Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Medvedev nazval Bidena zúfalým dedkom, ktorému treba dať falošný kufrík s jadrovými kódmi

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev nazval v utorok amerického prezidenta Joea Bidena "senilným a zúfalým dedkom". Reagoval tak na ohlásenie jeho opätovnej kandidatúry na post šéfa Bieleho domu. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

"Biden sa rozhodol. Zúfalý dedko," napísal Medvedev na platforme Telegram. "Ak by som bol v pozícii americkej armády, rýchlo by som vyrobil falošný kufrík s vymyslenými jadrovými kódmi v prípade, že zvíťazí. Vyhol by som sa tak nenapraviteľným následkom," dodal.

Biden (80) v utorok oznámil, že v budúcoročných voľbách sa chce opätovne uchádzať o najvyšší politický post v Spojených štátoch. Od voličov podľa vlastných slov chce viac času, aby mohol "dokončiť svoju prácu". Na konci prípadného druhého funkčného obdobia by mal 86 rokov.

Exprezident Medvedev je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie a vedie vládnu komisiu pre výrobu zbraní pre vojnu na Ukrajine. Jeho rétorika je od začiatku konfliktu na Ukrajine čoraz agresívnejšia.

Vo vzájomných vzťahoch Ruska a USA panuje najväčšie napätie za posledných niekoľko desaťročí, k čomu významne prispela ruská agresia voči Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom potvrdil, že Taliban zlikvidoval strojcu atentátu na kábulské letisko

Afganské vládne radikálne hnutie Taliban zabilo pravdepodobného strojcu samovražedného bombového atentátu na letisko v hlavnom meste Kábul počas chaotického sťahovania amerických jednotiek z krajiny v auguste 2021, potvrdil v utorok Biely dom. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Atentátnik sa odpálil v dave ľudí, ktorí sa pokúšali ujsť z Afganistanu. Explózia si vyžiadala 170 obetí v radoch Afgancov a zahynulo pri nej aj 13 amerických vojakov, ktorí v tom čase zabezpečovali letisko.

Vodca IS, ktorého identitu doposiaľ nezverejnili, bol predstaviteľov nich zabitý ešte začiatkom apríla na juhu Afganistanu v čase, keď Taliban podnikol proti tejto džihádistickej skupine sériu operácií. Talibovia si v tom čase neboli vedomí identity osoby, ktorú zabili, dodal jeden z nemenovaných predstaviteľov.

K výbuchu pri Abbey Gate, bráne do civilnej časti kábulského letiska, došlo 26. augusta 2021. Obete spolu s ďalšími americkými vojakmi v čase explózie kontrolovali tisícky afganských civilistov, ktorí sa v panike pokúšali dostať na jeden z preplnených letov smerujúcich preč z Afganistanu po tom, čo tam opätovne prevzal moc Taliban, pripomína. K útoku sa prihlásil Islamský štát.

Zabitie vodcu bunky IS, ktorá útok naplánovala, bol zabitý predstaviteľmi Talibanu, potvrdil vo vyhlásení hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

K explózii pritom došlo niekoľko hodín po tom, čo západní predstavitelia varovali pred veľkým atentátom a vyzvali ľudí, aby opustili letisko. Zúfalí Afganci však toto odporúčanie zväčša ignorovali v snahe čo najrýchlejšie ujsť z krajiny.

Afganská odnož IS známa pod pomenovaním Islamský štát - Chórasán (IS-K) má do 4000 členov a pre Taliban predstavuje najväčšiu vojenskú hrozbu. Skupina pokračuje v podnikaní útokov v krajine aj od opätovného prevzatia moci Talibanom a zameriava sa predovšetkým na menšinové skupiny v Afganistane.

(tasr)

Minúta  |  

Zatykač na Putina: Juhoafrická republika nevystúpi z ICC, došlo vraj k "chybe v komunikácii"

Juhoafrická republika (JAR) neplánuje vystúpiť z Medzinárodného trestného súdu (ICC), ako to predtým oznámil tamojší prezident Cyril Ramaphosa, spresnil v utorok jeho úrad s odvolaním sa na "chybu v komunikácii" zo strany vládnuceho Afrického národného kongresu (ANC). TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Úrad prezidenta si želá ujasniť, že Juhoafrická republika zostáva signatárom Rímskeho štatútu... Toto ujasnenie nasleduje po chybe v komentári počas mediálneho brífingu usporiadanom vládnucim Africkým národným kongresom (ANC)," uviedol Ramaphosov úrad vo vyhlásení zverejnenom v utorkových neskorých večerných hodinách.

