Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vo štvrtok upozornil ľudí na Ukrajine i v zahraničí, aby od jarnej ukrajinskej protiofenzívy nemali prehnané očakávania. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Nádeje sú určite obrovské, každý chce ďalšie víťazstvo, povedal Reznikov v rozhovore pre tlačovú agentúru RBC-Ukraine. Pripomenul, že bezprostredne po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu iba každý dúfal, že jeho krajina nejako prežije.
,,Ale keď ukrajinské ozbrojené sily ukázali úspech, všetci začali veriť vo víťazstvo," dodal. Veľké emócie a veľké očakávania úspechu sú preto podľa neho normálne.
Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu vlani vo februári. Napriek úspechom ukrajinskej armády ruské invázne sily v súčasnosti stále okupujú takmer 20 percent ukrajinského územia vrátane Krymského polostrova, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.
Priemyselný park v Rimavskej Sobote sa stane miestom expanzie nemeckej skupiny Winkelmann Group. Plánuje tu postaviť závod zameraný na výrobu zásobníkov teplej vody najmä pre tepelné čerpadlá. Očakávaná výška investície je minimálne 110 miliónov eur a vzniknúť by malo 450 nových pracovných miest. Spustenie výroby plánuje spoločnosť na začiatok roka 2025.
Memorandum o porozumení k plánovanej investícii podpísali vo štvrtok v Rimavskej Sobote dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger, dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman a šéf spoločnosti Heinrich Winkelmann. Ako zdôraznilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR, investor prichádza do regiónu Slovenska s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni viac ako 13 %.
,,Vláda prispeje na túto investíciu investičnou pomocou vo výške 41 miliónov eur. Zároveň pomôže aj pri nábore a rekvalifikácii pracovnej sily. A samotným priemyselným parkom, je to dôležité zázemie," priblížil Heger.
Spoločnosť novým závodom na Slovensku reaguje na zvýšený záujem o technológie tepelných čerpadiel a potrebu alternatívnych zdrojov energií. Na základe vývoja trhu možno podľa rezortu hospodárstva do roku 2030 očakávať aj dvojnásobný nárast počtu pracovných miest v novom závode. Významná investícia v regióne má na seba naviazať tiež množstvo subdodávateľov a nepriamych nových pracovných miest.
,,Od nástupu nášho vedenia na MH SR bolo jednou z našich hlavných priorít zvýšenie kvalitných pracovných ponúk v menej rozvinutých regiónoch. Spolu s odborným tímom, ktorý sme našli na ministerstve, sme na splnení tohto cieľa celý čas intenzívne pracovali bez zbytočných siláckych vyhlásení. Dnešný podpis memoranda s renomovanou nemeckou spoločnosťou Winkelmann v Rimavskej Sobote je konkrétnym výsledkom tejto práce," zhodnotil Hirman.
Zásadné je podľa neho aj to, že ide o jeden z prioritných sektorov. ,,Vďaka tejto výrobe sa opäť priblížime k napĺňaniu našich klimatických cieľov, keďže ide o sektor výrazne prispievajúci k dekarbonizácii a má veľký potenciál ďalšieho rastu," doplnil minister.
Skupina Winkelmann Group patrí k popredným spoločnostiam pôsobiacim v oblasti spracovania kovov a tvarovania plechov pre rôzne priemyselné využitia. Založená bola v roku 1898 ako rodinný podnik. V súčasnosti má výrobné závody v Nemecku, Poľsku, Turecku, Čine, USA a Mexiku. Produkuje napríklad palivové systémy, hydraulické separátory, systémy na úpravu vody, komponenty do prevodoviek a podvozkov, hnacie hriadele pre prúdové motory a helikoptéry. Celosvetovo zamestnáva približne 4000 pracovníkov.
Niektoré politické strany v rámci predvolebnej kampane používajú iný názov, než oficiálny. V registri vedenom Ministerstvom vnútra SR ho však meniť nebudú. Iné subjekty však názov upraviť plánujú.
Opozičná SaS v rámci kampane používa názov ,,SASKA". Nejde však o oficiálny názov strany. Jej hovorca Ondrej Šprlák pre TASR uviedol, že liberáli spúšťajú novú kampaň s novým logom, no oficiálny názov nemenia. Na hlasovacích lístkoch vo voľbách tak bude strana naďalej vedená ako SaS.
Oficiálny názov a skratku nemení ani Smer-SD. Aktuálne síce miesto SD ako sociálna demokracia používa skratku SSD, teda slovenská sociálna demokracia. Predseda strany Robert Fico počas týždňa potvrdil, že je to skôr súčasťou ,,marketingu" a o zmenu skratky a názvu rezort vnútra nepožiadali. Strana bude preto aj na hlasovacom lístku uvedená ako Smer-SD.
Zmenu názvu plánovala mimoparlamentná Aliancia v súvislosti s rokovaniami s Maďarským fórom o spoločnom postupe do septembrových volieb. Vzhľadom na to, že rokovania sa skončili a strany sa nedohodli, Aliancia o zmenu názvu nepožiadala. ,,Takáto zmena názvu stratila svoje opodstatnenie," uviedla pre TASR hovorkyňa Aliancie Klára Magdeme.
Mimoparlamentný Hlas-SD zas avizoval zlúčenie so stranou Dobrá voľba. Názov však podľa slov hovorkyne Hlasu-SD Patrície Medveď Macíkovej meniť neplánujú.
Naopak, hnutie OĽANO zmenu názvu plánuje. Potvrdil to jeho hovorca Matúš Bystriansky. V minulosti hnutie pred parlamentnými voľbami upravilo svoj oficiálny názov tak, aby obsahoval mená všetkých subjektov z jeho kandidátnej listiny.
Zmenu názvu avizovalo aj Maďarské fórum, ktoré sa dohodlo na spoločnom postupe do volieb so stranou Občianski demokrati Slovenska (ODS), Demokratická strana (DS), Strana rómskej koalície (SRK) a vznikajúcou stranou Za regióny. Nový názov má v sebe zahŕňať všetky tieto subjekty.
Zavedenie povinnej tretej hodiny telesnej výchovy na základných školách členovia školského parlamentného výboru vo štvrtok na svojom rokovaní neodobrili. Hoci poslanci Národnej rady (NR) SR so zámerom dostať viac športu a pohybu do škôl súhlasia, problém vidia viacerí napríklad v účinnosti, ktorá by mala začať platiť od septembra tohto roku.
Vyučovací predmet telesná a športová výchova by mohla byť povinným predmetom na základných školách v rozsahu minimálne troch hodín týždenne a na stredných školách dve hodiny týždenne. Vyplýva to z novely školského zákona. Výnimku by mali podľa návrhu základné školy, ktoré majú menej ako päť tried, keďže sa predpokladá, že nemajú telocvičňu.
Karol Kučera (OĽANO) poznamenal, že viacerí poslanci podľahli tlaku zástupcov školských asociácií, ktoré sa k tomu vyjadrili negatívne. Predložiť chcú pozmeňujúci návrh, ktorým by sa mala posunúť účinnosť legislatívy pre školy o dva roky, ktoré nemajú telocvičňu, aby si ju vedeli dobudovať, ale aj pre štvrté ročníky cirkevných škôl, ktoré majú jednu disponibilnú hodinu, ktorú teraz využívajú na hodinu náboženstva.
Predseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Richard Vašečka (OĽANO) je za viac pohybu a telesnej výchovy, ale ako učiteľ aj po opakovanom rokovaní so zástupcami všetkých typov základných škôl to vidí ako veľký aplikačný problém. ,,Som za, aby boli naplánované tri hodiny telesnej výchovy, aby zákon platil, ale nie od 1. septembra 2023, ale až od septembra 2024," dodal. Rovnako s účinnosťou od tohto septembra nesúhlasí ani členka školského výboru Mária Šofranko (OĽANO).
S povinnou treťou hodinou telesnej výchovy, naopak, nesúhlasí bývalý minister školstva a poslanec Národnej rady SR Branislav Gröhling (SaS). Túto zmenu neplánuje podporiť. Poukázal aj na nedostatok telocviční. ,,Dajme školám dobrovoľnosť, že keď chcú mať tretiu hodinu telesnej výchovy navyše v rámci disponibilných hodín, nech ju majú. Keď ju nechcú mať a chcú sa venovať matematike, cudzím jazykom alebo slovenčine, nech sa venujú im," uzavrel.
Predseda Ústavného súdu (ÚS) SR Ivan Fiačan vyjadril presvedčenie, že súd by mohol o podaniach v súvislosti s paragrafom 363 Trestného poriadku rozhodnúť zrejme do letných prázdnin.
Priblížil, že na prípade pracuje príslušný sudca spravodajca. O posledných úkonoch, ktoré boli vykonané, nemá informácie, keďže bol odcestovaný. "Môžem vyjadriť presvedčenie, že možno do leta, do letných prázdnin, by Ústavný súd mohol v tejto veci rozhodnúť," uviedol vo štvrtok v odpovedi na otázku médií.
Ústavný súd SR vo februári prijal na ďalšie konanie návrh prezidentky SR Zuzany Čaputovej na posúdenie ústavnosti sporného paragrafu 363 Trestného poriadku. Zároveň ho spojil s konaním, v ktorom daný paragraf napadla ešte koncom roka 2021 aj skupina poslancov Národnej rady (NR) SR.
Strana Hlas-SD vyzvala dočasne povereného ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), aby poveril zodpovedné osoby urýchleným sprístupnením informačného systému - Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov pre všetky orgány verejnej moci, ktoré pri výkone verejnej moci používajú, respektíve využívajú údaje z tejto databázy.
Ďalej Mikulca vyzvala, aby poveril zodpovednú osobu vytvorením jednotného centrálneho registra evidencie funkčných kamier a kamerových systémov prevádzkovaných mestami a obcami. Ako ďalej strana informovala v tlačovej správe, Hlas-SD považuje každý deň pôsobenia Romana Mikulca vo funkcii za škodlivé pre Slovensko.
