Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štyri krajiny vrátane Slovenska sa dohodli s Azerbajdžanom na posilnení prepravy zemného plynu

Prevádzkovatelia národných plynárenských sústav Bulharska, Rumunska, Maďarska a Slovenska sa v utorok dohodli na posilnení prepravy zemného plynu z Azerbajdžanu pomocou existujúcej infraštruktúry svojich krajín, ktoré boli donedávna vysoko závislé od ruských energií.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev označil podpísanie dohody medzi európskymi národmi a štátnou ropnou spoločnosťou Azerbajdžanu za „veľmi načasovaný krok“, ktorý by priniesol väčšie a bezpečnejšie dodávky plynu do mnohých ďalších krajín v Európe. Slávnostný podpis sa uskutočnil v bulharskej metropole Sofia.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a azerbajdžanský prezident Alijev minulý rok v júli podpísali memorandum o porozumení o strategickom partnerstve v oblasti energetiky. Memorandum obsahuje aj záväzok zdvojnásobiť kapacitu južného koridoru zemného plynu, aby do roku 2027 dodával do EÚ najmenej 20 miliárd metrov kubických ročne.

„Vojna na Ukrajine nás podnietila hľadať nové dimenzie koncepcií dobrého susedstva, vzájomnej pomoci a solidarity. Podnietila nás hľadať úplne nové efektívne riešenia, nové trasy a nové spôsoby zásobovania, aby sme prekreslili medzinárodnú logistickú mapu,“ povedal bulharský prezident Rumen Radev.

(sita)

Minúta  |  

Špecializovaný trestný súd odsúdil Štefana Beňa za brutálnu vraždu exmanželky na 20 rokov väzenia

Špecializovaný trestný súd (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica odsúdil v utorok Štefana Beňa, obžalovaného z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy exmanželky, na trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov. Vlani v septembri ju pod zámienkou urovnania vzájomných problémov vylákal do auta, ktoré pri obci Tesárske Mlyňany podpálil. Žena sa v ňom udusila.

Rozsudok je utorňajším dňom právoplatný. Prokurátor aj obžalovaný sa vzdali práva na odvolanie.

Podľa obžaloby si Beňo na spáchanie tohto skutku vopred zadovážil akcelerátor horenia – benzín a spôsobil požiar interiéru auta. Žene sa z vozidla nepodarilo uniknúť, za niekoľko minút sa udusila splodinami horenia. Na trýznivý spôsob usmrtenia poukázal v odôvodnení rozsudku aj predseda senátu ŠTS.

"Som vinný. Úprimne ľutujem, čo sa stalo," priznal Beňo, ktorý pri čítaní obžaloby, vyhlásení o vine a aj záverečnom slove neustále plakal. "Nikto si nevie predstaviť, čo som prežíval, keď som sa od psychiatričky dozvedel, že nežije. Odvtedy nežijem ani ja. Myslel som si, že prežila," dodal obžalovaný a vyjadril sústrasť celej rodine vrátane rodičov usmrtenej ženy, ktorí prišli na pojednávanie.

Ako Beňo pred súdom vypovedal, po rozvode žil s exmanželkou v spoločnej domácnosti, stále ju mal rád. Bola nezamestnaná, o rodinu a domácnosť sa údajne nestarala a navyše si našla iného muža. Ich vzťahy boli napäté.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry v záverečnej reči poukázal na surovosť a brutalitu jeho konania. Zároveň však aj na poľahčujúce okolnosti ako priznanie, na základe ktorého sa možno domnievať, že u neho došlo k akejsi sebareflexii. Súdu navrhol, aby obžalovanému trest mimoriadne znížil a uložil mu ho vo výške nie menej ako 20 rokov. Hrozil mu 25-ročný až doživotný trest odňatia slobody.

Obhajoba zdôrazňovala bezúhonnosť klienta, ako aj to, že dovtedy viedol riadny život. Išlo údajne o skratové konanie a podľa znalkyne z odboru psychológie sú prognózy jeho resocializácie pozitívne.

(tasr)

Minúta  |  

Predsedovia parlamentov v Prahe vyzvali na vznik tribunálu pre ruské zločiny

Predsedovia parlamentov krajín EÚ a ďalších pridružených a kandidátskych krajín vyzvali na vznik špeciálneho tribunálu pre vyšetrenie zločinov ruskej agresie na Ukrajine. Na záver Konferencie predsedov parlamentov EÚ (EUSC) to v utorok uviedla predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéta Pekarová Adamová, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Tribunál by sa mal podľa predsedníčky zároveň zaoberať reparáciami voči Ukrajine. Parlamentní lídri navrhli, aby sa skonfiškovaný ruský majetok použil na obnovu Ukrajiny.

