Voda na Marse môže byť rozšírenejšia a mať mladší pôvod, ako sa pôvodne predpokladalo. Vyplýva to z výsledkov pozorovania tamojších piesočných dún čínskym vedeckým vozidlom Ču-žung. TASR informuje podľa správy agentúry AP.
"Myslíme si, že by to mohlo byť malé množstvo... nie viac ako tenký (vodný) film na povrchu," uviedol spoluautor vedeckej štúdie Siao-kuang Čchin z čínskeho Ústavu geológie a geofyziky.
Štúdium štruktúry a chemického zloženia dún môže poskytnúť pohľad na "možnosť vodnej aktivity" počas minulého obdobia, napísal čínsky vedecký tím v štúdii publikovanej v časopise Science Advances.
Vozidlo Ču-žung skúmalo duny bohaté na soľ s množstvom prasklín a kôrou s prítomnosťou hydratovaných síranov, oxidu kremičitého a ferrihydritu. Vedci ich vznik pripisujú topeniu snehu alebo ľadu v období pred 400-tisíc až 1,4 milióna rokov. Teraz to je vyschnuté územie.
"Toto je jednoznačne nový objav pre tento región (Marsu)," uviedol planetárny vedec Frederic Schmidt z univerzity v Paríži-Saclay, ktorý na štúdii nespolupracoval. Podľa neho je pozoruhodné, aké mladé sú duny.
Vedecké vozidlo Ču-žung na povrchu Marsu nezaznamenalo žiadnu vodu vo forme námrazy alebo ľadu. Počítačové simulácie a pozorovania iných kozmických misií však naznačujú, že v určitých ročných obdobiach sa na planéte môžu vytvoriť podmienky vhodné pre prítomnosť vody, povedal Čchin.
Hocako málo vody by to bolo, môže to byť dôležité pre identifikáciu obývateľných prostredí, dodala expertka na geológiu Marsu Mary Bourkeová z Trinity College Dublin.
Šesťkolesové výskumné vozidlo Ču-žung váži asi 240 kilogramov a je pomenované po bohovi ohňa v čínskej mytológii. Ako súčasť prieskumnej čínskej misie Tchien-wen-1 pristálo 15. mája 2021 na severe Marsu v Utopia Planitia, rozsiahlej panve s priemerom asi 3 300 km. Počas svojej misie prešlo približne 2 kilometre a odoslalo na Zem množstvo údajov, než sa preplo do spiaceho režimu.
Jeho solárne panely sú teraz pravdepodobne pokryté prachom a preto nemôže opäť fungovať, povedal Čang Žung Čchiao, hlavný dizajnér misie.
Holandská polícia v pondelok oznámila, že za šoférovanie pod vplyvom alkoholu zadržala muža s falošným vodičským preukazom na meno "Boris Johnson". TASR informuje podľa agentúry AFP.
Krátko po nedeľňajšej polnoci policajti vyšetrovali haváriu auta pri moste Emma v meste Groningen na severe krajiny. Auto bolo prázdne a na moste stál podozrivý muž. "Osoba sa nedokázala identifikovať a odmietla sa podrobiť dychovej skúške," povedal policajný hovorca Thijs Damstra.
Pri prehliadke havarovaného auta polícia "vo vnútri našla falošný vodičský preukaz patriaci Borisovi Johnsonovi," povedal Damstra a dodal: "Pokiaľ viem, skutočný pán Boris Johnson v tom čase nebol v Holandsku."
Ukrajinský vodičský preukaz s fotografiou bývalého britského premiéra a správnym dátumom (19.6.1964) a miestom jeho narodenia (New York) mal byť "platný" až do konca roku 3000 a "vydali" ho v roku 2019.
"Bohužiaľ pre túto osobu sme nenaleteli na jej falzifikát," uviedla polícia v Groningene na svojom instagramovom účte a muža zatkla.
Takéto falošné vodičské preukazy sa dajú ľahko kúpiť v turistických obchodoch na Ukrajine, uviedol redaktor verejnoprávnej televízie NOS Kysia Hekster na Twitteri.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vo svojom videopríhovore žiadal posilnenie protivzdušnej obrany svojej krajiny. Takisto pripomenul pondelňajšie vzdušné útoky Ruska, pri ktorých prišlo o život viacero osôb. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Ukrajina podľa prezidentových slov so svojimi partnermi spolupracuje tak aktívne, ako je len možné, aby zvýšila spoľahlivosť ochrany svojho vzdušného priestoru.
"Len minulú noc od polnoci do siedmej ráno sa nám podarilo zostreliť 15 ruských rakiet," povedal Zelenskyj. Dodal, že Ukrajine sa "nanešťastie" nepodarilo zostreliť všetky ruské strely.
Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v pondelok oznámil, že v priebehu noci Rusi na Ukrajinu vypálili 18 striel s plochou dráhou letu.
Zelenskyj na sociálnej sieti napísal, že pri ruskom útoku na dedinu v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny prišiel o život jeden tínedžer - 14-ročný chlapec. Dve osoby prišli o život pri ďalšom útoku v meste Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti.
"Štyridsiatim ďalším osobám - ženám, deťom a mužom - bola poskytnutá zdravotná starostlivosť po tom, ako utrpeli zranenia a traumy," napísal Zelenskyj. Dodal, že Ukrajina bude reagovať na každý takýto útok a nedá ruským okupantom príležitosť.
Moskva minulý týždeň po niekoľkotýždňovej prestávke obnovila raketové útoky na ukrajinské mestá a infraštruktúru. Útok z 28. apríla, ktorý zasiahol výškový bytový dom v meste Umaň v stredoukrajinskej Čerkaskej oblasti, si vyžiadal 23 mŕtvych, medzi ktorými bolo aj šesť detí vo veku od 1,5 roka do 17 rokov.
Medzinárodný vlak Eurocity v pondelok večer v ČR medzi Prahou a Plzňou narazil do stromu spadnutého na trať. Hasiči museli evakuovať desiatky cestujúcich. TASR správu prevzala zo spravodajského servera Novinky.cz.
Strom padol na trať v ťažko prístupnej oblasti medzi obcami Karlštejn a Zadní Třebání v okrese Beroun v Stredočeskom kraji. Vlak smeroval z Mníchova do Prahy. Na mieste zasahovali hasiči, policajti a záchranári.
Záchranári na mieste prezreli jednu ženu; jej prevoz do nemocnice však nebol nevyhnutný. Hasiči evakuovali niekoľko desiatok ľudí.
Lokomotíva vlaku bola pri nehode mierne poškodená. Prevádzku na trati museli prerušiť v oboch smeroch a pre evakuovaných cestujúcich zabezpečili náhradnú autobusovú dopravu.
Polícia v pondelok zasahovala vo viacerých nemeckých mestách proti účastníkom demonštrácií, ktoré sa konali pri príležitosti Sviatku práce. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Tieto protesty, na ktorých sa zúčastnili prevažne príslušníci ľavice a extrémnej ľavice, mali v porovnaní so zhromaždeniami z predchádzajúcich rokov mierny priebeh, píše DPA.
Demonštrácia v Berlíne sa začala podvečer s účasťou niekoľko tisíc osôb. Organizátori ju však ukončili predčasne a ako dôvod uviedli prítomnosť polície.
Na protestoch za zúčastnili aj osoby v čiernom oblečení. Demonštranti zapaľovali aj bengálske ohne a používali zábavnú pyrotechniku, píše DPA. Niektorí účastníci niesli palestínske zástavy a skandovali pokriky namierené proti Izraelu.
Židovské fórum za demokraciu a proti antisemitizmu (JFDA) na sociálnej sieti niektoré z týchto pokrikov označilo za antisemitistické.
Na demonštrácii sa podľa odhadov organizátorov zúčastnilo približne 20-tisíc ľudí. Polícia uvádza 12-tisíc. V uliciach Berlína bolo nasadených 6300 príslušníkov polície.
Na podobnom proteste v Stuttgarte musela polícia podľa svojich vyjadrení viackrát zasiahnuť. Krajine ľavicoví aktivisti boli podľa policajnej hovorkyne zamaskovaní a výzvy polície prehlušovali hlasnou hudbou. Účastníci hodili červenú dymovnicu, na čo polícia reagovala použitím paprikového spreja. Organizátori zhromaždenie ukončili.
Polícia v meste Hamburg na severe Nemecka zasahovala proti niekoľkým desiatkam zamaskovaných účastníkov demonštrácie. Organizátori zhromaždenie po zásahu polície zrušili.
