Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva má "vážne obavy" z napätia medzi Arménskom a Azerbajdžanom

Moskva v pondelok vyjadrila "vážne obavy" v súvislosti s opätovným nárastom napätia medzi Arménskom a Azerbajdžanom po tom, čo Baku zriadilo kontrolné stanovište v Lačinskom koridore, ktorý je jedinou pozemnou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom a operujú v ňom príslušníci ruských "mierových" síl. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Vyjadrujeme vážne obavy v súvislosti so situáciou v zóne Náhorného Karabachu, za ktorú nesú zodpovednosť ruskí mierotvorcovia," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré zároveň vyzvalo "všetky strany na okamžitý návrat k existujúcej dohode (o prímerí)".

Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je od sovietskych čias formálne súčasťou Azerbajdžanu, no žijú tam prevažne Arméni. Obe krajiny viedli v uplynulých desaťročiach dve vojny o tento región.

Baku zriadilo v tejto oblasti prvé kontrolné stanovište od konca druhej vojny o Náhorný Karabach, ktorá sa odohrala v jeseni 2020. Boje vtedy ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom.

Na základe tohto prímeria je Azerbajdžan povinný zaručiť bezpečný prechod Lačinským koridorom, pripomína AFP.

Baku tvrdí, že úlohou kontrolného stanovišťa zriadeného v nedeľu napoludnie je "zabrániť nelegálnej preprave pracovnej sily, zbraní a mín".

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Slováci nedôverujú svojim politikom. Sulíkovi a Matovičovi verí už zhruba len desatina z nich

Najvyššiu dôveryhodnosť spomedzi politikov má prezidentka Zuzana Čaputová. Dôveruje jej 41 percent opýtaných, nedôveruje 48. Najmenšiu dôveru získal predseda SNS Andrej Danko, a to sedem percent. Nedôveruje mu 57 percent opýtaných. Vyplynulo to z prieskumu agentúry Median, ktorý sa realizoval od 6. marca do 2. apríla na vzorke 1 057 respondentov.

Lídrovi Hlasu-SD Petrovi Pellegrinimu vyjadrilo dôveru 29 percent a nedôveru 59 percent respondentov. Nasleduje predseda Smeru-SD Robert Fico s dôverou 26 percent a nedôverou 62 percent.

Dočasne poverený premiér a predseda Demokratov Eduard Heger získal dôveru 22 percent opýtaných a nedôveru 65 percent. Predseda Národnej rady SR a Sme rodina Boris Kollár má dôveru 21 percent a nedôveru 66 percent.

Predsedovi hnutia Republika Milanovi Uhríkovi dôveruje 17 a nedôveruje 62 percent. Predseda KDH Milan Majerský má dôveru 17 a nedôveru 55 percent opýtaných. Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka má dôveru 12 a nedôveru 56 percent.

Šéf SaS Richard Sulík získal dôveru 12 percent a nedôveru 75 percent. Predsedovi OĽaNO Igorovi Matovičovi dôveruje desať percent opýtaných, nedôveruje mu 76 percent.

Dôveru desiatich percent opýtaných má aj predseda ĽSNS Marian Kotleba, nedôveru mu vyjadrilo 73 percent respondentov. Líder Aliancie Krisztián Forró má dôveru ôsmich percent a nedôveru 52 percent.

Najviac respondentov nepoznalo Forróa, až 27 percent. Za ním nasledujú Šimečka (19), Majerský (16), Uhrík (desať), Danko (štyri) a Kotleba (tri). Ostatných nepoznalo po jednom percente opýtaných.

Prieskum sa zameral aj na vnímanie USA a Ruska. "Rusko považuje za hrozbu 46 percent dospelej populácie obyvateľov SR. Naopak, USA považuje za hrozbu 41 percent dospelej populácie obyvateľov SR," konštatuje prieskumná agentúra.

Čo sa týka medzinárodných inštitúcií a organizácií, ako najdôveryhodnejšie v prieskume vyšli V4 (50 percent) a Európska únia (49 percent). Nasledujú NATO (48 percent) a OSN (47 percent). "V prípade týchto dvoch inštitúcií môžeme z dlhodobého hľadiska pozorovať mierny nárast deklarovanej dôvery," uviedla prieskumná agentúra.

Čo sa týka národnej úrovne a dôveryhodnosti jednotlivých zložiek štátu či inštitúcií, najvyššiu dôveru získala armáda (50 percent). Nasledujú samosprávy (46 percent), úrad prezidentky (42 percent), polícia (40 percent), súdy (28 percent), vláda SR (18 percent) a parlament (17 percent).

