Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci navrhujú znížiť daňovo-odvodovú záťaž predaja virtuálnych mien

Daňovo-odvodová záťaž v súvislosti s predajom virtuálnych mien by sa mala znížiť, čo by malo zjednodušiť ich používanie v bežnom živote. Vyplýva to z novely zákona o dani z príjmov, ktorú do Národnej rady (NR) SR predložila skupina poslancov SaS, OĽANO a nezaradených.

"Návrh si kladie za cieľ i významným spôsobom uľahčiť investovanie a sporenie bežným občanom, a to aj v rámci dlhodobého investičného sporenia, či pripravovaného celoeurópskeho dôchodkového sporenia, keďže súčasné zdaňovanie príjmov z cenných papierov je vo významnom rozpore s cieľom podporovať dobrovoľné formy sporenia na dôchodok," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe.

Daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny by sa malo znížiť na základe tzv. časového testu. Pri jej predaji po uplynutí jedného roka od nadobudnutia sa navrhuje príjem zdaňovať zníženou 7-percentnou sadzbou dane. V prípade predaja virtuálnej meny do jedného roka sa príjmy zahrnú do základu dane spolu s ostatnými príjmami. Obdobná úprava sa má vzťahovať aj na príjmy z predaja kapitálového majetku plynúce od subjektov kolektívneho investovania.

"Účelom zmeny zákona o zdravotnom poistení je oslobodiť fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov na zdravotné poistenie z príjmu z predaja virtuálnej meny, ak virtuálna mena nebola súčasťou ich obchodného majetku, a to bez ohľadu na tzv. časový test," navrhli ďalej predkladatelia.

Novelou zákona o cenných papieroch by sa zase mala zdvojnásobiť maximálna výška prostriedkov, ktorú možno v rámci dlhodobého investičného sporenia investovať za jeden kalendárny rok. Suma sa má zvýšiť z doterajších 3-tisíc eur na 6-tisíc eur.

Prostredníctvom novely zákona o kolektívnom investovaní sa má rozšíriť okruh investorov, ktorí môžu investovať do alternatívnych investičných fondov a zvýšiť podiel majetku, ktorý môžu mať takéto fondy od kvalifikovaných investorov, z doterajších 20 percent na 40 percent. "Uvedenými zmenami dôjde k zvýšeniu počtu kvalifikovaných investorov, ktorých môže alternatívny investičný fond prijať medzi investorov," dodali predkladatelia.

(tasr)

Minúta  |  

Spoločnosť Punch Precision Detva ukončila výrobu, o prácu prišlo vyše 100 ľudí

Spoločnosť Punch Precision Detva ukončila pod Poľanou výrobu a prepustila všetkých svojich zamestnancov. TASR to potvrdil Gejza Poša z Punch Campus s tým, že na stredné Slovensko by však chceli priviesť náhradného zahraničného investora.

Ako ďalej povedal, výroba v detvianskej hale sa skončila tento rok koncom februára. "V marci mal každý kolega ukončenie pracovného pomeru. Vo väčšine prípadov dostali ľudia, ktorí mali nárok, dvojmesačné odstupné," priblížil. Doplnil, že to bolo približne 120 ľudí. "Na celý tento projekt boli od začiatku do konca rôzne negatívne vplyvy a výroba tak bola odsúdená na zánik," vysvetlil.

Informoval tiež o tom, že do priemyselného parku v centre Detvy by chceli umiestniť strojársku výrobu nemeckej spoločnosti, ktorá už v súčasnosti sídli aj na západnom Slovenskom. Bližšie sa však vyjadrovať nechcel. "Rokujeme a je to v pokročilom štádiu. Zaoberajú sa výrobnými linkami, sú tu už približne 15 rokov," spomenul. Konštatoval, že v súčasnosti sa im však nedarí prijímať ďalší odborný personál do výroby. "Hľadajú tak iné slovenské lokality, kde sú pracovníci. Na západnom Slovensku továreň nezatvoria, v Detve by mohla byť ich ďalšia divízia," zdôraznil.

