Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína stratí dlhodobé prvenstvo. Do konca apríla sa stane najľudnatejšou krajinou India

India do konca apríla predbehne Čínu a s takmer jednou miliardou 430 miliónmi obyvateľov sa stane najľudnatejšou krajinou na svete. V pondelok to oznámila Organizácia Spojených národov, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Do konca tohto mesiaca má populácia Indie dosiahnuť 1.425.775.850 obyvateľov, čím dorovná a následne predbehne populáciu pevninskej Číny," uviedlo Oddelenie OSN pre hospodárske a sociálne záležitosti (DESA).

Populačný fond OSN (UNFPA) minulý týždeň odhadol, že India sa stane najľudnatejšou krajinou na svete približne v polovici tohto roka.

OSN odhaduje počet obyvateľov Zeme na 8 miliárd 45 miliónov, India a Čína tvoria viac než jednu tretinu. Rast obyvateľov v oboch krajinách sa však spomaľuje, predovšetkým v Číne.

Vlani zaznamenala Čína prvýkrát za uplynulých šesť desaťročí pokles populácie. Ide o dejinný zvrat, ktorým sa zrejme začalo dlhé obdobie poklesu čínskej populácie. Podľa prognóz OSN by populácia Číny mala do konca storočia klesnúť na približne jednu miliardu obyvateľov.

Tento trend je spätý s desaťročiami prísnej populačnej politiky jedného dieťaťa. Čínska vláda tento program ukončila v roku 2016.

Populácia Indie má podľa prognóz OSN takmer s určitosťou naďalej rásť. Obe krajiny však budú čeliť rýchlo starnúcemu obyvateľstvu.

India sa navyše musí vysporiadať so zabezpečením elektriny, jedla a bývania pre obyvateľov, pričom mnohé veľké indické mestá zápasia s nedostatkom vody, znečistením ovzdušia a vody.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina EÚ podľa Káčera odkázala, že pred ofenzívou potrebuje najmä muníciu

Hlavnými témami utorňajšieho rokovania Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu bola agresia Ruska proti Ukrajine a implementácia akčného plánu EÚ na zmierňovanie jej dosahov na tretie krajiny. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer po skončení sa ministerských rokovaní, informuje spravodajca TASR.

Diplomati EÚ cez videokonferenciu hovorili s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom, ktorý Úniu vyzval, aby vytrvala vo vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Podľa Káčera sa partneri z EÚ zhodli na potrebe pokračovať vo všestrannej podpore Ukrajiny, osobitne s ohľadom na očakávanú jarnú ofenzívu.

"Máme dohodu o dodávkach munície, ktorú máme na skladoch, a o spoločných nákupoch. Ukrajina potrebuje dostatok ťažkej vojenskej techniky a predovšetkým munície. Politickú dohodu z minulého mesiaca o jej spoločnom nákupe a financovaní musíme čo najrýchlejšie uviesť do praxe," uviedol Káčer. Pripomenul, že Slovensko má kapacity na výrobu 155 mm delostreleckej munície, ktorú potrebujú Ukrajinci.

Káčer spolu so šéfom poľskej diplomacie v Luxemburgu povzbudil ostatné členské krajiny eurobloku, aby po vzore dodaných stíhačiek Mig-29 neváhali ani ony s dodávkami takejto bojovej techniky Kyjevu.

V diskusiách rezonovala i téma povojnovej obnovy Ukrajiny či otázka ďalšieho využitia Európskeho mierového nástroja vrátane jeho zvýšenia.

Káčer uviedol, že počas pracovného obeda so šéfom gruzínskej diplomacie Iliom Darčiašvilim európski diplomati ocenili reformný pokrok eurointegračných snáh Gruzínska a vyjadrili podporu pri plnení a implementácii 12 odporúčaní nevyhnutných na udelenie kandidátskeho štatútu tejto krajine. Ministri zároveň vyjadrili obavy vo veci posledného vývoja v Gruzínsku a odkázali, že sa treba vyvarovať akejkoľvek rétorike a populizmu poškodzujúcich reputáciu krajiny a spochybňujúcich jej európske i euroatlantické hodnotové ukotvenie.

"Gruzínskemu ministrovi som povedal, že aj cesta Slovenska do EÚ bola miestami tŕnistá a že sme pripravení sa podeliť o naše skúsenosti s integračným a transformačným procesom," uviedol Káčer.

