Preskočiť na obsah
  |  

Peskov: Prezidentské voľby v Rusku sa uskutočnia aj napriek situácii na Ukrajine

V Rusku sa budúci rok uskutočnia prezidentské voľby aj napriek prebiehajúcemu konfliktu na Ukrajine. Uviedol to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Kremeľ tak odmietol špekulácie o možnom odložení nadchádzajúcich prezidentských volieb. Predsedníčka ruskej Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) Ella Pamfilovová predtým v pondelok obvinila Západ zo sabotovania voľby prezidenta v Rusku. "Západné krajiny, najmä USA, na to minuli obrovské sumy peňazí," povedala v príhovore na univerzite v Chabarovsku.

"Voľby sa budú konať," citovala Peskova ruská tlačová agentúra Interfax. Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin vyjadril svoj postoj k tejto záležitosti už vo svojom februárovom prejave.

Peskov zároveň zopakoval Pamfilovovej obvinenia a podľa jeho slov bude tlak zo Západu v podmienkach "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine obzvlášť veľký. Napriek tomu trvá na tom, že prezidentské voľby sa uskutočnia.

(tasr)

  |  

Stefančuk: Na samite vo Vilniuse by sme si radi vypočuli pozvanie do NATO

Ukrajina je pripravená stať sa členom NATO a pozvanie by rada dostala už na júlovom samite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse. Na Konferencii predsedov parlamentov členských štátov EÚ v Prahe to v pondelok vyhlásil predseda Najvyššej rady Ukrajiny Ruslan Stefančuk.

"Na samite vo Vilniuse, ktorý sa blíži, by sme si radi vypočuli to pozvanie. Ale sme si vedomí, že na to je potrebný súhlas všetkých krajín," povedal Stefančuk.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg minulý týždeň vyhlásil, že s členstvom Ukrajiny súhlasia všetky členské štáty, čo však vzápätí spochybnil maďarský premiér Viktor Orbán.

Ukrajina sa podľa Stefančuka posunula aj v plnení siedmich podmienok, ktoré stanovila Európska komisia pre vstup do EÚ. Dúfa, že tento rok sa začnú prístupové rozhovory. Zároveň sa prihovoril lídrom ostatných kandidátskych krajín. Ubezpečil ich, že nie sú konkurentmi, ale podobne zmýšľajúcimi krajinami.

"Je to historická udalosť. Ukrajinský parlament sa po prvýkrát zúčastňuje na summite parlamentov EÚ," pripomenul Stefančuk.

Požiadal tiež prítomných predstaviteľov, aby podporili parlamentnú dimenziu mierovej iniciatívy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéta Pekarová Adamová vo svojom prejave upozornila na problém domáceho extrémizmu vyplývajúceho z rastúcej polarizácie spoločnosti. Parlament má v tejto oblasti veľké pole pôsobnosti, môže brániť štiepeniu spoločnosti, myslí si predsedníčka Snemovne. Dodala, že niektorí politici si práve na nejednotnej spoločnosti zbierajú body.

Českého premiéra Petra Fialu na konferencii zastúpil minister vnútra Vít Rakušan. V prejave zdôraznil, že obdobie po skončení vojny bude náročné. "Heroická fáza je preč, prichádza mnoho praktických problémov a našou úlohou je komunikovať s vlastnou verejnosťou a presviedčať, že naša pomoc zmysel má," vyhlásil.

V Prahe sa 24. a 25. apríla koná Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie (EUSC), na ktorej sa zúčastňujú aj lídri parlamentov Švajčiarska, Nórska, Británie a kandidátskych krajín. Jej hlavnými témami sú ruská agresia na Ukrajine, energetická bezpečnosť či rozšírenie EÚ. Akcia uzatvorí parlamentnú dimenziu českého predsedníctva v Rade EÚ v druhom polroku 2022.

(tasr)

  |  

Lídri piatich politických skupín v EP kritizujú maďarské zákony

Lídri piatich politických skupín Európskeho parlamentu (EP) zaslali v pondelok otvorený list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, v ktorom exekutívu Európskej únie vyzývajú, aby zakročila proti návrhu niektorých maďarských zákonov – vrátane toho, ktorý umožňuje podávať sťažnosti na osoby, ktoré spochybňujú "ústavou určenú úlohu manželstva a rodiny". Informuje o tom spravodajca TASR.