Ramaphosa predtým počas tlačovej konferencie s fínskym prezidentom Saulim Niinistöm povedal, že podľa vládnej strany je "rozumné, aby Juhoafrická republika vystúpila z ICC".

V JAR sa má v auguste konať summit skupiny rozvíjajúcich sa ekonomík (BRICS). Združuje Brazíliu, Čínu, Indiu, Juhoafrickú republiku a Rusko.

V prípade prítomnosti ruského prezidenta Vladimira Putina na tomto summite sa Johannesburg bude musieť zaoberať zatykačom, ktorý na šéfa Kremľa v marci vydal ICC za vojnové zločiny na Ukrajine. Ako signatár Rímskeho štatútu, ktorým sa ustanovil ICC, je totiž JAR povinná Putina zadržať a postaviť pred súd.

Ramaphosa povedal, že sa "táto záležitosť zvažuje".

Johannesburg odmietol odsúdiť ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, ktorá Rusko na medzinárodnej politickej scéne do značnej miery izolovala. Jeho snahou je zostať neutrálny a v záujme skončenia vojny uprednostňuje dialóg.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Rusi na Ukrajine zničili viac než 60 múzeí a galérií

Viac než 60 múzeí a galérií v rôznych oblastiach Ukrajiny bolo "zničených alebo poškodených okupantmi", uviedol v utorok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR informuje na základe správy stanice CNN.

Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore uviedol, že počas utorkového ruského útoku raketami typu S-300 na vlastivedné múzeum v meste Kupiansk v Charkovskej oblasti prišli o život dve ženy. Toto mesto je od frontovej línie vzdialené približne desať kilometrov.

Ukrajinský prezident tiež dodal, že v dôsledku ruského útoku bol zničený aj kostol v Chersonskej oblasti na juhu krajiny. "Tento kostol sa stal jedným zo stoviek kostolov a svätýň zničených ruskými útokmi," povedal Zelenskyj.

Zároveň uviedol, že ruské jednotky vtrhli do domu krymskotatárskeho ľudskoprávneho aktivistu Abdurešita Džepparova na Moskvou anektovanom ukrajinskom polostrove Krym. "Je jedným z predstaviteľov krymskotatárskeho národného hnutia, ľudskoprávny aktivista, občan Ukrajiny. Nie je známe, kde sa teraz nachádza a čo sa s ním deje," povedal podľa CNN Zelenskyj.

"Nikto sa nikde nemôže cítiť bezpečne, pokiaľ nie je agresor porazený. Dokazuje to každý deň na Ukrajine – všetko, čo robia ruské jednotky a spravodajské služby okupantov na našom území proti našim ľuďom. A to je to, o čom snívajú, že prinesú aj do krajín iných národov... Celý svet to vie," uviedol ukrajinský prezident na sociálnej sieti Facebook.

(tasr)

Minúta  |  

Kyjev priznal, že podnikol útok dronmi na Sevastopol na okupovanom Kryme

Za pondelkovým útokom dronmi na záliv mesta Sevastopol na anektovanom ukrajinskom Krymskom polostrove stojí Kyjev, potvrdili v utorok ukrajinské úrady. Správu priniesol portál britského denníka The Guardian.

Ukrajinskí predstavitelia však odmietli ruské tvrdenia, že útok dronmi ohrozil operácie v koridore, ktorým sa vyvážajú obilniny z ukrajinských prístavov do sveta.

Hovorca ukrajinských ozbrojených síl Andrij Jusov pre televíziu Suspiľne povedal: "Nedávne udalosti na Kryme sa týkali výlučne vojenských zariadení a vôbec nesúviseli s obilninovou dohodou, ktorá sa týka ukrajinských prístavov a civilných prístavov."

