Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Guvernér Severnej Dakoty podpísal zákon zakazujúci väčšinu interrupcií. Vyhlásil, že štát je pro-life

Guvernér amerického štátu Severná Dakota v pondelok podpísal zákon, ktorý zakazuje v tomto štáte ležiacom na stredozápade Spojených štátov väčšinu interrupcií. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Republikánsky guvernér Doug Burgum uviedol, že nový zákon "vyjasňuje a prečisťuje existujúci štátny zákon", ktorý vstúpil do platnosti vlani po tom, čo Najvyšší súd USA zrušil federálne právo na prístup k interrupciám. Burgum dodal, že nový zákon potvrdzuje, že Severná Dakota je tzv. pro-life štátom.

Na základe nového zákona, ktorý vstúpil ihneď do platnosti, sú v Severnej Dakote zakázane všetky interrupcie pričom výnimka sa vzťahuje len na veľmi málo prípadov. Patrí medzi ne najmä situácia, keď tehotenstvo ohrozuje život matky.

Žena tiež môže podstúpiť interrupciu, ak otehotnela po znásilnení alebo v dôsledku incestu. Aj tomto prípade však žena môže ísť na zákrok najneskôr v šiestom týždni tehotenstva.

Severná Dakota je podľa AFP riedko osídlený americký štát, v ktorom žije necelých 800 000 ľudí, pričom väčšinu obyvateľstva tvoria konzervatívci.

Ústavné právo na potrat naprieč celými Spojenými štátmi garantoval precedens Najvyššieho súdu z roku 1973 známy ako Roeová verzus Wade, ktorý stanovil federálne právo na ukončenie tehotenstva zhruba do jeho 24. týždňa.

Pätica konzervatívnych členov deväťčlenného súdu v júni 2022 vrátila reguláciu potratov do rúk amerických štátov: 15 štátov americkej Únie už odvtedy interrupciu zakázalo a v ďalších bola prísne obmedzená.

Najvyšší súd USA dočasne ponechal minulý týždeň v platnosti federálne pravidlá týkajúce sa používania potratovej tabletky, ktorá sa v USA používa na vyše polovicu interrupcií. Najvyšší súd tak dočasne zrušil obmedzenia zavedené nižšími súdmi a ponechal si čas na dôkladnejšie zváženie ďalších krokov v tejto kauze.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Cichanovská: Bieloruskí železniční partizáni vykonali 80 sabotáží, aby zastavili Rusov

Exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská v pondelok uviedla, že osudy Ukrajiny a Bieloruska sú prepletené. TASR prevzala správu z agentúry DPA.

"Bez slobodnej Ukrajiny nebude slobodné Bielorusko a bez slobodného Bieloruska nebude ani bezpečná Ukrajina," povedala na podujatí v Berlíne.

Dodala, že je hrdá na to, že po boku Ukrajiny bojujú stovky bieloruských dobrovoľníkov. Podľa jej slov zahynulo pri obrane Ukrajiny najmenej 18 Bielorusov.

Podľa Cichanovskej boje naďalej pokračujú aj v Bielorusku, kde sa k opozičnému hnutiu pridalo mnoho aktivistov. "Len v roku 2022 podnikli bieloruskí železniční partizáni 80 sabotáží, aby zastavili ruské jednotky," povedala.

Títo Bielorusi podľa nej ukázali, že stoja pri Ukrajine a nepodporujú vojnu. "Preto je dôležité rozlišovať medzi režimom (bieloruského prezidenta Alexandra) Lukašenka, ktorý podporuje ruskú genocídnu vojnu, a bieloruským ľudom, ktorý spolu s Ukrajincami vzdoruje impériu vojnových štváčov," zdôraznila.

Líderka bieloruskej opozície je presvedčená, že Ukrajina musí získať všetko, čo potrebuje, aby túto vojnu vyhrala. "Slobodné Bielorusko je jednou zo základných požiadaviek," uviedla.

Cichanovská bola v prezidentských voľbách v roku 2020 hlavnou rivalkou Alexandra Lukašenka, ktorý je pri moci od roku 1994. Za víťaza volieb bol vyhlásený Lukašenko, čo v Bielorusku vyvolalo masové protesty za účasti státisícov ľudí, pretože výsledky považovali za zmanipulované.

