Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden bude v roku 2024 opäť kandidovať za prezidenta. Je mimo, reagujú republikáni

Americký prezident Joe Biden v utorok oznámil, že v budúcoročných voľbách sa chce opätovne uchádzať o najvyšší politický post v Spojených štátoch. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

Osemdesiatročný šéf Bieleho domu oznámil kandidatúru vo voľbách v novembri 2024 v príspevku na sociálnej sieti Twitter, kde napísal: "Každá generácia zažíva chvíle, keď sa musí postaviť na obranu demokracie. Postaviť sa za svoje základné slobody. Verím, že toto je tá naša. Preto sa uchádzam o znovuzvolenie za prezidenta Spojených štátov."

Na konci prípadného druhého funkčného obdobia by mal 86 rokov.

Protivníkom bude zrejme Trump

Ako pripomína AP, Biden má veľkú šancu byť nominovaný ako kandidát Demokratickej strany, keďže zatiaľ sa mu v rámci strany neobjavili žiadni vážnejší súperi.

Úmysel opätovne kandidovať oznámil Biden v trojminútovom videu presne štyri roky po tom, čo oficiálne ohlásil svoju kandidatúru v predchádzajúcich voľbách v roku 2020. Zatiaľ najpravdepodobnejším protivníkom Bidena v budúcoročných voľbách sa javí byť jeho predchodca v Bielom dome Donald Trump z Republikánskej strany. Aj v tejto súvislosti označil Biden v spomínanom videu Republikánsku stranu ako extrémistickú, ktorá sa snaží oklieštiť osobné slobody, napríklad v oblasti prístupu k interrupciám.

"Sloboda, osobná sloboda je základom toho, kým sme ako Američania. Nie je nič dôležitejšie, nič svätejšie," vyhlásil Biden.

Biden je mimo, reagujú republikáni

Prezident USA Joe Biden zjavne nie je v kontakte s realitou, keď si myslí, že na budúci rok by ho Američania mali opätovne zvoliť. Takto reagovala v utorok na oficiálne oznámenie Bidenovej kandidatúry konkurenčná Republikánska strana, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Biden je tak mimo, že po tom, čo vyrába jednu krízu za druhou, si ešte myslí, že si zaslúži ďalšie štyri roky (vo funkcii prezidenta)," vyhlásila Republikánska strana.

"Ak voliči umožnia Bidenovi 'dokončiť jeho prácu', inflácia bude naďalej rásť až do neba, stúpať bude aj kriminalita, cez naše hranice bude prúdiť viac fentanylu, viac detí osirie a americké rodiny na tom budú celkovo horšie," uviedli republikáni.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Miera úspor v SR klesla na rekordné minimum, je za tým najmä inflácia

Občania a občianky Slovenska si aktuálne sporia najmenej od roku 1995, odkedy sú k dispozícii príslušné údaje. Z disponibilných príjmov si priemerná domácnosť v závere vlaňajška po sezónnom očistení odložila iba 3,6 percenta. Môže za to najmä rekordná inflácia a snaha ľudí udržať si reálnu úroveň spotreby z minulosti, upozornili v aktuálnom komentári analytici VÚB Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.

Pripomenuli, že v celej eurozóne dosahuje miera úspor viac ako trojnásobné úrovne (14,1 percenta) oproti Slovensku. Od pandémie tiež výrazne klesla, no nie pod predpandemické úrovne 12 až 13 percent.

Negatívny trend je vidieť podľa analytikov aj na bankových vkladoch domácností na Slovensku, ktoré podľa štatistík Národnej banky Slovenska (NBS) z maxima 46,4 miliardy eur v januári minulého roka klesli vo februári tohto roka na 46 miliárd eur.

"V čistom tak úspory ľudí na bežných a termínovaných účtoch za uplynulý viac ako rok nielen, že o nič nenarástli, ale dokonca aj mierne poklesli. Bolo to po prvýkrát od Veľkej recesie v roku 2009. Pritom tieto zdroje sú najdôležitejšou časťou bankových pasív využívaných na úverovanie ekonomiky," vysvetlili analytici.

