Na diaľnici D1 za Sencom v smere do Bratislavy na 24. kilometri sa prevrátil kamión. Úsek je neprejazdný. Pre TASR to potvrdila bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.
Správu budeme aktualizovať.
(tasr)
Výpočet výšky vkladu chráneného zákonom by sa mal zmeniť, aby sa od vkladov neodpočítavali záväzky voči banke. Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane vkladov, ktorý do parlamentu predložil poslanec Národnej rady SR Marián Viskupič (SaS).
"V praxi pôjde najmä o úvery," uviedol predkladateľ v dôvodovej správe. Navrhol tiež, aby banka, v ktorej sa vklady stali nedostupnými, nemusela odovzdať Fondu ochrany vkladov informácie o záväzkoch každého svojho klienta.
"Pri bežnom neveľkom vklade a zároveň hypotéke by klient zo svojho vkladu nedostal nič, pretože vklady sú takmer vždy nižšie ako objem úverov, najmä v prípade hypotéky," vysvetlil navrhovateľ. "Je potrebné zvýšiť istotu klientov, že ich vklad v banke do výšky 100-tisíc eur je bezpodmienečne chránený," dodal. "V súčasnej dobe, keď sú zo Spojených štátov aj Švajčiarska známe reálne prípady bánk v problémoch, je veľmi žiaduce zvýšenie istoty klientov slovenských bánk," odôvodnil.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nadobudol by účinnosť od budúceho januára, uzavrel poslanec.
(tasr)
Rusko "nemá vedomosť" o mierovej misii pre Ukrajinu, uviedol v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra ANSA, ktorá sa odvolala na ruskú tlačovú agentúru TASS.
Toto vyhlásenie Moskvy prišlo po tom, ako kancelária ukrajinského prezidenta v pondelok pre americkú spravodajskú televíziu CNN deklarovala, že "nevie" o mierovej misii za účasti Vatikánu.
Podľa zdroja blízkeho kancelárii ukrajinského prezidenta Kyjev odmieta mierovú misiu Vatikánu. Citovaný zdroj pre britskú stanicu BBC ozrejmil: "Ukrajinský prezident (Volodymyr) Zelenskyj nesúhlasil s takýmito diskusiami v mene Ukrajiny. Ak prebiehajú rokovania, dejú sa bez nášho požehnania, bez nášho vedomia."
Vyjadrenia Kyjeva a Moskvy sú reakciou na vyhlásenie pápeža Františka počas jeho návratu z návštevy Maďarska, keď počas tlačovej konferencie sa palube lietadla uviedol, že Vatikán je zapojený do
mierovej misie, ktorá sa má pokúsiť ukončiť konflikt medzi Ruskom a
Ukrajinou.
V súčasnosti "prebieha misia, ktorá nie je verejná; keď bude verejná, budem o nej hovoriť," povedal pápež novinárom počas spiatočného letu z Maďarska.
Na otázku, či počas víkendových rozhovorov v Budapešti s maďarským premiérom Viktorom Orbánom alebo so zástupcom ruskej pravoslávnej cirkvi v Maďarsku hovoril o mierových iniciatívach, však pápež neuviedol žiadne podrobnosti.
František tiež v nedeľu informoval, že Vatikán je ochotný pomôcť pri návrate ukrajinských detí, ktoré boli počas vojny na Ukrajine odvlečené do Ruska.
Podľa agentúry AP pápež spomenul, že Svätá stolica už pomohla sprostredkovať výmenu niektorých zajatcov a urobí "všetko, čo je v ľudských silách", aby sa ukrajinské rodiny opäť spojili.
(tasr)
Dodanie bojových stíhačiek typu F-16 Kyjevu je len "otázkou času", uviedol v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
"Domnievam sa, že toto rozhodnutie USA bude závisieť od výsledkov (ukrajinskej) protiofenzívy," uviedol Kuleba vo vysielaní ukrajinskej televíznej stanice 1+1. Stíhačky sú spolu s delostreleckými granátmi a obrnenými vozidlami jednou z troch priorít podpory spojencov Kyjevu.
"Keby sme F-16 mali už teraz, protiofenzíva by bola ďaleko rýchlejšia," povedal šéf ukrajinskej diplomacie s tým, že s ich pomocou by bolo možné ochrániť viac životov ukrajinských vojakov a civilistov pred raketovými útokmi Ruska.
V nadchádzajúcich dňoch sa očakáva začiatok dlho ohlasovanej jarnej ofenzívy ukrajinských ozbrojených síl, ktorej cieľom má byť vytlačenie ruských jednotiek z okupovaných oblastí na juhu a východe Ukrajiny.
Kyjev už viac než 14 mesiacov s masívnou pomocou západných krajín bojuje proti ruským inváznym vojskám. Dodanie západných stíhačiek je už dlho na zozname požiadaviek Ukrajiny, píše DPA.
(tasr)
Dodávky ruskej ropy po mori sa zvyšujú. A hoci Moskva pred dvomi mesiacmi pohrozila znížením produkcie, nebadať žiadne známky trvalého poklesu tokov ropy z krajiny. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Ruský export za týždeň do 28. apríla vzrástol o približne 680-tisíc barelov (1 barel = 159 litrov) denne v porovnaní s predchádzajúcim týždňom na 4,08 milióna barelov/deň. Štvortýždňový priemer exportu po mori sa takmer nezmenil, keďže klesol len o 12-tisíc barelov na 3,45 milióna barelov denne. Ukázali to údaje agentúry Bloomberg o sledovaní tankerov.
Dodávky po mori tak stále neodrážajú avizované zníženie produkcie v marci.
Moskva zastavila zverejňovanie údajov o produkcii ropy a kondenzátu, čo sťažuje vyhodnotenie, či skutočne obmedzila produkciu ešte pred jej znížením v máji, na ktorom sa dohodla s partnermi z aliancie OPEC+.
Známkou toho, že Kremeľ potrebuje hotovosť na financovanie vojny na Ukrajine, je fakt, že sa opäť obracia na svoj ropný priemysel a skúma rôzne možnosti od zníženia dotácií na palivo až po daň z mimoriadnych ziskov, aby zvýšil svoje rozpočtové príjmy.
Prezident Vladimir Putin medzitým zakázal vývoz ropy tým zahraničným kupcom, ktorí dodržiavajú cenový strop stanovený skupinou G7. Udelil však výnimku tzv. spriateleným krajinám.
Odklon ropy predtým dodávanej do Poľska a Nemecka cez ropovod Družba zvýšil námorné toky na začiatku tohto roka na priemerných 3,32 milióna barelov denne z 2,94 milióna barelov/deň na konci roka 2022. Toky do Nemecka sa zastavili na konci roka 2022 a dodávky do Poľska boli zastavené koncom februára, keď poľská štátom kontrolovaná rafinéria ropy PKN Orlen ukončila posledný kontrakt s ruským dodávateľom.
Ruský námorný vývoz ropy do európskych krajín za 28 dní do 28. apríla klesol na 63-tisíc barelov denne, pričom jedinou destináciou, kam táto ropa smerovala, bolo Bulharsko. Do severoeurópskych krajín nebola počas štyroch týždňov do 28. apríla dodaná žiadna ruská ropa.
Vývoz do Turecka, jediného zostávajúceho odberateľa Ruska v Stredozemnom mori, vzrástol za štyri týždne do 28. apríla na 140-tisíc barelov denne.
Európsky trh, ktorý denne spotreboval viac ako 1,5 milióna barelov ropy z exportných terminálov v Baltskom, Čiernom mori a Arktíde, sa takmer úplne stratil a nahradili ho vzdialené destinácie v Ázii, kam sú dodávky oveľa drahšie a časovo náročné.
Kombinované dodávky ropy tankermi do Číny a Indie plus menšie toky do Turecka a množstvo ropy na lodiach, ktoré ešte neukázali konečnú destináciu, v uplynulých týždňoch rástli a dosiahli rekordných 3,39 milióna barelov denne.
