Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič podá návrh na zníženie platov poslancov aj prezidentky. Čaputová na to nebude reagovať

Platy poslancov Národnej rady (NR) SR a prezidentky Zuzany Čaputovej by sa mali v roku 2023 extrémne zvýšiť. Tvrdí to líder OĽAaO Igor Matovič. Chce preto na najbližšej schôdzi parlamentu rokovať o návrhu, ktorým by sa platy v druhom polroku znížili tak, aby poslanci a prezidentka zarábali rovnako ako v minulom roku. Verí, že návrh sa prerokuje, hoci nebude predložený v súlade s rokovacím poriadkom. OĽaNO vyzýva poslancov a prezidentku, aby verejne podporili zmrazenie platov.

Matovič na pondelkovej tlačovej konferencii informoval, že plat poslanca by mal vzrásť zo sumy 5 814 eur na výšku 6 651 eur v roku 2023, čo je o vyše 800 eur viac, ako bol plat v minulom roku. Plat prezidentky by sa mal podľa Matoviča zvýšiť zo 14 408 eur na 16 976 eur. Platy za rok 2023 sa odvíjajú z deficitu hospodárenia, ktorý bol podľa Matoviča zverejnený v apríli. Preto sa má rozdiel v plate poslancov vyplácať spätne. Účinnosť novely navrhnú od júla tak, aby bol plat poslanca a prezidentky v druhom polroku 2023 rovnaký ako plat v roku 2022.

Matovič to považuje za morálnu povinnosť

Hnutie OĽaNO vyzvalo prezidentku, aby verejne podporila jeho iniciatívu za zmrazenie platov. Zároveň vyzýva poslancov, aby umožnili zaradiť návrh na rokovanie najbližšej schôdze, ktorá sa začína 2. mája. Návrhy sa do parlamentu musia predkladať aspoň 15 dní pred začiatkom schôdze, zároveň platí, že návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. Matovič už predkladal zákon o znížení platov poslancov, parlament ho v marci odmietol.

"Chceme predložiť riešenie, ktoré síce bude na hrane, ale myslíme si, že poslanci a strany majú morálnu povinnosť to podporiť," tvrdí Matovič. Návrh chcú predložiť v úvode májovej schôdze ako nový bod do programu.

Prezidentka nebude reagovať na návrh lídra OĽaNO

"Prezidentka Zuzana Čaputová nebude reagovať na mediálne výzvy poslancov a nebude vstupovať do straníckych kampaní na podporu rôznych poslaneckých návrhov na poslednú chvíľu," skonštatoval Strižinec.

Prezidentka sa k výške svojho platu vyjadrila v septembri minulého roka v liste premiérovi Hegerovi, v ktorom ho požiadala, aby pri príprave štátneho rozpočtu zvážil zníženie jej prezidentského platu o výšku, ktorú uzná "za vhodnú a primeranú aktuálnej ekonomickej situácii v krajine".

Zároveň žiadala, aby toto zníženie reflektoval v legislatívnej úprave platov ústavných činiteľov. "Politici OĽaNO mali teda dostatok času na návrh prezidentky zreagovať. Prezidentka k tomu nepotrebovala žiadne verejné výzvy ani tlačové konferencie," doplnil jej hovorca.

(tasr)

Minúta  |  

Vlčan: Obilie a múka z Mlyna Kolárovo nie sú kontaminované

Výsledky kontrol obilia a múky v Mlyne Kolárovo preukázali, že múka nie je kontaminovaná a ani inak škodlivá obsahom pesticídov či iných zakázaných látok. Informoval o tom dočasne poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan.

Výsledky testov dokázali, že múka z Mlynu Kolárovo je v poriadku a nie je kontaminovaná. Minister tiež ubezpečil, že nie je dôvod, aby spotrebitelia múku z Kolárova nekupovali. Vlčan vyzýva všetkých politikov, ktorí na kontaminovanej múke postavili svoju kampaň, aby sa za vystrašenie obyvateľstva ospravedlnili a vstúpili si do svedomia.

„Bolo vyšetrených 26 druhov múk z tohto mlyna a všetky výsledky boli negatívne," upresnil Bíreš. Zároveň dodal, že zdravie obyvateľstva nie je ohrozené.

Vlčan informoval, že budú pokračovať kontroly všetkých ostatných dovezených šarží ukrajinského obilia, pričom zatiaľ nebolo potrebné stiahnuť ani jedno kilo z obehu. „Naďalej platí rozhodnutie, že sa kontroluje osobitne múka a výrobky dovezené z múky a stále platí zákaz všetkých rastlinných poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny,“ uzavrel Vlčan.