„Každý deň sa z médií dozvedáme o kriminalite, tragických udalostiach, poškodzovaní majetku, čo zachytili kamery mestských a obecných polícií. Neboli to však kamery zaplatené touto vládou. Vláda a minister vnútra nedali na kamery v mestách a obciach ani euro," uviedol nezaradený poslanec Národnej rady SR a generálny manažér Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok. Zároveň upozornil, že pod vedením Mikulca sa personálne oslabuje policajný zbor. Strana taktiež berie na vedomie, že minister Mikulec zvolal prvé rokovanie Rady vlády pre prevenciu kriminality, upozornila však, že tak urobil až po troch rokoch a päť mesiacov pred parlamentnými voľbami.
Hlas-SD taktiež považuje za prioritu bezpečnú samosprávu, ktorú chce presadzovať rozširovaním kamerových monitorovacích systémov, podporou susedskej spolupráce mestských a obecných polícií, ale aj zriaďovaním komunálnych pultov ochrany, zriaďovaním protialkoholických izieb a tiež pilotným projektom metropolitných polícií. „Pre nás je bezpečnosť v mestách a obciach, rovnako aj podpora práce mestských a obecných polícií mimoriadne dôležitá. Preto prichádzame s potrebnými, užitočnými a udržateľnými riešeniami v prospech ľudí v mestách a obciach," uviedol expert Hlasu-SD pre samosprávu Michal Kaliňák.
Pápež František vo štvrtok prijal vo Vatikáne ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa. Ich súkromný rozhovor v pápežovej knižnici trval asi 30 minút, uviedla agentúra APA.
Šmyhaľ sa neskôr stretol aj so štátnym sekretárom Svätej stolice kardinálom Pietrom Parolinom a arcibiskupom Paulom Richardom Gallagherom, ktorý pôsobí ako sekretár pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami.
Šmyhaľ neskôr na tlačovej konferencii informoval, že s pápežom diskutovali o pomoci, ktorú by pápež osobne a Vatikán mohli poskytnúť pri realizácii bodov mierového plánu prezidenta Volodymyra Zelenského. V rozhovore s pápežom sa zmienili aj o stredajšom telefonáte prezidenta Zelenského s čínskym vodcom Si Ťin-pchingom.
Ukrajinský premiér využil svoju návštevu vo Vatikáne, aby požiadal pápeža aj o pomoc pri návrate detí, ktoré boli nezákonne deportované do Ruska, a pozval ho na návštevu Ukrajiny.
Spravodajský web Vatican News dodal, že premiér Šmyhaľ daroval pápežovi repliku džbánu v podobe kohúta - dekoratívneho výrobku vasylkivskej majoliky -, ktorý sa stal symbolom neporaziteľnosti ukrajinského ľudu, keď jeho originál nepoškodený "prežil" útoky ruskej armády v meste Boroďanka v Kyjevskej oblasti.
Pápež od Šmyhaľa dostal aj knihu fotografií o prebiehajúcej vojne a o odpore ukrajinského ľudu.
Pápežovými darmi pre Šmyhaľa boli bronzový odliatok zobrazujúci kvet s nápisom: ,,Pokoj je krehký kvet", špeciálne vydania tohtoročného posolstva k Svetovému dňu pokoja, fotoalbum z modlitby za svet postihnutý pandémiou, ktorá sa konala 27. marca 2020, a výtlačok knihy Encyklika o mieri na Ukrajine so všetkými pápežovými vyjadreniami k vojne na Ukrajine počas prvých deviatich mesiacov jej trvania.
Tlačová služba Svätej stolice uviedla, že počas rozhovorov na Štátnom sekretariáte sa diskutovalo o rôznych témach súvisiacich s vojnou na Ukrajine, pričom osobitná pozornosť sa venovala humanitárnemu aspektu a úsiliu o obnovenie mieru. V rovnakom kontexte sa diskutovalo aj o rôznych otázkach týkajúcich sa života a činnosti cirkví na Ukrajine.
Agentúra APA doplnila, že Šmyhaľ sa v stredu v Ríme zúčastnil na konferencii o obnove Ukrajiny, na ktorej bolo prítomných približne 700 zástupcov firiem a politikov.
Podľa Šmyhaľa sa konferencia zamerala na otázky týkajúce sa obnovy Ukrajiny. ,,Pôjde o najväčší projekt rekonštrukcie v Európe od druhej svetovej vojny," konštatoval ukrajinský premiér.
Krajiny Severoatlantickej aliancie už Ukrajine doručili väčšinu z bojových vozidiel, ktoré jej prisľúbili. Konkrétne má ísť o 230 tankov, vyše 1 550 obrnených vozidiel a "obrovské množstvo munície".
Hoci Ukrajina vynakladá mimoriadne úsilie, aby utajila začiatok svojej strategicky najdôležitejšej protiofenzívy, zdá sa, že tá začne čoskoro.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok povedal, že členské krajiny Severoatlantickej aliancie už Ukrajine doručili väčšinu z bojových vozidiel, ktoré jej prisľúbili. Podľa neho ide o 230 tankov, vyše 1 550 obrnených vozidiel a "obrovské množstvo munície".
"Celkovo sme vycvičili a vybavili viac ako deväť nových ukrajinských obrnených brigád," pokračoval Stoltenberg. Brigádu NATO tvorí niekoľko tisíc vojakov.
Šéf NATO dodal, že vďaka takejto pomoci bude mať Ukrajina "silnú pozíciu" na to, aby opätovne získala svoje územie, ktoré momentálne okupujú ruské sily. Zároveň však varoval, že Západ by nikdy nemal podceňovať Rusko. Moskva totiž podľa jeho slov mobilizuje čoraz viac pozemných síl a "je ochotná vyslať (do bojov aj na smrť) tisícky vojakov".
Aj Christopher Cavoli, vrchný veliteľ síl Severoatlantickej aliancie v Európe, v stredu uviedol, že západní spojenci dodali Ukrajine takmer všetky sľúbené bojové vozidlá.
"Vyše 98 percent bojových vozidiel je už tam. Som pevne presvedčený o tom, že sme dodali materiál, ktorý potrebujú, a budeme pokračovať v koridore a udržiavať ich prevádzku," povedal generál pred americkým parlamentným výborom.
Spojenci vraj s Ukrajinou úzko spolupracovali pri určovaní vojenskej pomoci. „Niekoľkokrát sme to skontrolovali a získali sme to od našich spojencov, ktorí boli veľmi štedrí, najmä pokiaľ ide o tanky a obrnené bojové vozidlá. A posielali sme to do krajiny," povedal generál Cavoli s dôvetkom, že Ukrajinci sú v dobrej pozícii.
Stíhačky F-16 zatiaľ spojenci nedodajú, lebo majú „asi ôsme miesto“ na zozname priorít Ukrajiny. Vojenská pomoc teda pozostáva najmä z protivzdušnej obrany, delostrelectva a obrnených jednotiek.
Bývalý kapitán ruského vojenského námorníctva Ivan Otrakovskij chce nahradiť ruského prezidenta Vladimíra Putina. Predstavil aj veľmi radikálny program.
Otrakovskij je veterán čečenskej vojny a pred vyše desaťročím založil ortodoxné hnutie Svätá Rus. Má silné väzby na ruskú pravoslávnu cirkev a organizuje hliadky na ochranu jej majetku.
Získal si podporu rovnako zmýšľajúcich ultrakonzervatívnych dôstojníkov a oznámil, že v budúcoročných voľbách bude kandidovať na ruského prezidenta.
Medzi programovými prioritami má napríklad odstúpenie Ruska od všetkých „zotročujúcich medzinárodných obchodných dohôd“ a vypudenie dolára aj eura z ruského trhu.
Plánuje tiež zrušiť diplomatické vzťahy so všetkými "nepriateľskými" štátmi a úplne zastaviť prisťahovalectvo. Populačný úbytok chce dohnať správnou politikou, v rámci ktorej by sa počet obyvateľov Ruskej federácie zvýšil z terajších 143 miliónov na jednu miliardu. Avizuje tiež tvrdý postoj k oligarchom, ktorých pokladá za „nepriateľov a zradcov“ ruského národa.
Ak by uspel, úrad prezidenta by chcel podľa vlastných slov premenovať na „Najvyššieho vládcu“ a ústava sa bude po novom volať „Ruská pravda“.
Ruský súd uložil vo štvrtok neziskovej nadácii Wikimedia Foundation, prevádzkujúcej internetovú encyklopédiu Wikipedia, ďalšiu pokutu vo výške dva milióny rubľov (približne 22.200 eur) za to, že neodstránila ,,zakázaný obsah" týkajúci sa ruskej armády. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters odvolávajúcej sa na ruské médiá.
V tomto roku ide podľa ruských médií už o siedmu pokutu, ktorú Wikimedii uložili ruské súdy za neodstránenie obsahu, aký Moskva kvalifikuje ako zakázaný. Celková výška pokút sa tak vyšplhala na 8,4 milióna rubľov.
Najnovšia pokuta sa týka článku o vojenskej jednotke, ktorý obsahoval ,,utajované vojenské informácie" o jej rozmiestnení, zložení a vojenskom vybavení, ako aj priebehu tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, čo je termín, akým Rusko označuje mohutnú agresiu voči svojmu susedovi.
Wikimedia bezprostredne nereagovala na žiadosť o komentár. Už predtým však tvrdila, že informácie, na ktoré sa sťažovali ruské úrady, boli adekvátne zazdrojované a zodpovedali jej štandardom.
Rusko zaviedlo vlani, krátko po spustení invázie na Ukrajinu, zákony stanovujúce, ako sa na jeho území môže o tejto vojne informovať. Šírenie informácií, ktoré sú v rozpore s oficiálnym naratívom Kremľa, sa v súlade s touto legislatívou trestá pokutami či blokovaním webstránok.
Internetová encyklopédia Wikipedia je v súčasnosti jedným z mála ešte existujúcich nezávislých médií poskytujúcich informácie aj v ruštine. ,,Wikipédiu zatiaľ neblokujeme, nateraz žiadne takéto zámery nemáme," povedal ešte minulý týždeň ruský minister pre digitálny rozvoj Maxut Šadajev.
