Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mikas: Základné očkovanie proti osýpkam kleslo pod hranicu kolektívnej imunity

Celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) klesla pod hranicu 95 percent. Nedosahuje úroveň zabezpečujúcu kolektívnu imunitu na celonárodnej úrovni. TASR o tom informoval hlavný hygienik SR Ján Mikas.

„Ako vyplýva z výsledkov administratívnej kontroly očkovania v ambulanciách pediatrov k 31. augustu 2022, ktorú vykonávajú regionálne úrady verejného zdravotníctva každý rok, kolektívna imunita dosiahla na celoštátnej úrovni 94,7 percenta," spresnil.

Osýpky sú podľa Mikasa závažné a rýchlo sa šíriace ochorenie, ktoré ohrozuje napríklad deti, ktoré nemôžu byť pre iné zdravotné dôvody očkované alebo ešte nedosiahli vek potrebný na očkovanie. „Chránime ich preto práve kolektívnou imunitou, ktorá znižuje riziko, že sa s vírusom osýpok stretnú a s veľkou pravdepodobnosťou nakazia, keďže ide o vysoko nákazlivé ochorenie," povedal.

Úroveň zaočkovanosti nad hranicou 95 percent pri povinnom očkovaní podľa neho tiež výrazne zabraňuje tomu, aby medzi ľuďmi cirkulovali pôvodcovia ochorení, ktoré môžu spôsobiť závažné zdravotné následky. „Ak sa osýpky zavlečú do nezaočkovanej komunity (neočkované a neúplne očkované osoby), hrozí riziko vzniku lokálnych ohnísk nákazy, ktoré môžu prerásť až do epidémií, ktorým sa dá očkovaním predísť," upozornil.

(tasr)

Minúta  |  

Pavla Vorobjova z kauzy Očistec podmienečne prepustia na slobodu

Expolicajta Pavla Vorobjova, odsúdeného v kauze Očistec na dvojročné väzenie, v utorok podmienečne prepustia na slobodu. Rozhodol o tom na neverejnom zasadnutí senát Krajského súdu v Trenčíne, ktorý zamietol sťažnosť prokurátora a potvrdil tak rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne.

"Senát Krajského súdu v Trenčíne zamietol ako nedôvodnú sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, ktorým súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí 8. marca rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody," uviedol hovorca súdov v Trenčianskom kraji Roman Tarabus.

Rozhodnutie tak podľa neho nadobudlo právoplatnosť a odsúdený bude v utorok prepustený z väznice na slobodu, pričom mu začne plynúť trojročná skúšobná lehota a počas jeden rok trvajúceho probačného dohľadu bude povinný zamestnať sa, zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

"Krajský súd zhodne s rozhodnutím okresného súdu dospel k záveru, že odsúdený splnil všetky tri podmienky, ktoré vyžaduje zákon, aby mohol byť podmienečne prepustený na slobodu," ozrejmil ďalej Tarabus.

Keďže návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného podľa neho podal riaditeľ väznice, prvou podmienkou bolo, aby mal Vorobjov vykonanú polovicu uloženého trestu odňatia slobody. "Na podklade hodnotenia odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody súd konštatoval splnenie druhej podmienky, že odsúdený svojim správaním a plnením svojich povinností preukázal polepšenie," doplnil.

Po vyhodnotení všetkých podstatných skutočností, týkajúcich sa odsúdeného, súd tiež dospel k záveru, že je splnená aj tretia podmienka a od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. "Súd konštatoval aj to, že práve výkon trestu viedol k tomu, že došlo k osobnostnej zmene odsúdeného, a teda došlo aj k odstráneniu príčiny, ktorá v jeho prípade viedla k páchaniu trestnej činnosti," dodal Tarabus.

Špecializovaný trestný súd (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica odsúdil vlani Vorobjova na dvojročný trest odňatia slobody vo väzení s minimálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia majetku. ŠTS schválil dohodu o vine a treste. Vorobjov priznal vinu, čo bolo predpokladom na schválenie dohody o vine a treste, ako aj vzdanie sa práva na verejný proces a možnosti podať odvolanie.
Obvinený bol celkovo z deviatich skutkov - činnosti pre zločineckú skupinu a s tým spojených trestných činov prijímania úplatku a zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Jeho meno sa spája s tzv. lustráciami novinárov. V minulosti pôsobil ako šéf finančnej spravodajskej jednotky Národnej kriminálnej agentúry.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár nezaradí na schôdzu Matovičov návrh na zníženie platov poslancov

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) nezaradí do programu májovej schôdze návrh lídra OĽANO Igora Matoviča na zníženie platov poslancov NR SR a prezidentky Zuzany Čaputovej. Uviedol to pre TASR s tým, že nemôže porušiť zákon.

