Preskočiť na obsah
  |  

Prvé oslavy 1. mája boli na Slovensku už v 19. storočí. Tradícia má počiatky v Amerike aj v katolicizme

Dnes si pripomíname Sviatok práce. Prvýkrát sa 1. máj oslavoval v roku 1890 v Rakúsko-Uhorsku vrátane Čiech, tiež v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, USA a ďalších krajinách. Na Britských ostrovoch až v nedeľu 4. mája. V roku 1891 sa konali robotnícke zhromaždenia aj v Petrohrade. Od roku 1892 sa stal 1. máj dňom bojových akcií za práva pracujúcich i pre robotníkov ruských miest. Veľký rozmach prvomájových akcií pracujúcich na celom svete nastal po roku 1917. Zatiaľ čo v Európe sa oslava 1. mája ujala, v USA sa táto tradícia nevytvorila. Dňom práce je tam prvý septembrový pondelok, rovnako aj v Kanade.

História osláv Sviatku práce na našom území siaha už do záveru 19. storočia. Na dnešnom území Slovenska sa prvé oslavy konali už 1. mája 1890 v areáli bratislavskej Železnej studienky. O tejto udalosti tu vypovedá aj pomník.

Prvý máj u nás uzákonili ako štátny sviatok po vzniku Československej republiky. Od roku 1919 bol sviatok uznaný štátom a od roku 1925 priamo štátnym sviatkom. Vo vojnových rokoch 1939 až 1944 sa už oslavy konali pod štátnym dozorom, lebo 1. máj bol štátnym sviatkom aj v nacistickom Nemecku. Po vojne sa na tom veľa nezmenilo. Organizátorom už nebola Hlinkova slovenská ľudová strana, ale komunisti. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 venovala vládnuca komunistická strana prvomájové oslavy dosiahnutým „budovateľským“ úspechom a na prvomájových demonštráciách bola povinná účasť.

Tradícia osláv 1. mája ako Sviatku práce vychádza z udalostí, ktoré sa stali začiatkom mája 1886 v Amerike. V októbri 1884 prijal zjazd americkej odborovej organizácie FOLTU (Federation of Organized Trades and Labor Unions) uznesenie, že do 1. mája 1886 by sa mal stať všeobecným štandardom osemhodinový pracovný čas. Keďže sa to zamestnávateľom nepáčilo, odborári zorganizovali po celých Spojených štátoch na 1. mája 1886 generálny štrajk na podporu osemhodinového pracovného času. Najväčšie demonštrácie boli od 1. do 3. mája 1886 v Chicagu.

Pri zrážkach robotníkov s políciou a provokatérmi prišlo o život najmenej 13 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. Zakladajúci zjazd II. internacionály v roku 1889 v Paríži preto na pamiatku obetí demonštrácií z Chicaga prijal rozhodnutie, že 1. máj sa stane medzinárodným Sviatkom práce.

Prvý máj nie je len Sviatkom práce, pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky sv. Jozefa robotníka. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná kniha Genezis.

https://standard.sk/347682/nech-zije-jeden-maj/
  |  

Vo štvrtok má pokračovať proces v kauze prípravy vraždy Klaus-Volzovej

Hlavné pojednávanie v kauze prípravy vraždy bývalej spoločníčky exriaditeľa TV Markíza Pavla Ruska Sylvie Klaus-Volzovej by malo pokračovať vo štvrtok (4. 5.). Vyplýva to z rozpisu pojednávaní Okresného súdu (OS) Bratislava II.

Obžalobe čelia bývalý riaditeľ TV Markíza Pavol Rusko, bos skupiny sýkorovcov Róbert Lališ, prezývaný Kýbel, Mikuláš Černák a Miloš Kaštan. Pavol Rusko si mal podľa obžaloby objednať vraždu u Černáka na jeseň 1997. Ten mal do nej zaangažovať bratislavskú skupinu sýkorovcov.

