Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európskej únii vraj chýba dlhodobá stratégia výdavkov na obranu

Prípravná akcia EÚ pre výskum v oblasti obrany (PADR) s rozpočtom 90 miliónov eur bola len čiastočne užitočná v príprave Únie na zvýšenie jej výdavkov na obranu a príprav na zriadenie Európskeho obranného fondu (EDF) s rozpočtom osem miliárd eur. Uviedol to v stredu Európsky dvor audítorov (EDA), informuje spravodajca TASR.

Ide o prvý takýto audit v oblasti obrany. Projekty financované v rámci PADR podľa audítorov čelili časovým obmedzeniam a nepriniesli výsledky včas na to, aby pripravili zriadenie EDF. EÚ stále chýba dlhodobá stratégia pre spoločný obranný fond.

"Akcia PADR poskytla EÚ príležitosť testovať rôzne možnosti financovania výskumu v oblasti obrany, avšak oneskorenia a nedostatok výsledkov obmedzili skúsenosti získané pre jej väčšieho nástupcu – EDF," uviedol v správe pre médiá Viorel Štefan, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za audit. Dodal, že eurokomisia by mala spolupracovať s členskými štátmi na vypracovaní dlhodobej stratégie, ktorá je nevyhnutná pre budúcnosť EDF ako hlavného obranného fondu EÚ.

Audítori takisto upozornili, že eurokomisia sa ešte poriadne nezaoberala strategickými otázkami, ktoré by mohli brániť projektom EDF dosiahnuť zamýšľaný vplyv. Vyzvali na tvorbu dlhodobej obrannej stratégie pre EDF, ktorá by sa mala pravidelne aktualizovať s cieľom prihliadať na meniace sa bezpečnostné hrozby. Cieľom by malo byť zvýšiť prítomnosť technológií vyvinutých z EDF v obrannom sektore EÚ, zladiť vyvinuté spôsobilosti s potrebami ozbrojených síl krajín EÚ, a posilniť obrannú technologickú a priemyselnú základňu eurobloku.

Európska komisia v spolupráci s Európskou obrannou agentúrou (EDA) spustila akciu PADR v roku 2017 ako trojročný program na zlepšovanie konkurencieschopnosti a inovácií v európskom obrannom priemysle. Prvýkrát sa rozpočet EÚ použil na podporu výskumu a vývoja v rezorte obrany. Financovalo sa 18 projektov na vývoj technológií, ako sú adaptívne maskovanie, nepriestrelné vesty a laserové systémy.

EÚ ako organizácia nemôže vlastniť vojenské prostriedky. Zmluva o EÚ obmedzuje jej činnosť v oblasti obrany a limituje využívanie rozpočtu EÚ. Ten nemôže financovať operácie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami.

Činnosť EÚ v oblasti obrany sa obmedzuje na spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, ktorá je zameraná na krízy a konflikty mimo Únie a nemá byť kolektívnou európskou obrannou politikou.

(tasr)

Minúta  |  

Český veľvyslanec navštívil Žilinský kraj

ŽILINA – Český veľvyslanec na Slovensku Rudolf Jindrák, ktorý je vo funkcii iba tri mesiace, absolvoval dnes svoju prvú návštevu Žilinského kraja.

Stretol sa nielen s predstaviteľmi regionálnej žilinskej Slovenskej obchodnej priemyselnej komory, ale predtým aj so žilinskou župankou Erikou Jurinovou a primátorom Žiliny Petrom Fiabáne. Zaoberali sa problematikou cezhraničnej spolupráce, dopravnej infraštruktúry, projektami spolupráce v školstve, zdravotníctve a pod.

https://standard.sk/365575/vybuch-v-bani-v-novakoch/

Po skončení rokovania v priestoroch SOPK v Žiline pre denník Štandard povedal: „Spoluprácu medzi našimi republikami považujem za veľmi dôležitú. Vzťahy medzi SR a ČR sú veľmi intenzívne, ale naďalej treba na nich pracovať a naplniť ich obsahom, lebo vždy je čo zlepšovať. Je tu veľký potenciál na ekonomickú i inú spoluprácu. Urobím všetko pre to, aby spolupráca bola čo najefektívnejšia.“

https://standard.sk/365566/v-trencianskej-nemocnici-zacali-vyuzivat-inovativnu-metodu-operacie/

Český veľvyslanec na Slovensku chce postupne navštíviť všetkých osem Vyšších územných celkov na Slovensku.

