patiny, potieral ich čajom.

Zakladateľ a dlhoročný šéfredaktor magazínu Stern Henri Nannen bol šokovaný a čitateľom sa ospravedlnil. Prestíž renomovaného magazínu blamážou s Hitlerovými denníkmi značne utrpela a o získanie stratenej dôvery čitateľov musel časopis v nasledujúcich rokoch tvrdo bojovať.

Šéfredaktori Peter Koch a Felix Schmidt zo svojich postov odstúpili a falšovateľ Konrad Kujau a reportér Gerd Heidemann sa postavili pred súd za podvod a falšovanie. V roku 1985 odsúdili Heidemanna na štyri roky a osem mesiacov. Kujau si mal odsedieť štyri roky a šesť mesiacov, ale potom, keď dostal rakovinu hrtana, z väzenia ho po troch rokoch prepustili.

(tasr)

Minúta  |  

Čína tvrdí, že rešpektuje suverenitu krajín, ktoré patrili do Sovietskeho zväzu

Čína v pondelok ubezpečila, že rešpektuje suverenitu všetkých krajín, ktoré boli kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu (ZSSR). Reagovala tak na minulotýždňové vyjadrenia čínskeho veľvyslanca v Paríži, ktorý spochybnil hranice a nezávislosť postsovietskych republík.

Estónsko, Litva a Lotyšsko si v tejto súvislosti predvolali čínskych veľvyslancov a požiadali ich o vysvetlenie sporných výrokov, oznámil v pondelok litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis, informuje agentúra AFP.

V prípade, ak Čína zmenila svoj postoj k otázke nezávislosti pobaltských krajín, mala by podľa Landsbergisa vysvetliť svoju súčasnú pozíciu. Estónsko, Litva a Lotyšsko chcú Pekingu zároveň pripomenúť, že "nie sú postovietske krajiny, ale štáty, ktoré boli nelegálne okupované Sovietskym zväzom".

Šéf estónskej diplomacie Margus Tsahkna v pondelok v tejto spojitosti zdôraznil, že "pobaltské krajiny sú nezávislými suverénnymi štátmi, ktoré sú členmi EÚ a NATO".

"Čína po rozpade Sovietskeho zväzu rešpektuje štatút suverénneho štátu tých republík, ktoré boli jeho súčasťou," povedala v pondelok novinárom hovorkyňa rezortu diplomacie v Pekingu Mao Ning.

Pripomenula tiež, že po rozpade ZSSR bola Čína jednou z prvých krajín sveta, ktorá nadviazala diplomatické styky s postsovietskymi republikami a odvtedy s nimi udržiava priateľské vzťahy a spoluprácu. Peking podľa nej vo všeobecnosti uznáva suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť všetkých krajín sveta a dodržiava princípy a ustanovenia Charty OSN.

Čínsky veľvyslanec Lu Ša-jie v piatok pre francúzsku televíziu reagoval na otázku, či je podľa neho Krym súčasťou Ukrajiny. Odpovedal, že historicky je Krym súčasťou Ruska a Ukrajine ho daroval bývalý líder Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov.

Čínsky diplomat takisto povedal, že tieto bývalé republiky komunistického Sovietskeho zväzu "nemajú na základe medzinárodného práva štatút zvrchovaných krajín, pretože neexistuje medzinárodná zmluva potvrdzujúca ich postavenie ako nezávislých štátov".

Výroky čínskeho veľvyslanca odsúdili ako neprijateľné viaceré krajiny, ktoré boli v minulosti súčasťou ZSSR, ako aj západné štáty a Európska únia, ktorá zároveň vyjadrila presvedčenie, že uvedené vyjadrenia neodrážajú oficiálny postoj Pekingu.

Bývalé sovietske republiky získali nezávislosť po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 a medzinárodné spoločenstvo túto skutočnosť akceptovalo.

(tasr)

Minúta  |  

Deväť štátov EÚ rokuje o rozšírení veterných elektrární v Severnom mori

Nemecký kancelár Olaf Scholz a lídri ďalších ôsmich európskych krajín budú v pondelok v belgickom prístavnom meste Ostend rokovať o podstatnom rozšírení výroby elektriny z veterných elektrární v Severnom mori. Nemecko, Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko, Británia, Írsko a Luxembursko chcú dosiahnuť, aby sa produkčná kapacita zo súčasných približne 30 gigawatthodín do roku 2050 zdesaťnásobila.