Kauzou súvisiacou s trenčianskym barom Fatima, kde čelí obžalobe z vydierania aj bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika J., sa má zaoberať Okresný súd (OS) Žilina. Rozhodol o tom Najvyšší súd (NS) SR.
,,Najvyšší súd trestnú vec obžalovanej JUDr. Moniky J. a spol. pre zločin vydierania spáchaný účastníctvom vo forme organizovania vedenú na OS Trenčín tomuto súdu odňal a prikázal ju na rozhodnutie OS Žilina," informoval súd na sociálnej sieti.
Ústavný súd SR v závere marca zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktorý v septembri 2021 presunul kauzu Fatima z Okresného súdu Trenčín na Okresný súd Trnava.
Ako v minulosti pre TASR uviedol obhajca obžalovanej Peter Erdös, v ústavnej sťažnosti namietali aj nesplnenie podmienok na to, aby bol prípad odňatý zákonnému sudcovi OS Trenčín.
Okrem bývalej štátnej tajomníčky Moniky J. čelia obžalobe podanej pre zločin vydierania a zločin marenia spravodlivosti aj bývalý šéf protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Róbert K. a Peter V.
Jednotky ruskej armády, ktoré okupujú Záporožskú jadrovú elektráreň (ZAES), sa podľa novej správy britskej vojenskej rozviedky pripravujú na obranu v očakávanej ofenzíve ukrajinských ozbrojených síl.
Ako vo štvrtok s odvolaním sa na dennú zvodku britského ministerstva obrany informovala agentúra DPA, na snímkach z družíc vidno, že na strechách niekoľkých objektov ZAES sa ešte v marci objavili obranné pozície s vrecami s pieskom.
Ruské jednotky okupujú ZAES už viac ako rok - od marca roku 2022 -, ale toto je prvý náznak, že Rusi očakávajú útok ukrajinských ozbrojených síl a pripravujú sa na obranu, podotkla britská stanica BBC.
V správe britskej rozviedky sa osobitne zdôrazňuje, že hoci sa takto zvyšuje nebezpečenstvo poškodenia elektrárne počas bojov, riziko zopakovania černobyľskej katastrofy je nízke. Kľúčové objekty v ZAES sú totiž spevnené a aj samotná elektráreň je naprojektovaná tak, aby odolala aj priamemu zásahu delostreleckým granátom do jadrového reaktora.
Prokuratúra a pracovníci bezpečnostných služieb v Poľsku preverujú zvyšky bližšie nešpecifikovaného ,,vojenského objektu", ktorý sa našiel v lese v centrálnej časti Poľska. Podľa agentúry AP o tom vo štvrtok informoval poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro.
Medzičasom poľské ministerstvo obrany vo svojom statuse na sociálnej sieti Twitter uviedlo, že daný objekt nepredstavuje pre obyvateľstvo žiadne nebezpečenstvo.
Súkromná rozhlasová stanica RMF FM vo štvrtok uviedla, že daný predmet pravdepodobne nebol vystrelený zo zahraničia a zrejme patril poľskej armáde.
Stanica RMF FM bez uvedenia zdrojov informovala, že podľa poľských úradov nájdený objekt by mohol byť súčasťou rakety vzduch-zem, merajúcej niekoľko metrov, ktorá uviazla v zemi.
Ministerstvá obrany a spravodlivosti nešpecifikovali, čo presne sa našlo neďaleko mesta Bydgoszcz a ako dlho tam nájdený predmet bol.
Zatiaľ neidentifikovaný objekt našla začiatkom týždňa žena, ktorá bola na prechádzke v lese neďaleko obce Zamošč, vzdialenej približne 265 kilometrov severozápadne od Varšavy.
Minister Ziobro spresnil, že vyšetrovanie prípadu vedie vojenské oddelenie okresnej prokuratúry v meste Gdansk. Zapojení sú doň aj vojenskí experti, polícia a agenti vojenskej kontrarozviedky.
AP pripomenula, že poľské bezpečnostné služby sú v stave vysokej pohotovosti v dôsledku vojny, ktorú pred vyše rokom rozpútalo Rusko voči susednej Ukrajine.
Občania, ktorí sú ohrození chudobou, by mohli v hotovosti alebo bankovým prevodom na účet dostať jednorazový príspevok vo výške 500 eur. Vyplýva to z návrhu zákona o pomoci obyvateľom ohrozených chudobou, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložili poslanci Peter Pellegrini, Richard Raši, Denisa Saková, Matúš Šutaj Eštok a Erik Tomáš (všetci nezaradení).
Poslanci v dôvodovej správe uviedli, že finančný príspevok by mohol byť určený pre obyvateľov, ktorí sa podľa jednotnej európskej metodiky štatistického zisťovania chudoby nachádzajú v riziku príjmovej chudoby. Vychádzalo by sa pri tom z najaktuálnejších údajov ku dňu účinnosti zákona. Pri posudzovaní nároku na príspevok sa bude zohľadňovať každý typ domácnosti osobitne. Nárok na pomoc by mohla mať fyzická osoba, ak celoročný príjem v domácnosti, v ktorej žije, nepresiahol za rok 2022 12-násobok hranice rizika príjmovej chudoby za príslušný typ domácnosti. Na základe údajov za rok 2022 hranicu oznámi Štatistický úrad SR. Za každú domácnosť by mohla mať nárok na pomoc jedna fyzická osoba.
,,Cieľovou skupinou pomoci sú rodičia nezaopatrených detí, poberatelia peňažného príspevku na opatrovanie a peňažného príspevku na osobnú asistenciu, poberatelia dôchodkových dávok a ľudia odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi, ale aj iné fyzické osoby, ktoré sú ohrozené chudobou. V prípade posledných dvoch menovaných skupín fyzických osôb sú podmienky vzniku nároku na pomoc nastavené tak, aby ocenili ich aspoň minimálnu legálnu pracovnú aktivitu v roku 2022," priblížili poslanci v dôvodovej správe.
Spomedzi občanov, ktorí nie sú poberatelia dôchodkovej dávky a nepatria medzi osoby s ťažkým životným postihnutím, budú mať nárok na pomoc ľudia, ktorí v roku 2022 preukázali pracovnú aktivitu.
Ministerstvo financií (MF) SR vo svojom stanovisku uviedlo, že návrh má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom nie je uvedená kvantifikácia. Poslanci navrhujú účinnosť od 1. júla 2023.
Polícia začala v súvislosti s incidentom v základnej škole (ZŠ) v Banskej Bystrici, pri ktorom 12-ročné dievča nevedomky požilo tekutý dezinfekčný prostriedok, trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici Mária Faltániová.
,,V súčasnosti je prípad v štádiu vyšetrovania. V tomto štádiu vyšetrovania viac informácií ešte nemôžeme zverejniť," dodala policajná hovorkyňa.
K incidentu v ZŠ Pieninská v Banskej Bystrici došlo v pondelok (24. 4.) po hodine telesnej výchovy, keď išli žiaci šiesteho ročníka späť do triedy na ďalšie vyučovanie. Jedno z dievčat sa napilo z vlastnej fľaše a obsah tekutiny vypľulo na dlážku. Dezinfekčný prostriedok vo fľaši mala zacítiť triedna učiteľka. Vedenie školy v súvislosti s incidentom odmieta, že by dievča bolo dlhodobo šikanované. O tom, odkiaľ dezinfekčný prostriedok pochádzal, škola nemá vedomosť.
Žiačku po udalosti previezli do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici. Ako pre TASR uviedla hovorkyňa nemocnice Jana Petríková, vyšetrenia nepreukázali poleptanie slizníc či poškodenie tráviaceho traktu. V stredu (26. 4.) pacientku prepustili do domácej starostlivosti.
Česká armáda získala z Nemecka dva tanky typu Leopard 2A4. Ide o ďalšiu časť dohodnutého daru 14 tankov a jedného vyslobodzovacieho vozidla, ktoré Nemecko prisľúbilo Česku ako čiastočnú kompenzáciu za pomoc Ukrajine. Vo štvrtok to uviedlo české ministerstvo obrany, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Okrem tankov a vyslobodzovacieho vozidla bude súčasťou dodávky aj balík náhradných dielcov, munícia a trojročná servisná podpora, ktorá zahŕňa aj výcvik českých vojakov.
,,Podpis zmluvy na pásové bojové vozidlá pechoty CV90 sa blíži a spolu s ďalšími kusmi tankov Leopard ide o jasný posun smerom k armáde vybavenej modernou západnou technikou, a nie zastaraným šrotom ruskej výroby," komentovala dodávku ďalších dvoch nemeckých tankov ministerka obrany Jana Černochová.
Rezort pripomenul, že rovnakú techniku používajú okrem iných krajín aj Poľsko a Maďarsko. Zvyšných 11 tankov by mala česká armáda dostať do konca tohto roka. Vyslobodzovacie vozidlo, ktoré je namontované na vylepšenom podvozku Leopard 2, bude podľa ministerstva pripravené do polovice roka 2024.
Na dare 15 armádnych vozidiel sa česká ministerka obrany Jana Černochová dohodla s nemeckou ministerkou Christine Lambrechtovou v máji minulého roka. Hodnota daru predstavuje 3,8 miliardy českých korún (viac ako 160 miliónov eur). Na podobnej výmene za vojenskú pomoc Ukrajine sa Nemecko dohodlo s viacerými štátmi.
Ruské úrady vyšetrujú príčinu rozsiahleho požiaru, ktorý vypukol v utorok vo viacerých lokalitách Sverdlovskej oblasti ležiacej na hranici európskej a ázijskej časti Ruska. Informovala o tom v noci na štvrtok britská stanica BBC.
Požiar zachvátil pílu, polia, vagóny s drevom a stovky domov v priľahlých obciach. O život prišli dvaja ľudia, zhorelo vyše sto domov, 659 ľudí vrátane 148 detí zostalo bez strechy nad hlavou.
Najväčšie škody utrpela dedina Sosva, vzdialená od Jekaterinburgu vzdušnou čiarou 270 kilometrov. Pred požiarom tam žilo približne 7000 ľudí, takmer všetci boli evakuovaní.
