Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Obavy o nezávislosť tlače má viac ako 60 percent respondentov

Obavy o nezávislosť tlače má na Slovensku viac ako 60 percent respondentov prieskumu, v uplynulom roku tento názor vyjadrila menej ako polovica, teda 49 percent opýtaných. Spomedzi krajín V4 ide o najvyšší nárast. O nezávislosť tlače sa najviac obávajú voliči strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (Kotlebovci-ĽSNS) - až 84 percent. Vyplýva to z prieskumu Media Freedom Poli agentúry Median, ktorý sa vykonal na reprezentatívnej vzorke 1 004 respondentov.

Druhú najvyššiu mieru obáv v prieskume vyjadrili voliči strany Smer - sociálna demokracia - 68 percent, nasledujú voliči hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti - 67 percent, Sme rodina - 58 percent a voliči PS/Spolu (koalícia politických strán pre parlamentné voľby 2020) - 56 percent.

Najvyššie obavy o nezávislosť tlače majú čitatelia denníka Pravda - 72 percent, nasleduje Nový Čas - 65 percent, RTVS - 63 percent, TV JOJ - 60 percent a denník SME - 58 percent. Z prieskumu zároveň vyplýva, že respondenti majú najväčšiu obavu z ovplyvňovania médií vlastníkmi či obchodnými záujmami. Taktiež majú obavu z vládneho vplyvu. V rámci V4 je na Slovensku druhá najnižšia podpora blokovania online obsahu z bezpečnostných dôvodov. Štát "vypol" viaceré dezinformačné stránky šíriace ruskú propagandu po vypuknutí vojny na Ukrajine. Menej podpory má tento krok iba v Maďarsku.

Výsledky prieskumu ďalej ukázali, že len 15 percent opýtaných si myslí, že vlastníci majú právo ovplyvňovať redakčnú nezávislosť médií, minulý rok tento názor tvrdila pätina opýtaných. Zároveň sa znížil aj pomer ľudí, ktorí si myslia, že redakcie by mali fungovať bez akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu - 64 percent, v roku 2022 s tým nesúhlasilo 68 percent respondentov. Účastníci prieskumu viac ako minulý rok požadujú, aby štát posilnil mediálnu legislatívu, médiám poskytol finančnú pomoc a posilnila sa aj podpora pre európske sankcie na vlády, ktoré zasahujú do slobody médií.

Zároveň si 40 percent respondentov prieskumu myslí, že médiá ponúkajú širokú paletu politických názorov, 64 percent si myslí, že má na výber z dostatočného počtu médií a 42 percent respondentov považuje počet zdrojov informujúcich o regiónoch za dostačujúci.

(sita)

Minúta  |  

Ľudské práva LGBTI ľudí na Slovensku sú ohrozené, tvrdí v liste komisárka Rady Európy

Komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová vyjadrila sklamanie nad tým, že po šiestich mesiacoch od teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave, kde mladý páchateľ zastrelil dvoch ľudí z LGBTI+ komunity, nenastal na Slovensku žiaden pokrok v ľudských právach týchto ľudí. Urobila tak prostredníctvom listu, ktorý adresovala poslancom Národnej rady SR s tým, že ľudské práva LGBTI ľudí sú ohrozené. V tlačovej správe o tom informovalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP).

Komisárka list adresovala predsedovi NR SR Borisovi Kollárovi, šéfovi ústavnoprávneho výboru Milanovi Vetrákovi a šéfovi výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj Jozefovi Lukáčovi.

"Útok na bar Tepláreň v Bratislave spred viac ako pol roka mal spustiť proces, ktorý by reagoval na dlhodobé obavy spôsobené neznášanlivosťou voči LGBTI ľuďom," píše v liste komisárka. Podľa nej sa tak nedeje a práva LGBTI ľudí na Slovensku sa zdajú byť ešte viac ohrozené.