Ak by sa nemeckej spoločnosti podarilo prísť do výrobnej haly pod Poľanou, na začiatku by potrebovala ľudí pre tri hlavné pracovné pozície. Sú to montéri, elektrikári a pracovníci do skladu. Na konci tretej fázy by spoločnosť chcela zamestnať do 500 ľudí. "Výroba neprodukuje hluk, ani emisie a je v jednej zmene," podotkol Poša. "Môžem potvrdiť, že nemecký investor, ktorý už na Slovensku pôsobí, prejavil záujem o vstup do priemyselného parku. Pre mesto Detva je otázny rozsah investície, ktorý bude predmetom ďalších rokovaní," uviedol pre TASR primátor mesta Branislav Baran.

Punch Precision Detva bola dcérskou firmou belgickej spoločnosti Punch Corporation NV. Dodávala hliníkové výkovky a podvozkové komponenty. V Detve sídlila od roku 2019.

(tasr)

Minúta  |  

Guvernér Severnej Dakoty podpísal zákon zakazujúci väčšinu interrupcií. Vyhlásil, že štát je pro-life

Guvernér amerického štátu Severná Dakota v pondelok podpísal zákon, ktorý zakazuje v tomto štáte ležiacom na stredozápade Spojených štátov väčšinu interrupcií. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Republikánsky guvernér Doug Burgum uviedol, že nový zákon "vyjasňuje a prečisťuje existujúci štátny zákon", ktorý vstúpil do platnosti vlani po tom, čo Najvyšší súd USA zrušil federálne právo na prístup k interrupciám. Burgum dodal, že nový zákon potvrdzuje, že Severná Dakota je tzv. pro-life štátom.

Na základe nového zákona, ktorý vstúpil ihneď do platnosti, sú v Severnej Dakote zakázane všetky interrupcie pričom výnimka sa vzťahuje len na veľmi málo prípadov. Patrí medzi ne najmä situácia, keď tehotenstvo ohrozuje život matky.

Žena tiež môže podstúpiť interrupciu, ak otehotnela po znásilnení alebo v dôsledku incestu. Aj tomto prípade však žena môže ísť na zákrok najneskôr v šiestom týždni tehotenstva.

Severná Dakota je podľa AFP riedko osídlený americký štát, v ktorom žije necelých 800 000 ľudí, pričom väčšinu obyvateľstva tvoria konzervatívci.

Ústavné právo na potrat naprieč celými Spojenými štátmi garantoval precedens Najvyššieho súdu z roku 1973 známy ako Roeová verzus Wade, ktorý stanovil federálne právo na ukončenie tehotenstva zhruba do jeho 24. týždňa.

Pätica konzervatívnych členov deväťčlenného súdu v júni 2022 vrátila reguláciu potratov do rúk amerických štátov: 15 štátov americkej Únie už odvtedy interrupciu zakázalo a v ďalších bola prísne obmedzená.

Najvyšší súd USA dočasne ponechal minulý týždeň v platnosti federálne pravidlá týkajúce sa používania potratovej tabletky, ktorá sa v USA používa na vyše polovicu interrupcií. Najvyšší súd tak dočasne zrušil obmedzenia zavedené nižšími súdmi a ponechal si čas na dôkladnejšie zváženie ďalších krokov v tejto kauze.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Cichanovská: Bieloruskí železniční partizáni vykonali 80 sabotáží, aby zastavili Rusov

Exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská v pondelok uviedla, že osudy Ukrajiny a Bieloruska sú prepletené. TASR prevzala správu z agentúry DPA.

"Bez slobodnej Ukrajiny nebude slobodné Bielorusko a bez slobodného Bieloruska nebude ani bezpečná Ukrajina," povedala na podujatí v Berlíne.

Dodala, že je hrdá na to, že po boku Ukrajiny bojujú stovky bieloruských dobrovoľníkov. Podľa jej slov zahynulo pri obrane Ukrajiny najmenej 18 Bielorusov.

Podľa Cichanovskej boje naďalej pokračujú aj v Bielorusku, kde sa k opozičnému hnutiu pridalo mnoho aktivistov. "Len v roku 2022 podnikli bieloruskí železniční partizáni 80 sabotáží, aby zastavili ruské jednotky," povedala.

Títo Bielorusi podľa nej ukázali, že stoja pri Ukrajine a nepodporujú vojnu. "Preto je dôležité rozlišovať medzi režimom (bieloruského prezidenta Alexandra) Lukašenka, ktorý podporuje ruskú genocídnu vojnu, a bieloruským ľudom, ktorý spolu s Ukrajincami vzdoruje impériu vojnových štváčov," zdôraznila.

