Preskočiť na obsah
  |  

Veľvyslankyňa USA osobne vyzvala Lavrova na prepustenie zadržiavaných Američanov

Veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová v pondelok osobne požiadala šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, aby Moskva prepustila zadržiavaných amerických občanov Gershkovicha a Whelana. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Vyzývam vás, aby ste okamžite prepustili (bývalého príslušníka americkej námornej pechoty) Paula Whelana a (novinára) Evana Gershkovicha a nechali ich vrátiť sa domov," povedala veľvyslankyňa Lavrovovi na zasadnutí Bezpečnostnej rady (BR) OSN v New Yorku.

Podľa jej slov sú títo väznení Američania využívaní ako "politické vyjednávacie žetóny" a "ľudskí pešiaci". Moskvu tiež vyzvala, aby raz a navždy "zastavila túto barbarskú prax".

"Využívanie ľudí ako pešiakov je stratégiou slabosti. Toto nie sú kroky zodpovednej krajiny. A zatiaľ čo Rusko hrá politické hry, skutoční ľudia trpia," uviedla.

Lavrova vyzvala, aby sa pozrel do očí sestre Paula Whelana, ktorá bola v čase zasadnutia prítomná na pôde OSN, a videl utrpenie, ktoré prežíva. "Chcem, aby ste videli, aké to je, keď Vám chýba brat štyri roky. Aby ste vedeli, že je zavretý v ruskej trestaneckej kolónii, jednoducho preto, že ho chcete využiť na svoje vlastné účely," uzavrela.

Whelan má americký, britský, kanadský aj írsky pas. V ho Rusku zadržali v decembri 2018 a v júni 2020 odsúdili za špionáž na 16 rokov väzenia s vysokým stupňom stráženia. Bývalý príslušník americkej námornej pechoty vinu popiera.

Gershkovich, novinár denníka The Wall Street Journal (WSJ), bol v Rusku zadržaný v marci a čelí obvineniam zo špionáže. Podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) zbieral informácie o jednom z ruských zbrojárskych podnikov. Hrozí mu až 20 rokov väzenia.

Gershkovich je od konca studenej vojny vôbec prvým americkým novinárom, ktorého v Rusku zatkli pre špionáž. Údajné zapojenie do špionážnych aktivít popiera jeho zamestnávateľ, aj americká vláda.

(tasr)

  |  

Ukrajina poprela, že na výročie invázie plánovala útoky hlboko v Rusku

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak odmietol v pondelok správu, podľa ktorej Ukrajina na prvé výročie ruskej invázie plánovala útoky v ruskom vnútrozemí. TASR o tom informuje podľa stanice CNN a denníka Washington Post. Podoľak označil pondelkovú správu Washington Post za "zvláštnu mediálnu senzáciu".

Americký denník s odvolaním sa na uniknuté dokumenty tajných služieb USA uviedol, že riaditeľ ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov dal jednému zo svojich dôstojníkov pokyn "pripraviť sa na hromadné útoky 24. februára... so všetkým čo HUR má".

Údajné vyjadrenie Budanova je v utajenej správe americkej Agentúry pre národnú bezpečnosť (NSA), napísal Washington Post. Doplnil, že 22. februára "CIA rozposlala novú tajnú správu: HUR 'na žiadosť Washingtonu súhlasila s odložením úderov' na Moskvu".

Ukrajinskí predstavitelia podľa denníka zvažovali aj námorný útok v čiernomorskom prístavnom meste Novorossijsk. Išlo by o symbolickú operáciu s cieľom demonštrovať schopnosť Ukrajiny útočiť na nepriateľskom území.

Uniknuté dokumenty nevysvetľujú, kto presne zasiahol a prečo Ukrajinci svoje plány neuskutočnili, dodal Washington Post. Budanov ani predstavitelia USA sa k správe nevyjadrili.

"Mám jednoduchú otázku. Prečo by sme to potrebovali urobiť? Akú úlohu by takáto jednorazová akcia vyriešila? Zmenila by priebeh vojny? Donútila by Rusov utiecť? Ukončila by potrebu zbraní?" napísal Podoľak na Twitteri.

Podľa neho takéto správy majú jediný význam – v západných metropolách potvrdzujú verejnú mienku v tom, že Ukrajina je nerozumná, infantilná a impulzívna krajina a je nebezpečné zveriť jej silné zbrane.