List, ktorí iniciovala frakcia Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA), kritizuje okrem iného aj legislatívny návrh, ktorý tento mesiac odhlasoval maďarský parlament, kde má väčšinu blok vládnych strán Fidesz-KDNP.

Kontroverzný zákon obsahuje časť, ktorá umožňuje anonymne udávať páry rovnakého pohlavia spoločne vychovávajúce deti. Zákon umožňuje sťažovať sa orgánom štátnej správy či samosprávy na osoby, ktoré spochybňujú ústavou určenú úlohu manželstva a rodiny, správny telesný, duševný a mravný vývoj detí či právo detí na identitu zodpovedajúcu pohlaviu pri ich narodení.

Maďarská prezidentka Katalin Nováková minulý piatok vetovala túto právnu normu, ktorú parlament schválil 11. apríla, a vrátila ju zákonodarnému zboru. Podľa signatárov listu tak prezidentka urobila preto, že návrh išiel nad rámec smernice EÚ o whistleblowingu (o oznamovateľoch).

Lídri politických frakcií tiež upozornili, že v Maďarsku protestujú aj učitelia. Tí sa obávajú, že nový zákon o učiteľoch obmedzí ich slobodu prejavu a pracovné práva vrátane práva na štrajk. Okrem toho by vraj mohol podnecovať k udávaniu. Zamestnávatelia by mali možnosť monitorovať aj súkromné elektronické zariadenia učiteľov, ktoré využívajú na vyučovanie. Takýto zákon by údajne mohol učiteľov obmedzovať vo vyjadrovaní kritických názorov voči vláde a jej ideologickému presvedčeniu.

List podpísali spolupredsedovia Zelených/EFA Terry Reintkeová a Philippe Lamberts, šéf Európskej ľudovej strany Manfred Weber, šéfka socialistov a demokratov Iratxe Garcíová Pérezová, líder liberálov z Obnovme Európu Stéphane Séjourné a spolupredsedovia Ľavicového bloku Manon Aubryová a Martin Schirdewan.

(tasr)

  |  

Matovič podá návrh na zníženie platov poslancov aj prezidentky. Čaputová na to nebude reagovať

Platy poslancov Národnej rady (NR) SR a prezidentky Zuzany Čaputovej by sa mali v roku 2023 extrémne zvýšiť. Tvrdí to líder OĽAaO Igor Matovič. Chce preto na najbližšej schôdzi parlamentu rokovať o návrhu, ktorým by sa platy v druhom polroku znížili tak, aby poslanci a prezidentka zarábali rovnako ako v minulom roku. Verí, že návrh sa prerokuje, hoci nebude predložený v súlade s rokovacím poriadkom. OĽaNO vyzýva poslancov a prezidentku, aby verejne podporili zmrazenie platov.

Matovič na pondelkovej tlačovej konferencii informoval, že plat poslanca by mal vzrásť zo sumy 5 814 eur na výšku 6 651 eur v roku 2023, čo je o vyše 800 eur viac, ako bol plat v minulom roku. Plat prezidentky by sa mal podľa Matoviča zvýšiť zo 14 408 eur na 16 976 eur. Platy za rok 2023 sa odvíjajú z deficitu hospodárenia, ktorý bol podľa Matoviča zverejnený v apríli. Preto sa má rozdiel v plate poslancov vyplácať spätne. Účinnosť novely navrhnú od júla tak, aby bol plat poslanca a prezidentky v druhom polroku 2023 rovnaký ako plat v roku 2022.

Matovič to považuje za morálnu povinnosť

Hnutie OĽaNO vyzvalo prezidentku, aby verejne podporila jeho iniciatívu za zmrazenie platov. Zároveň vyzýva poslancov, aby umožnili zaradiť návrh na rokovanie najbližšej schôdze, ktorá sa začína 2. mája. Návrhy sa do parlamentu musia predkladať aspoň 15 dní pred začiatkom schôdze, zároveň platí, že návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. Matovič už predkladal zákon o znížení platov poslancov, parlament ho v marci odmietol.

"Chceme predložiť riešenie, ktoré síce bude na hrane, ale myslíme si, že poslanci a strany majú morálnu povinnosť to podporiť," tvrdí Matovič. Návrh chcú predložiť v úvode májovej schôdze ako nový bod do programu.

Prezidentka nebude reagovať na návrh lídra OĽaNO

"Prezidentka Zuzana Čaputová nebude reagovať na mediálne výzvy poslancov a nebude vstupovať do straníckych kampaní na podporu rôznych poslaneckých návrhov na poslednú chvíľu," skonštatoval Strižinec.