Až donedávna sa Rusko spoliehalo na západné poisťovne pri tankeroch, ktoré vyvážajú ropu. Jeden z týchto prepravcov však stratil štandardné poistenie pre svoju flotilu po tom, ako sa ukázalo, že nedodržal cenový strop skupiny G7.
(tasr)
Opozičná strana Smer-SD urobila všetko potrebné, aby parlament na mimoriadnej schôdzi rokoval o riešení situácie s vysokými cenami potravín, bez podpory koalície však schôdza nemôže byť otvorená. Po utorkovom dvojnásobnom neúspešnom pokuse o otvorenie mimoriadnej schôdze to povedal predseda Smeru-SD Robert Fico s tým, že podobný scenár očakáva aj v stredu (3. 5.).
"Bolo úplne evidentné, že v sále bolo pri prvom hlasovaní okolo 130 až 140 poslancov a významná časť vládnej koalície sa neprezentovala, teda nechcela otvorenie tejto schôdze," povedal Fico. Vládna koalícia podľa Fica nechce rokovať o riešení problému so zdražovaním potravín, pretože nemá žiadne riešenia. Návrhy opozičného Smeru-SD podľa Fica nechcú podporiť, aby strana nezískavala politické body.
Na programe mimoriadnej schôdze majú byť návrhy, ktoré sa zaoberajú cenovou legislatívou, a tiež návrh zákona, ktorý by odpustil prvovýrobcom na pol roka odvody za zamestnancov. Tak by zamestnávatelia ušetrili okolo 25 percent personálnych nákladov.
Návrhy podľa Smeru-SD vznikli ako výsledok odbornej aj politickej diskusie medzi predstaviteľmi strany, prvovýrobcami, potravinármi a obchodníkmi. Na stretnutí bol prítomný aj predseda pôdohospodárskeho výboru parlamentu Jaroslav Karahuta (Sme rodina).
(tasr)
Moskva odmieta americké odhady o 100-tisíc ruských obetiach na Ukrajine od decembra minulého roka. V telefonáte pre spravodajskú televíziu CNN to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Washington nemá absolútne žiadny spôsob, ako poskytnúť správne čísla, a takto by sa s tým malo zaobchádzať. Musíte sa zamerať na čísla, ktoré (ruské) ministerstvo obrany zverejní včas,“ povedal Peskov.
Biely dom odhaduje, že Rusko od decembra utrpelo vo vojne na Ukrajine 100-tisíc obetí vrátane viac ako 20-tisíc mŕtvych po tom ako ukrajinské sily zadržali ťažký útok ruských síl na východe Ukrajiny. V pondelok to uviedol hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby s tým, že takmer polovicu zabitých tvoria bojovníci zo žoldnierskej Wagnerovej skupiny, pričom mnohí z nich sú trestanci prepustení z väzenia, aby sa pridali do bojov.
Ruské ministerstvo obrany nezverejnilo aktualizácie o obetiach od septembra minulého roka, keď ruský minister obrany Sergej Šojgu oznámil, že zahynulo 5 937 ruských vojakov.
Šojgu v utorok povedal, že „napriek bezprecedentnej vojenskej pomoci západných krajín utrpel nepriateľ značné straty“ a Ukrajinci „len za ostatný mesiac stratili viac ako 15-tisíc ľudí“.
(sita)
Ruské úrady pokutovali za šírenie homosexuálnej propagandy nemeckého občana, ktorého sa chystajú z krajiny aj deportovať. TASR správy prevzala v utorok od agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na ruskú štátnu agentúru RIA Novosti.
Nemec bol prevezený z polostrova Kamčatka na ruskom ďalekom východe a v utorok v popoludňajších hodinách bude deportovaný cez Turecko. Okrem toho mu bola uložená pokuta vo výške 150-tisíc rubľov (asi 1 700 eur).
Súd v prípade 40-ročného Nemca rozhodol začiatkom apríla. Podľa správ médií vyhľadával muž cez internet kontakty s ruskými občanmi s vidinou nadviazania sexuálneho vzťahu.
Rusko vlani na jeseň zvýšilo už beztak prísne tresty za šírenie toho, čo ruský zákon označuje ako LGBTQ propaganda. Podľa novej legislatívy je možné uložiť pokutu za akékoľvek prezentovanie homosexuality v pozitívnom svetle.
Tento zákon je cielený predovšetkým na obsah v médiách, literatúre, filmoch, reklamách a osobných príspevkoch na sociálnych sieťach. Podľa kritikov je formulácia nového zákona príliš nejasná a je možné ho interpretovať rôznymi spôsobmi, pričom je na jeho základe možné ľudí odsúdiť aj za súkromné aktivity.
(tasr)
Minúta |
Amnesty International: Program májovej schôdze NR SR vyvoláva z ľudskoprávneho hľadiska obavy
Program májovej riadnej schôdze Národnej rady (NR) SR vyvoláva z ľudskoprávneho hľadiska obavy. Mimovládna organizácia Amnesty International (AI) Slovensko preto vyzvala poslancov, aby pri hlasovaní zohľadňovali ľudskoprávne záväzky Slovenska. Organizácia ďalej zákonodarcom pripomenula, že ich povinnosťou je chrániť obyvateľstvo pred diskrimináciou a škodlivými spoločenskými javmi bez ohľadu na rasu, rodovú identitu i sociálnu situáciu. V tlačovej správe o tom informovala Natália Šmídová z AI Slovensko.
Jedným zo škodlivých návrhov je podľa organizácie novela zákona o rodnom čísle, ktorej schválenie by znamenalo de facto znemožnenie právnych tranzícií. Úradná zmena rodu je pritom na Slovensku už desaťročia legálna. „V súčasnosti je na Slovensku možné podstúpiť právnu tranzíciu, ktorá zahŕňa aj zmenu rodného čísla a mena, a to na základe splnenia zákonných podmienok vrátane psychiatrického posudku, podstúpenia hormonálnej liečby a ďalších krokov. Zmena zákona by od ľudí, ktorí majú záujem o úradnú zmenu rodu, vyžadovala genetický test. Chromozómy sú však len jedným zo znakov, ktoré určujú pohlavie človeka," vysvetlila Šmídová.
Výsledok prvého hlasovania, v ktorom novelu podporilo 87 poslancov, považuje organizácia za tragickú ukážku transfóbie a neznalosti, ktorá v NR SR vládne. „Aj keď sa z názvu zákona a rétoriky predkladateliek môže zdať, že ide o čisto administratívnu zmenu, opak je pravdou - v prípade schválenia zákona by dôsledkom bolo utrpenie transrodových ľudí na Slovensku a hrubé porušenie ich ľudských práv," myslí si riaditeľ AI Slovensko Rado Sloboda. Mimovládna organizácia proti prijatiu novely zákona o rodnom čísle spustila petíciu, ktorá si získala pozornosť aj za hranicami Slovenska. Podporilo ju viac ako sedemtisíc ľudí.
Amnesty International Slovensko ďalej tvrdí, že Ministerstvo spravodlivosti SR premrhalo významnú šancu posilniť ochranu obyvateľstva Slovenska pred sexuálnym násilím a znásilnením a nezaradilo definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu do predloženej novely Trestného zákona. „Do parlamentu, naopak, smeruje návrh redefinície znásilnenia, ktorý je veľkým sklamaním pre ľudí, ktorí čelili, čelia a budú čeliť znásilneniu a sexuálnemu násiliu," tvrdí Sloboda. V súvislosti s tým organizácia spolu s desiatkami odborníkov z oblasti rodovej rovnosti, pomoci preživším sexuálneho násilia či sociálnej spravodlivosti poslala poslancom otvorený list s výzvou, aby sa postavili za ľudské práva a ochranu ľudí pred sexualizovaným násilím a podnikli všetky kroky potrebné na to, aby bola nedostatočná definícia obsiahnutá v návrhu novely Trestného zákona upravená.