Diplomati EÚ sa zhodli na zriadení Partnerskej misie EÚ v Moldavsku v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Jej cieľom je zvýšiť odolnosť bezpečnostného sektora Moldavska vrátane kybernetickej bezpečnosti a boja proti manipulácii a zasahovaniu zahraničných informácií.

Na okraj zasadnutia Rady ministrov Káčer rokoval o spolupráci a koordinácii spoločných aktivít so svojimi partnermi zo Slavkovského formátu (S3), ministrom zahraničných vecí Českej republiky Janom Lipavským a Rakúska Alexandrom Schallenbergom.

(tasr)

Minúta  |  

Podpora Gyimesiho môže viesť k rozbitiu Aliancie, varuje Solymos. Nenávisť vraj nemá miesto

Podporenie kandidatúry Györgya Gyimesiho môže viesť k rozbitiu mimoparlamentnej Aliancie. Vyhlásil to predseda Republikovej rady strany Aliancia László Sólymos z platformy Most-Híd v reakcii na uznesenie Maďarskej konzervatívnej platformy podporiť napriek nesúhlasu platformy Most-Híd Gyimesiho kandidatúru na kandidátnej listine Aliancie. TASR o tom informovala hovorkyňa Aliancie Klára Magdeme.

"Gyimesi a Maďarská konzervatívna platforma strany Aliancia môže rozbiť stranu, ktorá vznikla zjednotením SMK, Mosta-Híd a Spolupatričnosti," uviedol Sólymos.

Poukázal, že v platforme Most-Híd odmietajú "krajne populistickú a nenávistnú politiku a ich predstaviteľov". "A odmietame ich aj teraz, lebo si myslíme, že štvavá politika v Aliancii nemá miesto," dodal.

Sólymos tvrdí, že Gyimesi podnecuje k nenávisti. "Sme presvedčení, že tento štýl politickej práce nemá miesto ani v našej zjednotenej strane, ani v maďarskej politike na Slovensku," poznamenal Sólymos.

Gyimesi ešte minulý týždeň avizoval, že opúšťa OĽANO. Argumentoval rozdielmi názorov v zásadných otázkach a tým, že nechce hnutiu svojimi postojmi škodiť.

(tasr)

Minúta  |  

V Španielsku exhumovali pozostatky muža, ktorý podnietil vznik Francovej diktatúry

Španielske úrady v pondelok exhumovali pozostatky fašistického vodcu Josého Antonia Primu de Riveru, ktorý inšpiroval vznik diktatúry Francisca Franca. TASR informáciu prevzala zo spravodajskej stanice BBC News a agentúry AFP.

Jeho pozostatky v rámci vládnych opatrení proti symbolom fašizmu previezli na madridský cintorín Cementerio de San Isidro.

De Rivera založil hnutie Falanga, za sprisahanie proti republikánskej vláde bol v novembri 1936 popravený. Stal sa tak symbolom a kultovou postavou pre diktatúru generála Franca.

V roku 1959 boli jeho telesné pozostatky prenesené do baziliky v Údolí padlých, 50 kilometrov severozápadne od Madridu. Údolie padlých v roku 1957 postavili na príkaz generála Francisca Franca ako pamätník obetiam španielskej občianskej vojny.

Francove pozostatky odtiaľ odstránili v roku 2019, čo rozhnevalo krajne pravicových aktivistov. Presun pozostatkov De Riveru je súčasťou snahy španielskej ľavicovej vlády zastaviť uctievanie Francovej diktatúry.

Údolie padlých sa postupne mení na pamätník venovaný všetkým obetiam španielskej občianskej vojny, nielen fašistov. Na kopci nad bazilikou stojí 152 metrov vysoký pamätný kríž.

Španielska ľavicová vláda minulý rok schválila zákon o "demokratickej pamäti". Ten má vyriešiť záležitosti spojené s dedičstvom Francovej diktatúry z rokov 1939-1975 a občianskej vojny. Podporuje tiež pátranie po pozostatkoch obetí pochovaných v masových hroboch po celom Španielsku.

Uctiť si obete občianskej vojny a represií frankistickej diktatúry bolo hlavnou prioritou španielskeho premiéra Pedra Sáncheza od jeho nástupu k moci v roku 2018.