Spojené štáty od 12. mája už nebudú vyžadovať povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 od zahraničných cestujúcich prichádzajúcich do USA a vládnych zamestnancov. TASR správu prevzala v pondelok z agentúr AFP a Reuters.
Zrušenie povinnosti dať sa zaočkovať sa podľa vyhlásenia Bieleho domu vzťahuje na zamestnancov federálnych úradov, osoby pracujúce pre federálnu vládu na základe zmlúv a zahraničných cestujúcich v leteckej doprave.
V USA 11. mája končí platnosť mimoriadnej situácie v oblasti zdravia, ktorá bola vyhlásená v spojitosti s koronavírusom. V tejto krajine zomrelo v spojitosti s ochorením COVID-19 viac než jeden milión osôb, pripomína AFP.
"Počty úmrtí v spojitosti s COVID-19 od januára 2021 poklesli o 95 percent a hospitalizácie sa znížili o takmer 91 percent," uviedol Biely dom vo vyhlásení a dodal, že počty úmrtí dosahujú celosvetovo najnižšiu úroveň od začiatku pandémie na jar 2020.
Americká vláda vlani v júni zrušila povinnosť pre cestujúcich v leteckej doprave preukázať sa po príchode do USA negatívnym testom na COVID-19, pripomína agentúra Reuters. Vláda však vtedy ponechala v platnosti požiadavku amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) na očkovanie pre zahraničných cestujúcich.
Viac než 20 000 ruských vojakov zahynulo a ďalších 80 000 utrpelo zranenia počas posledných piatich mesiacov bojov na východe Ukrajiny - najmä v okolí mesta Bachmut. Uviedol to v pondelok predstaviteľ Bieleho domu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Odhadujeme, že Rusko utrpelo viac než 100 000 strát, vrátane 20 000 (vojakov) zabitých priamo v akcii," povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. Tieto počty úmrtí a zranených sa podľa údajov USA vzťahujú na obdobie od začiatku decembra 2022.
Pokus Ruska o ofenzívu v Donbase - najmä cez Bachmut - podľa Kirbyho slov zlyhal. "Rusko nebolo schopné získať žiadne naozaj strategicky významné územie," povedal.
Vynaložené úsilie, najmä v Bachmute, si podľa Kirbiho vyžiadalo vysokú cenu. "Rusko vyčerpalo svoje vojenské zásoby i svoje ozbrojené sily," uviedol.
Hovorca s odvolaním sa na odtajnené informácie tajných služieb dodal, že približne polovica zo zabitých ruských vojakov bola naverbovaná ruskou žoldnierskou Vagnerovou skupinou.
Ruské jednotky sa už desať mesiacov pokúšajú preraziť si cestu k ruinám, ktoré zostali z tohto priemyselného mesta s kedysi 70 000 obyvateľmi. Kyjev sa zaviazal ubrániť Bachmut, ktorý Rusko považuje za odrazový mostík pre útoky na ďalšie ukrajinské mestá.
Americká armáda sleduje ďalší záhadný balón, ktorý preletel nad územím USA. Nie je však jasné, o aký balón ide a komu patrí. TASR správu prevzala v pondelok z webovej stránky stanice NBC News, ktorá sa odvoláva na trojicu predstaviteľov americkej vlády.
Americká armáda balón sleduje od minulého týždňa. Preletel nad časťou amerického štátu Havaj, jeho dráha však neviedla ponad žiadne citlivé oblasti, uviedli predstavitelia vlády.
Armáda potvrdila, že tento objekt nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo pre leteckú dopravu či národnú bezpečnosť a nevysiela žiadne signály.
Balón sa podľa predstaviteľov pomaly pohybuje smerom k Mexiku. To, či ide o meteorologický balón, nie je jasné, povedal jeden z predstaviteľov. Armáda ho však môže zostreliť v prípade, ak sa balón priblíži k pevnine.
Hovorca Rady pre národnú bezpečnosť odporučil obrátiť sa s otázkami o tomto predmete na americké ministerstvo obrany. To však na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovalo.
Spojené štáty v sobotu 4. februára nad svojím územím zostrelili údajný čínsky špionážny balón, pripomína NBC News. Išlo podľa USA o výškový špionážny balón patriaci Číne, ktorý zhromažďuje informácie o citlivých lokalitách v USA.
Neúspešný pokus o atentát bol v pondelok spáchaný na bulharského generálneho prokurátora Ivana Geševa. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a bulharských médií.
Gešev smeroval v konvoji vozidiel do Sofie, keď okolo 11.30 h miestneho času vybuchla vedľa cesty nastražená nálož. Incident sa stal medzi obcami Železnica a Kovačevci v zákrute, kde vozidlá musia výrazne znížiť rýchlosť.
"Generálny prokurátor bol terčom pokusu o vraždu, nešlo o zastrašovanie," povedal novinárom jeho námestník Borislav Sarafov.
Televízia bTV tvrdí, že nálož bola odpálená na diaľku vojenským bezpilotným lietadlom. Podľa portálu 24 časa Gešev sedel v tom čase aj so svojimi dvoma dcérami v opancierovanom audi. Nikto s pasažierov neutrpel žiadne zranenia.
Sila bomby podľa odhadov expertov zodpovedala viac ako trom kilogramom TNT, píše portál 24 časa. Po výbuchu zostal kráter hlboký 30 - 40 centimetrov s priemerom takmer tri metre. Útok sa vyšetruje ako teroristický čin.
Tisíce Bulharov v roku 2020 demonštrovali celé mesiace proti korupcii za vlády bývalého dlhoročného premiéra Bojka Borisova. Demonštranti vyzývali aj na odstúpenie Geševa, ktorý podľa nich kryje vinníkov. Geševov mandát trvá do roku 2026.
Po masívnych protestoch upadlo Bulharsko do politickej patovej situácie. Ani piate parlamentné voľby za uplynulé dva roky, ktoré sa konali začiatkom apríla, nepriniesli jednoznačné výsledky.
Bojujúci generáli v Sudáne súhlasili, že pošlú zástupcov na rokovania, ktoré by sa mohli potenciálne uskutočniť v Saudskej Arábii. Agentúre AP to povedal osobitný vyslanec OSN v Sudáne Volker Perthes s tým, že ak sa rozhovory uskutočnia, najprv by sa zamerali na vytvorenie „stabilného a spoľahlivého“ prímeria monitorovaného národnými a medzinárodnými pozorovateľmi. Upozornil však, že uskutočnenie rokovaní stále sprevádzajú isté výzvy.
Priame rozhovory, ak sa uskutočnia, by boli prvým veľkým znakom pokroku od vypuknutia bojov 15. apríla medzi armádou a konkurenčnou polovojenskou skupinou Jednotky rýchlej podpory (RSF). Veliteľ armády generál Abdal Fattáh Burhán a veliteľ RSF generál Muhammad Hamdan Dagalo sa počas veľkej časti konfliktu javia ako odhodlaní bojovať až do konca.
Boj o moc znepriatelených síl uvrhol milióny Sudáncov doprostred prestreliek, bombardovania a náletov. Desiatky tisíc ľudí utiekli z hlavného mesta Chartúm a ďalších miest. Viac ako dve tretiny nemocníc v oblastiach s aktívnymi bojmi sú mimo prevádzky, pričom bojovníci drancujú zmenšujúce sa zásoby. Séria dočasných prímerí za uplynulý týždeň zmiernila boje v niektorých oblastiach, v iných, napríklad v Chartúme, však naďalej pokračujú aj napriek ďalšiemu predĺženiu pokoja zbraní.
O život prišlo podľa sudánskeho syndikátu lekárov najmenej 436 civilistov a viac ako 1 200 utrpelo zranenia. Pred týždňom sudánske ministerstvo zdravotníctva uviedlo 530 mŕtvych, civilistov i bojovníkov, a ďalších 4 500 zranených, ale odvtedy tieto údaje neaktualizovalo, uvádza AP.
Humanitárne skupiny sa snažia obnoviť tok pomoci do Sudánu, kde takmer tretina zo 46 miliónov obyvateľov bola odkázaná na medzinárodnú pomoc ešte pred vypuknutím násilia. Svetový potravinový program v pondelok oznámil, že opäť začína s činnosťou v krajine po tom, ako ju dočasne pozastavil po zabití troch jeho členov. Program obnoví distribúciu potravín v štyroch provinciách, v oblastiach, kde to bezpečnosť dovolí.
Najmenej 108 policajtov utrpelo zranenia pri prvomájových protestoch vo Francúzsku, počas ktorých demonštranti vyjadrovali svoju nespokojnosť aj s nedávno schválenou dôchodkovou reformou. Pri zásahoch bezpečnostných zložiek bolo zadržaných 291 ľudí. Informoval o tom v pondelok večer francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin, uviedla agentúra AFP.