(tasr)

Minúta  |  

KDH: Kľúčom k nižšej cene potravín je zvýšenie konkurencie voči veľkým reťazcom

Vláda SR nevyužíva dostatočne svoje možnosti v boji proti inflácii pri potravinách. Kľúčom na dosiahnutie prijateľných cien potravín je konkurencia predajní a obmedzenie dominancie veľkých obchodných reťazcov. Uviedla to hovorkyňa mimoparlamentného KDH Lenka Halamová.

Kresťanskí demokrati preto budú presadzovať, aby štátna pošta mohla fungovať pod jednou strechou s obchodnými prevádzkami. To by riešilo podľa nich problém viac ako 100 slovenských obcí, ktoré v súčasnosti nemajú predajňu potravín.

"V Rakúsku či Nemecku je bežné, že v menších obciach nájdete pod jednou strechou poštu s predajňou potravín. Na Slovensku je to hudba budúcnosti, hoci pre obyvateľov viac ako stovky dedín by to bola príležitosť, ako si nakúpiť doma a necestovať za potravinami do mestských hypermarketov," vysvetlil svoj návrh ekonomický expert KDH Jozef Hajko.

Podľa neho mohla vláda dávno presadiť, aby štátna pošta fungovala v menších dedinách pod jednou strechou s obchodnými prevádzkami a prípadne poskytovala aj ďalšie služby v telekomunikáciách či poisťovníctve. "Starostovia viac ako stovky slovenských obcí, ktoré nemajú predajňu potravín, by takéto služby privítali a radi by poskytli takýmto službám výhodné podmienky," doplnil Hajko.

KDH bude presadzovať zvýšenie konkurencie voči veľkým reťazcom a podľa neho musia šancu na prežitie dostať aj malé prevádzky. "Kľúčom na dosiahnutie prijateľných cien potravín je konkurencia predajní a obmedzenie dominancie veľkých obchodných reťazcov. S dostupnosťou lokálnych predajní sa zvýši kvalita života obyvateľov odľahlejších lokalít, hlavne tých, čo majú najhlbšie do vrecka," dodal Hajko.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo hospodárstva vyplatilo podnikom viac ako 56 miliónov eur za energie

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v pondelok spustilo prijímanie žiadostí na kompenzácie zvýšených cien elektriny a plynu za mesiac marec. Ku koncu minulého týždňa malo MH prijatých 56 301 žiadostí od podnikov, živnostníkov, cirkevných inštitúcií a samospráv v celkovej sume viac ako 84 miliónov eur, pričom už vyplatených viac ako 43-tisíc žiadostí v celkovej sume zhruba 56,5 milióna eur. V pondelok o tom na tlačovej konferencii informoval dočasne poverený minister hospodárstva SR Karel Hirman.

"Pomoc je koncipovaná tak, že pomoc môže dostať každý subjekt vyvíjajúci hospodársku činnosť, teda každý subjekt, ktorý má IČO, vlastní elektromer, a je stanovená od 199 eur za megawatthodinu pri elektrine a 99 eur za megawatthodinu pri plyne, kompenzuje sa 80 percent účtu za komoditu," uviedol Hirman. Dodal, že žiadosti od pondelka začínajú prijímať za marec, ale subjekty môžu zasielať žiadosti aj za január a február, pričom výzva je účinná do konca júna.

Od januára sa vyčerpalo v prvý týždeň viac ako 15 miliónov eur, čo tvorilo približne 31,5 percenta žiadostí. Minister uviedol, že čas, ktorý je od prijatia samotnej žiadosti po schválenie žiadosti, trvá necelý týždeň. Klesla chybovosť z pôvodných 30 percent na päť percent, z dôvodu zadávania údajov o spotrebe a cene nie priamo od subjektov, ale od dodávateľov. O pokračovaní pomoci v nasledujúcich mesiacoch rozhodne Hirman v polovici mája, na základe stavu štátneho rozpočtu a čerpania peňazí z balíka pomoci.

Hirman pripomenul, že vláda už schválila vrátenie distribučných poplatkov za elektrinu na úroveň konca minulého roku. "Toto je zásadné opatrenie v celkovej sume okolo zhruba 320 miliónov eur, ktoré pomáha všetkým odberateľom elektriny na území SR," uzavrel Hirman. Toto opatrenie, ktoré platí od konca minulého roka, sa má odraziť aj na účtoch za prenájom tých, ktorí sú v prenájme, napríklad zdravotné ambulancie, kancelárie či obchody. Po znížení nákladov na energie by teda prenajímatelia podľa Hirmana mali výšku prenájmov upraviť.