Líderka bieloruskej opozície je presvedčená, že Ukrajina musí získať všetko, čo potrebuje, aby túto vojnu vyhrala. "Slobodné Bielorusko je jednou zo základných požiadaviek," uviedla.

Cichanovská bola v prezidentských voľbách v roku 2020 hlavnou rivalkou Alexandra Lukašenka, ktorý je pri moci od roku 1994. Za víťaza volieb bol vyhlásený Lukašenko, čo v Bielorusku vyvolalo masové protesty za účasti státisícov ľudí, pretože výsledky považovali za zmanipulované.

Opozícia ani západné štáty Lukašenka ako legitímne zvoleného prezidenta neuznávajú. Krátko po voľbách bola Cichanovská nútená opustiť Bielorusko a momentálne žije v Litve. V marci ju súd v Minsku odsúdil na 15 rokov väzenia za vlastizradu a sprisahanie s cieľom zvrhnúť vládu.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ na vojenskú prehliadku 9. mája nepozve žiadne zahraničné hlavy štátov

Rusko na svoju tradičnú vojenskú prehliadku 9. mája, na deň víťazstva nad nacizmom, nepozve žiadnu zahraničnú hlavu štátu alebo vlády. Stane sa tak v druhom roku vojny Kremľa proti Ukrajine.

"Tento rok neboli učinené žiadne špeciálne pozvania," uviedol v pondelok kremeľský hovorca Dmitrij Peskov, ktorého s odvolaním sa na ruské médiá cituje tlačová agentúra DPA.

Na oslavách 78. výročia víťazstva Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne sa zúčastní len kirgizský prezident Sadyr Žaparov, ktorý bude beztak v Moskve na pracovnej návšteve.

Kremeľ oficiálne zdôvodnil neúčasť zahraničných hláv štátov tým, že tento rok nejde o významné výročie týchto udalostí.

V minulosti na podobné podujatia prichádzali hlavy štátov z rôznych zahraničných krajín. Na ceremónii na Červenom námestí v Moskve pri tejto príležitosti defiluje viac ako 10 000 vojakov a je vystavovaná vojenská technika.

Rusko začalo svoju rozsiahlu vojenskú agresiu na susednej Ukrajine vo februári 2022. Minulý rok v máji sa na moskovskej prehliadke nezúčastnili žiadni zahraniční hostia.

Tohto roku boli oslavy v pohraničných regiónoch a na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym z bezpečnostných dôvodov zväčša zrušené, pripomína DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Predsedníčka českej Snemovne si prevzala ukrajinské štátne vyznamenanie

Predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu (PSP) ČR Markéta Pekarová Adamová si v pondelok prevzala ukrajinské štátne vyznamenanie. Rad kniežaťa Jaroslava Múdreho II. stupňa jej v Prahe odovzdal predseda ukrajinskej Najvyššej rady Ruslan Stefančuk, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Nesmierne si túto poctu vážim. Nie je však len pre mňa. Patrí všetkým našim občanom, ktorí pomáhali a pomáhajú Ukrajine pri obrane proti agresorovi," uviedla po prevzatí vyznamenania predsedníčka PSP ČR.

Ocenenie dostala za mimoriadne osobné zásluhy o posilnenie ukrajinsko-českej spolupráce a podporu Ukrajiny. O jeho udelení rozhodol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Bolo mi cťou odovzdať ocenenie skutočnej priateľke Ukrajiny. Ešte raz ďakujem Česku za všestrannú podporu Ukrajine!" napísal na sociálnej sieti Twitter predseda Najvyššej rady Ukrajiny Ruslan Stefančuk. Rovnaké vyznamenanie odovzdal v nedeľu aj predsedovi českého Senátu Milošovi Vystrčilovi.

Šéfom oboch parlamentných komôr k oceneniu zablahoželal minister zahraničných vecí Jan Lipavský. "V podpore Ukrajiny je Česko lídrom a hodláme v tom vytrvať aj naďalej," uviedol na Twitteri.

Rad kniežaťa Jaroslava Múdreho udeľujú od roku 1995 ukrajinským občanom a cudzím štátnym príslušníkom za vynikajúce služby Ukrajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.