Uvedený vysoký počet zranených policajtov na 1. mája je podľa Darmanina "veľmi zriedkavý". Minister spresnil, že jeden policajt, ktorého zasiahla zápalná fľaša, utrpel popáleniny na tvári a rukách, no nie je v ohrození života.
Podľa ministerstva vnútra sa na pondelňajších protestoch po celom Francúzsku zúčastnilo približne 782.000 ľudí, z toho okolo 112.000 v hlavnom meste Paríž.
Odborový zväz CGT tvrdí, že celkový počet demonštrantov dosiahol 2,3 milióna vrátane 550.000 v Paríži.
Francúzska premiérka Élisabeth Borneová násilie na prvomájových podujatiach odsúdila ako "neprijateľné".
"V mnohých mestách vo Francúzsku bol tento prvý máj momentom zodpovednej mobilizácie a odhodlania. O to viac je neprijateľné násilie počas demonštrácií," napísala na Twitteri.
Francúzska polícia monitorovala protesty aj pomocou dronov. Stalo sa tak po tom, čo parížsky súd zamietol žiadosť ľudskoprávnych aktivistov na ich zákaz.
Bezpečnostné sily nasadili slzotvorný plyn proti demonštrantom v Toulouse a Nantes. V Lyone výtržníci podpálili štyri autá. V Marseille demonštranti nakrátko obsadili luxusný hotel InterContinental, kde rozbili kvetináče a poškodili nábytok.
Na letisku v moldavskom hlavnom meste Kišiňov zatkli v pondelok Marinu Tauberovú, podpredsedníčku proruskej opozičnej strany Šor, ktorá napriek zákazu opustiť krajinu chcela odísť do Izraela. Informovala o tom agentúra APA.
Politička, ľudovo prezývaná "Putinova blondínka", je považovaná za hlavnú organizátorku protestov proti proeurópskej moldavskej vláde, ktoré financuje jej stranícky šéf Ilan Šor.
Moldavská protikorupčná prokuratúra vyšetruje 37-ročnú Tauberovú od vlaňajšej jari pre nezákonné financovanie strany zločineckou organizáciou — konkrétne prokremeľským oligarchom Ilanom Šorom.
Odvolací súd v Kišiňove ho v polovici apríla odsúdil v neprítomnosti na 15 rokov väzenia ako jedného z hlavných aktérov krádeže miliardy dolárov z moldavských bánk v roku 2014. Od roku 2019 sa Šor skrýva v rodnom Izraeli.
V rámci prebiehajúceho trestného konania bolo voči Tauberovej prijatých viacero procesných opatrení. Jedným z nich je zákaz opustiť Moldavsko, ktorý politička porušila – podľa svojho obhajcu údajne pre „zdravotné dôvody".
Nedávne personálne zmeny na vrcholových pozíciách ruskej armády, ktoré nariadil ruský vodca Vladimir Putin, podľa analytikov naznačujú, že to môže brzdiť jeho vojnové ciele. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) konštatuje, že Putinov sklon k rotácii personálu tak, že žiadny veliteľ nemôže hromadiť politický vplyv, vedie k „neorganizovanejšej“ a menej efektívnej armáde. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Analytici v ISW tvrdia, že povyšovaním, degradovaním a opätovným povyšovaním sa v armáde vytvorili frakcie, ktorých velitelia sa snažia zachovať svojich vojakov, a teda aj svoj osobný vplyv, tým, že ich nebudú posielať do oslabených častí frontovej línie. „Velitelia pravdepodobne manévrujú medzi zachovaním svojich síl a podporou súčasných Putinových operačných cieľov, pričom niektorí zvažujú jedno cez druhé v snahe zachovať si Putinovu priazeň,“ uvádza inštitút vo svojej správe o vojne na Ukrajine.
Putin skôr degraduje, ako prepúšťa vojenských lídrov, aby ich „povzbudzoval, aby sa snažili znovu získať jeho priazeň“, tvrdí tiež ISW. Táto taktika síce môže byť užitočná na udržanie autoritatívnej vlády v Kremli, je však „rušivá“ pre snahy o velenie armáde a vedie k „návratu predtým degradovaných veliteľov, ktorí vážne zlyhali“.
Výsledok ukrajinskej protiofenzívy pravdepodobne určí, ktorú frakciu armády sa ruský prezident rozhodne uprednostniť, píše sa tiež v správe.
Polícia hľadá svedkov tragickej dopravnej nehody, pri ktorej prišla v nedeľu (30. 4.) o život 18-ročná vodička. Udalosť sa stala vo večerných hodinách na ceste medzi Žiarom nad Hronom a Handlovou. Na sociálnej sieti o tom informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici.
"Vozidlo s mladou vodičkou bolo nájdené havarované mimo cesty. Podľa doposiaľ zistených predbežných informácií z miesta nehody vozidlo z doposiaľ nezistených príčin zišlo z cesty, kde sa prevrátilo a narazilo do stromu," priblížila polícia. Mladá žena bola po príchode záchranných zložiek nájdená zakliesnená vo vozidle. Pri nehode utrpela zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice podľahla.
Polícia v súvislosti s prípadom začala trestné stíhanie pre prečin usmrtenia, presná príčina a okolnosti vzniku nehody sú predmetom ďalšieho vyšetrovania.
„Ak by niekto vedel poskytnúť informácie, ktoré by mohli byť nápomocné vyšetrovaniu, oznámte ich na telefónnom čísle 158 alebo aj osobne na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru," dodala polícia.
Hlinikáreň Slovalco by v tomto roku neprevádzkovala fabriku ani so štátnou pomocou. V Banskej Bystrici to v pondelok uviedol dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger v reakcii na vyjadrenia predsedu mimoparlamentnej strany Hlas-SD Petra Pellegriniho.
Podľa Hegera majitelia Slovalca jasne deklarovali, že v tomto roku by neprevádzkovali výrobu, keďže vlani nevedeli kúpiť elektrinu za zmysluplnú cenu ani so štátnou pomocou. "Ak by sme aj zadotovali túto elektrinu, tak by to bol najdrahší hliník na svete a určite by to nestálo za to," dodal Heger. Pripomenul, že hlinikáreň disponuje výlučne elektrickými pecami a je najväčším spotrebiteľom elektriny na Slovensku.
Ukončenie výroby primárneho hliníka v Žiari nad Hronom označil Hlas-SD za "pomník neschopnosti" a zlyhanie vlády. Strana dala tiež verejný záväzok, že výrobu hliníka v Slovalcu v prípade úspechu v nadchádzajúcich voľbách obnoví.
Slovalco dlhodobo žiadalo prijatie novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a pomoc pre energeticky náročné podniky z Environmentálneho fondu. "Je to v rukách poslancov. V tomto už vláda nevie urobiť viac, ako doručiť zákon do parlamentu," skonštatoval Heger.
Hlinikáreň Slovalco pôvodne prevádzkovala 226 elektrolýznych pecí, výrobu utlmila vlani v auguste. Rozhodnutie odstaviť aj posledné pece na výrobu primárneho hliníka odsúhlasili začiatkom januára akcionári spoločnosti. Rozhodnutie podnik vysvetľoval reakciou na vysoké ceny elektriny a nedostatočné kompenzácie zo strany štátu určené pre energeticky náročný priemysel. V hlinikárni naďalej funguje recyklačné centrum na spracovanie procesného šrotu.
Členstvo v Európskej únii (EÚ) prináša Slovensku mnohé praktické benefity aj miliardové investície. Pri príležitosti pondelňajšieho 19. výročia vstupu Slovenska do EÚ to na sociálnej sieti uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.
"To najdôležitejšie je nevyčísliteľné. Sme súčasťou jedného z najúspešnejších mierových projektov v dejinách, ktorý stáročia konfliktov vystriedal za spoluprácu, obchod, voľný pohyb a najmä slobodu a demokraciu," povedala.
Hlava štátu skonštatovala, že nemusíme bezvýhradne súhlasiť so všetkým, no podstatné je, že EÚ spolutvoríme a sedíme za stolom ako rovnoprávny člen. "Máme možnosť hlasovať, vetovať, navrhovať a vyjednávať o podobe našej spoločnej budúcnosti," dodala.
Na Slovensku si pripomíname Deň pristúpenia Slovenskej republiky k EÚ od roku 2011. Do 15-člennej EÚ vstúpilo 1. mája 2004 v rámci jej dovtedy najväčšieho rozširovanie desať nových krajín. Okrem Slovenska aj Cyprus, Česko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.