Český veľvyslanec Rudolf Jindrák v priestoroch žilinskej
SOPK. Foto: ľch

Autor: Ľubomír Chochula

Minúta  |  

Bilčík: Srbsko musí pri vojne na Ukrajine držať jednotnú líniu s EÚ

Hlavným cieľom správy o Srbsku, ktorú v stredu v Európskom parlamente schválili poslanci Výboru pre zahraničné veci (AFET), bolo predložiť realistickú a vyváženú správu a podporiť strategický cieľ Srbska, ktorým je vstup do Európskej únie. Uviedol to pre TASR europoslanec Vladimír Bilčík (EPP), stály spravodajca EP pre Srbsko a autor tejto správy.

Podľa jeho slov ide o dôležitý politický dokument, ktorý hodnotí pokrok Srbska na ceste do EÚ a načrtáva ďalší postup v prístupovom procese. O správe bude Európsky parlament hlasovať v pléne 10. mája v Štrasburgu.

Srbi by sa podľa Bilčíka mali zamerať najmä na posilnenie nezávislosti súdnictva, boj proti organizovanému zločinu a korupcii a posilnenie nezávislého mediálneho prostredia. Podstatné časti správy sú venované energetickej politike, najmä odstráneniu závislosti od Ruska a fosílnych palív a zlepšeniu environmentálnych otázok.

"Moja správa oceňuje priebeh posledných parlamentných volieb, pričom poukazuje na určité nedostatky a víta návrat opozície do srbského Národného zhromaždenia. Ako spoluorganizátora parlamentného dialógu v Srbsku ma povzbudzujú aj pozitívne signály všetkých relevantných politických strán, ktoré majú záujem spolupracovať s Európskym parlamentom na zlepšovaní parlamentnej kultúry," uviedol Bilčík.

Zároveň však pripomenul, že Srbsko zostáva jedinou kandidátskou krajinou na západnom Balkáne, ktorá nepodporila sankcie EÚ voči Rusku, čo jeho správa zdôraznila. "Európske krajiny v časoch vojny musia držať spolu na základe spoločných hodnôt. Očakávam, že všetci politickí lídri v Srbsku zaujmú jasný postoj a odsúdia Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu," vysvetlil.

Bilčík pripomenul, že dialóg Belehrad-Priština za posledný rok prešiel turbulentnými obdobiami. Odsúdil prípady násilia voči Srbom v Kosove, rovnako ako pokusy zastrašiť tých, ktorí pracujú na európskej budúcnosti regiónu.

"V posledných mesiacoch vidíme príležitosť na dosiahnutie dlho očakávanej normalizácie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom. To si bude vyžadovať európsku víziu, skutočný záväzok rokovať v dobrej viere a určitý stupeň politickej odvahy od lídrov na oboch stranách," opísal situáciu. Doplnil, že úspech v normalizácii srbsko-kosovských vzťahov bude aj európskym úspechom.

(tasr)

Minúta  |  

Disney verzus DeSantis. Svetoznáma firma zažalovala floridského guvernéra

Spoločnosť Walt Disney Company v stredu podala na americkom federálnom súde žalobu na guvernéra Rona DeSantisa a ďalších predstaviteľov štátu Florida za cielené kroky namierené voči právomociam tejto spoločnosti. TASR informácie prevzala od agentúry AP a stanice NBC News.

Disney a DeSantis majú spor v spojitosti s právomocami zábavného parku Disney World. DeSantis opakovane pohrozil, že parku odoberie autonómne právomoci v oblasti, kde sa Disney World nachádza.

DeSantis vlani v marci 2022 podpísal zákon, ktorý obmedzuje vyučovanie o sexuálnej orientácii a rodovej identite na floridských školách. Disney floridskú vládu za tento zákon kritizovala.

Spoločnosť v žalobe tvrdí, že guvernér DeSantis v reakcii na jej vyjadrenia pripravil odvetné kroky a ohrozuje jej obchodné fungovanie, hospodársku budúcnosť a porušuje ústavné práva.

Floridské zákonodarné zhromaždenie vo februári schválilo zákon, ktorý zrušil dovtedajší štatút Disney Worldu v oblasti samosprávy, napísal denník The Guardian. Zákon DeSantisovi takisto udelil právomoc vymenovať piatich členov rady, ktorá spravuje štátne služby v oblasti, kde sa zábavný park nachádza.