Na jednej strane rekordne nízka miera úspor pomáha ekonomike v ťažších časoch, keď domácností štedro míňajú, na druhej strane si však takto "prejedajú" časť možnej spotreby z budúcnosti. "Pri 15-percentnej inflácii a 10-percentnom raste miezd sa totiž životná úroveň zamestnancov rýchlo prepadá. Vlani reálna mzda poklesla o 4,6 percenta a kúpyschopnosť priemernej výplaty zrejme poklesne aj v tomto roku," predpokladajú Štefanides a Lehuta.

Údaje z tzv. finančných účtov za posledný štvrťrok minulého roka ukázali, že v celkovom objeme aktív si slovenské domácnosti medzikvartálne o niečo polepšili, v medziročnom porovnaní však zaznamenali pokles o 2,2 miliardy eur, teda o 2,1 percenta.

"Stojí za tým spomínaný pokles objemov vkladov v bankách, ale aj pokles hodnoty zainvestovaných prostriedkov v podielových fondoch či v životnom poistení. Teda aktív, ktoré doplatili na pokles cien akcií a dlhopisov na globálnych finančných trhoch. Klesol tiež odhad objemu hotovosti, ktorú domácnosti držia," priblížili analytici.

Zároveň upozornili, že čistý finančný majetok domácností minulý rok klesol ešte výraznejšie ako hrubé aktíva. Oproti koncu roka 2021 bol nižší o 6,6 miliardy eur alebo takmer 12 percent. Okrem toho, že mali menej aktív, sa totiž domácnosti medziročne zadlžili o dodatočných 4,3 miliardy eur.

"V prepočte na obyvateľa sme boli v polovici minulého roku v čistom finančnom majetku na druhom mieste rebríčka EÚ od konca, za nami bolo už len Rumunsko. Vývoj v druhej polovici roka 2022 naznačuje, že sme si v tejto našej pozícii nepolepšili, skôr naopak," dodali analytici.

(tasr)

Minúta  |  

K Hlasu-SD sa pridáva rýchlostný kanoista Erik Vlček

K strane Hlas-SD sa pridáva slovenský reprezentant v rýchlostnej kanoistike Erik Vlček. Na utorkovej tlačovej konferencii v Komárne to oznámil spolu s lídrom strany Petrom Pellegrinim. Hlas-SD zároveň deklaruje, že chce v parlamentných voľbách zabojovať aj o hlasy Maďarov žijúcich na Slovensku.

Vlček bude vo voľbách kandidovať za Hlas-SD. Chce zúžitkovať svoje dlhoročné skúsenosti v športe. "Šport spadá pod politiku, keď chcete niečo zmeniť, bez politiky to nejde," skonštatoval. Pellegrini ho označil za veľkú osobnosť slovenského športu, ktorý je rekordérom nielen slovenskej, ale aj svetovej úrovne v rýchlostnej kanoistike.

Pellegrini zdôraznil, že ľudia patriaci k maďarskej menšine nemusia voliť len strany založené na etnickom princípe, u ktorých nie je istota, že sa dostanú do parlamentu. Deklaruje, že Hlas-SD bude zodpovedne pristupovať k obyvateľom maďarskej menšiny žijúcej na južnom Slovensku. Chce, aby mali alternatívy v tom, koho budú voliť. Ak bude Hlas-SD vo vláde, Pellegrini sľubuje pravidelné zasadania kabinetu vo všetkých okresoch, vrátane juhu Slovenska.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené kráľovstvo: Rusko zaznamenáva denne o 30 percent menej padlých vojakov než v marci

Priemerný denný počet padlých ruských vojakov na Ukrajine klesol za posledný mesiac „s veľkou pravdepodobnosťou o zhruba 30 percent". Vo svojej utorňajšej správe o situácii na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.

Generálny štáb ukrajinskej armády tvrdí, že priemerný denný počet obetí na ruskej strane klesol za toto obdobie o 208. V marci pritom zomieralo denne v bojoch na Ukrajine 776 ruských vojakov, zatiaľ čo v apríli je to zatiaľ v priemere len 568 vojakov denne.

Britský rezort obrany uvádza, že jeho tajné služby nie sú schopné overiť ukrajinskú metodiku týchto výpočtov, ktoré sú však podľa neho "vo všeobecnosti" pravdepodobne správne.

K poklesu strát životov na ruskej strane podľa britského ministerstva zrejme došlo po tom, ako sa Moskve nepodarilo naplniť ciele svojej tzv. zimnej ofenzívy, a teda obsadiť Donbas, pričom následne sa začala pripravovať na očakávanú jarnú ukrajinskú protiofenzívu.