Politici zároveň vyjadrili sklamanie z dlhodobého postoja Číny k ruskej vojne. Na jej predstaviteľov podľa šéfky českej Snemovne apelovali, aby situáciu na bojisku nezhoršovali dodávaním zbraní Rusku.

Predseda českého Senátu Miloš Vystrčil zhrnul, že krajiny deklarovali ochotu ďalej Ukrajinu podporovať humanitárne aj vojensky. Okrem toho sa dohodli, že budú presadzovať väčšiu nezávislosť a spolupracovať na tom, aby došlo k rozšíreniu EÚ.

"Pretože to posilňuje našu stabilitu, je to významný krok aj k našej väčšej bezpečnosti," vysvetlila postoj Pekarová Adamová.

Zdôraznila, že hoci sa aktuálne najviac diskutuje o Ukrajine, nemožno zabúdať ani na ostatné kandidátske krajiny, pretože niektoré z nich majú kandidátsky štatút viac než desať rokov. Proces by sa mal podľa nej zrýchľovať pre všetky kandidátske krajiny.

Hlavnou témou druhého dňa parlamentnej konferencie bola závislosť členských krajín na totalitných režimoch, dezinformácie a informačná vojna či strategická autonómia. V rámci tohto panelu vystúpila predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová.

Zdôraznila, že vojny sa odohrávajú aj v digitálnej sfére a ruská vojna nie je výnimkou. Dochádza pri tom k manipulácii ľudí s cieľom oslabiť členské štáty EÚ. Niektoré štáty sú tomu podľa nej vystavené viac než iné.

Predseda Senátu Poľskej republiky Tomasz Grodzki vyhlásil, že občania európskych krajín sú vystavení neustálemu prívalu fake news (falošných správ). "Musíme zvýšiť odolnosť proti dezinformáciám, ktoré prichádzajú od odporcov demokracie," uviedol Grodzki a dodal, že zásadná je podpora nezávislých novinárov. "Bez nestranných médií sa demokracia stáva slabou," dodal.

Ďalší ročník Konferencia predsedov parlamentov EÚ sa uskutoční o rok v Madride.

(tasr)

Minúta  |  

WHO varovala pred vysokým biologickým rizikom v Sudáne

Zástupca Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v Sudáne v utorok varoval, že jedna zo strán konfliktu obsadila v hlavnom meste Chartúm laboratórium, čo predstavuje "vysoké biologické riziko". TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters.

V laboratóriu sa nachádzajú patogény osýpok a cholery a ďalšie nebezpečné materiály. Technikom sa nepodarilo dostať ich do Národného zdravotníckeho laboratória, aby tieto materiály zaistili, uviedol predstaviteľ WHO Nímá Saíd Ábid v Sudáne počas videokonferencie s novinármi v Ženeve.

Ďalšie informácie, kto laboratórium ovládol, neposkytol. Podľa niektorých správ ho majú pod kontrolou polovojenské Sily rýchlej podpory (RSF).

Ábíd uviedol, že podľa najnovších údajov v bojoch zahynulo najmenej 459 ľudí a zranenia utrpelo ďalších 4 072 osôb. Ozbrojené zrážky medzi oboma tábormi ochromili nemocnice a ďalšie základné služby a mnoho ľudí uviazlo doma, kde sa im zmenšujú zásoby potravín a vody. Boje medzi sudánskou armádou a RSF vypukli 15. apríla.

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) musel ukončiť niektoré činnosti v určitých oblastiach Sudánu. Zabitých bolo najmenej päť humanitárnych pracovníkov a svoje aktivity pozastavila Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) a Svetový potravinový program (WFP).

(tasr)

Minúta  |  

Žiaci v školách sa necítia v pohode, pedagógovia sa cítia pod tlakom, ukazuje prieskum

V laviciach škôl sedia demotivované deti, ktoré sa cítia nezapojené a nevypočuté, akoby ich názor nikoho nezaujímal. Aj táto skutočnosť vyplynula z Pohodomeru Ligy za duševné zdravie SR, ktorý meria duševnú pohodu školákov. Do projektu sa zapojilo 12 škôl, dotazník vyplnilo 3 350 žiakov a 500 učiteľov.

