Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vyše 300 novinárov, ktorí pracovali v Moskve, vyzýva na prepustenie Gershkovicha

Viac ako 300 novinárov, ktorí v minulosti pracovali v Moskve ako zahraniční spravodajcovia, žiada ruskú vládu o okamžité prepustenie amerického novinára denníka The Wall Street Journal (WSJ) Evana Gershkovicha, väzneného pre obvinenia zo špionáže. Novinári zároveň uvádzajú, že Gershkovichovo uväznenie vysiela "znepokojivý a nebezpečný" signál o postoji Ruska k nezávislým médiám, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala tohto amerického novinára 29. marca v Jekaterinburgu pre podozrenie zo špionáže. Podľa FSB zbieral informácie o jednom z ruských zbrojárskych podnikov, na ktoré sa vzťahuje štátne tajomstvo. V Rusku mu za to hrozí až 20 rokov väzenia.

Gershkovich je od konca studenej vojny vôbec prvým americkým novinárom, ktorého v Rusku zatkli pre zmienené obvinenia. Jeho zapojenie do špionážnych aktivít pritom popiera aj jeho zamestnávateľ, aj denník WSJ, aj americká vláda.

Medzi dovedna 301 signatármi zmienenej výzvy sú napríklad Orla Guerinová z BBC, bývalý novinár denníka The New York Times Bill Keller, ďalej John Kampfner, výkonný riaditeľ politologického inštitútu Chatham House, a David Remnick, šéfredaktor časopisu The New Yorker.

Podpísaní novinári boli v Rusku spravodajcami pre médiá v dovedna 22 krajinách. V Moskve pritom pracovali v rôznom období, kým najskorší z nich prišiel do ruskej metropoly v roku 1964, posledný z nich z tohto mesta odišiel len pred pár týždňami.

Svoj list adresovali ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi. Uvádzajú v ňom, že Gershkovichovo zatknutie aj obvinenia voči nemu ich "šokovali a zdesili". Zároveň naliehajú, aby bol novinár obvinení zbavený a okamžite prepustený.

"Evan Gershkovich odvádzal dlhú a pôsobivú novinársku prácu," uvádzajú v liste. "Nepochybujeme o tom, že jediným cieľom a zámerom jeho práce bolo informovať čitateľov o súčasnej realite v Rusku. Vyhľadávanie informácií, dokonca aj keď to znamená narušenie politických záujmov, nerobí z Evana zločinca alebo špióna, ale novinára. Žurnalistika nie je zločin," píšu.

Novinári v liste dodávajú, že Gershkovichovo zatknutie "vysiela znepokojivý a nebezpečný signál, že Rusko neberie ohľad na nezávislé médiá a prejavuje ľahostajnosť voči osudu tohto mladého, talentovaného a čestného novinára".

(tasr)

Minúta  |  

Podniky a domácnosti v EÚ nie sú dostatočne pripravené na klimatické riziká, tvrdí Európska centrálna banka

Podniky a domácnosti v Európskej únii nie sú dostatočne chránené proti rizikám súvisiacim so zmenami klímy. Uviedli to v pondelok Európska centrálna banka (ECB) a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA). TASR o tom informuje na základe správy portálu orf.at.

"Musíme zvýšiť využívanie poistenia proti klimatickým katastrofám, aby sme obmedzili rastúce dopady prírodných katastrof na ekonomiku a finančný systém," uviedol v pondelok viceprezident ECB Luis de Guindos.

V súčasnosti je poistená iba štvrtina potenciálnych katastrofických strát súvisiacich s klímou. A vzhľadom na to, že dôsledky klimatickej krízy sú čoraz citeľnejšie, problém sa prehlbuje, čo znamená riziko pre ekonomickú stabilitu a finančnú stabilitu, upozornili ECB a EIOPA v spoločnom dokumente.

Poisťovne zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane podnikov a ľudí pred katastrofickými škodami spôsobenými klímou, keďže rýchlo poskytujú finančné prostriedky na obnovu, uviedla šéfka EIOPA Petra Hielkema.

Pomôcť pri riešení tohto problému by podľa nej mohlo vydávanie katastrofických dlhopisov a vytváranie partnerstiev verejného a súkromného sektora.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Pri Moskve údajne našli havarovaný bojový dron

Ruské bezpečnostné orgány objavili v zalesnenej oblasti blízko hlavného mesta havarovaný bojový dron nesúci výbušninu, uviedla v pondelok agentúra DPA s odvolaním sa na ruské médiá.

Bezpilotné lietadlo údajne našli blízko jednej zo záhrad severovýchodne od Moskvy. Podľa informácií z bezpečnostných kruhov bol nájdený stroj rozlomený na dve časti; v súčasnosti ho skúmajú úrady, aby zistili, odkiaľ vyštartoval a kam mal namierené.

V blízkosti Moskvy sa nachádza niekoľko vojenských objektov. Rusko pred 14 mesiacmi vojensky napadlo susednú Ukrajinu a pravidelne ju ostreľuje raketami a dronmi. Zároveň sa sťažuje na rastúci počet útokov aj na vlastné územie, a to aj na ciele ďaleko za frontovou líniou, konštatuje DPA.