"Chápem, prečo to Igor Matovič robí, chápem aj ten dôvod, že má aj pravdu, ale nemôžem to urobiť, nemôžem porušovať zákon," povedal Kollár pre TASR s tým, že žiadna výnimka neexistuje.

Matovič v pondelok (24. 4.) informoval o extrémnom zvýšení platov poslancov i prezidentky v roku 2023. Chce preto na májovú schôdzu zaradiť návrh, ktorým by sa v druhom polroku znížili platy tak, aby boli v rovnakej sume ako v roku 2022. Vyzval poslancov a prezidentku, aby verejne podporili zmrazenie platov.

Poslanci by mali podľa neho umožniť zaradiť návrh na rokovanie najbližšej schôdze, ktorá sa začína 2. mája. Návrhy sa do parlamentu musia predkladať aspoň 15 dní pred začiatkom schôdze, zároveň platí, že návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. Matovič už predkladal zákon o znížení platov poslancov, parlament ho v marci odmietol.

Prezidentka nechcela reagovať na návrh lídra OĽANO. Jej hovorca Martin Strižinec odkázal, že už v septembri 2022 požiadala premiéra Eduarda Hegera, aby pri príprave rozpočtu zvážil zníženie jej platu.

(tasr)

Minúta  |  

Sociálna poisťovňa od júla zvýši sumy minimálneho dôchodku, poberať ho bude viac dôchodcov

Sociálna poisťovňa od júla tohto roka zvýši sumy minimálneho dôchodku, po novom ho bude poberať viac dôchodcov. Výška minimálneho dôchodku sa nadviaže na sumu životného minima platnú od 1. júla tohto roka. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej sa s účinnosťou od 1. júla tohto roka menia sumy minimálneho dôchodku a mení sa aj spôsob určenia jeho sumy.

O prepočet dôchodkov ju netreba žiadať, urobí sa tak automaticky. Dôchodcovia, ktorých sa zmena týka, dostanú zo Sociálnej poisťovne rozhodnutia o zvýšení penzie koncom júna a v júli. V tlačovej správe o tom informoval hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. O nových sumách minimálneho dôchodku bude Sociálna poisťovňa podľa neho včas informovať.

Sumy minimálneho dôchodku sa nemenili od roku 2020. Vzhľadom na nárast inflácie sa výšky minimálnej penzie od júla "rozmrazia". Zároveň sa sumy minimálneho dôchodku opätovne nadviažu na sumu životného minima. Základná suma minimálneho dôchodku za 30 rokov dôchodkového poistenia sa od 1. júla tohto roka stanovuje na 136 percent sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Suma minimálnej penzie sa bude zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o dva percentuálne body, od 40 rokov o tri percentuálne body, od 50 rokov o päť percentuálnych bodov a od 60 rokov poistenia o sedem percentuálnych bodov zo sumy životného minima.

Zmenou určenia sumy minimálneho dôchodku sa rozšíri okruh poberateľov dôchodku, ktorým vznikne nárok na minimálny dôchodok. Nárok na minimálnu penziu vznikne aj tým dôchodcom, ktorí v súčasnosti túto dávku nepoberajú, lebo suma ich dôchodku je vyššia. Ak od 1. júla 2023 bude suma ich dôchodku nižšia ako nové sumy minimálneho dôchodku, vznikne im nárok na minimálny dôchodok a dôchodok im Sociálna poisťovňa začne vyplácať vo zvýšenej sume minimálneho dôchodku.

(sita)

Minúta  |  

Rezort práce nesúhlasí s návrhom SaS priznávať absolventkám stredných a vysokých škôl materskú dávku

Ministerstvo práce a sociálnych vecí nesúhlasí s návrhom poslancov z klubu SaS, aby mali absolventky stredných a vysokých škôl nárok na materskú dávku zo Sociálnej poisťovne. Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia, ktoré je podmienkou pre priznanie materskej dávky, by sa absolventkám započítavalo aj obdobie štúdia na strednej škole alebo vysokej škole, ak žena toto štúdium úspešne ukončila. Návrh novely zákona o sociálnom poistení s týmto opatrením parlament koncom marca posunul do druhého čítania.