"Ukrajina plní medzinárodné dohody a záväzky, vrátane všetkých záväzkov súvisiacich s obilninovým koridorom," dodal Jusov.

Proruský gubernátor prístavného mesta Sevastopol Michail Razvožajev v pondelok na platforme Telegram oznámil, že ruská Čiernomorská flotila odrazila v ten deň v ranných hodinách útok dronmi na mesto. Podľa jeho vyjadrení bolo jedno bezpilotné lietadlo zničené a ďalšie explodovalo. "V meste je už pokoj, všetky jednotky a služby však zostávajú v pohotovosti," dodal.

Moskva anektovala Krymský polostrov vrátane Sevastopola v roku 2014, medzinárodne je však uznávaný ako súčasť Ukrajiny. Kyjev na vyjadrenia Razvožajeva najprv nereagoval. Ukrajina sa takmer nikdy verejne nehlási k zodpovednosti za útoky na území Ruska a na Moskvou ovládaných územiach Ukrajiny, pripomenul v pondelok denník Guardian.

Podobné explózie bolo podľa ukrajinských médií v Sevastopole naposledy počuť vo februári tohto roka. Vtedy Razvožajev uviedol, že ruská protivzdušná obrana zostrelila dron nad tamojšou tepelnou elektrárňou Balaklava.

Na Kryme a v Sevastopole, kde sa nachádza veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily, dochádza k opakovaným explóziám od vlaňajšieho augusta. V októbri minulého roka otriasol výbuch Kerčským mostom, ktorý spája anektovaný Krym s Ruskom a predstavuje kľúčovú logistickú spojnicu pre ruské jednotky operujúce na juhu Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Kuleba pre Foreing Affairs: Argumenty proti vstupu Ukrajiny do NATO sú slabé

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba uviedol, že je nevyhnutné, aby Ukrajina vstúpila do Severoatlantickej aliancie. Napísal o tom v článku v americkom zahraničnopolitickom časopise Foreign Affairs, ktorý bol zverejnený v utorok. TASR správu prevzala z britskej spravodajskej stanice Sky News.

Kuleba zároveň kritizoval "slabé" argumenty proti vstupu Ukrajiny do NATO. Členské štáty Aliancie vyzval, aby prestali hľadať výhovorky proti rozšíreniu svojich radov o Kyjev.

Ukrajina podľa neho počas vojny ukázala, že je "viac než pripravená" stať sa členom Severoatlantickej aliancie a "má veľa čo ponúknuť".

Na jej prijatie do NATO však podľa šéfa ukrajinskej diplomacie "veľmi chýba" politická vôľa členských štátov Aliancie. Dodal, že Kyjev si už vypočul "mnoho argumentov", prečo Ukrajina nemôže vstúpiť do NATO. Opakovanie jedného z nich – že tento krok môže vyprovokovať Rusko z dôvodu spoločných hraníc – je teraz podľa Kulebu "na smiech".

"Keď píšem tieto riadky, v Kyjeve sa ozývajú sirény varujúce pred vzdušným náletom a Rusko je uprostred mesiacov trvajúceho útoku na mesto Bachmut... Takže pre každého, kto tvrdí, že prijatie Ukrajiny do NATO by Rusko vyprovokovalo, mám jednoduchú otázku: To myslíte vážne?" dodal.

Uviedol tiež, že vstup Fínska – ktoré má spoločnú hranicu s Ruskom – do NATO začiatkom tohto mesiaca takisto potvrdzuje, prečo je takéto tvrdenie nezmyselné.

Kuleba v článku ocenil podporu NATO pre Kyjev počas vojny. Napísal však, že "strach zatemnil úsudok Aliancie" a jej "príliš opatrná stratégia" má "vážne následky" pre tisíce Ukrajincov, ktorí sú obeťami únosov, znásilnení, mučenia, vysídlenia, alebo sú zabíjaní.

"Dobrou správou je, že každý nový argument je slabší ako ten predchádzajúci. Zlou správou je, že ich neustálym vyvracaním strácame drahocenný čas na úkor bezpečnosti ľudí. Ukrajina potrebuje NATO, NATO potrebuje Ukrajinu," uzavrel.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.