2. mája 2023 | 19:14

Minúta | 2. mája 2023 | 19:14

Matovič o transaktivistoch: Oplzlá primitívna banda dezolátov

Nikdy sa mi žiadny fanúšik ĽSNS či Republiky nevyhrážal do očí smrťou, až transrodový aktivista pred parlamentom. Po dnešku som o to viac presvedčený, že pred týmito ľuďmi musíme naše deti chrániť. Na vulgárne nadávky a ataky transaktivistov pred budovou parlamentu takto na sociálnej sieti reagoval šéf OĽaNO Igor Matovič.

Celú situáciu opísal tak, že v diaľke dolu na Zámockej videl prichádzať dav ľudí s dúhovými vlajkami. Oslovila ho pani, ktorá ich čakala a následne ho oslovila redaktorka z Refreshera. Priebežne jej odpovedal na zopár otázok.

https://standard.sk/350596/video-agresivni-duhovi-aktivisti-sa-pustili-do-matovica/

„Vtom prišiel prvý človek z davu a začal na mňa poza chrbát redaktorky neslušne vyhukovať. Potom prišli ďalší a začalo sa vulgárne peklo, ktoré som ešte nevidel a ani nezažil. Krížom-krážom, ako totálni dezoláti, začali na mňa súkať tie najvulgárnejšie nadávky, pľuť odzadu na sako a vyhrážať skončil si, ja ťa zabijem.“

Po chvíli, ako píše šéf OĽaNO, vytiahol z vrecka mobil, že si tú oplzlú primitívnu bandu zveční. „Vtom mi jeden orangutan vytrhol z ruky mobil … nakoniec sa mi časť vyčíňania primitívov podarilo aj tak nahrať.

Matovič ďalej komentoval, že chodí po Slovensku krížom-krážom a stretol aj množstvo fanúšikov ĽSNS či Republiky. Nikde však podľa vlastných slov nestretol pokope takých primitívnych, arogantných, vulgárnych a zlých ľudí, ako medzi týmito transrodovými aktivistami.

„Nikdy sa mi žiadny fanúšik ĽSNS či Republiky nevyhrážal do očí smrťou … až transrodový aktivista pred parlamentom. Po dnešku som o to viac presvedčený, že pred týmito “ľuďmi” musíme naše deti chrániť. A som násobne viac presvedčený, že by sme mali na Slovensku výrazne viac investovať do dostupnosti psychiatrickej pomoci. Pacientov kopa,“ ukončil Matovič.

https://standard.sk/350701/matovic-trans-a-kto-je-tu-obet/

(red)

2. mája 2023 | 19:00

Minúta | 2. mája 2023 | 19:00

Leyenová navrhne legislatívu, ktorá pomôže zrýchliť výrobu munície

Európska komisia (EK) v stredu predloží legislatívny návrh, ktorý by mal umožniť rýchlejšiu výrobu munície v EÚ. Uviedla to predsedníčka EK Ursula von der Leyenová po utorkovom stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom na Pražskom hrade, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Ukrajina potrebuje muníciu okamžite," zdôraznila. EK na tento účel prispeje sumou 500 miliónov eur, členské štáty pridajú ďalších 500 miliónov.

Predsedníčka eurokomisie v tejto súvislosti pripomenula nedávnu návštevu Pavla na Ukrajine, ktorú čiastočne absolvoval so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Podľa Leyenovej jej Pavel tlmočil, že Ukrajina aktuálne najviac potrebuje práve muníciu.

Česku a jeho obyvateľom sa tiež poďakovala za pomoc a solidaritu s ukrajinskými utečencami, ktorá je podľa nej príkladná. Zdôraznila, že v Českej republike je najvyšší počet ukrajinských utečencov na počet obyvateľov.

Pavel ocenil konzistentnosť von der Leyenovej v jej názoroch, ktoré sa podľa neho nie vždy stretnú s pochopením, ale sú dôležité.

Ocenil aj jej prístup k možnému budúcemu členstvu Ukrajiny v EÚ. "Sme pripravení ísť tomu naproti a pomáhať Ukrajine prekonať všetky prekážky," vyhlásil český prezident a dodal, že rozširovanie je aj v záujme samotnej EÚ.