Spoločnosť Disney World oznámila, že žalobu podala krátko po tom, ako rada vymenovaná DeSantisom v stredu schválila rezolúciu, ktorá zrušila platnosť zmluvy, na základe ktorej mohol Walt Disney World spravovať väčšinu svojich obchodných prevádzok na Floride, dodáva NBC News.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj na výročie černobyľskej katastrofy varoval pred ruským vydieraním

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu na 37. výročie katastrofy v atómovej elektrárni pri meste Černobyľ varoval pred "vydieraním", ktorého sa dopúšťa Rusko obsadením jadrových zariadení na Ukrajine.

Zelenskyj uviedol, že svet sa nesmie skloniť pred týmto vydieraním, a upozornil, že sa môže stať "nová jadrová tragédia". Informoval o tom portál britskej televízie Sky News.

Bývalí zamestnanci elektrárne si v stredu v Černobyli pripomenuli výročie najhoršej katastrofy v dejinách jadrovej energetiky kladením kvetov k pomníku na počesť jej obetí.

Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti Telegram prirovnal jadrovú katastrofu v černobyľskej elektrárni z roku 1986 ku krátkemu ruskému obsadeniu tejto elektrárne a výlučnej zóny kontaminovanej rádioaktívnym žiarením, čo trvalo vlani od februára do marca.

"Okupant vlani nielen obsadil jadrovú elektráreň (Černobyľ), ale tiež znovu ohrozil celý svet," napísal Zelenskyj na Telegrame.

"Nehoda v Černobyľskej atómovej elektrárni pred 37 rokmi zanechala obrovskú jazvu na celom svete. Po oslobodení elektrárne od okupanta prešiel viac než rok. Musíme urobiť všetko, aby sme teroristickému štátu zabránili použiť jadrové elektrárne na vydieranie Ukrajiny a sveta," napísal Zelenskyj.

Prezident dodal, že Kyjev od znovuzískania černobyľskej elektrárne pod svoju kontrolu opäť zaviedol predvojnové bezpečnostné opatrenia a obnovil vedeckú prácu v rámci zóny.

Upozornil však, že Moskva môže svojím konaním aj v budúcnosti ohroziť jadrovú bezpečnosť sveta. "Ukrajina a svet už zaplatili vysokú cenu za odstraňovanie následkov černobyľskej katastrofy," pripomenul Zelenskyj.

Podľa ukrajinského ministerstva životného prostredia je vyše 150 členov ukrajinskej Národnej gardy stále vojnovými zajatcami, pretože ruskí vojaci ich počas krátkej okupácie Černobyľa, po začatí invázie, odviedli do ruských väzníc.

Výbuch v roku 1986 v atómovej elektrárni na Ukrajine, ktorá vtedy patrila do Sovietskeho zväzu, vyslal rádioaktívny materiál do celej Európy. Priamo pri havárii, hasení a likvidácii zahynulo podľa sovietskych údajov približne 30 ľudí, zamestnancov elektrárne a hasičov. Mnoho ďalších ľudí zomrelo neskôr na choroby súvisiace s ožiarením.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské kultúrne centrum na Cypre poškodil požiar. Príčinou mohli byť zápalné fľaše

Rozsiahly požiar v stredu značne poškodil ruské kultúrne centrum v cyperskej metropole Nikózia. Uviedol to miestny hasičský zbor, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Na mieste incidentu zasahovalo o približne 13.45 miestneho času (12.45 h SELČ) päť hasičských áut. Príčina požiaru je predmetom vyšetrovania. Niektorí svedkovia počuli explóziu.

"Celá budova utrpela rozsiahle škody. Príčiny požiaru budú vyšetrené v spolupráci s políciou a v prípade potreby aj s ďalšími štátnymi orgánmi," uviedol na sociálnej sieti hovorca hasičského zboru Andreas Kettis.

Ruský veľvyslanec na Cypre Murat Ziazikov uviedol, že neboli hlásené žiadne obete, napísali ruské médiá. Dodal, že "skúmajú rôzne teórie", aby sa zistilo, čo sa v Ruskom centre vedy a kultúry stalo.

Riaditeľka ruského kultúrneho centra v Nikózii Alina Radčenková povedala, že podľa svedkov niekto do budovy hodil zápalné fľaše. Cyperská polícia ani hasiči to nedokázali potvrdiť. Radčenková dodala, že došlo k "dvom hlasným výbuchom", po ktorých začala horieť strecha a steny budovy.

Zasiahnuté kultúrne centrum, ktoré prevádzkuje ruské veľvyslanectvo v Nikózii, vybudovali v roku 1978. Nachádza sa však v inej časti mesta ako ruská ambasáda, píše AFP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.