(tasr, sita)

Minúta  |  

EÚ dá vyše 190 miliónov eur na lepšiu železničnú infraštruktúru na Slovensku

Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že EÚ z Kohézneho fondu na roky 2014 – 2020 poskytne viac ako 190 miliónov eur na lepšiu železničnú infraštruktúru na Slovensku.

Vďaka týmto investíciám Slovensko bude mať možnosť dobudovať železničnú infraštruktúru, ktorá zlepší prepojenia železničnej stanice Žilina-Teplička, považovanej za jadro transeurópskej dopravnej siete.

Z prostriedkov EÚ sa podporí prestavba a modernizácia celkovo 7,85 kilometra železníc. V prvej fáze projektu budú ukončené pozemné práce, demontáž starých koľajníc a položenie nosných konštrukcií pod železničnými traťami na železničných úsekoch Strážov-Žilina a Budatín-Žilina a v stanici Žilina.

Dobudujú sa tiež dve nástupištia a vysunuté protihlukové steny a postaví sa alebo prebuduje šesť železničných mostov, štyri cestné mosty, ako aj jeden nový cestný most a šesť podchodov. Nakoniec sa vybuduje a rozšíri päť podchodov pre chodcov a cyklistov a pre železničný uzol Žilina bude zriadené elektronické zabezpečovacie zariadenie spolu so zabezpečovacím zariadením Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS).

Celkovo tento projekt zvýši kapacitu železničnej siete a cestovnú rýchlosť, skráti časy jazdy vlakom a zlepší bezpečnosť a spoľahlivosť železničných služieb.

Komisia pripomenula, že používanie vlaku povedie aj k zníženiu emisií oxidu dusičitého a škodlivých tuhých častíc.

Okrem toho nový zdroj striedavého elektrického prúdu zabezpečí interoperabilitu železníc a zníži náklady na energiu. Financovanie EÚ napokon podporí aj zlepšenie dostupnosti staníc a vlakov pre ľudí so zníženou pohyblivosťou.

Eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla, že projekt schválený pre Slovensko posilňuje železničnú infraštruktúru v Žilinskom kraji a bude mať priamy prínos pre občanov vďaka rýchlejšiemu, bezpečnejšiemu a ekologickejšiemu cestovaniu vlakom.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva má "vážne obavy" z napätia medzi Arménskom a Azerbajdžanom

Moskva v pondelok vyjadrila "vážne obavy" v súvislosti s opätovným nárastom napätia medzi Arménskom a Azerbajdžanom po tom, čo Baku zriadilo kontrolné stanovište v Lačinskom koridore, ktorý je jedinou pozemnou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom a operujú v ňom príslušníci ruských "mierových" síl. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Vyjadrujeme vážne obavy v súvislosti so situáciou v zóne Náhorného Karabachu, za ktorú nesú zodpovednosť ruskí mierotvorcovia," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré zároveň vyzvalo "všetky strany na okamžitý návrat k existujúcej dohode (o prímerí)".

Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je od sovietskych čias formálne súčasťou Azerbajdžanu, no žijú tam prevažne Arméni. Obe krajiny viedli v uplynulých desaťročiach dve vojny o tento región.

Baku zriadilo v tejto oblasti prvé kontrolné stanovište od konca druhej vojny o Náhorný Karabach, ktorá sa odohrala v jeseni 2020. Boje vtedy ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom.

Na základe tohto prímeria je Azerbajdžan povinný zaručiť bezpečný prechod Lačinským koridorom, pripomína AFP.

Baku tvrdí, že úlohou kontrolného stanovišťa zriadeného v nedeľu napoludnie je "zabrániť nelegálnej preprave pracovnej sily, zbraní a mín".

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Slováci nedôverujú svojim politikom. Sulíkovi a Matovičovi verí už zhruba len desatina z nich

Najvyššiu dôveryhodnosť spomedzi politikov má prezidentka Zuzana Čaputová. Dôveruje jej 41 percent opýtaných, nedôveruje 48. Najmenšiu dôveru získal predseda SNS Andrej Danko, a to sedem percent. Nedôveruje mu 57 percent opýtaných. Vyplynulo to z prieskumu agentúry Median, ktorý sa realizoval od 6. marca do 2. apríla na vzorke 1 057 respondentov.

Lídrovi Hlasu-SD Petrovi Pellegrinimu vyjadrilo dôveru 29 percent a nedôveru 59 percent respondentov. Nasleduje predseda Smeru-SD Robert Fico s dôverou 26 percent a nedôverou 62 percent.