Ak by parlament návrh schválil, aj za jeden deň nemocenského poistenia, za ktorý je zaplatené poistné, by vznikol nárok na materskú dávku. To by bolo podľa ministerstva práce v rozpore s účelom minimálneho obdobia poistenia, ktoré vychádza z poistného princípu. „S prihliadnutím na tento poistný princíp, obdobie štúdia by bolo systémové započítať iba v prípade, ak by počas štúdia bol štát platiteľom poistného na nemocenské poistenie," upozorňuje rezort. Študentka, ktorá bude zamestnancom menej ako 90 dní a ktorej nastane sociálna udalosť krytá materskou dávkou, by mala určenú dávku z minimálneho vymeriavacieho základu, teda by poberala nízku materskú dávku.

Do obdobia 270 dní sa má započítať len obdobie štúdia na strednej škole alebo vysokej škole, ak poistenkyňa získala týmto štúdiom príslušný stupeň vzdelania. „Nárok na materské tak nevznikne študentkám vysokých škôl, ktoré porodia v treťom ročníku a ktoré počas štúdia pracovali, avšak nezískali potrebné obdobie nemocenského poistenia v trvaní 270 dní v posledných dvoch rokoch," upozorňuje rezort práce. Týmto študentkám by sa obdobie štúdia na vysokej škole nezapočítalo, nakoľko ním nezískali príslušný stupeň vzdelania.

„Cieľom návrhu je rozšírenie okruhu poistenkýň, ktoré majú nárok na materské s dôrazom na tehotné ženy a matky tesne po ukončení štúdia. Tento krok môže slúžiť ako motivácia najmä mladých žien k materstvu po úspešnom skončení strednej alebo vysokej školy," tvrdia liberáli. Týmto opatrením sa podľa nich zlepšia možnosti žien na skĺbenie rodičovstva a pracovného života, obzvlášť pre skupinu vysokoškolsky vzdelaných žien, ktoré vzhľadom na nemožnosť poberať materskú dávku po ukončení štúdia nemajú vytvorené priaznivé podmienky na materstvo. „Pri tvorbe tohto legislatívneho návrhu vychádzame z praxe, ktorá sa osvedčila v Česku, kde táto právna úprava už platí a okrem iných faktorov spôsobuje odlev slovenských študentiek na české vysoké školy, čím naše hospodárstvo výrazne stráca," dodali poslanci za SaS.

Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má v súčasnosti nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

(sita)

Minúta  |  

Na Slovensku v prvom štvrťroku zomrelo 14-tisíc ľudí, úmrtnosť klesla o 16,7 percenta

Úmrtnosť na Slovensku v 1. štvrťroku medziročne klesla o 17 percent a bola nižšia ako v období pred pandémiou. Uvádza to v tlačovej správe hovorkyňa Štatistického úradu (ŠÚ) SR Vladimíra Orgoňová, podľa ktorej sa najvýraznejšia podúmrtnosť oproti obdobiu pred pandémiou prejavila v skupine ľudí v produktívnom veku. Z regionálneho hľadiska najvýraznejšia podúmrtnosť bola v Nitrianskom a Žilinskom kraji. Jedinou skupinou obyvateľstva, v ktorej počet zomretých stále prevyšoval hodnoty pred pandémiou, boli mladší seniori vo veku do 75 rokov.

Celková úmrtnosť na Slovensku sa v 1. štvrťroku dostala po dvoch rokoch pod hodnotu dlhodobého priemeru pred pandémiu. V súhrne za prvé tri mesiace tohto roka zomrelo na Slovensku 14-tisíc ľudí, čo je medziročne o 2,8 tisíca menej osôb (o 16,7 percenta menej). Súčasne to bolo o 6,4 percenta menej zomretých ako hodnoty päťročného priemeru rokov 2015 – 2019 pred nástupom pandémie. Doznievanie pandémie COVID-19 sa prejavilo aj na znížení hrubej miery úmrtnosti v prvom štvrťroku tohto roka. Počet zomretých prepočítaný na 100-tisíc obyvateľov klesol na 1 032 úmrtí, pričom v rovnakom období vlaňajška predstavoval hodnotu 1 238 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov a v priemere za rovnaké obdobie posledných päť rokoch pred pandémiou bol na úrovni 1 099 úmrtí.

Počet zomretých za prvé tri mesiace tohto roka klesol vo všetkých krajoch Slovenska, bol nižší aj v porovnaní s priemerom pred pandémiou. Situácia sa medziročne najvýraznejšie zlepšila v Trenčianskom a Žilinskom kraji. Najvyššiu podúmrtnosť v porovnaní s rovnakým obdobím nepoznačeným pandémiou mali Žilinský (9,4 percenta) a Nitriansky kraj (9,3 percenta).