Komisárka vyjadrila znepokojenie z toho, že sa opakovane predkladajú retrogresívne legislatívne návrhy, vrátane predloženej novely zákona o rodnom čísle. "Obávam sa, že poslanci Národnej rady naďalej predkladajú návrhy legislatívy, ktoré povedú k zhoršeniu rešpektovania ľudských práv," uviedla.

Mijatovičová súčasne vyzvala poslancov, aby tento legislatívny návrh neprijali, pretože jeho prijatím by sa SR dostala do rozporu s jej záväzkami podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti vyjadrila znepokojenie z toho, že nedávne usmernenie ministerstva zdravotníctva na ukončenie praxe vyžadujúcej sterilizáciu ako podmienku zákonného uznania pohlavia môže byť zrušené. Spresnila, že návrat k praktikám, ktoré "hlboko ovplyvňujú telesnú integritu, dôstojnosť a právo na súkromie a rodinu", nebude v súlade s medzinárodnými záväzkami.

SNSĽP v marci 2023 rovnako upozorňovalo, že daná novela zákona o rodnom čísle porušuje právo na ochranu súkromného života transrodových ľudí. „Pripájame sa preto k výzve komisárky na zabezpečenie toho, aby podmienky pre právnu tranzíciu boli v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi a medicínskymi štandardmi, vrátane toho, aby právna tranzícia nebola podmienená sterilizáciou v rozpore s právom na ochranu súkromného života a právom na zdravie," vyhlásilo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.

Zdôraznila tiež nedostatky v právnom rámci, ktorý by párom rovnakého pohlavia umožňoval primerané uznanie a ochranu ich vzťahu. Vyzvala na posilnenie právnych predpisov o trestných činoch z nenávisti, na podporu občianskej spoločnosti a na komplexný boj proti netolerancii a diskriminácii.

Mijatovičová takisto vyzvala slovenských poslancov, aby sa zdržali presadzovania naratívov, ktoré nesprávne charakterizujú boj za rovnosť LGBTI ľudí ako "rodovú ideológiu" alebo "ideológiu LGBTI". Parlament podľa nej nemôže byť priestorom na šírenie nenávistných prejavov.

"Poslanci ako zákonodarcovia a volení zástupcovia sú kľúčovými garantmi ľudských práv a mali by podporovať dodržiavanie záväzkov Slovenskej republiky. Vyzývam všetkých členov NR SR, aby túto úlohu plnili tak, aby bola zaistená bezpečnosť, dôstojnosť a rovnosť všetkých ľudí v Slovenskej republike bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu," konštatovala Mijatovičová.

(sita, tasr, sak)

Minúta  |  

SaS poslala list prezidentke v súvislosti so zákazom spaľovacích motorov

Strana SaS sa listom obrátila na prezidentku Zuzanu Čaputovú v súvislosti so zákazom registrácie nových áut so spaľovacím motorom od roku 2035. Hlava štátu by sa mala zaoberať "hrubým porušením ústavného zákona a svojvoľným konaním" ministerstva životného prostredia na čele s Jánom Budajom. To pri zákaze spaľovacích motorov nerešpektovalo stanovisko parlamentného výboru pre európske záležitosti a so zákazom súhlasilo. TASR o tom informoval hovorca SaS Ondej Šprlák s tým, že strana je proti zákazu spaľovacích motorov.

"Napriek nesúhlasu ministerstva bol na výbore prijatý náš pozmeňujúci návrh, ktorý ukladá ministrovi životného prostredia, aby sa bezodkladne pridal k Nemecku, Poľsku, Taliansku a Česku, ktoré prejavili svoj nesúhlas, a aby hlasoval proti zákazu spaľovacích motorov, keď sa o tejto otázke bude diskutovať či hlasovať na Rade ministrov Európskej únie," povedal poslanec a člen Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti Ján Oravec (SaS).