Dočasne poverený premiér a predseda Demokratov Eduard Heger získal dôveru 22 percent opýtaných a nedôveru 65 percent. Predseda Národnej rady SR a Sme rodina Boris Kollár má dôveru 21 percent a nedôveru 66 percent.

Predsedovi hnutia Republika Milanovi Uhríkovi dôveruje 17 a nedôveruje 62 percent. Predseda KDH Milan Majerský má dôveru 17 a nedôveru 55 percent opýtaných. Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka má dôveru 12 a nedôveru 56 percent.

Šéf SaS Richard Sulík získal dôveru 12 percent a nedôveru 75 percent. Predsedovi OĽaNO Igorovi Matovičovi dôveruje desať percent opýtaných, nedôveruje mu 76 percent.

Dôveru desiatich percent opýtaných má aj predseda ĽSNS Marian Kotleba, nedôveru mu vyjadrilo 73 percent respondentov. Líder Aliancie Krisztián Forró má dôveru ôsmich percent a nedôveru 52 percent.

Najviac respondentov nepoznalo Forróa, až 27 percent. Za ním nasledujú Šimečka (19), Majerský (16), Uhrík (desať), Danko (štyri) a Kotleba (tri). Ostatných nepoznalo po jednom percente opýtaných.

Prieskum sa zameral aj na vnímanie USA a Ruska. "Rusko považuje za hrozbu 46 percent dospelej populácie obyvateľov SR. Naopak, USA považuje za hrozbu 41 percent dospelej populácie obyvateľov SR," konštatuje prieskumná agentúra.

Čo sa týka medzinárodných inštitúcií a organizácií, ako najdôveryhodnejšie v prieskume vyšli V4 (50 percent) a Európska únia (49 percent). Nasledujú NATO (48 percent) a OSN (47 percent). "V prípade týchto dvoch inštitúcií môžeme z dlhodobého hľadiska pozorovať mierny nárast deklarovanej dôvery," uviedla prieskumná agentúra.

Čo sa týka národnej úrovne a dôveryhodnosti jednotlivých zložiek štátu či inštitúcií, najvyššiu dôveru získala armáda (50 percent). Nasledujú samosprávy (46 percent), úrad prezidentky (42 percent), polícia (40 percent), súdy (28 percent), vláda SR (18 percent) a parlament (17 percent).

(tasr)

Minúta  |  

KDH: Kľúčom k nižšej cene potravín je zvýšenie konkurencie voči veľkým reťazcom

Vláda SR nevyužíva dostatočne svoje možnosti v boji proti inflácii pri potravinách. Kľúčom na dosiahnutie prijateľných cien potravín je konkurencia predajní a obmedzenie dominancie veľkých obchodných reťazcov. Uviedla to hovorkyňa mimoparlamentného KDH Lenka Halamová.

Kresťanskí demokrati preto budú presadzovať, aby štátna pošta mohla fungovať pod jednou strechou s obchodnými prevádzkami. To by riešilo podľa nich problém viac ako 100 slovenských obcí, ktoré v súčasnosti nemajú predajňu potravín.

"V Rakúsku či Nemecku je bežné, že v menších obciach nájdete pod jednou strechou poštu s predajňou potravín. Na Slovensku je to hudba budúcnosti, hoci pre obyvateľov viac ako stovky dedín by to bola príležitosť, ako si nakúpiť doma a necestovať za potravinami do mestských hypermarketov," vysvetlil svoj návrh ekonomický expert KDH Jozef Hajko.

Podľa neho mohla vláda dávno presadiť, aby štátna pošta fungovala v menších dedinách pod jednou strechou s obchodnými prevádzkami a prípadne poskytovala aj ďalšie služby v telekomunikáciách či poisťovníctve. "Starostovia viac ako stovky slovenských obcí, ktoré nemajú predajňu potravín, by takéto služby privítali a radi by poskytli takýmto službám výhodné podmienky," doplnil Hajko.

KDH bude presadzovať zvýšenie konkurencie voči veľkým reťazcom a podľa neho musia šancu na prežitie dostať aj malé prevádzky. "Kľúčom na dosiahnutie prijateľných cien potravín je konkurencia predajní a obmedzenie dominancie veľkých obchodných reťazcov. S dostupnosťou lokálnych predajní sa zvýši kvalita života obyvateľov odľahlejších lokalít, hlavne tých, čo majú najhlbšie do vrecka," dodal Hajko.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.