Pred schôdzkou s Pavlom sa šéfka EK stretla s českým premiérom Petrom Fialom. Hovorili napríklad o českých energetických projektoch či národnom pláne obnovy, pomocou ktorého chce Česko zvýšiť svoju energetickú sebestačnosť, spresnil Fiala.

Pavel mal s Leyenovou pôvodne rokovať v rámci svojej trojdňovej návštevy Bruselu pred dvomi týždňami. Šéfka EK však naplánovanú schôdzku z rodinných dôvodov zrušila a ponúkla mu náhradný termín v Prahe.

Český prezident sa počas zahraničnej cesty v Bruseli stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, šéfkou europarlamentu Robertou Metsolovou a predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. Išlo o jeho štvrtú zahraničnú cestu od inaugurácie, ktorá sa uskutočnila 9. marca.

(tasr)

2. mája 2023 | 17:44

Minúta | 2. mája 2023 | 17:44

Ukrajina by na samite NATO vo Vilniuse nemala dostať istotu rýchleho členstva

Nepredpokladá sa, že by Ukrajina na júlovom samite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse dostala nejaký konkrétny termín na vstup do tohto obranného zoskupenia. Vyplýva to z informácií, ktoré získala agentúra DPA, informuje spravodajca TASR v Bruseli.

Členské krajiny NATO, vrátane Spojených štátov a Nemecka, nedávno za zatvorenými dverami jasne naznačili, že na samite vo Vilniuse, na ktorom sa má zúčastniť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, nechcú prijať žiadne záväzky nad rámec vágnej deklarácie z roku 2008, píše DPA. Hlavy štátov a vlád sa vtedy v Bukurešti dohodli, že Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi NATO, avšak nebol stanovený konkrétny termín pre ich vstup.

Zelenskyj 20. apríla počas návštevy generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga v Kyjeve vyzval Alianciu, aby sa konkrétne zaviazala k čo najrýchlejšej integrácii jeho krajiny do svojich radov a aby dodala Ukrajine viac zbraní na boj proti ruským silám.

Podľa nemenovaných diplomatov NATO je viac ako pravdepodobné, že Zelenského výzva vo Vilniuse nebude vypočutá. Diplomati tvrdia, že cieľ skorého vstupu Ukrajiny do Aliancie je "nereálny" a mohol by odviesť pozornosť od poskytovania okamžitej vojenskej pomoci tejto krajine. A pre Rusko by to bola príležitosť viesť ešte agresívnejšiu vojnu voči Ukrajine.

Spojenci však už pripravujú Stoltenbergom ohlásený súbor podporných opatrení pre Ukrajinu. NATO navrhuje Kyjevu diskutovať o otázkach užšej spolupráce, čo by malo posilniť "zmysel pre partnerstvo" na ukrajinskej strane.

Podľa diplomatických zdrojov z prostredia NATO bude skutočný pokrok v otázke členstva Ukrajiny možný až vtedy, keď vyjde ako víťaz z vojny s Ruskom. Aliancia sa už potom nebude musieť báť toho, že sa prijatím Ukrajiny stane priamym účastníkom vojny.

Ukrajina zintenzívnila volanie po rýchlom členstve v NATO po spustení ruskej invázie vo februári 2022. V integrácii do Aliancie vidí jedinú skutočnú záruku svojej bezpečnosti.

Členské krajiny NATO boli doteraz veľmi vágne pokiaľ ide o konkrétny časový harmonogram vstupu pre Ukrajinu či Gruzínsko aj preto, že dobre vedia, že Rusko považuje rozšírenie Aliancie o tieto krajiny za "červenú čiaru".

(tasr)

2. mája 2023 | 17:10

Minúta | 2. mája 2023 | 17:10

Únia odobrila Holandsku výkupy fariem na zníženie emisií dusíka

Európska komisia (EK) v utorok vyjadrila súhlas s projektom holandskej vlády na výkup fariem s cieľom znížiť emisie dusíka v oblastiach so zvýšenou ochranou prírody. Uviedol to v utorok spravodajský server DutchNews.nl.

Finančné kompenzácie dostanú chovatelia dobytka, ktorí dobrovoľne zatvoria svoje živočíšne farmy v blízkosti oblastí Natura 2000. Podľa eurokomisárky pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej projekt podporí udržateľnejšiu a ekologickejšiu produkciu bez neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže.