Organizácia v nie poslednom rade upozornila aj na rómske deti na Slovensku, ktoré sú diskriminované vo vzdelávaní. „Slovensko má šancu na nápravu, a tým momentom je práve prijatie takej novely školského zákona, ktorá bude obsahovať aj konkrétne opatrenia na predchádzanie diskriminácií a jej odstránenie," tvrdí Sloboda. Pozitívne vnímajú novovznikajúce nástroje, akým je právny nárok na miesto v materskej škole alebo katalóg podporných opatrení, avšak izolovane. Bez ráznych desegregačných opatrení, budú mať len malý alebo žiadny vplyv na zmenu segregačného stavu. „Odvážnejším signálom, že Slovensko chce zabojovať proti nezákonnej segregačnej praxi je práve zahrnutie definície segregácie do novely, ktoré môže zohrať významnú úlohu pri súdnych sporoch či rozhodovaní inštitúcií pri budovaní nových priestorov na vzdelávanie. Definícia musí jasne vymedziť, že nediskriminačný princíp stojí nad inými legitímnymi cieľmi, akým je napr. často spomínaný prístup ku vzdelaniu detí najbližšie k ich bydlisku," myslí si Sloboda.
(sita)
Cieľom budúceho európskeho zákona o slobode médií (MFA) je chrániť pluralitu a nezávislosť médií na vnútornom trhu EÚ. Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová verí, že sa stane skutočnosťou ešte v roku 2023, informuje spravodajca TASR.
Jourová o pripravovanom zákone hovorila aj minulý týždeň počas stretnutia s novinármi v rámci projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje európske tlačové agentúry vrátane TASR.
Historicky prvé európske nariadenie v oblasti médií Jourová predstavila vlani v septembri. Pre Český rozhlas priznala, že obsahuje opatrenia, ktoré sa členským štátom "možno nebudú páčiť", pretože účelom je vytvoriť čo najväčšiu vzdialenosť medzi politikou a médiami a chrániť médiá pred politickým a ekonomickým tlakom.
Spravodajský portál Euractiv vlani v novembri upozornil, že tento zákon vyvoláva rozporuplné reakcie, pretože novinári vítajú posilnenie svojej ochrany, ale podľa vydavateľov sa zvýši regulácia médií na úkor slobody tlače.
Jourová v rozhovore pre TASR a RTVS upozornila, že sa veľmi snaží, aby bol tento zákon schválený ešte tento rok, čo však záleží aj na Európskom parlamente a členských štátoch, kde na prijatie stačí jednoduchá väčšina hlasov.
"Čo sa týka členských štátov, máme tri skupiny. Do najväčšej skupiny štátov, ktoré tvrdia, že potrebujeme tento zákon, poďme ho spoločne dotvoriť, patrí Slovensko aj Česko a ďalšie východoeurópske štáty. Potom sú krajiny, ktoré tvrdia, že to nemáme robiť, že na to EÚ nemá kompetencie, a to je Poľsko a Maďarsko. A potom sú štáty, ktoré hovoria nesiahajte nám na náš fantastický systém, kde médiá sú chránené zákonom, a to je Nemecko, Dánsko a Rakúsko," opísala.
Podľa jej slov takto sú "karty rozohrané" a eurokomisia má snahu zákon vylepšiť, ak dostane zaujímavé námety.
Hoci oblasť médií je v právomoci členských štátov, Jourová tvrdí, že zákon je stavaný na ochranu mediálneho systému, aby novinári mali pocit bezpečného výkonu práce a cítili sa chránení. Podľa zistení EK najnebezpečnejším obdobím pre novinárov bolo obdobie pandémie koronavírusu. Len v roku 2020 bolo v EÚ asi 900 zranených novinárov najmä počas rôznych demonštrácií a nepokojov.
"Aj tam sa potvrdilo, že štát novinárov nechráni, a preto je potrebné túto situáciu zlepšiť," odkázala Jourová.
(tasr)
Ukrajinský farmár prišiel na nový spôsob likvidácie mín, ktoré zostali na poliach po ruskej invázii. Traktor vylepšil ochrannými panelmi z ruských tankov a ovláda ho pomocou diaľkového ovládania. TASR informuje podľa agentúry Reuters.
Ukrajinská protiofenzíva minulý rok vyhnala ruských okupantov z časti východnej Ukrajiny. Na mnohých poliach však po nich ostali míny, ktoré pri siatí a obrábaní pôdy ohrozujú ľudí.
Výnimkou nie je ani obec Hrakove juhovýchodne od Charkova. Šéf tamojšej poľnohospodárskej spoločnosti Oleksandr Kryvcov sa rozhodol, že odbremení armádnych odmínovačov, pretože stále majú dosť práce.
Prerobil jeden z traktorov na diaľkové ovládanie a doplnil ho o špicaté oceľové valce a pancierovanie z nefunkčnej vojenskej techniky. Z lyžice nakladača na kraji poľa potom traktor na diaľku ovláda miestny roľník.
"Začali sme to robiť, pretože nastal čas siatia. Záchranné služby sú veľmi zaneprázdnené a bez nich by sme nemohli nič spraviť," povedal Kryvcov.
"Narazili sme na protitankovú mínu. Ochranný pancier to odhodilo, (ale) traktor je bezpečný," povedal. "Všetci ostali nažive a v bezpečí. Zariadenie bolo obnovené a opravené."
"Nemáme čas. Množstvo práce je obrovské," povedal Serhij Dudak, vedúci odmínovacej jednotky. "Ručné odmínovanie tohto konkrétneho poľa a kontrola, že tu už nie sú žiadne míny, by trvalo roky."
Ukrajinský premiér Denys Šmyhal minulý týždeň povedal, že Rusi zamínovali asi 30 percent ukrajinského územia. Vláda sa preto sústredila na čo najrýchlejšie odmínovanie poľnohospodárskej pôdy.
(tasr)
Rusko spôsobuje Ukrajine obrovské škody na celej frontovej línii, pre zabezpečenie úspechu "špeciálnej vojenskej operácie" sú však kľúčové dodávky zbraní. V utorok to uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Šojgu na stretnutí s velením ruskej armády povedal, že ruské sily bojujú nielen s Ukrajincami, ale aj s "bezprecedentnou vojenskou pomocou zo Západu".
Dodal však, že Rusko vykonalo úspešné útoky proti ukrajinským skladom so západnými zbraňami. Moskva podľa neho tiež podnikla kroky na zvýšenie produkcie zbraní. Úspech na bojisku totiž "vo veľkej miere závisí od včasného doplnenia zbraní" a ďalšej vojenskej techniky.
Šojgu uviedol, že ruská armáda má na tento rok k dispozícii dostatok munície, ktorú potrebuje na bojisku. Zároveň však vyzval významného výrobcu rakiet, aby urýchlene zdvojnásobil produkciu vysoko presných striel.
Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v pondelok opätovne obvinil ruské ministerstvo obrany z nedostatku dodávok munície pre jeho bojovníkov. Tvrdí, že potrebujú 300 ton delostreleckej munície na deň, no dostávajú len tretinu.
(tasr)
Klimatickí aktivisti zablokovali v utorok v Berlíne cesty a križovatky pred plánovaným stretnutím nemeckého ministra dopravy Volkera Wissinga s predstaviteľmi zoskupenia Posledná generácia, ktoré tieto protesty organizuje. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Podľa policajného hovorcu sa protesty začali v čase dopravnej špičky o 7.45 h na najmenej 20 miestach v nemeckom hlavnom meste. V ich dôsledku sa vytvorili dlhé dopravné zápchy.
Polícia proti demonštrantom nasadilo spočiatku 170 ľudí, neskôr ich počet zvýšila na 300.
Wissing v reakcii na raňajšie protesty v rádiu Deutschlandfunk uviedol, že takýto druh konania netoleruje. "Ľudia v Nemecku sú už otrávení sedením v dopravných zápchach a chcú, aby vláda rokovala, a vymenili sme si argumenty," povedal minister. Dodal, že súčasná situácia a opakujúce sa protesty už nemôžu pokračovať.
Environmentálna skupina Posledná generácia zintenzívnila v posledných týždňoch svoje protesty v Berlíne. Vyzýva na rozhodnejšie kroky v boji proti klimatickým zmenám a na založenie nového občianskeho zhromaždenia, ktoré by sa zameriavalo na túto problematiku.