V Sosve okrem desiatok domov zhoreli aj budovy väznice, ktoré boli drevené a staré, uviedlo regionálne riaditeľstvo Federálnej služby pre výkon trestu (FSIN). Evakuovaných bolo 243 väzňov a sedem služobných psov, zachrániť sa podarilo osobné spisy odsúdených.
Regionálna pobočka ministerstva pre mimoriadne situácie predpokladá, že požiar vzbĺkol v nepokosenej suchej tráve a rozšíril sa vďaka silnému vetru.
Podľa ďalšej hypotézy požiar v Sosve spôsobilo nelegálne spaľovanie pilín na píle. Tento objekt sa však nachádza v dedine Karpinsk, ktorá je od Sosvy vzdialená 160 kilometrov.
Požiare sa podarilo uhasiť za dva dni. Rezort zdravotníctva Sverdlovskej oblasti začal s prevozom pacientov so srdcovými a pľúcnymi chorobami a tehotných žien do nemocníc v iných obciach a mestách.
Požiar poškodil aj elektrické vedenie, takže v oblasti nefunguje internet ani mobilná komunikácia.
Polícia v obci Sosva zriadila svoje výjazdné kontaktné miesto a nasadila hliadky. Dobrovoľníci rozdávajú zostávajúcim obyvateľov potraviny, obuv a oblečenie.
Vyšetrovanie prípadu prevzal Vyšetrovací výbor Ruskej federácie, ktorý sa zaoberá najzávažnejšími trestnými činmi a je považovaný za obdobu amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI).
Podobná katastrofa sa v Sverdlovskej oblasti odohrala aj v roku 2010, keď lesný požiar úplne zničil dedinu Vižaj, pripomenula BBC.
Matku Jevgenija Prigožina, zakladateľa súkromnej žoldnierskej Vagnerovej spoločnosti, by Európska únia mohla opäť zaradiť na zoznam osôb, na ktoré sú pre rozpútanie vojny na Ukrajine uvalené sankcie. V noci na štvrtok o tom s odvolaním sa na denník Financial Times informovala britská stanica BBC.
Začiatkom marca najvyšší súd Európskej únie zrušil obmedzenia, ktoré boli uvalené na 83-ročnú Violettu Prigožinovú — majiteľku galérie Farby života v Petrohrade. Jej právnikom sa vtedy nečakane podarilo preukázať, že viac ako päť rokov nebola nijako prepojená so štruktúrami svojho syna — najmä so skupinou spoločností Concorde, ktorá podniká v oblasti cateringu.
Súd vtedy Rade EÚ dokonca navrhol, aby Prigožinovej vyplatili súdne trovy.
Nemenovaný zástupca EÚ v súvislosti s verdiktom súdu pripomenul, že Brusel má dva mesiace na to, aby sa proti rozhodnutiu v tejto kauze odvolal.
Skutočnosť, že sa Violette Prigožinovej podarilo dosiahnuť vyňatie zo sankčného zoznamu, len podčiarkuje, aký právne komplikovaný môže byť proces vyvodzovania zodpovednosti voči rodinným príslušníkom prokremeľských činiteľov za konanie ich príbuzných, podotkla BBC.
Ako ďalej píše vo svojom spravodajskom materiáli, dilema spočíva v tom, že absencia včasných sankcií voči členom rodiny Prigožinovcov uplynulé roky de facto pomáhala rozvoju aktivít Vagnerovej skupiny.
EÚ uvalila na Prigožina sankcie v októbri 2020, Spojené štáty tak urobili už v roku 2016. Americké orgány sa domnievajú, že Prigožinom založená ,,továreň na trollov" — agentúra, ktorá sa venuje vytváraniu a šíreniu dezinformácií na internete — zasahovala do prezidentských volieb v USA v roku 2016. V roku 2022 bol Prigožin zaradený na sankčné zoznamy Kanady a Japonska.
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU – Zdravotníci z oddelenia dlhodobo chorých Nemocnice AGEL Bánovce sa v uplynulých dňoch vzdelávali v oblasti nových možností liečby a prevencie preležanín.
S dekubitmi (preležaninami) sa stretávajú nielen seniori, ale aj novorodenci a ľudia v produktívnom veku. „Často sa stretávame s pacientmi, ktorí sú buď úplne imobilní alebo je ich hybnosť značne obmedzená,“ ozrejmila Daniela Papšová, vedúca sestra oddelenia. Uviedla, že za vznik dekubitu môžu aj iné faktory, napríklad vek, vysoký krvný tlak, okysličenie tkanív či hmotnosť pacienta.
Povrchové typy preležanín (napr. bežný otlak) často vznikajú v dôsledku trenia alebo strižných síl. Hlbšie dekubity môžu byť spôsobené deformáciou hlbokých tkanív – vznikajú kombináciou tlaku a strižných síl.
„Základom, na ktorý musia zdravotníci a ošetrovatelia dbať, je správne polohovanie pacienta. V modernej medicíne existujú rôzne pomôcky na polohovanie pacientov, aby tlak pri ležaní nepôsobil iba na jednu časť tela. Často však len polohovanie nestačí a práve v rámci besedy sme sa dozvedeli aj o nových možnostiach v oblasti krytia, ktoré pôsobí jednak ako prevencia, ale jeho použitie sa odporúča aj v rámci liečby už rozvinutého dekubitu. Zjednodušene, ide o špeciálne náplasti, ktorými sa prekryjú rizikové oblasti a pôsobia proti strižným silám, tlaku či treniu a zároveň podporujú proces hojenia,“ vysvetlila vedúca sestra.
V Nemocnici AGEL Bánovce dekubity dokumentujú. „Už pri príjme si pacienta dôkladne prehliadneme, ak má na tele nejaké rany, povrchové či hlbšie dekubity, spravíme si fotodokumentáciu. Následne v pravidelných intervaloch rany a dekubity fotografujeme znova, vďaka čomu si na nich dokážeme všimnúť aj malé zmeny a v spolupráci s lekármi následne zavádzať potrebné opatrenia,“ objasnila Papšová.
Martina Pavlíková, hovorkyňa AGEL Sk dodala, že Oddelenie dlhodobo chorých v nemocnici je účelové 50-lôžkové oddelenie. Funguje od roku 1987. „Poskytuje dlhodobejšiu liečebnú, ošetrovateľskú a rehabilitačnú starostlivosť pacientom so stanovenou diagnózou a liečebným programom, u ktorých charakter ochorenia neumožňuje ambulantnú starostlivosť,“ uzavrela.
Zdroj: TS Nemocnica Agel Bánovce
Nápomocné náplasti pre pacientov s preležaninami. Foto: Nemocnica AGEL Bánovce nad BebravouNa besede zdravotníci dostali praktické trady, ako zvládnuť pacientov s dekubitmi. Foto: Nemocnica AGEL Bánovce nad BebravouInovácia v zdravotníctve. Foto: Nemocnica AGEL Bánovce nad Bebravou
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v stredu oznámila, že úmrtia na ochorenie COVID-19 klesli od začiatku tohto roka o 95 percent – ale varovala, že koronavírus stále koluje. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
WHO uviedla, že covid tu zostane a krajiny sa musia naučiť, ako zvládať jeho nenaliehavé následky vrátane postcovidového stavu (syndrómu), čiže dlhého covidu, a to popri iných infekčných chorobách.
"Sme veľmi povzbudení neustálym poklesom v hlásených úmrtiach na COVID-19, ktoré od začiatku tohto roka klesli o 95 percent," povedal na tlačovej konferencii šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
"Niektoré krajiny však zaznamenávajú nárast a za posledné štyri týždne podľahlo tejto chorobe 14-tisíc ľudí," dodal.
"A po objavení nového variantu XBB.1.16 vidíme, že koronavírus sa stále mení a stále môže spôsobiť nové vlny ochorení a úmrtí," upozornil Tedros.
Maria Van Kerkhoveová, technická riaditeľka WHO pre COVID-19, povedala, že subvarianty XBB teraz celosvetovo prevládajú.
Tieto subvarianty majú "výhodu" v tom, že sa viac šíria, a ukazuje sa, že unikajú imunite človeka. To znamená, že ľudia sa môžu znovu nakaziť napriek tomu, že sú zaočkovaní alebo predtým nákazu prekonali.
Van Kerkhoveová vyzvala na zvýšené sledovanie koronavírusu prostredníctvom testovania, "aby sme mohli monitorovať samotný koronavírus a následne pochopiť, čo každá z týchto mutácií vlastne znamená".
Tieto poznatky sa môžu potom využiť pri tvorbe a zložení vakcín a aj pri informovaných rozhodnutiach o zvládaní koronavírusu, dodala odborníčka.
Tedros zopakoval, že WHO stále dúfa, že odvolá stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC), ktorý bol vyhlásený v januári 2020 v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Komisia, ktorá mu na túto tému radí, sa má zísť na budúci mesiac na svojom pravidelnom štvrťročnom zasadnutí.
Šéf WHO tiež povedal, že odhadom jeden z desiatich prípadov nákazy viedol k dlhému covidu, takže dlhodobú starostlivosť budú potrebovať stámilióny ľudí.
Tedros tiež informoval, že pandémia covidu narušila iné vakcinačné programy, pričom približne 67 miliónov detí nedostalo v rokoch 2019 až 2021 aspoň jednu dávku.
Po desaťročí zastaveného napredovania sa miera zaočkovania podľa Tedrosa vrátila tam, kde bola v roku 2008. To viedlo k nárastu výskytu osýpok, záškrtu, detskej obrny a žltej zimnice.
Ukrajina spolupracuje s americkým Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) aj s ďalšími bezpečnostnými službami USA na zhromažďovaní dôkazov o vojnových zločinoch spáchaných na jej území ruskými silami. Z bojísk zbierajú digitálne informácie vrátane geolokácie, vzoriek DNA, údajov z mobilných telefónov či analýzy častí tiel. Tvrdí to špeciálny agent FBI Alex Kobzanets, informuje v stredu stanica Sky News.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa dlhodobo zasadzuje za to, aby Rusko čelilo za vojnové zločiny na Ukrajine medzinárodnému stíhaniu. Zelenskyj v marci povedal, že ukrajinské úrady dosiaľ zaznamenali vyše 70-tisíc takýchto zločinov, ktorých je však podľa jeho slov omnoho viac.