Strana Demokrati sa spája so vznikajúcou stranou Dobrý deň, Slovensko. Demokratov posilnia zakladateľ strany Ján Šubák i ďalšie osobnosti strany Jozef Sýkora, Martin Javorček a Karol Achimský. Na tlačovej konferencii v Banskej Bystrici to v pondelok oznámili spolu s predsedom Demokratov a dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom.
Podnikateľ a zakladateľ strany Dobrý deň, Slovensko uviedol, že stranu sa rozhodol založiť po vražde na Zámockej ulici v Bratislave. "Slovensko si počas svojej pomerne krátkej histórie prešlo lepšími i horšími obdobiami, no v zlomových chvíľach sa obyvatelia tejto krajiny dokázali vždy správne rozhodnúť a boli vždy jednotní," povedal Šubák. Ako dodal, miera polarizácie a populizmu však v ostatnom období v spoločnosti prekročila všetky medze.
Ján Šubák sa už raz usiloval dostať do parlamentu, a to na kandidátke strany Skok vedenej Jurajom Miškovom, lenže pred siedmimi rokmi neuspeli, a tak ich hlasy prepadli. Tentoraz sa chcel do politiky dostať so svojou vlastnou stranou.
Spojenie so stranou Dobrý deň Slovensko oznámili podľa Hegera symbolicky v deň výročia vstupu Slovenska do Európskej únie. "Spájanie síl prospieva Slovensku a prospieva aj Európe," uviedol Heger. Skonštatoval tiež, že okrem skúseností a odbornosti Šubák do strany priniesol aj reklamné plochy, ktoré pokryje vizuál Demokratov. Vyzval tiež na ďalšie spájanie s demokratickými politikmi či podnikateľmi.
"My z vlastných rezerv vieme pozbierať desaťtisíce, ale na silnú kampaň potrebujete státisíce. A preto si vážime pomoc a podporu slušných podnikateľov. Súboj s ľuďmi, ktorí majú milióny od oligarchov a igelitkárov, vyhráme len vtedy, ak sa za nás postavia slušní ľudia," dodal dočasne poverený predseda vlády.
Okrem Šubáka k Demokratom vstupujú aj ďalšie osobnosti strany Dobrý deň Slovensko. Ide o podnikateľa pôsobiacieho v oblasti športu Jozefa Sýkoru, advokáta Martina Javorčeka a odborníka na dopravu a akademika Karola Achimského.
Ceny pohonných látok na slovenských čerpacích staniciach by mohli v nasledujúcich dňoch klesnúť. Na základe vývoja svetových cien ropy to predpokladajú analytici.
„Ak bude ropa ďalej pokračovať v nastolenom klesajúcom trende, tak sa otvorí ďalší priestor pre pokles cien pohonných látok v nasledujúcich týždňoch. Na trhu totiž prevládajú obavy zo spomalenia globálnej ekonomiky, ktoré prevyšujú aj obavy z nižšej ťažby ropy zo strany OPEC,“ povedala pre agentúru SITA analytička 365.bank Jana Glasová. „Vädnutie sily dopytu po palivách sa začína pretavovať aj do poklesu rafinérskych marží. To by ceny benzínu na našich čerpacích staniciach malo držať s rezervou pod 1 eurom a 60 centami a nafty pod 1 eurom a 50 centami v najbližšom období,“ dodal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Zhruba na konci marca začali ceny benzínov na našich pumpách rásť a nevyhli sme sa ani prudkému zdražovaniu, keď si benzín za týždeň pripísal aj viac než štyri percentá. Minulý týždeň sa už situácia otočila a ceny pohonných látok začali klesať. Za šestnásty týždeň tohto roka sa totiž podľa údajov Štatistického úradu SR liter 95-oktánového benzínu predával za priemernú cenu 1,581 eura. V týždňovom porovnaní tak jeho cena klesla o 1,5 percenta. Liter 98-oktánového benzínu dosiahol úroveň 1,778 eura a jeho cena sa oproti predchádzajúcemu týždňu znížila o 1,1 percenta. Cena nafty sa znížila o 1,4 percenta na úroveň 1,472 eura za liter. V medziročnom porovnaní sú pohonné látky lacnejšie ako vlani v takomto období. Benzín 95 aj 98 si odpisuje 6 až 7 percent a nafta až 14 percent.
Ropa pokračovala koncom apríla v poklese druhý týždeň v rade a dostala sa na mesačné minimá, keď na trhu s ňou rástli obavy zo spomalenia americkej ekonomiky. Slabšie je aj čínske oživovanie ekonomiky v porovnaní s očakávaniami. Brent sa preto vrátil pod 80-dolárovú métu a ropa WTI sa tlačila pod úroveň 75 dolárov za barel. „Svetová ekonomika vysiela signály, že po solídnom raste v prvom kvartáli nastane jeho decelerácia, čo vyvoláva otázniky nad tempom rastu dopytu po komodite,“ podotkol Pánis.
Negatívne na ceny ropy podľa Pánisa pôsobí aj neistota nad tempom zvoľňovania inflačných tlakov na oboch brehoch Atlantiku. To by mohlo prinútiť centrálne banky pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb na vyššie cieľové úrovne v porovnaní s tým, čo je už započítané v trhu. „Viac menovopolitickej reštrikcie by pritom mohlo zintenzívniť spomaľovanie sa ekonomického rastu,“ konštatoval Pánis.
Hlas-SD sa zaväzuje obnoviť výrobu v Slovalcu a na Slovensku vybudovať silný štát. Uviedol to v Žiari nad Hronom pri príležitosti 1. mája predseda strany Peter Pellegrini pričom dodal, že dnes si pripomíname aj dva významné sviatky, ktorými sú vstup SR do Európskej únie a sviatok práce. Hlas-SD považuje EÚ za náš ekonomický a hodnotový priestor, kde môžeme slobodne rozvíjať budúcnosť Slovenska.
„Kto spochybňuje naše členstvo v EÚ, hazarduje s našou budúcnosťou,“ skonštatoval Pellegrini a zdôraznil, že Hlas-SD bude vždy presadzovať plnohodnotné členstvo v EÚ so silným zastupovaním národnoštátnych záujmov Slovenska a ľudí.
Takto sa podľa Pellegriniho musia správať všetci vrátane premiéra a ministrov. „Boli sme svedkami, že pri tejto vláde to vždy tak nebolo. Hlas-SD chce vyhrať voľby a bude garantom takejto politiky,“ povedal Peter Pellegrini a v súvislosti s oslavami 1. mája uviedol, že Slovalco je symbolom zlyhania vlády, ktorá sa v ťažkých ekonomických časoch vykašľala na 300 ľudí a tí sa ocitli na ulici.
„Je to smutný pomník neschopnosti Hegera, Matoviča a Budaja. Je to ich zodpovednosť, že sa týchto 300 ľudí ocitlo bez práce. Že spolu s nimi je ohrozených ďalších 1 200 subdodávateľov. Svojím cynizmom spôsobili, že podnik, v ktorom sa spája tradícia, zručnosť našich ľudí a modernosť, skončil,“ vyjadril sa Pellegrini a dodal, že tým ohrozili aj výrobu hliníka pre EÚ, ktorá je tak odkázaná na iné štáty.
„Vyjadrujem tu verejný záväzok, že obnovíme výrobu hliníka v tejto fabrike,“ zdôraznil predseda Hlasu-SD, ktorý chce garantovať, že takéto pomníky neschopnosti vlády, ak ju bude Hlas-SD vytvárať, už nebudú. „Chceme vyhrať voľby. Presadíme silný štát, ktorý bude mať kontrolu nad energetickými závodmi a potravinovou politikou tak, aby ľudia neboli sociálne ohrození. Nemôže sa stať, že vyrábame lacnú elektrinu na Slovensku a spätne ju draho nakupujeme v zahraničí,“ skonštatoval Peter Pellegrini, ktorý garantuje, že jeho strana zastaví proces chudobnenia Slovenska.
Hlas-SD je rozhodnutý pripraviť zákon týkajúci sa skokového navýšenia životného minima. „Bude adresný pre ľudí na hranici chudoby a zároveň pomôže aj ľuďom pracujúcim za minimálne mzdy,“ dodal Peter Pellegrini.
Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec radí Ukrajincom žijúcim na územiach okupovaných Ruskom, aby v záujme svojho prežitia dočasne akceptovali ruské pasy. Reagoval tak na správy, že okupačné orgány nanucujú miestnym obyvateľom ruské doklady pod hrozbou deportácií či zhabania majetku, informovala v pondelok agentúra DPA.