Opozícia ani západné štáty Lukašenka ako legitímne zvoleného prezidenta neuznávajú. Krátko po voľbách bola Cichanovská nútená opustiť Bielorusko a momentálne žije v Litve. V marci ju súd v Minsku odsúdil na 15 rokov väzenia za vlastizradu a sprisahanie s cieľom zvrhnúť vládu.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ na vojenskú prehliadku 9. mája nepozve žiadne zahraničné hlavy štátov

Rusko na svoju tradičnú vojenskú prehliadku 9. mája, na deň víťazstva nad nacizmom, nepozve žiadnu zahraničnú hlavu štátu alebo vlády. Stane sa tak v druhom roku vojny Kremľa proti Ukrajine.

"Tento rok neboli učinené žiadne špeciálne pozvania," uviedol v pondelok kremeľský hovorca Dmitrij Peskov, ktorého s odvolaním sa na ruské médiá cituje tlačová agentúra DPA.

Na oslavách 78. výročia víťazstva Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne sa zúčastní len kirgizský prezident Sadyr Žaparov, ktorý bude beztak v Moskve na pracovnej návšteve.

Kremeľ oficiálne zdôvodnil neúčasť zahraničných hláv štátov tým, že tento rok nejde o významné výročie týchto udalostí.

V minulosti na podobné podujatia prichádzali hlavy štátov z rôznych zahraničných krajín. Na ceremónii na Červenom námestí v Moskve pri tejto príležitosti defiluje viac ako 10 000 vojakov a je vystavovaná vojenská technika.

Rusko začalo svoju rozsiahlu vojenskú agresiu na susednej Ukrajine vo februári 2022. Minulý rok v máji sa na moskovskej prehliadke nezúčastnili žiadni zahraniční hostia.

Tohto roku boli oslavy v pohraničných regiónoch a na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym z bezpečnostných dôvodov zväčša zrušené, pripomína DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Predsedníčka českej Snemovne si prevzala ukrajinské štátne vyznamenanie

Predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu (PSP) ČR Markéta Pekarová Adamová si v pondelok prevzala ukrajinské štátne vyznamenanie. Rad kniežaťa Jaroslava Múdreho II. stupňa jej v Prahe odovzdal predseda ukrajinskej Najvyššej rady Ruslan Stefančuk, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Nesmierne si túto poctu vážim. Nie je však len pre mňa. Patrí všetkým našim občanom, ktorí pomáhali a pomáhajú Ukrajine pri obrane proti agresorovi," uviedla po prevzatí vyznamenania predsedníčka PSP ČR.

Ocenenie dostala za mimoriadne osobné zásluhy o posilnenie ukrajinsko-českej spolupráce a podporu Ukrajiny. O jeho udelení rozhodol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Bolo mi cťou odovzdať ocenenie skutočnej priateľke Ukrajiny. Ešte raz ďakujem Česku za všestrannú podporu Ukrajine!" napísal na sociálnej sieti Twitter predseda Najvyššej rady Ukrajiny Ruslan Stefančuk. Rovnaké vyznamenanie odovzdal v nedeľu aj predsedovi českého Senátu Milošovi Vystrčilovi.

Šéfom oboch parlamentných komôr k oceneniu zablahoželal minister zahraničných vecí Jan Lipavský. "V podpore Ukrajiny je Česko lídrom a hodláme v tom vytrvať aj naďalej," uviedol na Twitteri.

Rad kniežaťa Jaroslava Múdreho udeľujú od roku 1995 ukrajinským občanom a cudzím štátnym príslušníkom za vynikajúce služby Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Čína stratí dlhodobé prvenstvo. Do konca apríla sa stane najľudnatejšou krajinou India

India do konca apríla predbehne Čínu a s takmer jednou miliardou 430 miliónmi obyvateľov sa stane najľudnatejšou krajinou na svete. V pondelok to oznámila Organizácia Spojených národov, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Do konca tohto mesiaca má populácia Indie dosiahnuť 1.425.775.850 obyvateľov, čím dorovná a následne predbehne populáciu pevninskej Číny," uviedlo Oddelenie OSN pre hospodárske a sociálne záležitosti (DESA).

Populačný fond OSN (UNFPA) minulý týždeň odhadol, že India sa stane najľudnatejšou krajinou na svete približne v polovici tohto roka.