FBI už rok a pol pomáha Ukrajine aj s vyhľadávaním ruských špiónov a kolaborantov pôsobiacich na území tejto krajiny.
Šéf oddelenia Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) pre kybernetickú bezpečnosť Iľľa Viťuk tvrdí, že pri vyšetrovaní kybernetických zločinov je veľmi ťažké dokázať konkrétnu zodpovednosť. "Je pre nás veľmi dôležité získať čo najviac informácií o ruských kyberzločincoch," dodal s tým, že všetky takéto údaje ukrajinské úrady zhromažďujú a zaraďujú do vyšetrovania.
Sky News dodáva, že Ukrajina v tomto smere spolupracovala s USA ešte pred vypuknutím ruskej invázie. Práve americké bezpečnostné služby boli totiž už od roku 2015 jedným z hlavných aktérov v rámci snáh o odrazenie ruských kybernetických útokov na Ukrajine.
Americký prezident Joe Biden v stredu odkázal Američanom, že sa i napriek svojmu pokročilému veku cíti dobre, a upozornil na nebezpečenstvo, ktoré pre americkú demokraciu predstavuje exprezident USA Donald Trump. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Cítim sa dobre, som nadšený z perspektívy" byť druhé funkčné obdobie vo funkcii prezidenta, povedal šéf Bieleho domu, ktorý svoju opätovnú kandidatúru oznámil v utorok.
V prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia budúci rok v novembri, by Biden mohol opäť čeliť Trumpovi, ktorý je podľa prieskumov favoritom na republikánsku nomináciu.
Biden (80) je historicky najstarším prezidentom USA, na konci prípadného druhého funkčného obdobia by mal 86 rokov. Podľa prieskumu uskutočneného ešte pred oznámením jeho kandidatúry si približne polovica amerických demokratických voličov myslí, že súčasný šéf Bieleho domu by sa nemal v budúcoročných voľbách uchádzať o znovuzvolenie najmä pre svoj pokročilý vek.
Biden na tlačovej konferencii v Bielom dome uviedol, že rešpektuje ľudí, ktorí spochybňujú, či je vhodným kandidátom na veľmi namáhavú prácu prezidenta. Podľa jeho slov však ľudia uvidia volebný súboj a posúdia, "či na to má alebo nemá".
Na otázku, či si myslí, že iba on znovu dokáže poraziť Trumpa, odpovedal: "Možno nie som jediný, ale poznám ho dobre a viem, aké nebezpečenstvo predstavuje pre našu demokraciu."
Maďarsko v otázke rozširovania Severoatlantickej aliancie podporuje politiku otvorených dverí, no napriek tomu nabáda svojich partnerov k obozretnosti. Vyhlásil to v stredu vo Varšave na rokovaní šéfov rezortov obrany Bukureštskej deviatky (B9) maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Podľa maďarského ministra všetky takéto rozhodnutia možno prijať len vtedy, ak krajiny uchádzajúce sa o členstvo bez zvyšku plnia určené podmienky, pričom v tejto otázke je potrebné dosiahnuť konsenzus členských krajín NATO.
Szalay-Bobrovniczky upozornil na skutočnosť, že Európska únia zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v oblasti bezpečnosti a obrany. "Maďarsko má záujem na Únii založenej na silných národných štátoch," zdôraznil minister.
Hlavnými témami stretnutia boli bezpečnostná situácia v regióne v súvislosti s vojnou na Ukrajine, podpora Ukrajiny zo strany NATO a Európskej únie, ako aj aktuálne procesy súvisiace s posilňovaním východného krídla NATO a príprava na nadchádzajúci summit Aliancie vo Vilniuse.
Členmi zoskupenia B9 sú Slovensko, Poľsko, Česko, Rumunsko, Bulharsko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko a Litva. Na rokovaní sa zúčastnil aj britský minister obrany Ben Wallace.
Bukureštská deviatka (B9) je formát, ktorého význam je dôležitejší ako kedykoľvek predtým. Uviedol to v stredu dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď po schôdzke šéfov rezortov obrany krajín B9 vo Varšave. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kakaščíková.
Ministri krajín B9 rokovali o bezpečnostnej situácii v regióne v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ako aj o úlohe Severoatlantickej aliancie a Európskej únie v podpore pre Ukrajinu. Diskusia sa týkala tiež posilnenia predsunutej obrany NATO na ochranu východného krídla Aliancie.
"Naše krajiny tvoria východnú hranicu NATO a EÚ, spoločne s ostatnými ministrami sme dnes potvrdili jednotu a neochvejnosť našich postojov voči porušovaniu medzinárodného práva a územnej celistvosti suverénnych krajín, ktoré v moderných dejinách nemá obdobu," povedal Naď.
Dodal, že s partnermi hovorili aj o možných mechanizmoch posilnenia východného krídla NATO, ktoré sa týkajú adaptácie veliteľských štruktúr i konkrétnych spôsobilostí vrátane protivzdušnej obrany.
Podľa jeho slov bude Ukrajina "na konci svojho spravodlivého boja úspešná". "Dovtedy však musíme demonštrovať náš odstrašujúci potenciál a odolnosť voči ruskému imperializmu, ktorý je v tomto storočí jednoducho neprijateľný," uviedol.
Témou stretnutia vo Varšave bol tiež blížiaci sa summit NATO v litovskom Vilniuse. Ministri sa venovali aj podpore NATO a EÚ pri konsolidácii obranných kapacít partnerov z bezprostredného okolia, najmä Moldavska, Gruzínska a Bosny a Hercegoviny.
"Slovensko je jasným podporovateľom územnej celistvosti spomínanej trojice krajín. Vychádzajúc zo strategických dokumentov NATO, predovšetkým po ruskej invázii na Ukrajinu musíme ďalej posilňovať našu politickú a praktickú spoluprácu, keďže každá z týchto krajín má osobitný význam pre európsku bezpečnosť," uviedol Naď.
Bukureštská deviatka (B9) je neformálne zoskupenie krajín východného krídla NATO, do ktorého okrem Slovenska patria Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko.
Prípravná akcia EÚ pre výskum v oblasti obrany (PADR) s rozpočtom 90 miliónov eur bola len čiastočne užitočná v príprave Únie na zvýšenie jej výdavkov na obranu a príprav na zriadenie Európskeho obranného fondu (EDF) s rozpočtom osem miliárd eur. Uviedol to v stredu Európsky dvor audítorov (EDA), informuje spravodajca TASR.
Ide o prvý takýto audit v oblasti obrany. Projekty financované v rámci PADR podľa audítorov čelili časovým obmedzeniam a nepriniesli výsledky včas na to, aby pripravili zriadenie EDF. EÚ stále chýba dlhodobá stratégia pre spoločný obranný fond.
"Akcia PADR poskytla EÚ príležitosť testovať rôzne možnosti financovania výskumu v oblasti obrany, avšak oneskorenia a nedostatok výsledkov obmedzili skúsenosti získané pre jej väčšieho nástupcu – EDF," uviedol v správe pre médiá Viorel Štefan, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za audit. Dodal, že eurokomisia by mala spolupracovať s členskými štátmi na vypracovaní dlhodobej stratégie, ktorá je nevyhnutná pre budúcnosť EDF ako hlavného obranného fondu EÚ.
Audítori takisto upozornili, že eurokomisia sa ešte poriadne nezaoberala strategickými otázkami, ktoré by mohli brániť projektom EDF dosiahnuť zamýšľaný vplyv. Vyzvali na tvorbu dlhodobej obrannej stratégie pre EDF, ktorá by sa mala pravidelne aktualizovať s cieľom prihliadať na meniace sa bezpečnostné hrozby. Cieľom by malo byť zvýšiť prítomnosť technológií vyvinutých z EDF v obrannom sektore EÚ, zladiť vyvinuté spôsobilosti s potrebami ozbrojených síl krajín EÚ, a posilniť obrannú technologickú a priemyselnú základňu eurobloku.
Európska komisia v spolupráci s Európskou obrannou agentúrou (EDA) spustila akciu PADR v roku 2017 ako trojročný program na zlepšovanie konkurencieschopnosti a inovácií v európskom obrannom priemysle. Prvýkrát sa rozpočet EÚ použil na podporu výskumu a vývoja v rezorte obrany. Financovalo sa 18 projektov na vývoj technológií, ako sú adaptívne maskovanie, nepriestrelné vesty a laserové systémy.
EÚ ako organizácia nemôže vlastniť vojenské prostriedky. Zmluva o EÚ obmedzuje jej činnosť v oblasti obrany a limituje využívanie rozpočtu EÚ. Ten nemôže financovať operácie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami.
Činnosť EÚ v oblasti obrany sa obmedzuje na spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, ktorá je zameraná na krízy a konflikty mimo Únie a nemá byť kolektívnou európskou obrannou politikou.
ŽILINA – Český veľvyslanec na Slovensku Rudolf Jindrák, ktorý je vo funkcii iba tri mesiace, absolvoval dnes svoju prvú návštevu Žilinského kraja.
Stretol sa nielen s predstaviteľmi regionálnej žilinskej Slovenskej obchodnej priemyselnej komory, ale predtým aj so žilinskou župankou Erikou Jurinovou a primátorom Žiliny Petrom Fiabáne. Zaoberali sa problematikou cezhraničnej spolupráce, dopravnej infraštruktúry, projektami spolupráce v školstve, zdravotníctve a pod.
Po skončení rokovania v priestoroch SOPK v Žiline pre denník Štandard povedal: „Spoluprácu medzi našimi republikami považujem za veľmi dôležitú. Vzťahy medzi SR a ČR sú veľmi intenzívne, ale naďalej treba na nich pracovať a naplniť ich obsahom, lebo vždy je čo zlepšovať. Je tu veľký potenciál na ekonomickú i inú spoluprácu. Urobím všetko pre to, aby spolupráca bola čo najefektívnejšia.“
Hlavným cieľom správy o Srbsku, ktorú v stredu v Európskom parlamente schválili poslanci Výboru pre zahraničné veci (AFET), bolo predložiť realistickú a vyváženú správu a podporiť strategický cieľ Srbska, ktorým je vstup do Európskej únie. Uviedol to pre TASR europoslanec Vladimír Bilčík (EPP), stály spravodajca EP pre Srbsko a autor tejto správy.