"Prežitie, to je hlavná vec," uviedol Lubinec, ktorý sa zároveň "kategoricky" vyslovil proti stíhaniu tých občanov Ukrajiny, ktorí v záujme svojho prežitia prijali pod nátlakom ruské občianstvo.
Ukrajinské úrady by podľa neho mali pristupovať k takýmto ľuďom s pochopením ich situácie. Avšak tie osoby, ktoré tento naturalizačný proces organizujú, by mali byť súdené pre kolaboráciu, zdôraznil ombudsman.
Britské ministerstvo obrany tento týždeň uviedlo, že Rusko využíva nanucovanie cestovných pasov ako nástroj "rusifikácie" v okupovaných častiach Ukrajiny. Napríklad "obyvatelia (okupovaných častí) Chersonskej oblasti boli varovaní, že tí, ktorí do 1. júna 2023 neakceptujú ruský pas, budú 'deportovaní' a ich majetok bude zhabaný," uviedlo ministerstvo na základe správ tajných služieb.
Šéf Kremľa Putin podpísal koncom apríla výnos s umožňujúci deportovať z anektovaných ukrajinských území tých miestnych obyvateľov, ktorí neprijali ruské občianstvo.
Z textu výnosu vyplýva, že ukrajinskí občania žijúci na anektovaných územiach sa musia buď stať ruskými občanmi, alebo to oficiálne odmietnuť. Tí, ktorí si zvolia druhú možnosť, budú od 1. júla 2024 považovaní za cudzincov a môžu byť deportovaní. To isté hrozí aj tým ľuďom, ktorí budú podľa okupačných orgánov predstavovať "hrozbu pre národnú bezpečnosť, presadzovať násilnú zmenu základov ústavného poriadku, financovať teroristické a extrémistické aktivity alebo sa zúčastňovať na nepovolených akciách".
Od rozpútania vojny na Ukrajine pred vyše rokom Rusko anektovalo Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť a vyhlásilo ich za svoje územia. Veľkú časť týchto regiónov však stále kontroluje ukrajinská armáda.
Najmenej 34 zranených si vyžiadala ďalšia vlna ruských raketových útokov, ktorá zasiahla Ukrajinu v noci na pondelok. Podľa ukrajinskej armády väčšinu rakiet, ktoré boli vypálené z lietadiel nad územím Ruska, zostrelila protivzdušná obrana, informuje agentúra AFP.
"Máme už 34 zranených v dôsledku útoku na okres Pavlohrad. Je medzi nimi päť detí. Najmladšie z nich je osemročné dievča," napísal v pondelok na sociálnych sieťach gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak.
Na území Dnepropetrovskej oblasti bolo v dôsledku nočných útokov poškodených minimálne 25 poschodových budov, 19 rodinných domov, päť obchodov a šesť škôl a škôlok. Desiatky poškodených budov evidujú už v spomínanom Pavlohrade, kde jedna z ruských striel zasiahla priemyselný objekt a spôsobila požiar.
Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj oznámil, že v priebehu noci Rusi na Ukrajinu vypálili 18 striel s plochou dráhou letu. "Okolo 02.30 h ruskí okupanti napadli Ukrajinu zo strategických bombardérov – deviatich Tu-95 z okresu Olenogorsk (v ruskej Murmanskej oblasti) a dvoch Tu-160 z oblasti Kaspického mora," uviedol generál Zalužnyj.
Ukrajinská protivzdušná obrana podľa neho dokázala zneškodniť 15 z 18 vypálených striel, z ktorých časť cielila aj na Kyjevskú oblasť. Náčelník kyjevskej mestskej vojenskej správy Serhij Popko oznámil, že všetky strely vypálené na Kyjev sa podarilo zneškodniť.
Agentúra AFP pripomína, že protivzdušnú obranu Ukrajiny v posledných mesiacoch posilnili dodávky od západných spojencov vrátane súčastí amerického systému Patriot.
Moskva minulý týždeň po niekoľkotýždňovej prestávke obnovila raketové útoky na ukrajinské mestá a infraštruktúru. Útok z 28. apríla, ktorý zasiahol výškový bytový dom v meste Umaň v stredoukrajinskej Čerkaskej oblasti, si vyžiadal 23 mŕtvych, medzi ktorými bolo aj šesť detí vo veku od 1,5 roka do 17 rokov.
V západoruskej Brianskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou sa v pondelok vykoľajil nákladný vlak, čo bolo podľa miestnych úradov spôsobené explóziou výbušného zariadenia nastraženého na trati.
"Vybuchlo neznáme výbušné zariadenie, v dôsledku čoho sa vykoľajila lokomotíva nákladného vlaku," uviedol brianský gubernátor Alexandr Bogomaz. Podľa jeho slov sa udalosť zaobišla bez zranení, informovala v pondelok agentúra AFP.
Podľa Bogomaza zariadenie vybuchlo na 136. kilometri železničnej trate spájajúcej oblastnú metropolu Briansk a mestom Uneča ležiacim pri hraniciach s Ukrajinou. Na mieste incidentu, ktorý spôsobil prerušenie dopravy na trati, operujú príslušníci záchranných zložiek.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z vlaňajšieho februára došlo už k niekoľkým sabotážam na železničných tratiach v Rusku aj Bielorusku, ktoré ruskú agresiu voči Ukrajine podporuje.
Gubernátor Bogomaz v nedeľu uviedol, že ukrajinské ostreľovanie obce Suzemka v Brianskej oblasti si vyžiadalo štyri obete na životoch. Ukrajinská strana sa k tomuto obvineniu nevyjadrila.
Ukrajinu zasiahla v noci na pondelok ďalšia vlna ruských raketových útokov. Ukrajina zneškodnila 15 z 18 vypálených striel, avšak úrady v Dnipropetrovskej oblasti hlásili najmenej 34 zranených a desiatky poškodených budov.
Gubernátor Leningradskej oblasti ležiacej na severozápade Ruska Alexandr Drozdenko v pondelok informoval o poškodení elektrického vedenia v dôsledku explózie výbušného zariadenia. Podľa neho začala celý prípad ako možnú sabotáž vyšetrovať Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB).
Dnes si pripomíname Sviatok práce. Prvýkrát sa 1. máj oslavoval v roku 1890 v Rakúsko-Uhorsku vrátane Čiech, tiež v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, USA a ďalších krajinách. Na Britských ostrovoch až v nedeľu 4. mája. V roku 1891 sa konali robotnícke zhromaždenia aj v Petrohrade. Od roku 1892 sa stal 1. máj dňom bojových akcií za práva pracujúcich i pre robotníkov ruských miest. Veľký rozmach prvomájových akcií pracujúcich na celom svete nastal po roku 1917. Zatiaľ čo v Európe sa oslava 1. mája ujala, v USA sa táto tradícia nevytvorila. Dňom práce je tam prvý septembrový pondelok, rovnako aj v Kanade.
História osláv Sviatku práce na našom území siaha už do záveru 19. storočia. Na dnešnom území Slovenska sa prvé oslavy konali už 1. mája 1890 v areáli bratislavskej Železnej studienky. O tejto udalosti tu vypovedá aj pomník.
Prvý máj u nás uzákonili ako štátny sviatok po vzniku Československej republiky. Od roku 1919 bol sviatok uznaný štátom a od roku 1925 priamo štátnym sviatkom. Vo vojnových rokoch 1939 až 1944 sa už oslavy konali pod štátnym dozorom, lebo 1. máj bol štátnym sviatkom aj v nacistickom Nemecku. Po vojne sa na tom veľa nezmenilo. Organizátorom už nebola Hlinkova slovenská ľudová strana, ale komunisti. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 venovala vládnuca komunistická strana prvomájové oslavy dosiahnutým „budovateľským“ úspechom a na prvomájových demonštráciách bola povinná účasť.
Tradícia osláv 1. mája ako Sviatku práce vychádza z udalostí, ktoré sa stali začiatkom mája 1886 v Amerike. V októbri 1884 prijal zjazd americkej odborovej organizácie FOLTU (Federation of Organized Trades and Labor Unions) uznesenie, že do 1. mája 1886 by sa mal stať všeobecným štandardom osemhodinový pracovný čas. Keďže sa to zamestnávateľom nepáčilo, odborári zorganizovali po celých Spojených štátoch na 1. mája 1886 generálny štrajk na podporu osemhodinového pracovného času. Najväčšie demonštrácie boli od 1. do 3. mája 1886 v Chicagu.