OSN odhaduje počet obyvateľov Zeme na 8 miliárd 45 miliónov, India a Čína tvoria viac než jednu tretinu. Rast obyvateľov v oboch krajinách sa však spomaľuje, predovšetkým v Číne.

Vlani zaznamenala Čína prvýkrát za uplynulých šesť desaťročí pokles populácie. Ide o dejinný zvrat, ktorým sa zrejme začalo dlhé obdobie poklesu čínskej populácie. Podľa prognóz OSN by populácia Číny mala do konca storočia klesnúť na približne jednu miliardu obyvateľov.

Tento trend je spätý s desaťročiami prísnej populačnej politiky jedného dieťaťa. Čínska vláda tento program ukončila v roku 2016.

Populácia Indie má podľa prognóz OSN takmer s určitosťou naďalej rásť. Obe krajiny však budú čeliť rýchlo starnúcemu obyvateľstvu.

India sa navyše musí vysporiadať so zabezpečením elektriny, jedla a bývania pre obyvateľov, pričom mnohé veľké indické mestá zápasia s nedostatkom vody, znečistením ovzdušia a vody.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina EÚ podľa Káčera odkázala, že pred ofenzívou potrebuje najmä muníciu

Hlavnými témami utorňajšieho rokovania Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu bola agresia Ruska proti Ukrajine a implementácia akčného plánu EÚ na zmierňovanie jej dosahov na tretie krajiny. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer po skončení sa ministerských rokovaní, informuje spravodajca TASR.

Diplomati EÚ cez videokonferenciu hovorili s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom, ktorý Úniu vyzval, aby vytrvala vo vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Podľa Káčera sa partneri z EÚ zhodli na potrebe pokračovať vo všestrannej podpore Ukrajiny, osobitne s ohľadom na očakávanú jarnú ofenzívu.

"Máme dohodu o dodávkach munície, ktorú máme na skladoch, a o spoločných nákupoch. Ukrajina potrebuje dostatok ťažkej vojenskej techniky a predovšetkým munície. Politickú dohodu z minulého mesiaca o jej spoločnom nákupe a financovaní musíme čo najrýchlejšie uviesť do praxe," uviedol Káčer. Pripomenul, že Slovensko má kapacity na výrobu 155 mm delostreleckej munície, ktorú potrebujú Ukrajinci.

Káčer spolu so šéfom poľskej diplomacie v Luxemburgu povzbudil ostatné členské krajiny eurobloku, aby po vzore dodaných stíhačiek Mig-29 neváhali ani ony s dodávkami takejto bojovej techniky Kyjevu.

V diskusiách rezonovala i téma povojnovej obnovy Ukrajiny či otázka ďalšieho využitia Európskeho mierového nástroja vrátane jeho zvýšenia.

Káčer uviedol, že počas pracovného obeda so šéfom gruzínskej diplomacie Iliom Darčiašvilim európski diplomati ocenili reformný pokrok eurointegračných snáh Gruzínska a vyjadrili podporu pri plnení a implementácii 12 odporúčaní nevyhnutných na udelenie kandidátskeho štatútu tejto krajine. Ministri zároveň vyjadrili obavy vo veci posledného vývoja v Gruzínsku a odkázali, že sa treba vyvarovať akejkoľvek rétorike a populizmu poškodzujúcich reputáciu krajiny a spochybňujúcich jej európske i euroatlantické hodnotové ukotvenie.

"Gruzínskemu ministrovi som povedal, že aj cesta Slovenska do EÚ bola miestami tŕnistá a že sme pripravení sa podeliť o naše skúsenosti s integračným a transformačným procesom," uviedol Káčer.

Diplomati EÚ sa zhodli na zriadení Partnerskej misie EÚ v Moldavsku v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Jej cieľom je zvýšiť odolnosť bezpečnostného sektora Moldavska vrátane kybernetickej bezpečnosti a boja proti manipulácii a zasahovaniu zahraničných informácií.

Na okraj zasadnutia Rady ministrov Káčer rokoval o spolupráci a koordinácii spoločných aktivít so svojimi partnermi zo Slavkovského formátu (S3), ministrom zahraničných vecí Českej republiky Janom Lipavským a Rakúska Alexandrom Schallenbergom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.