Od 19. apríla boli v Berlíne zablokované cesty pri 80 udalostiach a začalo sa vyše 1 100 vyšetrovaní súvisiaceho protiprávneho konania; vyplýva to z údajov, ktoré nemecká polícia zverejnila v piatok.
Polícia tiež každý deň nasadzuje stovky policajtov, aby zabraňovali blokádam ciest alebo ich rýchlo rušili.
(tasr)
Súdny proces s bývalým prezidentom SR Andrejom Kiskom sa začne na Okresnom súde Poprad 29. júna. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu. Pôvodne sa mal proces začať už v apríli, termíny pojednávaní však boli zrušené pre kolíziu obhajcu bývalej hlavy štátu.
Spolu s Kiskom je vo veci údajného daňového podvodu obžalovaný aj konateľ exprezidentovej spoločnosti KTAG Eduard K.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal ešte na jar 2022 na Okresný súd Poprad obžalobu na Andreja Kisku pre pokračovací zločin daňového podvodu vo forme organizátora. Spolu s ním obžalovali aj Eduarda K. Obžaloba podľa prokuratúry súvisí s neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG, s.r.o., Poprad za jún 2013, november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške 155 184 eur.
Bývalý prezident a zakladateľ strany Za ľudí sa v minulosti vyjadril, že jeho obvinenie v danej kauze je špinavá politická kampaň a dôkaz politického vydierania a mafie, ktorá ovláda Slovensko.
(sita)
Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok ani na druhý pokus neotvorili mimoriadnu schôdzu, ktorá sa má venovať zdražovaniu potravín. Prezentovalo sa ich len 64 a boli tak opäť neuznášaniaschopní. Predtým na prvý pokus sa prezentovalo 73 poslancov. Ďalší pokus o otvorenie 89. schôdze má byť v stredu (3. 5.) o 9. hodine.
Mimoriadne rokovanie parlamentu inicioval opozičný Smer-SD s podporou nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu. Na programe mimoriadnej schôdze majú byť návrhy, ktoré sa zaoberajú cenovou legislatívou a tiež návrh zákona, ktorý by odpustil prvovýrobcom na pol roka odvody za zamestnancov. Tak by zamestnávatelia ušetrili okolo 25 percent personálnych nákladov.
Návrhy podľa Smeru-SD vznikli ako výsledok odbornej aj politickej diskusie medzi predstaviteľmi strany, prvovýrobcov, potravinárov a obchodníkov. Na stretnutí bol prítomný aj predseda pôdohospodárskeho výboru parlamentu Jaroslav Karahuta (Sme rodina). Súčasťou schôdze má byť aj požiadavka na vládu, aby k týmto poslaneckým návrhom predložila návrhy na skrátené legislatívne konanie.
(tasr, sita)
Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, v utorok oslobodil spod obžaloby hudobníka Jaroslava Pagáča, známeho ako Reborn. Čelil obžalobe pre zločin výroby a rozširovania extrémistických materiálov. Rozsudok nie je právoplatný. Prokurátor, ktorý pre neho navrhoval trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, sa odvolal.
Ako ešte pred rozhodnutím zdôraznil hudobník, je to vykonštruovaný proces. "Som nevinný. Žiadam oslobodenie spod obžaloby v plnom rozsahu." Na súd ho prišli podporiť aj sympatizanti. Jeho obhajca Peter Kupka v záverečnej reči poukazoval na nedostatok preukázania akéhokoľvek úmyslu alebo existencie výkladu daných symbolov ako extrémistického materiálu.
Obžalovaný pred záverom procesu musel meniť obhajcu. Ešte na februárovom pojednávaní ho zastupoval Adam Puškár, ktorého 26. marca zobrali do väzby. Jeho bývalý obhajca čelí obvineniu z vraždy študenta Daniela Tupého, ktorého zavraždili v roku 2005 v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Právnik vinu popiera.
ŠTS Jaroslava Pagáča už raz v tejto kauze odsúdil za extrémizmus na úhrnný štvorročný trest odňatia slobody. Najvyšší súd SR však rozsudok zrušil a vrátil kauzu späť na ŠTS. Ako vo februári pre médiá konštatoval obhajca Adam Puškár, jeho klienta súd odsúdil za extrémistickú skupinu, ktorá neexistovala, a za výrobu materiálov, ktoré extrémistickými nie sú. Išlo o vyobrazovanie symbolu čierneho slnka a kolovratu, čo je podľa obhajoby staroslovanský a starogermánsky symbol slnka, nie extrémistický. Aj vtedy žiadala oslobodenie Pagáča spod obžaloby.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal obžalobu pôvodne na štyri fyzické a jednu právnickú osobu. V roku 2017 sa mali spolčiť s cieľom zabezpečenia výroby, ako i rozširovania extrémistických materiálov prostredníctvom internetu na sociálnej sieti. Výrobu a potlač rôzneho oblečenia s tematikou pravicového extrémizmu mali zabezpečovať dve osoby. Ďalšia mala prostredníctvom sociálnej siete ponúkať s cieľom predaja a distribúcie oblečenie osobám, a to vrátane ďalších predmetov, najmä CD nosičov a príveskov s extrémistickým obsahom, ktoré poštou odosielala štvrtá osoba.
(tasr)
Minúta |
Ceny nehnuteľností na bývanie klesli. V prvom štvrťroku šli nadol medziročne o 3,9 percenta
Ponukové ceny nehnuteľností na bývanie poklesli v prvom štvrťroku tohto roka o 3,9 percenta v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Vyplýva to z aktuálnej správy analytikov úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska. Ceny klesali vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Košickom, Prešovskom a Bratislavskom. Zdrojom poklesu cien v týchto krajoch bol najmä cenový vývoj v ich najdrahších okresoch.
Mesačné údaje podľa analytikov ukazujú, že v marci 2023 boli nehnuteľnosti o takmer sedem percent lacnejšie ako na cenovom vrchole v júli. „Medziročný rast spomalil na 1,8 percenta, z predchádzajúcich 15 percent, čo predstavuje najpomalší medziročný rast od roku 2015," konštatujú. Priemerná cena klesla v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2022 o 104 eur za meter štvorcový, pričom 71 eur z uvedeného rozdielu pripadá na Bratislavský kraj. „Celoslovenský vážený priemer sa v súčasnosti nachádza na úrovni 2 556 eur za meter štvorcový," dodali analytici.
Medzikvartálny pokles cien nehnuteľností evidujú vo všetkých krajoch. „Najvýraznejšie klesli ceny v Košickom kraji o 6,1 percenta, Prešovskom o 5,9 percenta a Bratislavskom kraji o 4,2 percenta," uvádzajú analytici s tým, že v Košickom kraji k poklesu cien prispeli najmä ceny bytov v okresoch Košice II a Košice IV. V Prešovskom kraji hral hlavnú úlohu pokles cien v okresoch Poprad a Prešov. V Bratislavskom kraji podľa analytikov klesali ceny vo všetkých okresoch, najvýraznejší vplyv na celkovú cenu mali okresy Bratislava I a V.
Mesačné údaje podľa analytikov reflektujú pokračujúci klesajúci trend naprieč prvým štvrťrokom. „V marci boli ceny nehnuteľností o 6,9 percenta nižšie ako na vrchole dosiahnutom v júli 2022. Klesajúci trend je okrem Bratislavského kraja dobre viditeľný aj v Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji," poznamenali. Mesačný vývoj v ostatných krajoch charakterizujú v súčasnosti skôr ako stagnáciu.
(sita)
Moskva zmenila v bojoch na Ukrajine taktiku a začala zámerne útočiť na obytné oblasti. Uviedol to v utorok poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
"Niet pochýb o tom, že vedú priame útoky na civilné obytné domy," povedal Podoľak v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Podľa jeho slov sa Moskva snaží takouto zmenou taktiky vyprovokovať unáhlenú protiofenzívu. Raketovými útokmi tiež chce otestovať ukrajinskú protivzdušnú obranu, dodal.