"Ukrajina to vidí inak. K vojne pristupujeme s jasnou logikou: potrebujeme rakety dlhého doletu, aby sme zničili ruskú logistiku na okupovaných územiach, a rôzne typy lietadiel na ochranu oblohy a zničenie ruského opevnenia. To sú hlavné komponenty úspešných protiofenzívnych operácií," dodal Podoľak.

(tasr)

  |  

Kollár o Ukrajine v NATO: Je neprípustné, aby vstúpil štát, ktorý je vo vojne

Je neprípustné, aby do Severoatlantickej aliancie vstúpila krajina, v ktorej je vojenský konflikt. Dávať Ukrajine zbytočné nádeje je veľmi nezodpovedné, proces sa však začať môže. V pondelok to po prvom bloku Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie (EÚ) v Prahe uviedol predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár, informuje spravodajkyňa TASR.

Predseda Najvyššej rady Ukrajiny predtým povedal, že pozvánku by radi dostali na júlovom samite NATO vo Vilniuse.

"Určite nemôže vstúpiť do NATO krajina, kde je aktuálne vojenský konflikt, to je neprípustné. Myslím si, že by to ani neprešlo ratifikáciou členských krajín. Dávať tu nejaké zbytočné nádeje je veľmi nezodpovedné," vyhlásil Kollár. Vstúpiť je možné len v mieri, inak by sa aktivoval článok 5 a členské krajiny by sa museli zapojiť do vojny, povedal predseda NR SR.

Zdôraznil, že to neznamená, že by bol proti tomu, aby Ukrajina do NATO vstúpila. "Sme za to, ale v čase mieru a tak, ako sa to má. Proces môžete začať, ale nemôžete byť prijatý ako člen," spresnil Kollár.

V otázke vstupu do EÚ predseda slovenského parlamentu zopakoval postoj, že Ukrajina musí absolvovať celý proces tak, ako napríklad v minulosti Slovensko. "Mňa veľmi mrzí, že sú tam boje, že Ukrajina bola napadnutá, ale to neznamená, že sa z toho dôvodu urobí nejaká skratka. Všetky členské štáty musia mať rovnaké pravidlá," uzavrel šéf slovenského parlamentu.

V Prahe sa 24. a 25. apríla koná Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie (EUSC), na ktorej sa zúčastňujú aj Švajčiarsko, Nórsko, Británia a kandidátske krajiny. Hlavnými témami sú ruská agresia na Ukrajine, energetická bezpečnosť či rozšírenie EÚ. Akcia uzatvorí parlamentnú dimenziu českého predsedníctva v Rade EÚ v druhom polroku 2022.

(tasr)

  |  

Fox News má nový problém. Krátko po takmer miliardovom spore odchádza Tucker Carlson

Americká televízna stanica Fox News ukončila vzťahy s Tuckerom Carlsonom, konzervatívnym komentátorom, ktorého program Tucker Carlson Tonight bol často hodnotený ako najsledovanejšia káblová spravodajská relácia. Informujú o tom viaceré svetové médiá vrátane novín Guardian alebo portálu Financial Times.

„FOX News Media a Tucker Carlson sa dohodli na rozchode. Ďakujeme mu za jeho službu pre sieť ako moderátorovi a predtým ako prispievateľovi,“ uviedla televízia s tým, že Carlson odvysielal svoju poslednú šou minulý piatok.

Carlson bol v posledných rokoch jedným z najobľúbenejších moderátorov nielen tohto média. Jeho šou naplánovaná na dnešný večer sa podľa Financial Times bude konať bez jeho účasti.

Spoločnosť dôvod neuviedla. Minulý týždeň však Fox News súhlasil, že zaplatí spoločnosti Dominion Voting Systems 787,5 milióna dolárov (asi 713 miliónov eur) za urovnanie jej súdneho sporu, v ktorom firma televíziu obvinila zo šírenia nepodložených klamstiev Donalda Trumpa o sfalšovaných voľbách v roku 2020.

(tod)

  |  

Smer kritizuje RTVS a žiada stretnutie s Machajom. Dôvodom je výber hostí v O 5 minút 12

Strana Smer-SD v pondelok požiadala o stretnutie s generálnym riaditeľom verejnoprávnej RTVS Ľubošom Machajom. Dôvodom sú výhrady strany voči postupu RTVS v prípade hostí diskusnej relácie O 5 minút 12. Šéf RTVS požiadavku na stretnutie prijíma, kritiku Smeru však nevníma ako opodstatnenú.