Terčom útokov dronmi sa tak napríklad stalo už aj vojenské letisko určené pre strategické bombardéry neďaleko mesta Saratov.

Ruské vedenie medzitým masívne posilnilo vzdušnú obranu v okolí Moskvy.

Podľa pondelkových informácií proruského gubernátora prístavného mesta Sevastopol Vladimira Rogova sa terčom útoku námornými dronmi na Krymskom polostrove opäť stala ruská Čiernomorská flotila. Ruské jednotky podľa neho útok odrazili; Kyjev to doposiaľ nekomentoval.

(tasr)

Minúta  |  

Sky News: Rusko núti lekárov z okupovaných oblastí Ukrajiny pridať sa do armády

Rusko núti lekárov v okupovaných oblastiach, aby sa pridali do armády. Dôvodom je akútny nedostatok ruského zdravotníckeho personálu na bojisku. V pondelok to uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. TASR správu prevzala z televízie Sky News.

Ruské jednotky v okupovanom meste Berďansk v Záporožskej oblasti na Ukrajine nútia miestnych lekárov, ktorí dostali ruské cestovné doklady, aby sa zapísali do vojenskej služby. Ruskí vojaci majú údajne "katastrofálny nedostatok zdravotníckych pracovníkov na bojiskách".

Rusi sa lekárom vyhrážajú, že ak do vojenskej služby odmietnu nastúpiť, prídu o prácu.

Sky News pripomína, že Berďansk okupujú ruské jednotky od vlaňajšieho februára. Už približne mesiac po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa začali objavovať informácie, že ruskí vojaci rozdávajú obyvateľom mesta ruské pasy.

Aj britské tajné služby v pondelok uviedli, že Rusko využíva v okupovaných častiach Ukrajiny cestovné pasy ako nástroj "rusifikácie". Obyvatelia okupovaných častí Chersonskej oblasti boli údajne "varovaní, že tí, ktorí do 1. júna 2023 neakceptujú ruský pas, budú 'deportovaní' a ich majetok zhabaný", spresnilo ministerstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Union vyzýva prezidentku a poslancov k zmenám zákonov, ktoré znemožňujú efektívne vykonávanie zdravotného poistenia

Zdravotná poisťovňa Union vyzýva prezidentku SR Zuzanu Čaputovú a poslancov Národnej rady SR k tomu, aby neboli ľahostajní voči budúcnosti nášho zdravotníckeho systému. V otvorenom liste ich žiada o zmenu neférových zákonov, ktoré podľa poisťovne znemožňujú efektívne vykonávanie zdravotného poistenia a hospodárenie zdravotných poisťovní.

„Ministerstvo zdravotníctva vydalo 30. marca vyhlášku, ktorá fixne stanovuje financovanie jednotlivých typov zdravotnej starostlivosti a ktorú úplne odmietame. Štát diktuje, ako „chorí“ majú byť naši poistenci – majú byť viac hospitalizovaní a menej navštevovať ambulancie," uvádza poisťovňa v otvorenom liste. Takýto prístup je podľa poisťovne nelogický. „Nezohľadňuje totiž to, o akých poistencov a poistenky sa v Unione staráme, keďže naši poistenci viac navštevujú ambulancie," uviedla zdravotná poisťovňa. Tvrdí, že bez vyhlášky boli zdravotné poisťovne schopné uhrádzať zdravotnú starostlivosť v zhode s potrebami svojich klientov, pridaná hodnota tejto zmeny tak nie je reálne žiadna, práve naopak.

„Samotný výpočet, teda rozdelenie výdavkov medzi jednotlivé segmenty zdravotnej starostlivosti, je urobený veľmi účelovo a technicky nesprávne,“ vysvetľuje riaditeľ sekcie poistenia zdravotnej poisťovne Union Jozef Koma. Podľa neho je nemožné v krátkom čase zmeniť platné zmluvy v ambulantnom sektore či očakávať úspory na liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktoré sa v minulosti nikdy nedosiahli. „Vidíme za tým opäť snahu štátu za každú cenu pomôcť dlhodobo stratovej štátnej zdravotnej poisťovni," povedal.

Zdravotná poisťovňa Union tvrdí, že súkromné zdravotné poisťovne sú zjavne vytláčané z trhu, pričom súčasná situácia spôsobuje aj zneistenie u zahraničných investorov. „Práve Holandsko je jedným z najväčších investorov v Slovenskej republike a Union zdravotná poisťovňa, ktorej akcionárom je holandská finančná skupina Achmea, na Slovensku viac ako 16 rokov zodpovedne podniká, zamestnáva takmer 450 ľudí a zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre takmer 650-tisíc spokojných klientov a klientok," upozorňuje poisťovňa.