Moskva počas zimných mesiacov cielila raketové útoky predovšetkým na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
V uplynulých dňoch Ukrajina čelila novej vlne ruských raketových úderov. Piatkový zásah obytných budov v meste Umaň v centrálnej časti Ukrajiny si vyžiadal 23 obetí vrátane malých detí. Rusko tvrdí, že cieľom útoku boli armádne zálohy a mali im zabrániť dostať sa na frontovú líniu. Kyjev toto tvrdenie odmieta.
(tasr)
Minúta |
Vlčan: Aj v tretej vzorke ukrajinského obilia sa potvrdil pesticíd. Pellegrini tvrdí, že minister by mal skončiť
Aj tretia, tzv. arbitrážna vzorka odobratá z ukrajinského obilia v Mlyne v Kolárove bola pozitívna na zakázaný pesticíd. Oznámil to na utorkovom mimoriadnom rokovaní Výboru Národnej rady (NR) SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dočasne poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan. Výsledky analýzy sa týkali 1500 ton ukrajinskej pšenice, ktorú v kolárovskom mlyne zachytili veterinári v polovici apríla. Podľa nej sa v kontrolovanej vzorke potvrdil výskyt pesticídu, ktorý v EÚ nie je povolený.
"My dnes už máme aj výsledky rozhodcovskej vzorky, ktoré prišli v pondelok (1. 5.) z referenčného laboratória z Kodane. Tie potvrdili koncentráciu (pesticídu) 0,024 mg/kg. Našla sa tam presne tá istá látka, ktorú sme našli my. Potvrdil sa teda náš výsledok," spresnil minister. Vlčan však ubezpečil, že ku kontaminácii múky ani iných potravín na Slovensku neprišlo.
Pripomenul, že vo vzorke 1500 ton ukrajinského obilia sa podľa akreditovaného laboratória Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR našiel pesticíd s koncentráciou 0,026 mg/kg. Podľa iného, súkromného akreditovaného laboratória, v ktorom si dal vzorku skontrolovať mlyn, sa zistila koncentrácia pesticídu na úrovni 0,019 mg/kg.
"Je zákaz manipulácie s predmetným obilím. Na základe tohto výsledku (analýzy) budeme čakať od majiteľa, aké neškodné zničenie obilia navrhuje. Môže to byť spálením, použitím v bioplynovej stanici alebo použitím na ďalšie technické spracovanie. Je dôležité, aby nebol ohrozený potravinový a krmovinový reťazec," doplnil ústredný riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš.
"Nám doposiaľ výsledky tretej vzorky neboli doručené, počkáme na oficiálnu informáciu, samozrejme, spolupracujeme s kontrolnými orgánmi a postupujeme podľa platnej legislatívy," uviedol pre TASR člen predstavenstva akciovej spoločnosti Mlyn Kolárovo Levente Varga v reakcii na Vlčanove informácie.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR informovalo 13. apríla, že na základe nevyhovujúcich výsledkov analýzy 1 500 ton pšenice z Ukrajiny, ktorú ŠVPS SR zachytila v mlyne v Kolárove, zaviedol agrorezort usmernenie na zákaz spracovania a uvedenia do krmovinového a potravinového reťazca. Vyplýva z neho prísny zákaz spracovania a uvedenia na trh už naskladneného ukrajinského obilia a múky z neho.
V kontrolovanej vzorke sa potvrdil výskyt pesticídu, ktorý nie je povolený v EÚ a má negatívny vplyv na zdravie ľudí. Vláda SR 17. apríla zakázala dovoz obilia a niektorých agrokomodít z Ukrajiny.
Samuel Vlčan by mal vo funkcii skončiť. Trvá na tom predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini. V súvislosti s kauzou kontaminovanej pšenice skonštatoval, že Vlčan nezvláda svoju funkciu. Upozornil na opakované zistenie zakázaného pesticídu v ukrajinskej pšenici. "Toto je veľká kauza, keď slovenské orgány nezachytili včas dovoz kontaminovanej pšenice a obilia. V plnej nahote sa ukázala neschopnosť vlády kontrolovať kvalitu potravín na vstupe do SR," vyhlásil. Minister sa podľa Pellegriniho situáciu s ukrajinskou pšenicou snažil zľahčovať a "ututlať".
Šéf Hlasu hovorí tiež o neschopnosti Vlčana a celej koalície zvládať vysoké ceny potravín. V tejto súvislosti namieta tiež to, že v parlamente návrhy Hlasu so zámerom zníženia cien "skončili niekde úplne vzadu a je pravdepodobné, že k ich prerokovaniu ani nedôjde".
(tasr)
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v apríli 2023 zrýchlilo na 7 percent z marcových 6,9 percenta. Prispelo k tomu najmä oživenie rastu cien energií. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat a správy agentúry AP.
Miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, tak zostala výrazne nad cieľom Európskej centrálnej banky (ECB) na úrovni dvoch percent.
Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín, alkoholu, tabaku a palív, v apríli síce mierne klesla na 5,6 percenta, zostala však blízko historického maxima 5,7 percenta, ktoré dosiahla v marci. To naznačuje, že centrálna banka euroregiónu bude pravdepodobne pokračovať vo svojom úsilí o skrotenie tvrdohlavo vysokej inflácie.
Štatistiky ukázali, že ceny energií v apríli ožili a vzrástli o 2,5 percenta po poklese o 0,9 percenta v marci. A zároveň tempo zvyšovania cien služieb sa v apríli mierne zrýchlilo na 5,2 percenta z marcových 5,1 percenta.
Na druhej strane, inflácia sa spomalila v prípade cien potravín, alkoholu a tabaku (na 13,6 percenta z 15,5 percenta) a priemyselných tovarov bez energií (na 6,2 percenta zo 6,6 percenta).
V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v eurozóne v apríli zvýšili, už tretí mesiac po sebe, a to o 0,7 percenta.
ECB na svojich predchádzajúcich šiestich zasadnutiach zvýšila kľúčové úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Viacerí predstavitelia banky, vrátane guvernéra francúzskej centrálnej banky Francoisa Villeroya de Galhau, podporujú premyslenejšie kroky, teda pomalšie tempo dvíhania úrokov.
Niektorí analytici tak predpovedajú, že ECB by vo štvrtok (4. 5.) mohla zvýšiť kľúčový úrok menej, a to o 25 bázických bodov.
(tasr)
Prejavy popôrodnej úzkosti či depresie sa vyskytujú u 15 až 20 percent žien. Projekt Vysmiata Duša Mamky ich kampaňou vyzýva, aby o svojich ťažkostiach po pôrode hovorili. TASR o tom informovala zakladateľka projektu Katarína Žilák.
"Z nedávneho českého výskumu k tejto téme vieme, že 75 percent žien, ktoré po pôrode prežívajú duševnú ťažobu, nevyhľadá pomoc. To je naozaj vysoké číslo. Preto prichádzame s osvetovou kampaňou, kde chceme motivovať ženy k tomu, aby si svoje ťaživé myšlienky nenechávali pre seba. Hovoriť o svojom prežívaní s podpornými blízkymi, odborníkmi či s nami vie byť prvým krokom k tomu, aby bolo žene ľahšie," priblížila Žilák.
Mnoho žien podľa jej slov o probléme nehovorí, pretože sa hanbia alebo majú pocit, že v tom sú samy. "Z doterajšej praxe môžeme povedať, že to najviac, čo ženy v popôrodnom období vyhľadávajú, je porozumenie, vypočutie a práve pocit, že v tom celom nie sú samy," ozrejmila Žilák.
Psychiatrička apeluje, aby sa ženy nebáli priznať si ťažkosti a hovoriť o nich. "Priznať nejaké ťažkosti je stále pre mnohých ľudí problém. Zo svojej praxe stále vnímam určitú bariéru medzi pacientom a psychiatrom. Pritom, ak by sa ženy nebáli, prišli by sa hoci len opýtať, mnohým ťažkostiam, ochoreniam by bolo možné predísť alebo ich včas zachytiť. Mnohokrát pomôže už aj to, že sa žena podelí o svoje ťažkosti so svojou rodinou či s kamarátmi," uviedla psychiatrička Štefánia Vaľovská.