Podľa jeho slov ide o dôležitý politický dokument, ktorý hodnotí pokrok Srbska na ceste do EÚ a načrtáva ďalší postup v prístupovom procese. O správe bude Európsky parlament hlasovať v pléne 10. mája v Štrasburgu.
Srbi by sa podľa Bilčíka mali zamerať najmä na posilnenie nezávislosti súdnictva, boj proti organizovanému zločinu a korupcii a posilnenie nezávislého mediálneho prostredia. Podstatné časti správy sú venované energetickej politike, najmä odstráneniu závislosti od Ruska a fosílnych palív a zlepšeniu environmentálnych otázok.
"Moja správa oceňuje priebeh posledných parlamentných volieb, pričom poukazuje na určité nedostatky a víta návrat opozície do srbského Národného zhromaždenia. Ako spoluorganizátora parlamentného dialógu v Srbsku ma povzbudzujú aj pozitívne signály všetkých relevantných politických strán, ktoré majú záujem spolupracovať s Európskym parlamentom na zlepšovaní parlamentnej kultúry," uviedol Bilčík.
Zároveň však pripomenul, že Srbsko zostáva jedinou kandidátskou krajinou na západnom Balkáne, ktorá nepodporila sankcie EÚ voči Rusku, čo jeho správa zdôraznila. "Európske krajiny v časoch vojny musia držať spolu na základe spoločných hodnôt. Očakávam, že všetci politickí lídri v Srbsku zaujmú jasný postoj a odsúdia Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu," vysvetlil.
Bilčík pripomenul, že dialóg Belehrad-Priština za posledný rok prešiel turbulentnými obdobiami. Odsúdil prípady násilia voči Srbom v Kosove, rovnako ako pokusy zastrašiť tých, ktorí pracujú na európskej budúcnosti regiónu.
"V posledných mesiacoch vidíme príležitosť na dosiahnutie dlho očakávanej normalizácie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom. To si bude vyžadovať európsku víziu, skutočný záväzok rokovať v dobrej viere a určitý stupeň politickej odvahy od lídrov na oboch stranách," opísal situáciu. Doplnil, že úspech v normalizácii srbsko-kosovských vzťahov bude aj európskym úspechom.
Spoločnosť Walt Disney Company v stredu podala na americkom federálnom súde žalobu na guvernéra Rona DeSantisa a ďalších predstaviteľov štátu Florida za cielené kroky namierené voči právomociam tejto spoločnosti. TASR informácie prevzala od agentúry AP a stanice NBC News.
Disney a DeSantis majú spor v spojitosti s právomocami zábavného parku Disney World. DeSantis opakovane pohrozil, že parku odoberie autonómne právomoci v oblasti, kde sa Disney World nachádza.
DeSantis vlani v marci 2022 podpísal zákon, ktorý obmedzuje vyučovanie o sexuálnej orientácii a rodovej identite na floridských školách. Disney floridskú vládu za tento zákon kritizovala.
Spoločnosť v žalobe tvrdí, že guvernér DeSantis v reakcii na jej vyjadrenia pripravil odvetné kroky a ohrozuje jej obchodné fungovanie, hospodársku budúcnosť a porušuje ústavné práva.
Floridské zákonodarné zhromaždenie vo februári schválilo zákon, ktorý zrušil dovtedajší štatút Disney Worldu v oblasti samosprávy, napísal denník The Guardian. Zákon DeSantisovi takisto udelil právomoc vymenovať piatich členov rady, ktorá spravuje štátne služby v oblasti, kde sa zábavný park nachádza.
Spoločnosť Disney World oznámila, že žalobu podala krátko po tom, ako rada vymenovaná DeSantisom v stredu schválila rezolúciu, ktorá zrušila platnosť zmluvy, na základe ktorej mohol Walt Disney World spravovať väčšinu svojich obchodných prevádzok na Floride, dodáva NBC News.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu na 37. výročie katastrofy v atómovej elektrárni pri meste Černobyľ varoval pred "vydieraním", ktorého sa dopúšťa Rusko obsadením jadrových zariadení na Ukrajine.
Zelenskyj uviedol, že svet sa nesmie skloniť pred týmto vydieraním, a upozornil, že sa môže stať "nová jadrová tragédia". Informoval o tom portál britskej televízie Sky News.
Bývalí zamestnanci elektrárne si v stredu v Černobyli pripomenuli výročie najhoršej katastrofy v dejinách jadrovej energetiky kladením kvetov k pomníku na počesť jej obetí.
Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti Telegram prirovnal jadrovú katastrofu v černobyľskej elektrárni z roku 1986 ku krátkemu ruskému obsadeniu tejto elektrárne a výlučnej zóny kontaminovanej rádioaktívnym žiarením, čo trvalo vlani od februára do marca.
"Okupant vlani nielen obsadil jadrovú elektráreň (Černobyľ), ale tiež znovu ohrozil celý svet," napísal Zelenskyj na Telegrame.
"Nehoda v Černobyľskej atómovej elektrárni pred 37 rokmi zanechala obrovskú jazvu na celom svete. Po oslobodení elektrárne od okupanta prešiel viac než rok. Musíme urobiť všetko, aby sme teroristickému štátu zabránili použiť jadrové elektrárne na vydieranie Ukrajiny a sveta," napísal Zelenskyj.
Prezident dodal, že Kyjev od znovuzískania černobyľskej elektrárne pod svoju kontrolu opäť zaviedol predvojnové bezpečnostné opatrenia a obnovil vedeckú prácu v rámci zóny.
Upozornil však, že Moskva môže svojím konaním aj v budúcnosti ohroziť jadrovú bezpečnosť sveta. "Ukrajina a svet už zaplatili vysokú cenu za odstraňovanie následkov černobyľskej katastrofy," pripomenul Zelenskyj.
Podľa ukrajinského ministerstva životného prostredia je vyše 150 členov ukrajinskej Národnej gardy stále vojnovými zajatcami, pretože ruskí vojaci ich počas krátkej okupácie Černobyľa, po začatí invázie, odviedli do ruských väzníc.
Výbuch v roku 1986 v atómovej elektrárni na Ukrajine, ktorá vtedy patrila do Sovietskeho zväzu, vyslal rádioaktívny materiál do celej Európy. Priamo pri havárii, hasení a likvidácii zahynulo podľa sovietskych údajov približne 30 ľudí, zamestnancov elektrárne a hasičov. Mnoho ďalších ľudí zomrelo neskôr na choroby súvisiace s ožiarením.
Rozsiahly požiar v stredu značne poškodil ruské kultúrne centrum v cyperskej metropole Nikózia. Uviedol to miestny hasičský zbor, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Na mieste incidentu zasahovalo o približne 13.45 miestneho času (12.45 h SELČ) päť hasičských áut. Príčina požiaru je predmetom vyšetrovania. Niektorí svedkovia počuli explóziu.
"Celá budova utrpela rozsiahle škody. Príčiny požiaru budú vyšetrené v spolupráci s políciou a v prípade potreby aj s ďalšími štátnymi orgánmi," uviedol na sociálnej sieti hovorca hasičského zboru Andreas Kettis.
Ruský veľvyslanec na Cypre Murat Ziazikov uviedol, že neboli hlásené žiadne obete, napísali ruské médiá. Dodal, že "skúmajú rôzne teórie", aby sa zistilo, čo sa v Ruskom centre vedy a kultúry stalo.
Riaditeľka ruského kultúrneho centra v Nikózii Alina Radčenková povedala, že podľa svedkov niekto do budovy hodil zápalné fľaše. Cyperská polícia ani hasiči to nedokázali potvrdiť. Radčenková dodala, že došlo k "dvom hlasným výbuchom", po ktorých začala horieť strecha a steny budovy.
Zasiahnuté kultúrne centrum, ktoré prevádzkuje ruské veľvyslanectvo v Nikózii, vybudovali v roku 1978. Nachádza sa však v inej časti mesta ako ruská ambasáda, píše AFP.
Maďarská vláda premiéra Viktora Orbána robí všetko preto, aby Maďarsko bolo nepriateľským miestom pre tých, ktorí hľadajú útočisko. Vyhlásila to v stredu ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW), podľa ktorej by mal pápež František počas nadchádzajúcej návštevy Maďarska zdôrazniť potrebu rovnakého zaobchádzania s utečencami. S odvolaním sa na server mandiner.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Pápežova návšteva je podľa HRW príležitosťou upozorniť na diskriminačné praktiky maďarskej vlády voči utečencom a migrantom. František počas uplynulých rokov viackrát poukázal na práva migrantov a opakovane vyzýval krajiny, aby privítali ľudí, ktorí hľadajú ochranu pred vojnou a prenasledovaním.
"Pápež by mal upozorniť na hrubé praktiky Maďarska voči utečencom a naliehať na rešpekt voči tým, ktorí utekajú pred prenasledovaním," píše sa okrem iného vo vyhlásení ľudskoprávnej organizácie, podľa ktorej Orbánova vláda prakticky zlikvidovala azylový systém, pričom nelegálne a niekedy aj násilne deportuje imigrantov na spoločnú hranicu so Srbskom.
Pápež má pricestovať na trojdňovú oficiálnu návštevu Budapešti 28. apríla. Naplánované má rozhovory s prezidentkou Katalin Novákovou a premiérom Viktorom Orbánom. V programe jeho návštevy je aj nedeľná omša na Námestí Lajosa Kossutha pred budovou parlamentu. Pápež absolvoval krátku sedemhodinovú návštevu Maďarska aj v septembri 2021.
AKTUALIZOVANÉ V Bani Nováky došlo v stredu podvečer k vyhoreniu metánu. Banskí inšpektori zdokumentovali situáciu v Bani Nováky po havárii a začalo sa aj vypočúvanie svedkov. Dianie sledujeme online.