(tasr)

Minúta  |  

Veľvyslankyňa USA osobne vyzvala Lavrova na prepustenie zadržiavaných Američanov

Veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová v pondelok osobne požiadala šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, aby Moskva prepustila zadržiavaných amerických občanov Gershkovicha a Whelana. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Vyzývam vás, aby ste okamžite prepustili (bývalého príslušníka americkej námornej pechoty) Paula Whelana a (novinára) Evana Gershkovicha a nechali ich vrátiť sa domov," povedala veľvyslankyňa Lavrovovi na zasadnutí Bezpečnostnej rady (BR) OSN v New Yorku.

Podľa jej slov sú títo väznení Američania využívaní ako "politické vyjednávacie žetóny" a "ľudskí pešiaci". Moskvu tiež vyzvala, aby raz a navždy "zastavila túto barbarskú prax".

"Využívanie ľudí ako pešiakov je stratégiou slabosti. Toto nie sú kroky zodpovednej krajiny. A zatiaľ čo Rusko hrá politické hry, skutoční ľudia trpia," uviedla.

Lavrova vyzvala, aby sa pozrel do očí sestre Paula Whelana, ktorá bola v čase zasadnutia prítomná na pôde OSN, a videl utrpenie, ktoré prežíva. "Chcem, aby ste videli, aké to je, keď Vám chýba brat štyri roky. Aby ste vedeli, že je zavretý v ruskej trestaneckej kolónii, jednoducho preto, že ho chcete využiť na svoje vlastné účely," uzavrela.

Whelan má americký, britský, kanadský aj írsky pas. V ho Rusku zadržali v decembri 2018 a v júni 2020 odsúdili za špionáž na 16 rokov väzenia s vysokým stupňom stráženia. Bývalý príslušník americkej námornej pechoty vinu popiera.

Gershkovich, novinár denníka The Wall Street Journal (WSJ), bol v Rusku zadržaný v marci a čelí obvineniam zo špionáže. Podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) zbieral informácie o jednom z ruských zbrojárskych podnikov. Hrozí mu až 20 rokov väzenia.

Gershkovich je od konca studenej vojny vôbec prvým americkým novinárom, ktorého v Rusku zatkli pre špionáž. Údajné zapojenie do špionážnych aktivít popiera jeho zamestnávateľ, aj americká vláda.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina poprela, že na výročie invázie plánovala útoky hlboko v Rusku

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak odmietol v pondelok správu, podľa ktorej Ukrajina na prvé výročie ruskej invázie plánovala útoky v ruskom vnútrozemí. TASR o tom informuje podľa stanice CNN a denníka Washington Post. Podoľak označil pondelkovú správu Washington Post za "zvláštnu mediálnu senzáciu".

Americký denník s odvolaním sa na uniknuté dokumenty tajných služieb USA uviedol, že riaditeľ ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov dal jednému zo svojich dôstojníkov pokyn "pripraviť sa na hromadné útoky 24. februára... so všetkým čo HUR má".

Údajné vyjadrenie Budanova je v utajenej správe americkej Agentúry pre národnú bezpečnosť (NSA), napísal Washington Post. Doplnil, že 22. februára "CIA rozposlala novú tajnú správu: HUR 'na žiadosť Washingtonu súhlasila s odložením úderov' na Moskvu".

Ukrajinskí predstavitelia podľa denníka zvažovali aj námorný útok v čiernomorskom prístavnom meste Novorossijsk. Išlo by o symbolickú operáciu s cieľom demonštrovať schopnosť Ukrajiny útočiť na nepriateľskom území.

Uniknuté dokumenty nevysvetľujú, kto presne zasiahol a prečo Ukrajinci svoje plány neuskutočnili, dodal Washington Post. Budanov ani predstavitelia USA sa k správe nevyjadrili.

"Mám jednoduchú otázku. Prečo by sme to potrebovali urobiť? Akú úlohu by takáto jednorazová akcia vyriešila? Zmenila by priebeh vojny? Donútila by Rusov utiecť? Ukončila by potrebu zbraní?" napísal Podoľak na Twitteri.

Podľa neho takéto správy majú jediný význam – v západných metropolách potvrdzujú verejnú mienku v tom, že Ukrajina je nerozumná, infantilná a impulzívna krajina a je nebezpečné zveriť jej silné zbrane.

"Ukrajina to vidí inak. K vojne pristupujeme s jasnou logikou: potrebujeme rakety dlhého doletu, aby sme zničili ruskú logistiku na okupovaných územiach, a rôzne typy lietadiel na ochranu oblohy a zničenie ruského opevnenia. To sú hlavné komponenty úspešných protiofenzívnych operácií," dodal Podoľak.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.