(tasr)
Ochrana žurnalistiky a bezpečnosť novinárov sa musia stať politickou prioritou vlád členských krajín Rady Európy (RE). Uviedla v utorok generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová, informuje spravodajca TASR.
Pejčinovičová Buričová v oficiálnom vyhlásení pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače (3. máj) vyzvala vlády európskych krajín, aby konali v prospech ochrany slobody médií a bezpečnosti novinárov.
"Novinári a iní mediálni aktéri sú čoraz viac vystavení neprimeranému tlaku, zastrašovaniu, násiliu a iným formám zasahovania do ich práce v mnohých európskych krajinách. Je preto naliehavé vypracovať národné akčné plány pre bezpečnosť novinárov. Vlády by sa mali zaoberať potrebou posilniť ochranu novinárov, účinne stíhať páchateľov trestných činov proti nim a zvýšiť povedomie v spoločnosti o kľúčovej úlohe, ktorú zohrávajú rôznorodé a nezávislé médiá pri zachovaní skutočnej demokracie," uviedla.
Podľa jej slov na ochranu demokratických slobôd je nevyhnutné priaznivé prostredie pre pluralitné a nezávislé médiá, aby mohli hrať svoju základnú "strážnu" úlohu.
"Protimediálna rétorika nemá v demokratickej spoločnosti miesto. Akékoľvek vyhrážky či útoky na novinárov by mali politici odsúdiť," zdôraznila. Najhoršia situácia je podľa šéfky RE v Rusku a Bielorusku.
Rada Európy vyvinula nástroje na stanovovanie noriem, ktoré vládam členských krajín 46-člennej organizácie poskytujú usmernenia na zaistenie bezpečnosti novinárov.
"Teraz by sme sa mali zamerať na účinnú implementáciu týchto noriem do praxe na národnej úrovni. Očakávame, že nadchádzajúca päťročná kampaň Rady Európy za bezpečnosť novinárov, ktorá sa začne v októbri 2023, bude krokom vpred v ochrane žurnalistiky a bezpečnosti novinárov na európskej úrovni, a že ju podporia aj zodpovedajúce kampane na národnej úrovni," odkázala Pejčinovičová Buričová.
(tasr)
Americká ministerka financií Janet Yellen v pondelok oznámila Kongresu, že Spojené štáty by sa už 1. júna mohli dostať do neschopnosti splatiť svoj dlh. Stať sa tak môže, ak zákonodarcovia dovtedy nezvýšia alebo nepozastavia dlhový strop a neodvrátia to, čo by sa potenciálne mohlo stať globálnou finančnou krízou.
V liste vedúcim predstaviteľom Snemovne reprezentantov a Senátu Yellen vyzvala členov Kongresu, „aby chránili plnú vieru a kredit Spojených štátov tým, že budú konať čo najskôr“ a budú sa zaoberať limitom 31,4 bilióna dolárov na svoju zákonnú autoritu na pôžičky. Zdôraznila, že nie je možné s istotou predpovedať presný dátum, kedy sa v USA minie hotovosť.
Ministerka zároveň upozornila, že už v minulosti sa ukázalo, že čakať na poslednú chvíľu s pozastavením alebo zvýšením dlhového limitu „môže vážne poškodiť dôveru podnikov a spotrebiteľov, zvýšiť náklady na krátkodobé pôžičky pre daňových poplatníkov a negatívne ovplyvniť úverový rating Spojených štátov“.
Aj úrad pre rozpočet Kongresu v pondelok varoval, že Spojeným štátom hrozí väčšie riziko, že im začiatkom júna dôjdu finančné prostriedky. Riaditeľ úradu Phillip L. Swagel povedal, že pre nižšie daňové príjmy, ako sa očakávalo v tejto sezóne podávania, a rýchlejšiemu spracovaniu už prijatých priznaní zo strany daňového úradu, „mimoriadne opatrenia ministerstva financií budú vyčerpané skôr, ako sme pôvodne predpokladali“.
Záťažou pre ekonomický rast USA zostáva ruská vojna na Ukrajine, ale predstavitelia ministerstva financií poukazujú na to, že debata o dlhovom strope predstavuje najväčšie riziko pre finančnú pozíciu Spojených štátov.
Demokrati a Biely dom tlačia na Kongres, aby prijal zvýšenie federálneho dlhového stropu. Prezident Joe Biden chce tento limit zvýšiť bež vyjednávaní. Republikánska väčšina v Snemovni najnovšie schválila návrh zákona na zabezpečenie zníženia výdavkov výmenou za zvýšenie dlhového limitu. Biden v pondelok pozval štyroch lídrov v Kongrese na 9. mája do Bieleho domu, aby o tejto záležitosti diskutovali.
(sita)
Štátny rozpočet dosiahol ku koncu apríla tohto roka schodok 2,195 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia o 811 miliónov eur alebo 58,6 percenta. Informovalo o tom v utorok Ministerstvo financií (MF) SR.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu zvýšili o 520 miliónov eur alebo 9,9 percenta na 5,752 miliardy eur. Výdavky rozpočtu vzrástli medziročne ešte výraznejšie, a to o 1,330 miliardy eur alebo 20,1 percenta na 7,947 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 81 miliónov eur alebo 1,8 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 206,5 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 76,7 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 34,4 milióna eur, pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 3,4 milióna eur a pri iných daniach na tovary a služby vo výške 6,7 milióna eur," vyčíslil rezort financií.
Negatívny vývoj bol naopak zaznamenaný pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 56,7 milióna eur. "Vzhľadom na to, že územnej samospráve boli prevedené prostriedky dane z príjmov právnických osôb vo výške 325,8 milióna eur, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 200,2 milióna eur," priblížilo ministerstvo.
Pozitívny vývoj zaznamenalo MF v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde došlo k medziročnému rastu o 172 miliónov eur alebo 58,3 percenta.
Dividendy medziročne vzrástli o 220 miliónov eur, podľa rezortu najmä v súvislosti s odvedením dividend od Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), ktoré mali byť odvedené koncom minulého roka.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali medziročný nárast o 22,2 milióna eur alebo 4,9 percenta. V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému nárastu o 299,7 milióna eur alebo 73,4 percenta. V kategóriách spojených s čerpaním prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti bol medziročný rast o 21,9 milióna eur alebo 162,1 percenta.
(tasr)
Hrubý domáci produkt (HDP) Českej republiky očistený o cenové vplyvy a sezónnosť podľa predbežného odhadu v prvom štvrťroku medzikvartálne vrástol o 0,1 percenta a medziročne klesol o 0,2 percenta. Informuje o tom Český štatistický úrad (ČSÚ).
„Medzikvartálny i medziročný vývoj HDP pozitívne ovplyvnil predovšetkým rastúci zahraničný dopyt. Naopak, negatívny vplyv mali naďalej sa znižujúce výdavky na konečnú spotrebu domácností. Pokles nastal aj v tvorbe hrubého kapitálu, kde došlo po dvojročnom období rastu k medziročnému prepadu,“ vyjadril sa riaditeľ odboru národných účtov ČSÚ Vladimír Kermiet.
K medziročnému rastu hrubej pridanej hodnoty najviac prispel najmä priemysel a v medzikvartálnom porovnaní tiež skupina odvetví obchodu, dopravy, ubytovania a pohostinstva. Medzikvartálne sa darilo aj stavebníctvu a informačným a komunikačným činnostiam.
Zamestnanosť medzikvartálne vzrástla o 0,4 percenta a oproti rovnakému štvrťroku vlaňajška stúpla o 1,4 percenta.
(sita)
V utorok čelila ostreľovaniu ruská obec Kurkoviči v blízkosti hranice s Ukrajinou. Uviedol to gubernátor Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz a z útoku obvinil ukrajinskú armádu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
"Ukrajinské ozbrojené sily ráno ostreľovali obec Kurkoviči v okrese Starodubskij," napísal Bogomaz na platforme Telegram. Dodal, že pri útoku vypukol požiar v jednom z domov. Zranenia neboli hlásené.