Pri zrážkach robotníkov s políciou a provokatérmi prišlo o život najmenej 13 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. Zakladajúci zjazd II. internacionály v roku 1889 v Paríži preto na pamiatku obetí demonštrácií z Chicaga prijal rozhodnutie, že 1. máj sa stane medzinárodným Sviatkom práce.
Prvý máj nie je len Sviatkom práce, pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky sv. Jozefa robotníka. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná kniha Genezis.
Hlavné pojednávanie v kauze prípravy vraždy bývalej spoločníčky exriaditeľa TV Markíza Pavla Ruska Sylvie Klaus-Volzovej by malo pokračovať vo štvrtok (4. 5.). Vyplýva to z rozpisu pojednávaní Okresného súdu (OS) Bratislava II.
Obžalobe čelia bývalý riaditeľ TV Markíza Pavol Rusko, bos skupiny sýkorovcov Róbert Lališ, prezývaný Kýbel, Mikuláš Černák a Miloš Kaštan. Pavol Rusko si mal podľa obžaloby objednať vraždu u Černáka na jeseň 1997. Ten mal do nej zaangažovať bratislavskú skupinu sýkorovcov.
Proces sa za prísnych bezpečnostných opatrení v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave začal v máji 2019. Černák a Kaštan sa k spáchaniu činu na prvom pojednávaní priznali, Kýbel a Rusko naďalej vinu popreli. Černák sa poškodenej Klaus-Volzovej ospravedlnil.
Členstvo v Európskej únii (EÚ) Slovensku neprinieslo iba ekonomické výhody či prosperitu, ale tiež potvrdilo, kam hodnotovo, kultúrne a historicky patrí. Uviedol to v pondelok dočasne poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer pri príležitosti 19. výročia vstupu Slovenska do EÚ.
"V prvých rokoch po našom vstupe do Únie sme zvykli zdôrazňovať najmä ekonomické prínosy členstva – koľko peňazí dostávame z eurofondov alebo koľko tovarov vyvážame do európskych krajín. Vojna na Ukrajine nám však ukazuje, že naše členstvo v EÚ nie je ani zďaleka len o tom. EÚ potrebujeme aj preto, aby sme boli tam, kam historicky, kultúrne a hodnotovo patríme. Únia je dnes pre nás viac než kedykoľvek predtým najmä o mieri, stabilite, bezpečnosti a slobode," skonštatoval.
Káčer označil vstup Slovenska do EÚ za dôležitý impulz k posilneniu demokracie a zlepšeniu životných podmienok občanov SR. "V kontexte aktuálnych výziev môžeme vnímať reálny význam našej západnej orientácie a nášho členstva v Únii ako spoločenstva, ktoré je pripravené čeliť aj náročným obdobiam. Práve tieto krízy poukázali na jednotu a silu Európskej únie," povedal.
Slovensko sa podľa jeho slov zaradilo medzi krajiny, ktoré sú v EÚ najviac integrované. Poukázal pritom, že SR v roku 2007 vstúpila do schengenského priestoru, v roku 2009 prijala euro a v roku 2016 prvýkrát predsedala Rade EÚ.
Na Slovensku si pripomíname Deň pristúpenia Slovenskej republiky k EÚ od roku 2011. Do 15-člennej EÚ vstúpilo 1. mája 2004 v rámci jej dovtedy najväčšieho rozširovania o desať nových krajín. Okrem Slovenska aj Cyprus, Česko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.
Slovensko je už 19 rokov členom Európskej únie (EÚ). V súčasnosti ide o spoločenstvo 27 krajín s takmer 447 miliónmi obyvateľov, pričom patrí medzi tri najväčšie ekonomiky sveta s podielom na globálnom hrubom domácom produkte (HDP) približne 18 %. Pre SR ako malú otvorenú ekonomiku závislú na medzinárodnom obchode je veľmi dôležité byť členom takéhoto zoskupenia, prinieslo a prináša to pre krajinu celý rad výhod, zhodnotil v aktuálnej analýze hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
"Ekonomický rast Slovenska vďaka harmonizácii legislatívy, ekonomickým reformám, otváraniu trhov a prílevu investícií postupne silnel a v nasledujúcich troch rokoch po vstupe neuveriteľne akceleroval. V priebehu roka 2007 dosiahol dvojciferné hodnoty," pripomenul analytik. Zároveň zdôraznil, že tento rast generoval nové pracovné miesta a postupne prišlo k výraznému poklesu nezamestnanosti.
Miera nezamestnanosti bola v SR ešte na konci predvstupového roku 2003 na úrovni 18,4 %, čiže takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ bol bez práce. "V priebehu nasledujúceho štyri a pol roka sa nezamestnanosť podarilo skresať na dovtedajšie minimum 8,7 % (október 2008). Klesla teda takmer o 10 percentuálnych bodov," vyčíslil Gábriš. Ani v rokoch po finančnej kríze sa už nezamestnanosť nevrátila na rekordné hodnoty z prelomu tisícročia a v období pred pandémiou koronavírusu dosiahla historické minimum 5,6 %.
Pozitívne sa po vstupe Slovenska do EÚ vyvíjala aj inflácia, pripomenul ekonóm. Kým v predvstupovom roku 2003 dosahovala takmer 10 %, do konca roka 2004 klesla na 5,9 %. "V nasledujúcich niekoľkých rokoch bola takmer trvalo pod úrovňou 5 % a zároveň na klesajúcej trajektórii. Dokonca v rokoch 2014 až 2016 zaznamenala mierne negatívne hodnoty," priblížil Gábriš s tým, že následne až do polovice roka 2021 inflácia neprekročila úroveň 3 %.
Kľúčové úrokové sadzby centrálnej banky na konci predvstupového roku 2003 dosahovali 6 %. Stabilný ekonomický vývoj a postupný pokles inflácie umožnil ich zníženie až na 3 % ku koncu februára 2006, vyčíslil analytik. "To vytvorilo priestor spolu so zlepšením ratingu na pokles sadzieb na finančných trhoch, ako aj pre podniky a domácnosti. Sadzby na úvery domácnostiam na nehnuteľnosti klesli od začiatku roka 2004 do konca roka 2005 v priemere o dva percentuálne body na 5,3 %," priblížil Gábriš. Ešte výraznejšie, približne o dva a pol bodu, klesli v priebehu dvoch rokov priemerné sadzby úverov pre podniky.
Bezpečnostná rada (BR) SR bude mať nový výbor pre hybridné hrozby. Posilniť má odolnosť štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám a zabezpečiť medzirezortnú spoluprácu a koordináciu pri prijímaní súvisiacich opatrení. Vyplýva to z novely zákona o fungovaní BR SR v čase mieru, ktorá v máji nadobudla účinnosť.
"Hlavným poslaním nového výboru Bezpečnostnej rady SR bude podieľať sa na koordinácii činností zameraných na vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie doma i v zahraničí, prijímanie opatrení na riešenie hybridného pôsobenia proti záujmom Slovenskej republiky a tvorbu relevantných politík v oblasti boja proti hybridným hrozbám," priblížilo Ministerstvo obrany SR, ktoré návrh predložilo. Bezpečnostná rada SR v súčasnosti nedisponuje stálym pracovným orgánom zameraným výhradne na hybridné hrozby.
Rezort obrany zdôraznil, že cudzie mocnosti voči SR v súčasnosti využívajú široké spektrum nástrojov hybridného pôsobenia. Cieľom je manipulovať verejnou mienkou, vplývať na predstaviteľov štátu a jeho inštitúcie, oslabiť alebo inak poškodiť záujmy Slovenskej republiky či narušiť vnútornú súdržnosť Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Výnimky z 10 % dane z pridanej hodnoty (DPH) na tlačené knihy, brožúry, letáky, tlačoviny, noviny, časopisy, periodiká ilustrované alebo obsahujúce reklamný materiál by sa mohli zrušiť. Vyplýva to z návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložili poslanci Marián Viskupič a Jarmila Halgašová (obaja SaS).
"V súčasnej dobe internetu význam tlačených materiálov akéhokoľvek druhu upadá a je možné, že v dohľadnej dobe sa stanú úplne marginálnymi alebo zaniknú. Predložený návrh prinesie ich cenové zatraktívnenie, a tým celý tento proces aspoň trochu spomalí. Pozitívnym sprievodným javom bude tiež zjednodušenie podnikateľského prostredia," argumentujú poslanci v dôvodovej správe.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V stanovisku k novele sa Ministerstvo financií (MF) SR vyjadrilo, že je potrebné v návrhu uviesť aj predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to na nasledujúce rozpočtové roky, spolu s návrhmi na úhradu úbytku príjmov.