20:03 Banskí inšpektori zdokumentovali situáciu v Bani Nováky po havárii
Banskí inšpektori vo štvrtok zdokumentovali situáciu a stav Bane Nováky po stredajšej havárii. Začalo sa aj vypočúvanie svedkov, prebieha kontrola banskej dokumentácie.
"Na základe prvého šetrenia môžeme potvrdiť, že čidlá na metán sú v bani funkčné, okrem týchto budú zamestnanci chránení i osobnými meračmi. Prebieha taktiež kontrola príslušnej banskej dokumentácie a v priebehu dňa začalo i vypočúvanie svedkov," uviedla hovorkyňa ministerstva hospodárstva Mária Pavlusík. Po zabezpečení nevyhnutných úkonov bude nasledovať vykonávanie drobných opráv v bani, po ktorých bude v priestore možné opäť dobývať.
18:20 Baníka v košickej nemocnici prebrali z umelého spánku
Zdravotný stav jedného z dvoch pacientov, ktorí boli privezení do Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) po nešťastnej udalosti v Bani Nováky, sa výrazne zlepšil a bolo možné ho odpojiť od umelej pľúcnej ventilácie.
"Je pri vedomí a komunikuje. U druhého pacienta potvrdilo pľúcne konzílium poškodenie dýchacích ciest, a preto zatiaľ zostáva napojený na umelú pľúcnu ventiláciu," priblížila hovorkyňa UNB Eva Kliská.
16:10 Stav dvojice mužov z Bane Nováky hospitalizovaných v nemocnici v Šaci sa zlepšil
Stav oboch pacientov, ktorí sú po stredajšej nešťastnej udalosti hospitalizovaní na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie v nemocnici v košickej Šaci, sa zlepšil. Sú pri vedomí a komunikujú. Pre TASR to vo štvrtok popoludní uviedla Martina Pavliková, hovorkyňa skupiny Agel SK, pod ktorú táto nemocnica patrí. ,,Po zvládnutí prvotného šokového stavu a po vyšetreniach, ktoré nepotvrdili závažné poškodenie dýchacích ciest, boli obaja pacienti zobudení z umelého spánku a odpojení od umelej pľúcnej ventilácie," spresnila s tým, že ich zdravotný stav však naďalej zostáva vážny.
12:06Situácia v podzemí Bane Nováky je bezpečná
Situácia v podzemí Bane Nováky je už bezpečná. Na miesto sfárala komisia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici, tá bude mimoriadnu udalosť vyšetrovať. Informoval o tom vo štvrtok riaditeľ Hlavnej banskej záchrannej stanice (HBZS) Stanislav Paulík. Komisia podľa neho rozhodne o tom, či bude pracovisko spustené do prevádzky alebo nie. ,,Momentálne je bez metánu, je čisté. Vyzerá to, že tam došlo k náhlemu vytlačeniu metánu. Čo to však spôsobilo, to nevieme povedať. Pracovisko bolo bezproblémové, fárali sme tam v stredu dopoludnia," ozrejmil riaditeľ HBZS s tým, že prístroje na meranie boli funkčné a išlo o jednorazovú udalosť.
11:40Polícia začala trestné stíhanie
Muži zákona v súvislosti so stredajšou (26. 4.) mimoriadnou udalosťou v Bani Nováky začnú trestné stíhanie vo veci prečinu všeobecného ohrozenia. TASR o tom vo štvrtok informoval hovorca Krajskej prokuratúry Trenčín Marián Sipavý.
10:25 Štyria baníci sú naďalej vo veľmi vážnom stave v umelom spánku
Sú napojení na umelú pľúcnu ventiláciu. Dvoch previezli do nemocnice v košickej Šaci. Podľa zariadenia je veľmi ťažké vyjadriť sa k prognózam ich prežitia.
Prednosta Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Peter Lengyel spresnil, že muži utrpeli rozsiahle popáleniny plameňom druhého, miestami až tretieho stupňa, pričom nie je možné vylúčiť popáleniny dýchacích ciest. "Nasledujúci postup bude závislý od ostatných nálezov, ktoré zistíme v rámci vyšetrení. Momentálne sú v šokovom stave," dodal. Situácia sa podľa jeho slov môže meniť každú hodinu. "Pacienti sú vo vážnom stave – v podstate v ohrození života," skonštatoval.
Ďalších dvoch previezli do Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB). "Ich popáleniny sú v rozmedzí medzi 15 až 20 percent, rozsah poranení vnútorných orgánov sa však ešte môže zmeniť," priblížila hovorkyňa UNB Eva Kliská.
Popáleniny sa podľa nej nachádzajú prevažne na tvári a horných končatinách pacientov. "Obidvaja pacienti sa podrobili zákroku na podporu hojenia rán a zostávajú i naďalej pod dohľadom našich zdravotníkov," doplnila Kliská.
10: 05 Zvyšných päť baníkov je pri vedomí
Ďalších päť ľudí hospitalizovali v Nemocnici s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach. Sú pri vedomí, ale lekári ich zatiaľ neplánujú prepustiť domov. "Sú pri vedomí, ochotní vypovedať polícii, psychicky otrasení. Všetkým bola navrhnutá psychologická pomoc," dodal riaditeľ nemocnice Peter Glatz.
09:07 V bani je vyšetrovací tím
Do Bane Nováky sfáral vo štvrtok ráno tím vyšetrovacích inšpektorov pod vedením Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici. Záchranári už v bani ukončili práce a stabilizovali situáciu na mieste nehody.
"Vyšetrovanie banských inšpektorov bude prebiehať nestranne a odborne, striktne podľa zákona. Ministerstvo hospodárstva poskytne inšpektorom všetku potrebnú podporu a súčinnosť, ktorú budú potrebovať," zdôraznil dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman.
STREDA
Hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR Alena Krčová pre TASR potvrdila, že krátko po 17.00 h prijali informáciu o tom, že v bani vybuchol plyn a na mieste sa nachádza väčší počet zranených.
Adriana Siváková, hovorkyňa spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza potvrdila, že nešťastie sa stalo o 16:30 na pracovisku, na stenovom porube 102 001-95 Hornonitrianskych baní Prievidza, v bani Nováky.
„Všetci zamestnanci, ktorí sa nachádzali na uvedenom stenovom porube a na ďalších pracoviskách v tejto časti nováckej bane, z podzemia bezpečne vyfárali. Prieskum pracoviska aktuálne zabezpečujú dve čaty banských záchranárov z Hlavnej banskej záchrannej stanice v Prievidzi. Príčiny a okolnosti vzniku mimoriadnej udalosti zatiaľ nie sú známe. Budú predmetom vyšetrovania komisie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici, ktorá po záchranárskom prieskume fára na pracovisko,“ objasnila Siváková.
Na snímke leteckí záchranári ošetrujú zraneného baníka na parkovisku pred baňou v Novákoch v stredu 26. apríla 2023. Foto: Radovan Stoklasa/TASR
Dve obete sú vo veľmi vážnom stave
Po nešťastí presnejšie evidujú deväť zranených. Z toho sú štyria ťažko zranení, ktorí boli prevezení do nemocníc v Bratislave a Košiciach. Ďalší piati pacienti boli ošetrení v bojnickej nemocnici. Informovali o tom štátni tajomníci Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Michal Palkovič a Lenka Dunajová Družkovská.
V Univerzitnej nemocnici Bratislava Ružinov sú hospitalizovaní dvaja muži. "Obidvaja pacienti sú zaintubovaní vo veľmi vážnom kritickom stave," načrtol riaditeľ nemocnice Alexander Mayer. Zranení utrpeli hlavne popáleniny tvárovej časti, krku a horných končatín. Mayer ubezpečil príbuzných, že urobia všetko, aby im pomohli.
"V prvom kole nám doniesli troch pacientov, ktorí boli ľahko zranení, popáleniny prvého stupňa na hlave, horná časť trupu, ruky, boli ošetrení a momentálne sú na observačnej hospitalizácii na pozorovaní," povedal riaditeľ bojnickej nemocnice Peter Glatz. Štvrtý zranený mal popáleniny druhého stupňa aj sa nadýchal splodín, je hospitalizovaný na ARO. "Posledný piaty prípad bol baník, ktorý prvý utekal z bane. Vyzerá, že len sa nadýchal splodín, práve ho vyšetrujú," doplnil.
Na snímke ľudia sledujú záchranárov pred baňou v Novákoch v stredu 26. apríla 2023. V Bani Nováky došlo v stredu podvečer k vyhoreniu metánu. Foto: Radovan Stoklasa/TASR
Pracuje sa s verziou výbuchu metánu
Na mieste sa nachádzali štyri posádky leteckých záchranárov z Nitry, Banskej Bystrice, Trenčína a Žiliny, potvrdila pre TASR za Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu ATE Zuzana Turočeková.
Polícia neskôr na sociálnej sieti informovala, že v podzemí došlo pravdepodobne k vyhoreniu metánu. "Bližšie informácie poskytneme, až keď nám to situácia na mieste udalosti dovolí," doplnila polícia.
Informáciu o vyhorení metánu v podzemí potvrdil i Mikulec s tým, že všetky záchranné zložky sú podľa neho na mieste. V plnom nasadení sú aj zložky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, v pohotovosti sú aj hasiči.
Na miesto výbuchu v Bani Nováky sa už nachádza dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman. a podľa najnovších správ aj dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger.
Karel Hirman na mieste tragédie. Foto: Marián Michalko
Vyjadrili sa aj ústavní činitelia
Prezidentka SR Zuzana Čaputová verí, že všetci pracovníci, ktorí utrpeli zranenia pri vyhorení metánu v Bani Nováky, budú v poriadku. TASR o tom informoval hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.
"Veľká vďaka patrí záchranárom z Banskej záchrannej služby, ktorí zranených dostali na povrch a odovzdali do rúk zdravotníkom. Zraneným mužom prajem, aby sa z nemocnice mohli vrátiť čím skôr k svojim rodinám a blízkym," povedala prezidentka.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) verí, že záchranné zložky urobia v Novákoch maximum a tragédia si nevyžiada žiadnu obeť na živote. "Práve som sa dozvedel o obrovskej tragédii v Bani Nováky. Mňa ako človeka, ktorý má k baníkom veľmi blízko, táto udalosť veľmi zasiahla," poznamenal.