Prezidentka sa k výške svojho platu vyjadrila v septembri minulého roka v liste premiérovi Hegerovi, v ktorom ho požiadala, aby pri príprave štátneho rozpočtu zvážil zníženie jej prezidentského platu o výšku, ktorú uzná "za vhodnú a primeranú aktuálnej ekonomickej situácii v krajine".

Zároveň žiadala, aby toto zníženie reflektoval v legislatívnej úprave platov ústavných činiteľov. "Politici OĽaNO mali teda dostatok času na návrh prezidentky zreagovať. Prezidentka k tomu nepotrebovala žiadne verejné výzvy ani tlačové konferencie," doplnil jej hovorca.

(tasr)

  |  

Vlčan: Obilie a múka z Mlyna Kolárovo nie sú kontaminované

Výsledky kontrol obilia a múky v Mlyne Kolárovo preukázali, že múka nie je kontaminovaná a ani inak škodlivá obsahom pesticídov či iných zakázaných látok. Informoval o tom dočasne poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan.

Výsledky testov dokázali, že múka z Mlynu Kolárovo je v poriadku a nie je kontaminovaná. Minister tiež ubezpečil, že nie je dôvod, aby spotrebitelia múku z Kolárova nekupovali. Vlčan vyzýva všetkých politikov, ktorí na kontaminovanej múke postavili svoju kampaň, aby sa za vystrašenie obyvateľstva ospravedlnili a vstúpili si do svedomia.

„Bolo vyšetrených 26 druhov múk z tohto mlyna a všetky výsledky boli negatívne," upresnil Bíreš. Zároveň dodal, že zdravie obyvateľstva nie je ohrozené.

Vlčan informoval, že budú pokračovať kontroly všetkých ostatných dovezených šarží ukrajinského obilia, pričom zatiaľ nebolo potrebné stiahnuť ani jedno kilo z obehu. „Naďalej platí rozhodnutie, že sa kontroluje osobitne múka a výrobky dovezené z múky a stále platí zákaz všetkých rastlinných poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny,“ uzavrel Vlčan.

(tasr, sita)

  |  

EÚ dá vyše 190 miliónov eur na lepšiu železničnú infraštruktúru na Slovensku

Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že EÚ z Kohézneho fondu na roky 2014 – 2020 poskytne viac ako 190 miliónov eur na lepšiu železničnú infraštruktúru na Slovensku.

Vďaka týmto investíciám Slovensko bude mať možnosť dobudovať železničnú infraštruktúru, ktorá zlepší prepojenia železničnej stanice Žilina-Teplička, považovanej za jadro transeurópskej dopravnej siete.

Z prostriedkov EÚ sa podporí prestavba a modernizácia celkovo 7,85 kilometra železníc. V prvej fáze projektu budú ukončené pozemné práce, demontáž starých koľajníc a položenie nosných konštrukcií pod železničnými traťami na železničných úsekoch Strážov-Žilina a Budatín-Žilina a v stanici Žilina.

Dobudujú sa tiež dve nástupištia a vysunuté protihlukové steny a postaví sa alebo prebuduje šesť železničných mostov, štyri cestné mosty, ako aj jeden nový cestný most a šesť podchodov. Nakoniec sa vybuduje a rozšíri päť podchodov pre chodcov a cyklistov a pre železničný uzol Žilina bude zriadené elektronické zabezpečovacie zariadenie spolu so zabezpečovacím zariadením Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS).

Celkovo tento projekt zvýši kapacitu železničnej siete a cestovnú rýchlosť, skráti časy jazdy vlakom a zlepší bezpečnosť a spoľahlivosť železničných služieb.

Komisia pripomenula, že používanie vlaku povedie aj k zníženiu emisií oxidu dusičitého a škodlivých tuhých častíc.

Okrem toho nový zdroj striedavého elektrického prúdu zabezpečí interoperabilitu železníc a zníži náklady na energiu. Financovanie EÚ napokon podporí aj zlepšenie dostupnosti staníc a vlakov pre ľudí so zníženou pohyblivosťou.

Eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla, že projekt schválený pre Slovensko posilňuje železničnú infraštruktúru v Žilinskom kraji a bude mať priamy prínos pre občanov vďaka rýchlejšiemu, bezpečnejšiemu a ekologickejšiemu cestovaniu vlakom.

(tasr)