Čím rýchlejšie sa vybudujú nové elektrárne, tým rýchlejšie sa podporí energetická bezpečnosť a znížia emisie oxidu uhličitého, uviedol pred samitom belgický premiér Alexander De Croo. Na stretnutí sa má zúčastniť aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Viac ako sto spoločností pôsobiacich v oblasti veternej energie v pondelok v spoločnom vyhlásení varovalo pred problémami v dodávateľských reťazcoch pri rozširovaní veternej energie v európskych pobrežných vodách. Odvetvie podľa nich nie je dostatočne silné, aby dokázalo splniť politické záväzky v boji proti klimatickej zmene. Považujú preto za nutné zvýšenie podpory z verejných zdrojov, aby sa mohli rozbehnúť potrebné investície.

(tasr)

Minúta  |  

Rogov: Ukrajinskí vojaci sa zhromažďujú v Záporožskej oblasti

Ukrajinské ozbrojené sily sa zhromažďujú v Záporožskej oblasti, uviedol v pondelok na platforme Telegram tamojší Moskvou dosadený predstaviteľ Vladimir Rogov. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.

Podľa Rogova, ktorého citovali ruské štátne tlačové agentúry, sa v oblasti mesta Huľajpole momentálne nachádza 12-tisíc ukrajinských vojakov. Mesto sa nachádza priamo na kontaktnej línii v Záporožskej oblasti.

Britský denník pripomína, že Rogovove tvrdenia nebolo možné bezprostredne overiť. Záporožská oblasť je jednou zo štyroch ukrajinských administratívnych oblastí, o ktorých Rusko tvrdí, že si ich anektovalo – napriek tomu, že územia niektorých z nich úplne neobsadilo.

Americká ustanovizeň Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v novej analýze uvádza, že podľa geolokalizovaných záberov zverejnených prokremeľskými vojenskými blogermi si ukrajinskí vojaci vytvorili oporný bod aj neďaleko mesta Olešky v Chersonskej oblasti, ako aj "stabilné zásobovacie trasy" k svojim pozíciám.

Analytici sa všeobecne domnievajú, že ak Ukrajina pristúpi k jasnej protiofenzíve, dôležitým cieľom bude preraziť pozemný koridor medzi Ruskom a anektovaným polostrovom Krym, čo si vyžiada prekročenie rieky Dneper na juhu krajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Heger, Fiala a Morawiecki: Čiastkové víťazstvo Ukrajiny nestačí. Rusko treba vyhnať aj z Krymu

Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger a šéfovia vlád Česka a Poľska Petr Fiala a Mateusz Morawiecki v spoločnom článku v americkom zahraničnopolitickom časopise Foreign Affairs v pondelok vyzvali slobodný svet, aby vytrval v podpore Ukrajiny. Zdôraznili, že zamrznutý konflikt alebo iba čiastkové víťazstvo Ukrajiny nič nevyriešia.

"Ak Rusko zvíťazí a Ukrajina padne, na rade bude stredná Európa," vyjadrili svoje obavy. Naopak, v prípade porážky Ruska sa podľa nich zníži pravdepodobnosť, že podporovatelia Ukrajiny budú musieť neskôr sami krvácať.

Premiéri troch stredoeurópskych krajín trvajú na tom, že je potrebné dosiahnuť stiahnutie sa Ruska aj z ukrajinského polostrova Krym, ktorý anektovalo v roku 2014. V opačnom prípade by to podľa nich bol signál pre "všetkých autoritárskych šialencov, že je v poriadku, ak napadnú svojho suseda na základe nenávistných výmyslov a zabijú pri tom tisícky nevinných civilistov".

Mier na Ukrajine je možné nastoliť iba na základe podmienok, ktoré si nastolí sama Ukrajina, tvrdia premiéri. Upozorňujú, že zmrazením konfliktu by si Rusko iba kúpilo čas a v dlhodobom horizonte by to neprinieslo stabilitu a nezlepšilo ani bezpečnostnú a ekonomickú situáciu.

Pripomenuli, že krajiny strednej Európy v minulosti zakúsili "ruský revanšizmus, totalitu, okupáciu, deportácie a masakry" a aj teraz sa nachádzajú na frontovej línii širšieho konfliktu s Ruskom. Vyzdvihli svoju pomoc ukrajinským utečencom, ale aj vojenskú, ekonomickú a humanitárnu podporu Ukrajine.

https://standard.sk/334128/polsky-velvyslanec-v-parizi-ak-sa-ukrajina-neubrani-polsko-bude-musiet-vstupit-do-vojny/

Zbrane a konfiškácia ruského majetku

"Povzbudilo nás, že vojna dodala transatlantickému spojenectvu novú energiu," napísali ďalej s tým, že v reakcii na ozbrojený konflikt na Ukrajine mnohé členské štáty NATO zvýšili svoje obranné rozpočty a rozhodli sa modernizovať svoje armády.