Poslanci navrhujú účinnosť novely od 1. januára 2024.
Izraelské sily v pondelok na okupovanom Západnom brehu Jordánu zastrelili palestínskeho tínedžera. Potvrdilo to palestínske ministerstvo zdravotníctva, informuje TASR podľa agentúry AP.
Počas bojov v utečeneckom tábore Akabat Džabr pri meste Jericho boli zranení traja ďalší Palestínčania. Tábor je častým cieľom izraelských ozbrojených akcií. Izraelská armáda k udalosti neposkytla žiadne okamžité komentáre. Palestínske ministerstvo zdravotníctva identifikovalo mŕtveho ako 17-ročného Džibrila al-Laadu.
Izrael začal tvrdšie zasahovať proti militantom na Západnom Brehu po sérii palestínskych útokov vlani na jar. Na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme minulý rok zahynulo takmer 150 Palestínčanov a rok 2022 sa stal najsmrteľnejším rokom od roku 2004, tvrdí izraelská skupina na ochranu ľudských práv B'Tselem.
Počet obetí vzrástol aj v tomto roku, izraelská paľba zabila 98 Palestínčanov, pričom takmer polovica z nich bola napojená na militantné skupiny.
Prvý máj nie je na Slovensku len Sviatkom práce a dňom pracovného pokoja, ale aj pamätným dňom. Od roku 2011 sa pripomína ako Deň pristúpenia Slovenskej republiky (SR) k Európskej únii (EÚ). Slovensko sa stalo jej členom pred 19 rokmi.
"Členstvo v Európskej únii prináša našim občanom mnohé benefity. Slovensko je súčasťou jednotného trhu, ktorý nesporne považujeme za jeden z najväčších úspechov EÚ. V rámci obľúbeného programu Erasmus+ už viac ako 40.000 slovenských vysokoškolákov malo možnosť vyskúšať si štúdium a život v zahraničí. No a ako súčasť schengenu môžeme voľne cestovať bez hraničných kontrol a iných obmedzení. Práve vďaka členstvu a kreditu Únie máme aj bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta. Slovenský pas je desiatym najsilnejším pasom na svete a bez víz sa dostaneme do 182 krajín," povedal pre TASR vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha.
Pamätný deň reaguje na vstup SR do EÚ 1. mája 2004, keď sa uskutočnilo dosiaľ najväčšie rozširovanie Únie v jej histórii. K 15 členským krajinám pribudlo desať nových - Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.
Pozmeňovací návrh, na základe ktorého sa 1. máj stal Pamätným dňom pristúpenia SR k EÚ, schválili poslanci Národnej rady SR na svojej schôdzi 26. októbra 2010. Je však potrebné pripomenúť, že prvý pokus o schválenie príslušnej novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch bol v parlamente v júni 2007 neúspešný.
Vstup po jedinom úspešnom referende
Cesta Slovenska do európskych štruktúr sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vzniku samostatnej SR 4. októbra 1993, keď Slovensko podpísalo v Luxemburgu dohodu o pridružení SR k EÚ - tzv. asociačnú dohodu. Prístupové rokovania s EÚ boli oficiálne ukončené 13. decembra 2002 na kodanskom samite EÚ uzavretím kapitol Poľnohospodárstvo a Financie a rozpočet.
Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil prezident Rudolf Schuster na 16. a 17. mája 2003. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 % oprávnených voličov, pričom súhlas s členstvom SR v EÚ vyjadrilo 92,46 % hlasujúcich. Išlo o v poradí piate referendum, ale ako jediné spomedzi deviatich, ktoré sa doteraz na Slovensku konali, bolo platné.
Podľa Šuchu od vstupu do EÚ dostalo Slovensko do roku 2020 na rozvoj takmer 30 miliárd eur z európskych fondov. Z nového čerpacieho obdobia eurofondov môže SR získať až 13 miliárd eur a k tomu je z plánu obnovy k dispozícii ďalších približne šesť miliárd eur.
"Dnes zabúdame na to, ako dlho sme sa usilovali získať miesto za európskym rokovacím stolom. Náš vstup do EÚ bol náročným procesom, kedy sme si museli vybojovať našu cestu do Európy a splniť predvstupové kritériá. Európa vtedy stála pri nás a podala nám pomocnú ruku," pripomenul pre TASR Šucha.
Premiér: Slovensko je v EÚ rovnocenným partnerom s konkrétnymi riešeniami
Slovensko za posledné roky dokázalo, že nie je len mladším súrodencom ostatných členských krajín. Je rovnocenným partnerom s konkrétnymi riešeniami, ako prispieť k silnej a odolnej EÚ. Uviedol to v pondelok dočasne poverený premiér Eduard Heger.
"Už 19 rokov sme plnohodnotným členom Európskej únie, ktorá je našou rozšírenou vlasťou. Pristupujme k nej nielen ako k zdroju príležitostí, ktoré nám otvorila, ale aj ako k domovu, o ktorý sa aj my musíme starať," skonštatoval na sociálnej sieti.
EÚ podľa jeho slov ukázala, že je viac ako len politické a ekonomické zoskupenie. "Miera solidarity, odhodlania a jednoty nikdy nebola citeľnejšia ako počas kríz, ktorým spoločne čelíme," povedal. Podotkol, že pokiaľ budeme "udržiavať pri živote" silné hodnoty, na ktorých je EÚ postavená, budeme nezlomní. "Verím, že toto je silnou motiváciou pre všetky ďalšie krajiny, ktoré sa k nám chcú pripojiť. Budú vítané," dodal.
SaS: Vstup Slovenska do EÚ je svetlým bodom našej histórie
Vstup Slovenska do EÚ je svetlým bodom našej histórie. Slovensko je už 19. rok členom EÚ, čo je v posledných rokoch a v kontexte udalostí, ktoré sa vo svete dejú, mimoriadne prínosné a prospešné. Uviedla to strana Sloboda a Solidarita (SaS). Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie považuje predseda strany Richard Sulík za najdôležitejší míľnik našej novodobej histórie.
„Pre všetkých, ktorí sa narodili ešte počas komunizmu, predstavoval vstup do EÚ pocit slobody a otvorenosti. Dnes si už ani neviem predstaviť, že by sme neboli členom únie.,“ skonštatoval Sulík a dodal, že napriek tomu, že môžeme mať k tomuto spoločenstvu viacero výhrad, v kľúčových momentoch konáme jednotne a spoločne. „Aj z toho dôvodu je Slovensko na správnej strane, ktorá ponúka našim občanom nádej na lepšiu a úspešnú budúcnosť,“ prízvukuje Richard Sulík.
SaS považuje vstup Slovenska do EÚ za obrovský krok, ktorý je pre malú krajinu v srdci Európy, akou je Slovensko, jedným z najpozitívnejších okamihov jej samostatnosti. „Cesta do únie nebola jednoduchá, keďže Slovensko v deväťdesiatych rokoch zápasilo o demokraciu a charakter štátu. O to viac si vážime, že sme už skoro dve dekády členom EÚ, aj keď nie s každým jej krokom súhlasíme. Ale aj o tom je členstvo v širokom spoločenstve demokratických krajín,“, doplnil tímlíder SASKY pre zahraničnú politiku Juraj Droba.
Hlas: Tí, čo spochybňujú členstvo Slovenska v EÚ, hazardujú s našou budúcnosťou
Rozhodnutie o vstúpení Slovenska do Európskej únie bolo správne. Tí, čo spochybňujú členstvo Slovenska v EÚ, hazardujú s budúcnosťou našej krajiny. Uviedla to mimoparlamentná strana Hlas-SD.
"Slovenská republika sa vďaka tomuto rozhodnutiu stala súčasťou jednotného európskeho trhu, čo je pre ňu ako malú otvorenú ekonomiku kľúčové. Vďaka tomu môžu slovenské firmy a výrobky putovať bez akýchkoľvek bariér k našim najväčším obchodným partnerom, ktorí pochádzajú práve z EÚ," povedal predseda strany Peter Pellegrini.
EÚ označil za ekonomický a hodnotový priestor, kde môžeme slobodne rozvíjať budúcnosť Slovenska. "Nie všetko, čo sa rozhoduje na úrovni EÚ či Bruselu, je vždy v prospech SR, ale to väčšinou závisí od aktivít a schopností našej vlády hájiť záujmy SR," doplnil. Hlas bude podľa jeho slov presadzovať plnohodnotné členstvo v EÚ, ale so zásadným presadzovaním národnoštátnych záujmov v prípade prijímania akýchkoľvek zásadných rozhodnutí.