Smer namieta zostavu hostí v nedeľňajšej (23. 4.) televíznej diskusii (zástupcovia SaS a Za ľudí), tvrdí, že takto bola bez opozičnej oponentúry. Výhradu zvýrazňuje poukázaním na to, že telerozhlas umožnil nahradiť pozvaného predsedu SaS Richarda Sulíka podpredsedom liberálov Branislavom Gröhlingom.

"V obdobnej situácii vo februári RTVS neumožnila podpredsedovi strany Smer-SD Ľubošovi Blahovi zúčastniť sa namiesto chorého poslanca Národnej rady Mariána Kéryho a diskusnú reláciu odvysielala len za účasti ministra obrany Jaroslava Naďa, bez prítomnosti akéhokoľvek opozičného politika," zdôraznila strana.

Machaj v reakcii upozornil, že spomínané prípady nemožno porovnávať. Argumentuje tým, že Sulík v dostatočnom predstihu oznámil a zdôvodnil svoju neúčasť v diskusnej relácii. "RTVS tak mala dostatočný priestor nájsť náhradného hosťa do diskusie a odkomunikovať túto zmenu aj s druhým diskutérom," skonštatoval.

"V prípade poslanca Kéryho nebola jeho neúčasť vopred oznámená, tým pádom nebol prediskutovaný náhradný hosť a podpredseda strany Smer-SD Blaha sa dostavil bez akéhokoľvek pozvania a oznámenia vopred," vysvetlil Machaj.

Odmietol tiež tvrdenie o nedeľňajšej diskusii bez opozičnej oponentúry. "Strana SaS je aktuálne opozičnou stranou," pripomenul. Deklaroval zároveň, že s predstaviteľmi strany Smer-SD sa stretne, v krátkom čase navrhne možný termín stretnutia.

Inštitút tzv. prázdneho kresla uplatnila RTVS v prípade rozhlasovej diskusie Sobotné dialógy 25. februára. Strana Smer-SD voči postupu telerozhlasu protestovala. Moderátorka relácie Marta Jančkárová sa stala terčom výhražných mailov a statusov, prípad vyšetrovala polícia, ktorá zadržala osobu podozrivú z vyhrážania sa moderátorke.

(tasr)

  |  

Mount Everest zažíva nápor. Nepál vydal rekordný počet povolení na výstup

Nepál vydal na jar tohto roku rekordných 454 povolení na výstup na Mount Everest, najvyšší vrch sveta. TASR informuje podľa tlačovej agentúry AFP.

"Je to najvyšší počet povolení, ktoré ministerstvo vydalo na výstup na Mount Everest," povedal predstaviteľ nepálskeho rezortu cestovného ruchu s tým, že tento počet by sa mohol ešte zvýšiť.

Keďže väčšina horolezcov sa pokúsi zdolať Everest s pomocou nepálskych sprievodcov, v nasledujúcich týždňoch sa na vrchol najvyššej hory vydá viac ako 900 osôb.

Najviac povolení v tejto sezóne dostali horolezci z Číny (96) a Spojených štátov (87). Vysoký počet povolení v tejto sezóne súvisí s tým, že mnohí horolezci nemohli v uplynulých rokoch cestovať do Nepálu pre obmedzenia súvisiace s covidovou pandémiou.

To by mohlo spôsobiť "hustú premávku" a zúžené miesta na ceste na vrchol, ak by sa pre nepriaznivé počasie skrátilo obdobie na jeho dosiahnutie.

V roku 2019 musel dlhý zástup horolezcov čakať pod vrcholom
v Zóne smrti, kde sa telo už nedokáže aklimatizovať a pľúca nevedia získať dostatok kyslíka. Najmenej štyri z 11 úmrtí v tom roku zavinila "preplnená" cesta na vrchol.

Tento rok sa traja nepálski horolezci 12. apríla stratili pod Everestom pri prechode zradným ľadopádom Khumbu. Akciu na ich záchranu úrady odvolali po tom, ako dospeli k záveru, že ich telá nie je možné vytiahnuť z hlbokej trhliny.

V Nepále je osem z desiatich najvyšších vrcholov sveta. Zahraniční horolezci a vysokohorskí turisti sú hlavným zdrojom príjmov tejto himalájskej krajiny.

Miestna vláda za povolenia pre výstup na Everest v tejto sezóne získala celkovo 4,9 milióna dolárov, pričom za každého zahraničného horolezca si účtovala 11.000 dolárov.

(tasr)