Agentúra Reuters uviedla, že túto správu nedokáže nezávisle overiť, pričom Ukrajina sa k útokom na ruské územie nezvykne verejne prihlasovať.
Západoruská Brianska oblasť čelila od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu viacerým útokom, podľa miestnych úradov za nimi stoja proukrajinské sabotážne skupiny. V pondelok sa tam vykoľajil nákladný vlak, čo podľa tamojších úradov spôsobila explózia nastraženého výbušného zariadenia na trati.
(tasr)
Skupina nezaradených poslancov Národnej rady (NR) SR pôsobiacich v mimoparlamentnej strane Demokrati nepodporí mimoriadnu schôdzu o cenách potravín, ktorú inicioval opozičný Smer-SD. Na utorkovej tlačovej konferencii to povedal poslanec Juraj Šeliga. Tvrdí, že ide o predvolebnú kampaň a návrhy, o ktorých chce Smer-SD rokovať, nič neriešia. Skupina poslancov avizuje, že sa bude koordinovať aj pri hlasovaní na riadnej schôdzi.
"Považujeme to v prvom rade za predvolebnú kampaň. Nemáme žiadny problém, ak tieto body chcú dať na riadnu schôdzu. Druhá vec je, že ak sa pozriete na obsah zákonov, dokopy neriešia nič, dokonca ukazujú, že strana Smer chce zopakovať chybu, ktorú urobila v roku 2018," reagoval Šeliga na zvolanie mimoriadnej schôdze. Priblížil, že v roku 2019 sa znížila DPH na niektoré potraviny a Smer-SD zároveň povedal, že sa budú stropovať marže a bude sa vstupovať do cenovej politiky reťazcov. Európska únia vtedy podľa neho odkázala, že to ide proti spoločnej európskej politike a Smer-SD to zastavil.
Smer-SD chce, aby sa na mimoriadnej schôdzi prebrali návrhy, ktoré sa zaoberajú cenovou legislatívou potravín a tiež návrh zákona, ktorý by odpustil prvovýrobcom na pol roka odvody za zamestnancov. Navrhli aj uznesenie reagujúce na nežiaduci cenový vývoj. Mimoriadna schôdza sa má začať v utorok o 13.00 h.
Skupinu trinástich poslancov tvoria zákonodarcovia, ktorí pôsobili v strane Za ľudí, ako aj odídenci z klubu OĽANO, ktorí si neskôr založili tzv. občiansko-demokratickú platformu. Označili sa za neformálny klub Demokratov. Vznik oficiálneho klubu musí odobriť parlament, Šeliga dodal, že o to žiadať nebudú. Poslanci avizujú, že nebudú podporovať populistické návrhy, ktoré by rozvracali verejné financie. Za dôležitú považujú novelu školského zákona, ktorá je naviazaná na plán obnovy. Rokovať by sa o nej malo budúci týždeň.
(tasr)
ĽUTOV – Našu najväčšiu šelmu odfotil obyvateľ obce na Korbelskom vrchu.
Na výskyt medveďa upozornila na sociálnej sieti samotná obec. „Na základe oznamu nášho spoluobčana upozorňujeme na pohyb medveďa (cca 100kg) v našom katastri!“ uviedla.
Medveďa videli minulý týždeň na Korbelskom vrchu, kde sa ho obyvateľovi podarilo aj odfotiť. Ak chodíte do týchto končín na turistiku či bylinky, zvýšte opatrnosť. Stretnutie s medveďom môže mať katastrofálne následky.
Ukrajina odmieta mierovú misiu Vatikánu, o ktorej počas návštevy Budapešti rokoval minulý piatok pápež František aj s premiérom Viktorom Orbánom. S odvolaním sa na server mandiner.hu o tom v utorok informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Server cituje stanicu Sky News, pre ktorú nemenovaný zdroj blízky úradu ukrajinského prezidenta komentoval tvrdenia Františka o tom, že sa pracuje na mierovej "misii". Na otázku, či počas víkendových rozhovorov v Budapešti s maďarským premiérom Viktorom Orbánom alebo so zástupcom ruskej pravoslávnej cirkvi v Maďarsku hovoril o mierových iniciatívach, však neuviedol žiadne podrobnosti.
"Som pripravený urobiť čokoľvek," odpovedal pápež počas návratu z Maďarska do Ríma a uviedol: "Prebieha misia, ktorá nie je verejná. Keď bude verejná, budem o nej hovoriť."
Pre stanicu BBC uvedený zdroj v tejto súvislosti povedal: "Ukrajinský prezident (Volodymyr) Zelenskyj nesúhlasil s takýmito diskusiami v mene Ukrajiny. Ak prebiehajú rokovania, dejú sa bez nášho požehnania, bez nášho vedomia."
(tasr)
Sedem mŕtvych ľudských tiel našla polícia v pondelok v americkom štáte Oklahoma počas pátrania po dvoch nezvestných tínedžerkách. TASR správu prevzala z agentúr AFP a AP.
Mŕtve telá našli pri mestečku Henryetta asi 145 kilometrov od Oklahoma City. Identitu obetí bude musieť potvrdiť súdny lekár, uviedol šerif okresu Okmulgee Eddy Rice. Polícia však podľa neho predpokladá, že našla dve hľadané dievčatá vo veku 14 a 16 rokov.
Medzi obeťami má byť aj odsúdený sexuálny delikvent Jesse McFadden. Rice dodal, že polícia pátranie ukončila a incident vyšetruje ako vraždu.
Polícia po dievčatách pátrala od pondelkového rána. Naposledy ich svedkovia videli v aute s McFaddenom. Tento muž bol v roku 2003 odsúdený za znásilnenie a v roku 2020 ho prepustili. V pondelok sa mal postaviť pred súd pre viacero obvinení súvisiacich s prechovávaním detskej pornografie.
(tasr)
Voda na Marse môže byť rozšírenejšia a mať mladší pôvod, ako sa pôvodne predpokladalo. Vyplýva to z výsledkov pozorovania tamojších piesočných dún čínskym vedeckým vozidlom Ču-žung. TASR informuje podľa správy agentúry AP.
"Myslíme si, že by to mohlo byť malé množstvo... nie viac ako tenký (vodný) film na povrchu," uviedol spoluautor vedeckej štúdie Siao-kuang Čchin z čínskeho Ústavu geológie a geofyziky.
Štúdium štruktúry a chemického zloženia dún môže poskytnúť pohľad na "možnosť vodnej aktivity" počas minulého obdobia, napísal čínsky vedecký tím v štúdii publikovanej v časopise Science Advances.
Vozidlo Ču-žung skúmalo duny bohaté na soľ s množstvom prasklín a kôrou s prítomnosťou hydratovaných síranov, oxidu kremičitého a ferrihydritu. Vedci ich vznik pripisujú topeniu snehu alebo ľadu v období pred 400-tisíc až 1,4 milióna rokov. Teraz to je vyschnuté územie.
"Toto je jednoznačne nový objav pre tento región (Marsu)," uviedol planetárny vedec Frederic Schmidt z univerzity v Paríži-Saclay, ktorý na štúdii nespolupracoval. Podľa neho je pozoruhodné, aké mladé sú duny.
Vedecké vozidlo Ču-žung na povrchu Marsu nezaznamenalo žiadnu vodu vo forme námrazy alebo ľadu. Počítačové simulácie a pozorovania iných kozmických misií však naznačujú, že v určitých ročných obdobiach sa na planéte môžu vytvoriť podmienky vhodné pre prítomnosť vody, povedal Čchin.
Hocako málo vody by to bolo, môže to byť dôležité pre identifikáciu obývateľných prostredí, dodala expertka na geológiu Marsu Mary Bourkeová z Trinity College Dublin.