Po zohľadnení veľkosti krajov z hľadiska počtu obyvateľov, hrubá miera úmrtnosti bola najnižšia v Bratislavskom, Prešovskom a Žilinskom kraji s počtom menej ako 1 000 zomretých na 100-tisíc obyvateľov. Najhoršia situácia bola v Banskobystrickom kraji, kde miera úmrtnosti v 1. štvrťroku predstavovala 1 215 zomretých na 100-tisíc obyvateľov. Najväčšiu skupinu zomretých tvorili seniori vo veku 65 a viac rokov, predstavovali takmer 80 percent všetkých úmrtí. Ich počet bol o necelé jedno percento nižší ako päťročný priemer pred pandémiou a o 16 percent nižší ako vlani. Kým starší seniori nad 75 rokov zaznamenali podobný trend ako celá seniorská populácia, v skupine mladších seniorov (od 65 do 74 rokov) bola stále ešte zaznamená nadúmrtnosť. V tejto vekovej skupine počet zomretých stále o 7 percent prevyšoval predpandemický priemer. „Výrazne najhoršie parametre úmrtnosti sa prejavovali v kategórii mladších seniorov počas celého obdobia pandémie. Počty zomretých mladších seniorov v mesiacoch vrcholnej úmrtnosti prevyšovali priemerné hodnoty viac ako dvojnásobne,“ uviedla riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu SR Zuzana Podmanická.

Aktuálna úmrtnosť v skupine ľudí v produktívnom veku (15 až 64 rokov) sa znížila ešte výraznejšie. Medziročne počet zomretých klesol o pätinu a oproti päťročnému priemeru dokonca až o 24 percent. V tejto vekovej kategórii zomrelo za prvé tri mesiace tohto roka 2,8 tisíca osôb. Na následky infekcie COVID-19 zomrelo za prvé tri mesiace tohto roka 230 osôb, čo je takmer osemkrát menej ako v rovnakom období v roku 2022. Tento pokles najvýraznejšie ovplyvnil medziročnú, takmer 17 percentnú podúmrtnosť. V porovnaní s najkritickejším obdobím pandémie, teda s 1. štvrťrokom 2021, keď zomrelo na ochorenie COVID-19 najviac osôb, ich bolo 41-násobne menej. S necelým dvojpercentným podielom na všetkých úmrtiach sa COVID-19 zaradil medzi príčiny, ktoré dlhodobo len nepatrne ovplyvňujú úmrtnosť. Posunul sa na 8. priečku spomedzi 22 skupín ochorení. Najvyšší podiel zomretých na infekciu predstavovali ľudia vo vekovej skupine starších seniorov (75 a viacroční), tvorili viac než polovicu (56 percent) covidových úmrtí.

Choroby obehového systému, čo je najčastejšia príčina úmrtí v SR, tvorili 47 percent úmrtí (6,6 tisíca osôb). Ich počet medziročne klesol takmer o 8 percent a oproti priemeru pred pandémiou o 9 percent. Druhou najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku sú nádorové ochorenia, ktoré tvorili 23-percentný podiel na všetkých úmrtiach. Ich počet sa počas prvých troch mesiacov tohto roka v porovnaní s priemerom pred pandémiou znížil o viac ako 9 percent. Celkovo za prvé tri mesiace zomrelo na nádory 3 205 ľudí, z toho až tri štvrtiny boli seniori nad 65 rokov veku. V porovnaní s 5-ročným priemerom nepoznačeným pandémiou COVID-19, úmrtia na nádory významne poklesli práve u ľudí v produktívnom veku. Treťou najčastejšou príčinou smrti za prvé tri mesiace tohto roka boli choroby dýchacej sústavy s takmer 10-percentným podielom na všetkých úmrtiach. Aj táto príčina úmrtí významne ovplyvnila medziročný pokles úmrtnosti, bolo ich až o štvrtinu menej ako vlani. V porovnaní s priemerom za rovnaké obdobie pred pandémiou sa ich počet zvýšil o 4 percentá. Ďalšou najčastejšou príčinou úmrtí sú choroby tráviacej sústavy (5 percentný podiel na všetkých úmrtiach) a prvú päťku uzatvárajú vonkajšie príčiny úmrtí (4 percentá).

(sita, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.