"Je však jasné, že naša spoločná bezpečnosť si bude vyžadovať ešte viac zdrojov – finančných i ľudských –, aby sme si v budúcnosti zachovali náš vojenský a technologický náskok," podčiarkli.

Podľa nich by spojenci nemali v podpore Ukrajiny vylučovať žiaden druh konvenčných zbraní a pri ich dodávkach by nemali otáľať.

Heger, Fiala a Morawiecki sa tiež postavili za myšlienku zriadenia osobitného medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil najvyššie ruské vedenie za vojenskú agresiu voči Ukrajine. Navrhujú skonfiškovať ruské aktíva na Západe, ktorých hodnota sa odhaduje na 350 až 400 miliárd dolárov. Tieto zdroje by sa potom mali použiť na obnovu Ukrajiny.

Ukrajina v NATO

Na júlovom samite vo Vilniuse by NATO malo podľa nich malo "jasne a dôveryhodne vytýčiť pre Ukrajinu cestu k jej členstvu v Aliancii, a to jednak podľa toho, ak a kedy si to bude želať Kyjev, a jednak kedy to podmienky dovolia". Dovtedy musí NATO poskytovať Ukrajine nielen politické uistenia, ale aj bezpečnostné záruky, aby sa nestala "raz a navždy šedou zónou", apelovali.

Čo sa týka Ruska, je potrebné dať mu najavo transatlantickú vojenskú silu a jednotu, zaviesť voči nemu tvrdé sankcie a izolovať ho.

"Na to, aby Európa ostala celistvá a slobodná, bude naďalej kľúčová angažovanosť a vedúca úloha USA," píšu premiéri v závere s tým, že podpora Ukrajiny pomôže odstrašiť aj prípadných agresorov v iných častiach sveta, napríklad v Ázii.

https://standard.sk/346386/stoltenberg-buducnost-ukrajiny-je-v-nato/

(tasr)

Minúta  |  

Čína a Singapur podnikajú spoločné vojenské cvičenie

Čína a Singapur podniknú v priebehu tohto týždňa prvé spoločné vojenské cvičenie od roku 2021. Odohrá sa v čase, keď sa Peking snaží o prehĺbenie obrannej a bezpečnostnej spolupráce v juhovýchodnej Ázii. V pondelok to na svojej webstránke uviedlo čínske ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Na cvičení, ktoré potrvá od konca apríla do začiatku mája, sa zúčastnia aj raketonosná fregata Jü-lin, ako aj a mínolovky Čch'-pi patriace čínskym námorným silám. Čínsky rezort obrany však presnú lokalizáciu týchto vojenských manévrov neoznámil.

Agentúra Reuters pripomína, že Čína a Sigapur uskutočnili v medzinárodných vodách na južnom okraji Juhočínskeho mora spoločné vojenské cvičenie
aj pred dvomi rokmi. Stalo sa tak po tom, čo tieto dve krajiny v roku 2019 rozšírili bilaterálnu obrannú zmluvu tak, aby zahŕňala i rozsiahlejšie cvičenia svojich pozemných armád, námorníctva a vzdušných síl.

K hlbšej spolupráci Číny a Singapuru prichádza v čase zvýšeného napätia v oblasti Juhočínskeho mora, upozorňuje Reuters. Ide o oblasť s rozlohou približne 3,5 milióna štvorcových kilometrov, cez ktorú sa často preplavujú lode krajín Západu. To sa stretáva s nevôľou Číny, ktorá si nárokuje väčšinu Juhočínskeho mora, proti čomu sa stavajú Filipíny, Taiwan, Vietnam, Brunej i Malajzia.

Medzinárodný súdny dvor v Haagu už v roku 2016 odmietol nároky Pekingu na takmer celú obchodnú cestu v Juhočínskom mori. Čína sa však na súdnom pojednávaní nezúčastnila a jeho verdikt neakceptuje.

Peking v uplynulých rokoch pri presadzovaní svojich nárokov vybudoval v Juhočínskom mori umelé ostrovy; niektoré z nich majú aj vojenské zariadenia a pristávacie dráhy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.