Foto: Marián Michalko
Nie je to prvé nešťastie
Situáciu v podzemí v Bani Nováky aktuálne monitorujú záchranári z Hlavnej banskej záchrannej stanice. Na mieste nešťastia robia potrebné úkony aj vyšetrovatelia polície. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva hospodárstva (MH) SR Mária Pavlusík s tým, že bezodkladne zriadia vyšetrovaciu komisiu pod vedením Obvodného banského úradu Banská Bystrica. Inšpektori sú už na mieste. Vyšetrovacia komisia začne vyšetrovanie priamo v bani hneď, ako to umožní situácia.
Pripomeňme, že 16. novembra 2006 pri prievale rozbahnených hornín v Bani Nováky zahynuli štyria baníci. Havária sa stala o 06.45 h v 7. ťažobnom úseku na mechanizovanom stenovom porube. Asi 200 metrov pod zemou došlo k náhlemu prievalu nadložných zvodnených hornín.
Ukrajina sa pripravuje na "neodvratnú" protiofenzívu a do mesta Bachmut na východe Ukrajiny posiela dobre vycvičené vojenské jednotky. V stredu na to upozornil šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Prigožin vo videu zverejnenom na platforme Telegram tiež opäť kritizoval ruské ministerstvo obrany za to, že jeho bojovníkom na front neposlalo veľmi potrebnú muníciu. Vo vnútri Ruska dochádza podľa jeho slov k zrade.
"Dnes sa už do Bachmutu vrhajú dobre vycvičené nepriateľské jednotky... Protiofenzíva je neodvratná," povedal šéf vagnerovcov. Dodal, že jej začiatok očakáva niekedy po 2. máji, keď sa zlepší počasie a stvrdne pôda.
Prigožin uviedol, že jeho žoldnieri pre nedostatočnú podporu zo strany Moskvy zaznamenávajú na fronte päťkrát viac obetí. Nastolil tiež otázku, prečo ruské sily nespustili ofenzívu voči mestám Sloviansk a Kramatorsk, aby tak zmiernili tlak na Bachmut.
Dodal však, že jeho bojovníci urobia všetko, čo je v ich silách, aby zastavili akýkoľvek ukrajinský pokus o opätovné získanie Bachmutu. Boje o toto mesto v Doneckej oblasti sú najdlhšou bitkou počas viac ako ročnej ruskej invázie. V meste žilo pred vypuknutím vojny na Ukrajine približne 70-tisíc ľudí.
Podľa analytikov toto mesto nemá výraznejší strategický význam a jeho možné dobytie by nemalo priniesť veľký obrat. Bachmut však nadobudol veľkú politickú hodnotu, pričom obe strany už do bojov investovali množstvo síl.
Prigožin pred dvomi týždňami uviedol, že jeho žoldnieri kontrolujú viac ako 80 percent Bachmutu.
Čínsky prezident zároveň uviedol, že Peking neprileje olej do ohňa vo vojne na Ukrajine. Bol to prvý telefonát čínskeho prezidenta s ukrajinským prezidentom od začiatku vojny.
Telefonát sa interpretuje rôzne. Zatiaľ čo niektoré médiá a Biely dom ho chápu ako signál, že Čína sa nezapojí do vojny a neposkytne Rusku zbrane a vojenské technológie, denník Financial Times, ktorý je hojne čítaný aj v ázijskom svete, upozorňuje, že čínsky prezident tlačí Zelenského do mierových rokovaní. Počas telefonátu mal priamo povedať, že teraz je ten správny čas.
Telefonát opäť potvrdil zrejme najdôležitejšiu vec, na ktorú upozorňujú najmä samotní Číňania. A síce, že Čína najviac urobila v tom, že zatiaľ nič výrazné voči vojne nepodnikla. Tejto línii zodpovedá aj telefonát, ako o ňom píše Politico.
Američania to vidia inak a tému využívajú na tlak na Čínu. Hovorca Bieleho domu John Kirby v stredu vyhlásil, že je ešte príliš skoro povedať, či telefonický rozhovor ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga bude viesť k mierovému návrhu.
Kirby tiež uviedol, že Spojené štáty tento telefonát "privítali". Išlo o prvý rozhovor medzi oboma lídrami od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.
Ukrajinský prezident Zelenskyj v stredu na Twitteri oznámil, že mal "dlhý a zmysluplný" telefonický rozhovor s čínskym prezidentom a dúfa, že to bude impulz vo vzťahoch s Čínou.
Podľa čínskych štátnych médií prezident Si počas telefonátu povedal, že Čína bude "ďalej presviedčať (bojujúce strany) na mier, presadzovať rokovania a vyvíjať vlastnú snahu na čo najskoršie zastavenie vojny a obnovenie mieru". Si zároveň ubezpečil Zelenského, že Čína je vo vojnovom konflikte na Ukrajine neutrálna.
Peking vo februári predložil svoj 12-bodový mierový plán na politické urovnanie medzi Moskvou a Kyjevom. Oficiálne Čína zastáva k ruskej agresii voči Ukrajine neutrálny postoj, ale Západ ju považuje za spojenca Ruska. Samotná Moskva tiež nevynechá žiadnu príležitosť deklarovať svoje partnerstvo s Pekingom, napísala agentúra AP.
Ázijská dopisovateľka Sky News Helen-Ann Smithová už predtým uviedla, že je nepravdepodobné, že výsledkom rozhovoru prezidentov bude nejaká zmena. "Akékoľvek podmienky, ktoré dovoľujú Rusku zachovať si tvár alebo napadnuté územie, pravdepodobne nebudú prijateľné pre Ukrajinu," dodala.
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v stredu kritizoval ruskú inváziu na Ukrajinu, no povedal, že teraz nemá zmysel hovoriť o tom, kto má v rusko-ukrajinskom konflikte pravdu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Lula nedávno rozhneval západné krajiny svojimi vyjadreniami, že dodávkami zbraní na Ukrajinu iba predlžujú konflikt.
„Nikto nemôže pochybovať o tom, že Brazílčania odsudzujú ruské narúšanie územnej celistvosti Ukrajiny. Stala sa chyba a začala vojna," povedal brazílsky prezident počas návštevy Španielska.
„Teraz je zbytočné hovoriť, kto má pravdu, kto sa mýli. Teraz musíme zastaviť vojnu... Nikto na svete okrem mňa nehovorí o mieri, je to ako byť sám na púšti a kričať," dodal na tlačovej konferencii po boku španielskeho premiéra Pedra Sáncheza.
Lula počas aprílovej návštevy Číny povedal, že Washington by mal prestať „podnecovať" vojnu dodávkami zbraní na Ukrajinu. Spojené štáty a EÚ by podľa neho mali začať hovoriť o mieri. Brazílsky líder navyše nedávno Ukrajine navrhol, aby sa vzdala Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, a začala tak mierové rokovania.
Lula svojimi vyjadreniami o rusko-ukrajinskom konflikte zožal kritiku v USA, Európe i na Ukrajine. Washington ho obvinil zo šírenia ruskej a čínskej propagandy.
Podľa Sáncheza je dôležité zdôrazniť, že konflikt začal, keď Rusko vlani vo februári napadlo Ukrajinu. „V tejto vojne je agresor a obeť útoku," povedal. Dodal, že agresorom je ruský prezident Vladimir Putin.
Lula pricestoval do Madridu v utorok z Lisabonu. Je to jeho prvé turné po Európe, odkedy sa v januári opätovne ujal úradu.
Moskva obvinila v stredu Kyjev z podkopávania akýchkoľvek pokusov o mier. Reagovala na telefonát ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s jeho čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
„Ukrajinské úrady a ich západní prisluhovači už ukázali, že sú schopní pokaziť akékoľvek mierové iniciatívy," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Hovorkyňa rezortu Marija Zacharovová však v súvislosti s telefonátom zároveň skonštatovala, že Moskva berie na vedomie ochotu a pripravenosť Číny podieľať sa na mierovom procese s Ukrajinou, informuje stanica Sky News.
Telefonát Siho so Zelenským bol vôbec prvým rozhovorom medzi oboma lídrami od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Peking spresnil, že podnet naň prišiel z Kyjeva.
Si v telefonáte ubezpečil Zelenského, že Čína je vo vojnovom konflikte na Ukrajine neutrálna a zasadzuje sa za mier. Zdôraznil tiež, že jediným východiskom z vojny sú rokovania. Zelenskyj informoval, že s čínskym lídrom absolvoval „dlhý a zmysluplný" telefonický rozhovor. Po rozhovore vymenoval ukrajinský prezident nového veľvyslanca v Číne Pavla Riabikina.
Peking predložil vo februári svoj 12-bodový mierový plán na politické urovnanie medzi Moskvou a Kyjevom. Navrhované riešenie, ktoré AFP označuje za vágne, zahŕňalo výzvu na dialóg a rešpektovanie územnej suverenity zúčastnených krajín.
Ruský rezort diplomacie na margo tohto plánu uviedol, že „vníma značný súlad" tohto dokumentu so svojím prístupom. Zároveň však obvinil Kyjev, že odmieta „akékoľvek rozumné iniciatívy zamerané na politické a diplomatické riešenie" konfliktu. Prípadný ukrajinský súhlas s mierovými rokovaniami je podľa Moskvy podmienený „ultimátami so zjavne nereálnymi požiadavkami".
Ukrajina dlhodobo tvrdí, že nebude rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pričom mier je podľa vyjadrení jej predstaviteľov možný až po stiahnutí ruských vojsk z ukrajinského územia.
Čína oficiálne zastáva k ruskej agresii voči Ukrajine neutrálny postoj, ale Západ ju považuje za spojenca Ruska. Samotné Rusko tiež nevynechá žiadnu príležitosť deklarovať svoje partnerstvo s Pekingom, uviedla agentúra AP.