O pár dní na to mal envirorezort podľa SaS požiadať výbor o zmenu pozície, aby Slovensko nakoniec súhlasilo so zákazom spaľovacích motorov od roku 2035. Žiadosť prišla mailom a členovia výboru o danom návrhu nerokovali, neprišlo teda ku zmene pozície tzv. tichou procedúrou. "Máme za to, že zmena pozície schválená nebola, pretože neboli naplnené podstatné charakteristiky procesu schvaľovania zmeny pozície tichou procedúrou," vysvetlil Oravec. Dodal, že v ústavnom zákone je napísané, že návrh vlády platí len v tom prípade, ak sa k nemu výbor nevyjadrí do 14 dní, čo sa v tomto prípade nestalo.

Strana je presvedčená, že ministerstvo úmyselne nerešpektovalo stanovisko parlamentného výboru. "Postup vlády a jej členov preto hodnotíme ako neakceptovateľné porušenie ústavného zákona a svojvoľné prekročenie kompetencií exekutívy vo vzťahu k NR SR. Žiadame preto pani prezidentku, aby sa touto situáciou bezodkladne zaoberala a zaujala k nej stanovisko," uviedol predseda SaS Richard Sulík.

Predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) vo víkendovej televíznej diskusnej relácii avizoval, že parlament by sa mohol zaoberať uznesením k Budajovi a postupu envirorezortu v súvislosti so zákazom spaľovacích motorov. Hovoril o rozpore konania rezortu s uznesením a pripomenul podriadenosť vlády parlamentu.

Envirorezort odmieta jeho vyjadrenia a označil ich za zarážajúce. Pripomenul, že Budaj na rokovaní v Bruseli nebol. Trvá na tom, že delegácia ministerstva neporušila uznesenie výboru tým, že nehlasovala proti nariadeniu o zákaze výroby spaľovacích motorov.

Zákaz registrácie nových automobilov so spaľovacím motorom od roku 2035 koncom marca definitívne schválila Európska únia.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko začalo na Ukrajine používať nové tanky T-14 Armata

Rusko začalo pri ostreľovaní ukrajinských pozícií na Ukrajine používať svoje nové tanky typu T-14 Armata. Tieto bojové vozidlá "sa však zatiaľ nezúčastnili na priamych útočných operáciách". V utorok to uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské médiá.

Tanky Armata sú vybavené silnejšou ochranou bočných strán a ich posádky absolvovali výcvik "bojovej koordinácie" na cvičisku na Ukrajine, uviedla agentúra RIA Novosti.

Tanky T-14 Armata majú automaticky ovládanú vežu bez ľudskej posádky. Do veže je zabudovaný diaľkovo ovládaný kanón 2A82 kalibru 125 mm. Z veže sa dajú odpaľovať aj diaľkovo navádzané protitankové strely. Trojčlenná posádka sa nachádza v oddelenom priestore, ktorý je chránený viacvrstvovým kompozitným pancierom. Tank dosahuje najvyššiu rýchlosť 80 kilometrov za hodinu.

Britská vojenská rozviedka v januári uviedla, že ruské sily na Ukrajine sa zdráhali nasadiť prvú várku nových tankov pre ich "nevyhovujúci stav". V jej správe sa ďalej píše, že nasadenie tankov T-14 by bolo "veľmi riskantné rozhodnutie", ktoré Rusko s najväčšou pravdepodobnosťou prijalo najmä z propagandistických dôvodov.

"Jedenásť rokov vývoja bolo poznačených meškaním, zmenšovaním plánovaného počtu vyrobených kusov a množstvom problémov vo výrobe," konštatovala britská rozviedka.

(tasr)

Minúta  |  

Mikas: Základné očkovanie proti osýpkam kleslo pod hranicu kolektívnej imunity

Celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) klesla pod hranicu 95 percent. Nedosahuje úroveň zabezpečujúcu kolektívnu imunitu na celonárodnej úrovni. TASR o tom informoval hlavný hygienik SR Ján Mikas.

„Ako vyplýva z výsledkov administratívnej kontroly očkovania v ambulanciách pediatrov k 31. augustu 2022, ktorú vykonávajú regionálne úrady verejného zdravotníctva každý rok, kolektívna imunita dosiahla na celoštátnej úrovni 94,7 percenta," spresnil.