Proces sa za prísnych bezpečnostných opatrení v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave začal v máji 2019. Černák a Kaštan sa k spáchaniu činu na prvom pojednávaní priznali, Kýbel a Rusko naďalej vinu popreli. Černák sa poškodenej Klaus-Volzovej ospravedlnil.

(tasr)

  |  

Káčer: EÚ je dnes viac než kedykoľvek predtým najmä o mieri, stabilite, bezpečnosti a slobode

Členstvo v Európskej únii (EÚ) Slovensku neprinieslo iba ekonomické výhody či prosperitu, ale tiež potvrdilo, kam hodnotovo, kultúrne a historicky patrí. Uviedol to v pondelok dočasne poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer pri príležitosti 19. výročia vstupu Slovenska do EÚ.

"V prvých rokoch po našom vstupe do Únie sme zvykli zdôrazňovať najmä ekonomické prínosy členstva – koľko peňazí dostávame z eurofondov alebo koľko tovarov vyvážame do európskych krajín. Vojna na Ukrajine nám však ukazuje, že naše členstvo v EÚ nie je ani zďaleka len o tom. EÚ potrebujeme aj preto, aby sme boli tam, kam historicky, kultúrne a hodnotovo patríme. Únia je dnes pre nás viac než kedykoľvek predtým najmä o mieri, stabilite, bezpečnosti a slobode," skonštatoval.

Káčer označil vstup Slovenska do EÚ za dôležitý impulz k posilneniu demokracie a zlepšeniu životných podmienok občanov SR. "V kontexte aktuálnych výziev môžeme vnímať reálny význam našej západnej orientácie a nášho členstva v Únii ako spoločenstva, ktoré je pripravené čeliť aj náročným obdobiam. Práve tieto krízy poukázali na jednotu a silu Európskej únie," povedal.

Slovensko sa podľa jeho slov zaradilo medzi krajiny, ktoré sú v EÚ najviac integrované. Poukázal pritom, že SR v roku 2007 vstúpila do schengenského priestoru, v roku 2009 prijala euro a v roku 2016 prvýkrát predsedala Rade EÚ.

Na Slovensku si pripomíname Deň pristúpenia Slovenskej republiky k EÚ od roku 2011. Do 15-člennej EÚ vstúpilo 1. mája 2004 v rámci jej dovtedy najväčšieho rozširovania o desať nových krajín. Okrem Slovenska aj Cyprus, Česko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.

(tasr)

  |  

Analýza: Vstup do EÚ priniesol SR vyšší rast, nižšiu nezamestnanosť aj infláciu

Slovensko je už 19 rokov členom Európskej únie (EÚ). V súčasnosti ide o spoločenstvo 27 krajín s takmer 447 miliónmi obyvateľov, pričom patrí medzi tri najväčšie ekonomiky sveta s podielom na globálnom hrubom domácom produkte (HDP) približne 18 %. Pre SR ako malú otvorenú ekonomiku závislú na medzinárodnom obchode je veľmi dôležité byť členom takéhoto zoskupenia, prinieslo a prináša to pre krajinu celý rad výhod, zhodnotil v aktuálnej analýze hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

"Ekonomický rast Slovenska vďaka harmonizácii legislatívy, ekonomickým reformám, otváraniu trhov a prílevu investícií postupne silnel a v nasledujúcich troch rokoch po vstupe neuveriteľne akceleroval. V priebehu roka 2007 dosiahol dvojciferné hodnoty," pripomenul analytik. Zároveň zdôraznil, že tento rast generoval nové pracovné miesta a postupne prišlo k výraznému poklesu nezamestnanosti.

Miera nezamestnanosti bola v SR ešte na konci predvstupového roku 2003 na úrovni 18,4 %, čiže takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ bol bez práce. "V priebehu nasledujúceho štyri a pol roka sa nezamestnanosť podarilo skresať na dovtedajšie minimum 8,7 % (október 2008). Klesla teda takmer o 10 percentuálnych bodov," vyčíslil Gábriš. Ani v rokoch po finančnej kríze sa už nezamestnanosť nevrátila na rekordné hodnoty z prelomu tisícročia a v období pred pandémiou koronavírusu dosiahla historické minimum 5,6 %.