Základom Pohodomeru je anonymný dotazník. "Škola dostane svoje výsledky v podobe prehľadných grafov za každú triedu, ročník, stupeň a za celý učiteľský zbor. Dostane tak možnosť posúdiť, v čom má svoje silné stránky a kde má naopak rezervy. Na základe toho sa môže rozhodnúť, ktoré aktivity treba podporiť a rozvíjať, prípadne presne lokalizovať a včas zasiahnuť, ak sa niekde objaví zhoršený či alarmujúci stav," povedala manažérka projektu Diana Majdáková z Ligy za duševné zdravie SR. Opatrenia by školy nemali odkladať, z dotazníkov vyplýva, že 753 detí cíti nízku úroveň duševnej pohody.

Alarmujúce podľa Ligy za duševné zdravie SR je aj zistenie, že školáci sa cítia nevypočutí. Hnevá ich, že ich "hlas nemá žiadnu váhu, pritom zo štatistík vyplýva, že až 2 708 detí si dokáže urobiť na veci vlastný názor". "V škole sa odohráva väčšina života detí. Práve tam majú príležitosť naučiť sa, že je dobré byť aktívny a zaujímať sa o dianie okolo seba. Tak sa z detí stávajú sebavedomí a zodpovední ľudia," uviedla Majdáková.

Pohodomer sa zameriaval aj na pedagógov. Mnohí sa cítia preťažení povinnosťami a administratívou. Až 47 percent pociťuje pracovnú záťaž a nevie pracovať so stresom, z nich 20 percent pociťuje nízku úroveň duševnej pohody. Väčšina sa zhoduje, že v škole nemajú usmernenie alebo plán duševného zdravia, ktorý zahŕňa aj zamestnancov. Často nevedia, ako postupovať smerom k deťom. Až 23 percentám pedagógov chýba dostatočné povedomie o širokej škále duševných problémov a porúch, schopnosť identifikovať príznaky duševných problémov u žiakov chýba deviatim percentám učiteľom.

Pre školy, ktoré sú členmi Koalície škôl za duševné zdravie, poskytuje Liga za duševné zdravie SR tieto merania zadarmo.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Keď príde k obnove Ukrajiny, Slovensko chce byť pri tom

Slovensko chce byť pri tom, keď sa začne povojnová obnova Ukrajiny. Uviedol to v utorok v Prahe predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár po stretnutí s predsedom Najvyššej rady Ukrajiny Ruslanom Stefančukom, ktorý mu podľa jeho slov prisľúbil, že Slovensko z tohto procesu nevynechajú. Informuje pražská spravodajkyňa TASR.

Stefančuk podľa Kollára pripomenul, že na Ukrajine si pamätajú, ktoré štáty jej pomáhali ako prvé. Šéf ukrajinského parlamentu sa zároveň poďakoval Slovensku za vojenskú a humanitárnu pomoc, ale aj prejavenú empatiu voči ukrajinským utečencom.

Kollár zopakoval, že Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do európskych štruktúr, avšak musí splniť všetky kritériá.

Na okraj konferencie absolvoval predseda NR SR bilaterálne rokovanie aj s predsedom srbského Národného zhromaždenia.

Parlamentnú konferenciu zhodnotil ako prínosnú, pretože si na nej lídri potvrdili spoločný postup voči Rusku. "Máme rovnaké názory na celú situáciu, možno až na maďarskú stranu. Ale principiálne sme sa všetci zhodli na jednote a rovnakých postupoch voči agresorovi aj voči Ukrajine," zhodnotil dvojdňové stretnutie Kollár.

Na konferencii sa diskutovalo aj o závislosti od autoritatívnych režimov. Podľa predsedu slovenského parlamentu sa EÚ na takéto režimy pri určitých kritických surovinách nemôže spoliehať. "Lebo sa môže stať, že narazíme tak, ako sme narazili pri cenách plynu. Túto krízu sme prekonali, ale zhodli sme sa, že musíme diverzifikovať," doplnil.

Šírenie dezinformácií a ovplyvňovanie volieb v demokratických krajinách bolo ďalšou témou utorkovej časti konferencie. "Hovorili sme aj o zasahovaní do politiky jednotlivých štátov cez konšpiračné weby, cez zasahovanie a ovplyvňovanie médií, internetového priestoru," spresnil Kollár. Európske krajiny majú podľa neho sklz v moderovaní dezinformačného obsahu na online platformách. "Všetci to registrujeme ako veľkú hrozbu," uzavrel predseda NR SR.

V dňoch 24. a 25. apríla sa v Prahe uskutočnila Konferencia predsedov parlamentov EÚ. Okrem parlamentných lídrov členských krajín sa na nej zúčastnili aj zástupcovia pridružených a kandidátskych krajín. Ďalší ročník konferencie sa uskutoční o rok v Madride.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.