(tasr)

Minúta  |  

Potravinová inflácia by sa mala začať zmierňovať v 2. polroku, tvrdí guvernér francúzskej centrálnej banky

Rast cien potravín sa začne zmierňovať v 2. polovici tohto roka, uviedol guvernér francúzskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau, podľa ktorého by sa Európskej centrálnej banke (ECB) malo podariť stlačiť celkovú infláciu k inflačnému cieľu najneskôr do roku 2025. Informovala o tom agentúra Reuters.

Villeroy de Galhau, ktorý je členom Rady guvernérov ECB, pre rozhlasovú stanicu RTL povedal, že podľa neho ECB dokáže dostať celkovú mieru inflácie k úrovni dvoch percent, čo predstavuje inflačný cieľ banky, do roku 2025, "prípadne už ku koncu roka 2024". Už v pondelok (24. 4.) uviedol, že ECB musí zatiaľ zotrvávať na prísnej menovej politike, keďže doteraz nezaznamenala signály poukazujúce na zmierňovanie jadrovej inflácie, teda inflácie očistenej o nestabilné ceny potravín a energií.

Čo sa týka ďalšieho vývoja úrokových sadzieb, ekonómovia oslovení agentúrou Reuters odhadujú, že ECB na svojom najbližšom zasadnutí 4. mája "takmer určite" zvýši depozitnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov. Následne by ju o ďalších 25 bodov, prípadne aj výraznejšie, mala zvýšiť na ďalšom zasadnutí v júni. Dôvodom je práve vysoká jadrová inflácia.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Obavy o nezávislosť tlače má viac ako 60 percent respondentov

Obavy o nezávislosť tlače má na Slovensku viac ako 60 percent respondentov prieskumu, v uplynulom roku tento názor vyjadrila menej ako polovica, teda 49 percent opýtaných. Spomedzi krajín V4 ide o najvyšší nárast. O nezávislosť tlače sa najviac obávajú voliči strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (Kotlebovci-ĽSNS) - až 84 percent. Vyplýva to z prieskumu Media Freedom Poli agentúry Median, ktorý sa vykonal na reprezentatívnej vzorke 1 004 respondentov.

Druhú najvyššiu mieru obáv v prieskume vyjadrili voliči strany Smer - sociálna demokracia - 68 percent, nasledujú voliči hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti - 67 percent, Sme rodina - 58 percent a voliči PS/Spolu (koalícia politických strán pre parlamentné voľby 2020) - 56 percent.

Najvyššie obavy o nezávislosť tlače majú čitatelia denníka Pravda - 72 percent, nasleduje Nový Čas - 65 percent, RTVS - 63 percent, TV JOJ - 60 percent a denník SME - 58 percent. Z prieskumu zároveň vyplýva, že respondenti majú najväčšiu obavu z ovplyvňovania médií vlastníkmi či obchodnými záujmami. Taktiež majú obavu z vládneho vplyvu. V rámci V4 je na Slovensku druhá najnižšia podpora blokovania online obsahu z bezpečnostných dôvodov. Štát "vypol" viaceré dezinformačné stránky šíriace ruskú propagandu po vypuknutí vojny na Ukrajine. Menej podpory má tento krok iba v Maďarsku.

Výsledky prieskumu ďalej ukázali, že len 15 percent opýtaných si myslí, že vlastníci majú právo ovplyvňovať redakčnú nezávislosť médií, minulý rok tento názor tvrdila pätina opýtaných. Zároveň sa znížil aj pomer ľudí, ktorí si myslia, že redakcie by mali fungovať bez akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu - 64 percent, v roku 2022 s tým nesúhlasilo 68 percent respondentov. Účastníci prieskumu viac ako minulý rok požadujú, aby štát posilnil mediálnu legislatívu, médiám poskytol finančnú pomoc a posilnila sa aj podpora pre európske sankcie na vlády, ktoré zasahujú do slobody médií.

Zároveň si 40 percent respondentov prieskumu myslí, že médiá ponúkajú širokú paletu politických názorov, 64 percent si myslí, že má na výber z dostatočného počtu médií a 42 percent respondentov považuje počet zdrojov informujúcich o regiónoch za dostačujúci.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.