Šesťkolesové výskumné vozidlo Ču-žung váži asi 240 kilogramov a je pomenované po bohovi ohňa v čínskej mytológii. Ako súčasť prieskumnej čínskej misie Tchien-wen-1 pristálo 15. mája 2021 na severe Marsu v Utopia Planitia, rozsiahlej panve s priemerom asi 3 300 km. Počas svojej misie prešlo približne 2 kilometre a odoslalo na Zem množstvo údajov, než sa preplo do spiaceho režimu.
Jeho solárne panely sú teraz pravdepodobne pokryté prachom a preto nemôže opäť fungovať, povedal Čang Žung Čchiao, hlavný dizajnér misie.
(tasr)
Holandská polícia v pondelok oznámila, že za šoférovanie pod vplyvom alkoholu zadržala muža s falošným vodičským preukazom na meno "Boris Johnson". TASR informuje podľa agentúry AFP.
Krátko po nedeľňajšej polnoci policajti vyšetrovali haváriu auta pri moste Emma v meste Groningen na severe krajiny. Auto bolo prázdne a na moste stál podozrivý muž. "Osoba sa nedokázala identifikovať a odmietla sa podrobiť dychovej skúške," povedal policajný hovorca Thijs Damstra.
Pri prehliadke havarovaného auta polícia "vo vnútri našla falošný vodičský preukaz patriaci Borisovi Johnsonovi," povedal Damstra a dodal: "Pokiaľ viem, skutočný pán Boris Johnson v tom čase nebol v Holandsku."
Ukrajinský vodičský preukaz s fotografiou bývalého britského premiéra a správnym dátumom (19.6.1964) a miestom jeho narodenia (New York) mal byť "platný" až do konca roku 3000 a "vydali" ho v roku 2019.
"Bohužiaľ pre túto osobu sme nenaleteli na jej falzifikát," uviedla polícia v Groningene na svojom instagramovom účte a muža zatkla.
Takéto falošné vodičské preukazy sa dajú ľahko kúpiť v turistických obchodoch na Ukrajine, uviedol redaktor verejnoprávnej televízie NOS Kysia Hekster na Twitteri.
(tasr)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vo svojom videopríhovore žiadal posilnenie protivzdušnej obrany svojej krajiny. Takisto pripomenul pondelňajšie vzdušné útoky Ruska, pri ktorých prišlo o život viacero osôb. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Ukrajina podľa prezidentových slov so svojimi partnermi spolupracuje tak aktívne, ako je len možné, aby zvýšila spoľahlivosť ochrany svojho vzdušného priestoru.
"Len minulú noc od polnoci do siedmej ráno sa nám podarilo zostreliť 15 ruských rakiet," povedal Zelenskyj. Dodal, že Ukrajine sa "nanešťastie" nepodarilo zostreliť všetky ruské strely.
Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v pondelok oznámil, že v priebehu noci Rusi na Ukrajinu vypálili 18 striel s plochou dráhou letu.
Zelenskyj na sociálnej sieti napísal, že pri ruskom útoku na dedinu v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny prišiel o život jeden tínedžer - 14-ročný chlapec. Dve osoby prišli o život pri ďalšom útoku v meste Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti.
"Štyridsiatim ďalším osobám - ženám, deťom a mužom - bola poskytnutá zdravotná starostlivosť po tom, ako utrpeli zranenia a traumy," napísal Zelenskyj. Dodal, že Ukrajina bude reagovať na každý takýto útok a nedá ruským okupantom príležitosť.
Moskva minulý týždeň po niekoľkotýždňovej prestávke obnovila raketové útoky na ukrajinské mestá a infraštruktúru. Útok z 28. apríla, ktorý zasiahol výškový bytový dom v meste Umaň v stredoukrajinskej Čerkaskej oblasti, si vyžiadal 23 mŕtvych, medzi ktorými bolo aj šesť detí vo veku od 1,5 roka do 17 rokov.
(tasr)
Medzinárodný vlak Eurocity v pondelok večer v ČR medzi Prahou a Plzňou narazil do stromu spadnutého na trať. Hasiči museli evakuovať desiatky cestujúcich. TASR správu prevzala zo spravodajského servera Novinky.cz.
Strom padol na trať v ťažko prístupnej oblasti medzi obcami Karlštejn a Zadní Třebání v okrese Beroun v Stredočeskom kraji. Vlak smeroval z Mníchova do Prahy. Na mieste zasahovali hasiči, policajti a záchranári.
Záchranári na mieste prezreli jednu ženu; jej prevoz do nemocnice však nebol nevyhnutný. Hasiči evakuovali niekoľko desiatok ľudí.
Lokomotíva vlaku bola pri nehode mierne poškodená. Prevádzku na trati museli prerušiť v oboch smeroch a pre evakuovaných cestujúcich zabezpečili náhradnú autobusovú dopravu.
(tasr)
Polícia v pondelok zasahovala vo viacerých nemeckých mestách proti účastníkom demonštrácií, ktoré sa konali pri príležitosti Sviatku práce. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Tieto protesty, na ktorých sa zúčastnili prevažne príslušníci ľavice a extrémnej ľavice, mali v porovnaní so zhromaždeniami z predchádzajúcich rokov mierny priebeh, píše DPA.
Demonštrácia v Berlíne sa začala podvečer s účasťou niekoľko tisíc osôb. Organizátori ju však ukončili predčasne a ako dôvod uviedli prítomnosť polície.
Na protestoch za zúčastnili aj osoby v čiernom oblečení. Demonštranti zapaľovali aj bengálske ohne a používali zábavnú pyrotechniku, píše DPA. Niektorí účastníci niesli palestínske zástavy a skandovali pokriky namierené proti Izraelu.
Židovské fórum za demokraciu a proti antisemitizmu (JFDA) na sociálnej sieti niektoré z týchto pokrikov označilo za antisemitistické.
Na demonštrácii sa podľa odhadov organizátorov zúčastnilo približne 20-tisíc ľudí. Polícia uvádza 12-tisíc. V uliciach Berlína bolo nasadených 6300 príslušníkov polície.
Na podobnom proteste v Stuttgarte musela polícia podľa svojich vyjadrení viackrát zasiahnuť. Krajine ľavicoví aktivisti boli podľa policajnej hovorkyne zamaskovaní a výzvy polície prehlušovali hlasnou hudbou. Účastníci hodili červenú dymovnicu, na čo polícia reagovala použitím paprikového spreja. Organizátori zhromaždenie ukončili.
Polícia v meste Hamburg na severe Nemecka zasahovala proti niekoľkým desiatkam zamaskovaných účastníkov demonštrácie. Organizátori zhromaždenie po zásahu polície zrušili.
(tasr)
Spojené štáty od 12. mája už nebudú vyžadovať povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 od zahraničných cestujúcich prichádzajúcich do USA a vládnych zamestnancov. TASR správu prevzala v pondelok z agentúr AFP a Reuters.
Zrušenie povinnosti dať sa zaočkovať sa podľa vyhlásenia Bieleho domu vzťahuje na zamestnancov federálnych úradov, osoby pracujúce pre federálnu vládu na základe zmlúv a zahraničných cestujúcich v leteckej doprave.
V USA 11. mája končí platnosť mimoriadnej situácie v oblasti zdravia, ktorá bola vyhlásená v spojitosti s koronavírusom. V tejto krajine zomrelo v spojitosti s ochorením COVID-19 viac než jeden milión osôb, pripomína AFP.
"Počty úmrtí v spojitosti s COVID-19 od januára 2021 poklesli o 95 percent a hospitalizácie sa znížili o takmer 91 percent," uviedol Biely dom vo vyhlásení a dodal, že počty úmrtí dosahujú celosvetovo najnižšiu úroveň od začiatku pandémie na jar 2020.
Americká vláda vlani v júni zrušila povinnosť pre cestujúcich v leteckej doprave preukázať sa po príchode do USA negatívnym testom na COVID-19, pripomína agentúra Reuters. Vláda však vtedy ponechala v platnosti požiadavku amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) na očkovanie pre zahraničných cestujúcich.
(tasr)
Najčítanejšie
Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Berlín padol a Merz padá spolu s ním
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…