Pozitívne sa po vstupe Slovenska do EÚ vyvíjala aj inflácia, pripomenul ekonóm. Kým v predvstupovom roku 2003 dosahovala takmer 10 %, do konca roka 2004 klesla na 5,9 %. "V nasledujúcich niekoľkých rokoch bola takmer trvalo pod úrovňou 5 % a zároveň na klesajúcej trajektórii. Dokonca v rokoch 2014 až 2016 zaznamenala mierne negatívne hodnoty," priblížil Gábriš s tým, že následne až do polovice roka 2021 inflácia neprekročila úroveň 3 %.

Kľúčové úrokové sadzby centrálnej banky na konci predvstupového roku 2003 dosahovali 6 %. Stabilný ekonomický vývoj a postupný pokles inflácie umožnil ich zníženie až na 3 % ku koncu februára 2006, vyčíslil analytik. "To vytvorilo priestor spolu so zlepšením ratingu na pokles sadzieb na finančných trhoch, ako aj pre podniky a domácnosti. Sadzby na úvery domácnostiam na nehnuteľnosti klesli od začiatku roka 2004 do konca roka 2005 v priemere o dva percentuálne body na 5,3 %," priblížil Gábriš. Ešte výraznejšie, približne o dva a pol bodu, klesli v priebehu dvoch rokov priemerné sadzby úverov pre podniky.

(tasr)

  |  

Bezpečnostná rada SR bude mať nový výbor pre hybridné hrozby

Bezpečnostná rada (BR) SR bude mať nový výbor pre hybridné hrozby. Posilniť má odolnosť štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám a zabezpečiť medzirezortnú spoluprácu a koordináciu pri prijímaní súvisiacich opatrení. Vyplýva to z novely zákona o fungovaní BR SR v čase mieru, ktorá v máji nadobudla účinnosť.

"Hlavným poslaním nového výboru Bezpečnostnej rady SR bude podieľať sa na koordinácii činností zameraných na vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie doma i v zahraničí, prijímanie opatrení na riešenie hybridného pôsobenia proti záujmom Slovenskej republiky a tvorbu relevantných politík v oblasti boja proti hybridným hrozbám," priblížilo Ministerstvo obrany SR, ktoré návrh predložilo. Bezpečnostná rada SR v súčasnosti nedisponuje stálym pracovným orgánom zameraným výhradne na hybridné hrozby.

Rezort obrany zdôraznil, že cudzie mocnosti voči SR v súčasnosti využívajú široké spektrum nástrojov hybridného pôsobenia. Cieľom je manipulovať verejnou mienkou, vplývať na predstaviteľov štátu a jeho inštitúcie, oslabiť alebo inak poškodiť záujmy Slovenskej republiky či narušiť vnútornú súdržnosť Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.

(tasr)

  |  

Výnimky z 10 percent DPH na knihy, brožúry či tlačoviny by sa mohli zrušiť

Výnimky z 10 % dane z pridanej hodnoty (DPH) na tlačené knihy, brožúry, letáky, tlačoviny, noviny, časopisy, periodiká ilustrované alebo obsahujúce reklamný materiál by sa mohli zrušiť. Vyplýva to z návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložili poslanci Marián Viskupič a Jarmila Halgašová (obaja SaS).

"V súčasnej dobe internetu význam tlačených materiálov akéhokoľvek druhu upadá a je možné, že v dohľadnej dobe sa stanú úplne marginálnymi alebo zaniknú. Predložený návrh prinesie ich cenové zatraktívnenie, a tým celý tento proces aspoň trochu spomalí. Pozitívnym sprievodným javom bude tiež zjednodušenie podnikateľského prostredia," argumentujú poslanci v dôvodovej správe.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V stanovisku k novele sa Ministerstvo financií (MF) SR vyjadrilo, že je potrebné v návrhu uviesť aj predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to na nasledujúce rozpočtové roky, spolu s návrhmi na úhradu úbytku príjmov.

Poslanci navrhujú účinnosť novely od 1. januára 2024.

(tasr)