Union tiež upriamuje pozornosť na obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. „Naša zdravotná poisťovňa sa nikdy nebránila férovej regulácii zisku. Je však smutné, že na jednej strane je zisk značne obmedzený, no na strane druhej štát nijakým spôsobom nereguluje riziko mnohonásobne vyššej straty zdravotných poisťovní, ktoré je veľmi reálne, najmä pre neadekvátne stanovené poistné za poistencov štátu,“ uvádza ďalej Koma. Ak vláda podľa neho systém verejného zdravotného poistenia adekvátne nedofinancuje, a to v prospech poistencov všetkých zdravotných poisťovní, systém verejného zdravotného poistenia na Slovensku skolabuje. V systéme verejného zdravotného poistenia pritom podľa neho chýba 250 až 300 miliónov eur.

(sita)

Minúta  |  

Hitlerove denníky, ktoré pred 40 rokmi predstavil Stern, boli falzifikáty

Išlo o jeden z najslávnejších podvrhov 20. storočia a jeden z najväčších mediálnych škandálov v Nemeckej spolkovej republike (NSR). Mala to byť svetová senzácia, ale napokon sa skončila obrovskou blamážou.

V utorok 25. apríla uplynie 40 rokov odvtedy, čo hamburský magazín Stern predstavil na tlačovej konferencii údajne pravé denníky nacistického vodcu Adolfa Hitlera.

Tlačová konferencia sa konala 25. apríla 1983 vo vydavateľstve v Hamburgu za značného záujmu médií. Prišlo na ňu viac ako 200 novinárov z celého sveta. Reportér Gerd Heidemann držal v rukách Hitlerove denníky a hrdo ich prezentoval svetovej verejnosti. Spravodajský magazín Stern začal o tri dni neskôr publikovať sériu článkov pod titulkom: Hitlerove denníky odhalené a šéfredaktor Peter Koch sebavedome hlásal: "Myslím si, že tvrdenie, že dejiny Tretej ríše musia byť čiastočne prepísané, je opodstatnené."

Reportér magazínu Heidemann sa zaoberal od začiatku 70. rokov obdobím nacizmu. V roku 1980 sa zoznámil s mužom, ktorý vystupoval často aj pod menom doktor Fischer. V skutočnosti však išlo o nemeckého falšovateľa obrazov a dokumentov z obdobia Tretej ríše Konrada Kujaua. Ten reportéra informoval, že má k dispozícii Hitlerove denníky z rokov 1932 – 1945, ktoré sa údajne stratili v posledných dňoch vojny pri páde lietadla a jemu sa ich podarilo získať.

Reportérovi sa spolu s vedúcim oddelenia súčasných dejín v magazíne Stern Thomasom Waldem podarilo vedenie redakcie i vydavateľstva presvedčiť, že majú v rukách senzačný príbeh. Na získanie Hitlerových denníkov potrebovali značnú sumu peňazí. Počas takmer troch rokov zinkasoval Kujau od Heidemanna za údajne pravé denníky 9,3 milióna mariek.

Mnohé upozornenia, medzi nimi aj popredných zahraničných odborníkov i pracovníkov Spolkového kriminalistického úradu (BKA), že môže ísť o podvrh, reportér ignoroval a zakrýval si pred nimi oči i uši, pretože o ich pravosti bol absolútne presvedčený. Ignoroval aj to, že z pôvodných 27 denníkov, ktoré si Hitler údajne napísal, stúpol ich počet medzitým na 60. Vidina senzačného nálezu i príbehu bola obrovská, čo sa stalo magazínu napokon osudným.

Senzácia totiž netrvala dlho. Už 11 dní po tlačovej konferencii prišla studená sprcha a z veľkého triumfu sa stalo napokon celosvetové fiasko. Spolkový archív zverejnil 6. mája 1983 svoje stanovisko, s ktorým oboznámil verejnosť spolkový minister vnútra Friedrich Zimmermann: "Na základe obsahovej analýzy, ako aj kriminalistickým a vedeckým skúmaním prišiel Spolkový archív k presvedčeniu, že dokumenty, ktoré im boli predložené, neboli napísané Hitlerovou rukou, ale vznikli po vojne. Hlboko ľutujem, že toto skúmanie neurobil Stern pred publikovaním."

Skúmaním sa zistilo, že údajné Hitlerove denníky boli napísané na papieri vyrobenom až po druhej svetovej vojne. Ďalej sa ukázalo, že falšovateľ Kujau použil verejne publikované prejavy Hitlera, do ktorých potom zakomponoval banálne poznámky z každodenného života a aby získali stránky denníkov nádych patiny, potieral ich čajom.

Zakladateľ a dlhoročný šéfredaktor magazínu Stern Henri Nannen bol šokovaný a čitateľom sa ospravedlnil. Prestíž renomovaného magazínu blamážou s Hitlerovými denníkmi značne utrpela a o získanie stratenej dôvery čitateľov musel časopis v nasledujúcich rokoch tvrdo bojovať.

Šéfredaktori Peter Koch a Felix Schmidt zo svojich postov odstúpili a falšovateľ Konrad Kujau a reportér Gerd Heidemann sa postavili pred súd za podvod a falšovanie. V roku 1985 odsúdili Heidemanna na štyri roky a osem mesiacov. Kujau si mal odsedieť štyri roky a šesť mesiacov, ale potom, keď dostal rakovinu hrtana, z väzenia ho po troch rokoch prepustili.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.