Remišová: Náš hlas v EÚ nikdy nebol tak silný ako práve teraz
Náš hlas v EÚ nikdy nebol tak silný ako práve teraz. Uviedla to dočasne poverená podpredsedníčka vlády a dočasne poverená ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, a tiež predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová pri príležitosti 19. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie.
V nastávajúcich voľbách musíme podľa Remišovej zabojovať o smerovanie a charakter Slovenska, pretože v septembri sa bude rozhodovať aj o tom, či si naďalej zachováme európsky kurz, alebo sa vydáme opačnou cestou, na ktorú by nás chceli zatiahnuť niektorí nečestní politici.
„1. mája 2004 po dlhých rokoch rozdelenia železnou oponou, prišlo Slovensko domov, do európskeho spoločenstva krajín, kam civilizačne, kultúrne aj ekonomicky patríme. Náš hlas v EÚ nikdy nebol tak silný ako práve teraz, a to aj napriek tomu, že celá Európa prechádza ťažkým obdobím od celosvetovej pandémie, energetickej krízy, až po vojnu v našom susedstve,“ skonštatovala dočasne poverená ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, podľa ktorej sa nám podarilo presadiť viaceré spoločné riešenia, ako aj európsku legislatívu, ktorá nám pomáha krízy lepšie zvládnuť.
„V máji v rámci nášho predsedníctva V4 organizujeme v Bratislave rozšírený kohézny samit, na ktorom budú ministri krajín V4 a ďalších krajín spolu s Európskou komisiou hovoriť o lepšej pomoci pre menej rozvinuté regióny a nastavení podpory zo strany EÚ pre regionálny rozvoj po skončení súčasného eurofondového obdobia,“ pripomenula.
Ukrajinské systémy protivzdušnej obrany odrážali v noci na pondelok raketové útoky v Kyjevskej oblasti. Oznámili to miestne úrady po tom, ako pre celé územie Ukrajiny vyhlásili medzičasom odvolaný letecký poplach. Informovala o tom agentúra Reuters, od ktorej TASR správu prevzala.
Kyjevská oblastná správa po hláseniach o výbuchoch obyvateľov vyzvala, aby zachovali pokoj a zostali v krytoch, kým letecký poplach neskončí.
Ukrajinské médiá tiež informovali o explóziách v Dnepropetrovskej a Sumskej oblasti, čo však nebolo možné nezávisle overiť, napísal Reuters.
Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na platforme Telegram ľudí vyzval, aby sa postarali o svoju bezpečnosť a nezverejňovali informácie o tom, ako funguje protivzdušná obrana.
Kyjevské úrady neskôr oznámili, že poplach pominul, uviedol na svojom webe denník The Guardian. "Prosím, sledujte správy a vráťte sa do krytu, keď sirény znova zaznejú," doplnila oblastná správa.
Siedmich mužov zo Sýrie obvinili v nedeľu na súde na Malte z toho, že nabádali a cvičili ďalšie osoby s cieľom spáchať teroristické činy v Európe. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru Reuters.
Obvinených vo veku 21 až 27 rokov zadržali v sobotu pri operácii koordinovanej s európskou policajnou agentúrou Europol, oznámila maltská polícia. V nedeľu ich predviedli pred súd za prísnych bezpečnostných opatrení.
Skupinu obviňujú zo spojenia sa s extrémistickou organizáciou, podnecovania terorizmu verejnými odkazmi, náboru iných na páchanie terorizmu, školenia iných v používaní výbušnín alebo strelných zbraní a pokusu cestovať do Európy s cieľom páchať terorizmus.
Všetci obvinenia popreli, o kauciu však nežiadali a súd ich ponechal vo väzbe. V prípade uznania viny im hrozí maximálny trest doživotia. Ďalšie informácie o prípade neboli zatiaľ k dispozícii.
Predpokladaného vodcu teroristickej skupiny Islamský štát (IS) zabili v Sýrii pri operácii, ktorú vykonala turecká spravodajská služba MIT. Oznámil to v nedeľu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
"Podozrivý vodca (Islamského štátu), krycím menom abú Husajn aj-Kurajší, bol zneškodnený pri operácii, ktorú uskutočnila MIT včera (v sobotu) v Sýrii," povedal Erdogan večer v štátnej televízii.
Abú Husajn Husajní al-Kurajší viedol džihádistickú skupinu od konca novembra 2022 po tom, ako pri bojoch so sýrskymi povstalcami zahynul jeho predchodca abú Hasan al-Hášimí al-Kurajší.
Spravodajca AFP v severnej Sýrii uviedol, že agenti tureckej tajnej služby a miestni vojenskí policajti v sobotu uzavreli zónu v meste Džindíras v provincii Aleppo na severozápade Sýrie. Podľa miestnych obyvateľov zasahovali na opustenej farme využívanej ako islamská škola.
USA v polovici apríla oznámili, že vykonali v severnej Sýrii vojenskú operáciu, pri ktorej zahynul popredný veliteľ IS. Uviedli vtedy, že skupina plánovala útoky v Európe a na Blízkom východe.
Islamský štát podniká naďalej útoky napriek tomu, že medzinárodná vojenská koalícia pod vedením USA vyhnala jeho militantov z väčšiny území Sýrie a Iraku, na ktorých v roku 2014 vyhlásil samozvaný "kalifát".
Generálny riaditeľ talianskej ropnej a plynárenskej spoločnosti Eni Claudio Descalzi neočakáva tento rok žiadne výkyvy cien na energetických trhoch. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
"Európske zásobníky plynu sú plné. A hoci sa globálna ekonomika reštartovala, dopyt (po plyne) nie je najvyšší, pretože Čína ešte neobnovila plnú prevádzku," povedal Descalzi v rozhovore pre noviny La Stampa.
"Predovšetkým sa nám v týchto mesiacoch podarilo diverzifikovať dodávky a eliminovať závislosti, ktoré sú nebezpečné pre stabilitu dodávok a cien," dodal.
Dovoz ruského plynu do Talianska podľa neho klesol takmer na nulu, a to vďaka dodávkam skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov a novým zmluvám s množstvom afrických krajín.
Pred ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022 bolo Taliansko závislé od dodávok z Ruska, ktoré sa podieľali 40 % na dovoze plynu.
Koncern Eni v piatok (28. 4.) oznámil, že jeho čistý zisk za 1. štvrťrok medziročne klesol o 11 % v dôsledku nižších cien ropy a plynu v porovnaní s prvými tromi mesiacmi 2022, no jeho výsledky napriek tomu prekonali očakávania analytikov.
Poverený výkonom funkcie rektora Akadémie Policajného zboru (APZ) v Bratislave bude od 1. mája Michal Marko. Funkciu bude vykonávať dočasne, a to do vymenovania nového rektora. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.
"Súhlasné stanovisko k novému riadiacemu pracovníkovi APZ v Bratislave vyjadril aj Akademický senát APZ v Bratislave," skonštatovala Eliášová. O svojom stanovisku informoval dočasne povereného ministra vnútra Romana Mikulca listom.
Bývalú rektorku Akadémie Policajného zboru v Bratislave Luciu Kurilovskú odvolala minulý týždeň prezidentka SR Zuzana Čaputová. Jej odvolanie navrhol Mikulec v súvislosti s kauzou postrelenej študentky. K udalosti došlo 1. marca v priestoroch streleckého polygónu Akadémie PZ v Bratislave. Študentku so zraneniami previezli do nemocnice. Pedagóga Vladimíra Š. polícia obvinila z trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti.
TRENČÍN - Po minuloročnom úspešnom odštartovaní novej tradície usporadúva Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne druhý ročník Univerzitného športového dňa 2023, ktorý sa bude konať už túto stredu, 3. mája 2023. Už po druhýkrát pozýva študentov a kolegov, aby si užili deň v športovom duchu.
Univerzita opäť sľubuje deň plný športových aktivít, súťaží, workshopov, ale aj relaxu pri dobrej hudbe a grilovačke.
„Čakajú na vás profesionálni tréneri pod vedením Branislava Lobotku, ktorí zabezpečia bohatý program,“ uvádza univerzita na svojej oficiálnej stránke.
Záujemcov vyzýva, aby sa prihlásili sa na funkčný tréning, tabatu, študentský beh, dračie lode, AirBike, preťahovanie lanom či futbalový alebo volejbalový turnaj.
Navyše na súťažiacich čakajú aj sprievodné aktivity, napr. fyzioterapeutické workshopy, rekreačný bedminton, hod lietadielkom a relax v chillout zóne.