Osýpky sú podľa Mikasa závažné a rýchlo sa šíriace ochorenie, ktoré ohrozuje napríklad deti, ktoré nemôžu byť pre iné zdravotné dôvody očkované alebo ešte nedosiahli vek potrebný na očkovanie. „Chránime ich preto práve kolektívnou imunitou, ktorá znižuje riziko, že sa s vírusom osýpok stretnú a s veľkou pravdepodobnosťou nakazia, keďže ide o vysoko nákazlivé ochorenie," povedal.

Úroveň zaočkovanosti nad hranicou 95 percent pri povinnom očkovaní podľa neho tiež výrazne zabraňuje tomu, aby medzi ľuďmi cirkulovali pôvodcovia ochorení, ktoré môžu spôsobiť závažné zdravotné následky. „Ak sa osýpky zavlečú do nezaočkovanej komunity (neočkované a neúplne očkované osoby), hrozí riziko vzniku lokálnych ohnísk nákazy, ktoré môžu prerásť až do epidémií, ktorým sa dá očkovaním predísť," upozornil.

(tasr)

Minúta  |  

Pavla Vorobjova z kauzy Očistec podmienečne prepustia na slobodu

Expolicajta Pavla Vorobjova, odsúdeného v kauze Očistec na dvojročné väzenie, v utorok podmienečne prepustia na slobodu. Rozhodol o tom na neverejnom zasadnutí senát Krajského súdu v Trenčíne, ktorý zamietol sťažnosť prokurátora a potvrdil tak rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne.

"Senát Krajského súdu v Trenčíne zamietol ako nedôvodnú sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, ktorým súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí 8. marca rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody," uviedol hovorca súdov v Trenčianskom kraji Roman Tarabus.

Rozhodnutie tak podľa neho nadobudlo právoplatnosť a odsúdený bude v utorok prepustený z väznice na slobodu, pričom mu začne plynúť trojročná skúšobná lehota a počas jeden rok trvajúceho probačného dohľadu bude povinný zamestnať sa, zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

"Krajský súd zhodne s rozhodnutím okresného súdu dospel k záveru, že odsúdený splnil všetky tri podmienky, ktoré vyžaduje zákon, aby mohol byť podmienečne prepustený na slobodu," ozrejmil ďalej Tarabus.

Keďže návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného podľa neho podal riaditeľ väznice, prvou podmienkou bolo, aby mal Vorobjov vykonanú polovicu uloženého trestu odňatia slobody. "Na podklade hodnotenia odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody súd konštatoval splnenie druhej podmienky, že odsúdený svojim správaním a plnením svojich povinností preukázal polepšenie," doplnil.

Po vyhodnotení všetkých podstatných skutočností, týkajúcich sa odsúdeného, súd tiež dospel k záveru, že je splnená aj tretia podmienka a od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. "Súd konštatoval aj to, že práve výkon trestu viedol k tomu, že došlo k osobnostnej zmene odsúdeného, a teda došlo aj k odstráneniu príčiny, ktorá v jeho prípade viedla k páchaniu trestnej činnosti," dodal Tarabus.

Špecializovaný trestný súd (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica odsúdil vlani Vorobjova na dvojročný trest odňatia slobody vo väzení s minimálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia majetku. ŠTS schválil dohodu o vine a treste. Vorobjov priznal vinu, čo bolo predpokladom na schválenie dohody o vine a treste, ako aj vzdanie sa práva na verejný proces a možnosti podať odvolanie.
Obvinený bol celkovo z deviatich skutkov - činnosti pre zločineckú skupinu a s tým spojených trestných činov prijímania úplatku a zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Jeho meno sa spája s tzv. lustráciami novinárov. V minulosti pôsobil ako šéf finančnej spravodajskej jednotky Národnej kriminálnej agentúry.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.