(tasr)

Minúta  |  

SNS odmieta mediálne špekulácie o účasti Romany Tabák na jej kandidačnej listine

Mimoparlamentná SNS nerokovala a ani nebude rokovať s nezaradenou poslankyňou Národnej rady (NR) SR Romanou Tabák o jej účasti na kandidačnej listine národniarov. TASR o tom informovala hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.

Slovenská národná strana odmieta mediálne špekulácie o účasti nezaradenej poslankyne Romany Tabák na kandidačnej listine strany. „Toto vyhlásenie adresujeme všetkým médiám, aby nevytvárali špekulácie o veciach, ktoré nie sú pravdou a nikdy sa nezakladali na objektívnej realite," uviedla v tlačovej správe riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

"Každý zo subjektov, ktorý je na kandidačnej listine, má právo na svoj politický názor. SNS však nikdy nerokovala ani rokovať nebude s poslankyňou Tabák o jej účasti na kandidačnej listine SNS," uviedla strana.

SNS už avizovala, že ide do volieb so stranou Život – Národná strana. Jej predseda Tomáš Taraba pri oznámení dohody uviedol, že by si na spoločnej kandidátke vedel predstaviť aj Tabák. Ozrejmil, že podľa dohody na konci dňa kandidačnú listinu tvorí predseda SNS, no strana Život sa bude vyjadrovať k jednotlivým osobnostiam či stranám.

(tasr, sita, sak)

Minúta  |  

Vyše 300 novinárov, ktorí pracovali v Moskve, vyzýva na prepustenie Gershkovicha

Viac ako 300 novinárov, ktorí v minulosti pracovali v Moskve ako zahraniční spravodajcovia, žiada ruskú vládu o okamžité prepustenie amerického novinára denníka The Wall Street Journal (WSJ) Evana Gershkovicha, väzneného pre obvinenia zo špionáže. Novinári zároveň uvádzajú, že Gershkovichovo uväznenie vysiela "znepokojivý a nebezpečný" signál o postoji Ruska k nezávislým médiám, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala tohto amerického novinára 29. marca v Jekaterinburgu pre podozrenie zo špionáže. Podľa FSB zbieral informácie o jednom z ruských zbrojárskych podnikov, na ktoré sa vzťahuje štátne tajomstvo. V Rusku mu za to hrozí až 20 rokov väzenia.

Gershkovich je od konca studenej vojny vôbec prvým americkým novinárom, ktorého v Rusku zatkli pre zmienené obvinenia. Jeho zapojenie do špionážnych aktivít pritom popiera aj jeho zamestnávateľ, aj denník WSJ, aj americká vláda.

Medzi dovedna 301 signatármi zmienenej výzvy sú napríklad Orla Guerinová z BBC, bývalý novinár denníka The New York Times Bill Keller, ďalej John Kampfner, výkonný riaditeľ politologického inštitútu Chatham House, a David Remnick, šéfredaktor časopisu The New Yorker.

Podpísaní novinári boli v Rusku spravodajcami pre médiá v dovedna 22 krajinách. V Moskve pritom pracovali v rôznom období, kým najskorší z nich prišiel do ruskej metropoly v roku 1964, posledný z nich z tohto mesta odišiel len pred pár týždňami.

Svoj list adresovali ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi. Uvádzajú v ňom, že Gershkovichovo zatknutie aj obvinenia voči nemu ich "šokovali a zdesili". Zároveň naliehajú, aby bol novinár obvinení zbavený a okamžite prepustený.

"Evan Gershkovich odvádzal dlhú a pôsobivú novinársku prácu," uvádzajú v liste. "Nepochybujeme o tom, že jediným cieľom a zámerom jeho práce bolo informovať čitateľov o súčasnej realite v Rusku. Vyhľadávanie informácií, dokonca aj keď to znamená narušenie politických záujmov, nerobí z Evana zločinca alebo špióna, ale novinára. Žurnalistika nie je zločin," píšu.

Novinári v liste dodávajú, že Gershkovichovo zatknutie "vysiela znepokojivý a nebezpečný signál, že Rusko neberie ohľad na nezávislé médiá a prejavuje ľahostajnosť voči osudu tohto mladého, talentovaného a čestného novinára".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.