Projekt bude otvorený do 27. februára 2028 pre malých a stredných chovateľov dobytka. Kompenzáciu až do výšky 120 percent hodnoty podniku môžu dostať farmári, ktorí definitívne ukončia svoju činnosť a zaručia sa, že nebudú vyvíjať rovnakú činnosť v inej časti Holandska alebo v rámci EÚ.

Celkovo by mohlo byť zatvorených približne 3-tisíc vysoko znečisťujúcich fariem nachádzajúcich sa v blízkosti oblastí sústavy Natura 2000.

Za uvedenie tohto plánu do praxe budú zodpovedné regionálne správy 12 holandských provincií. Podľa DutchNews.nl to však môže skomplikovať Hnutie farmári – občania (BBB), ktoré sa v regionálnych voľbách z 15. marca stalo najsilnejšou stranou vo všetkých provinciách krajiny. Strana je proti povinným výkupom, ktoré navrhla vláda, a chce, aby sa termín stanovený na zníženie emisií dusíka v Holandsku posunul z roku 2030 na rok 2035. To je však v rozpore so záväzkami, ktoré má Holandsko voči EÚ.

Profesijné združenia farmárov na správy z Bruselu zareagovali pozitívne, pričom zdôraznili, že výkupy fariem musia byť na dobrovoľnej báze. Strana BBB sa zatiaľ k stanovisku eurokomisie nevyjadrila.

(tasr)

2. mája 2023 | 16:10

Minúta | 2. mája 2023 | 16:10

Peskov: Rusko nemá vedomosť o mierovej iniciatíve Vatikánu pre Ukrajinu

Rusko "nemá vedomosť" o mierovej misii pre Ukrajinu, uviedol v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra ANSA, ktorá sa odvolala na ruskú tlačovú agentúru TASS.

Toto vyhlásenie Moskvy prišlo po tom, ako kancelária ukrajinského prezidenta v pondelok pre americkú spravodajskú televíziu CNN deklarovala, že "nevie" o mierovej misii za účasti Vatikánu.

Podľa zdroja blízkeho kancelárii ukrajinského prezidenta Kyjev odmieta mierovú misiu Vatikánu. Citovaný zdroj pre britskú stanicu BBC ozrejmil: "Ukrajinský prezident (Volodymyr) Zelenskyj nesúhlasil s takýmito diskusiami v mene Ukrajiny. Ak prebiehajú rokovania, dejú sa bez nášho požehnania, bez nášho vedomia."

Vyjadrenia Kyjeva a Moskvy sú reakciou na vyhlásenie pápeža Františka počas jeho návratu z návštevy Maďarska, keď počas tlačovej konferencie sa palube lietadla uviedol, že Vatikán je zapojený do
mierovej misie, ktorá sa má pokúsiť ukončiť konflikt medzi Ruskom a
Ukrajinou.

V súčasnosti "prebieha misia, ktorá nie je verejná; keď bude verejná, budem o nej hovoriť," povedal pápež novinárom počas spiatočného letu z Maďarska.

Na otázku, či počas víkendových rozhovorov v Budapešti s maďarským premiérom Viktorom Orbánom alebo so zástupcom ruskej pravoslávnej cirkvi v Maďarsku hovoril o mierových iniciatívach, však pápež neuviedol žiadne podrobnosti.

František tiež v nedeľu informoval, že Vatikán je ochotný pomôcť pri návrate ukrajinských detí, ktoré boli počas vojny na Ukrajine odvlečené do Ruska.

Podľa agentúry AP pápež spomenul, že Svätá stolica už pomohla sprostredkovať výmenu niektorých zajatcov a urobí "všetko, čo je v ľudských silách", aby sa ukrajinské rodiny opäť spojili.

(tasr)

2. mája 2023 | 15:56

Minúta | 2. mája 2023 | 15:56

Dodávky ruskej ropy po mori rastú

Dodávky ruskej ropy po mori sa zvyšujú. A hoci Moskva pred dvomi mesiacmi pohrozila znížením produkcie, nebadať žiadne známky trvalého poklesu tokov ropy z krajiny. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Ruský export za týždeň do 28. apríla vzrástol o približne 680-tisíc barelov (1 barel = 159 litrov) denne v porovnaní s predchádzajúcim týždňom na 4,08 milióna barelov/deň. Štvortýždňový priemer exportu po mori sa takmer nezmenil, keďže klesol len o 12-tisíc barelov na 3,45 milióna barelov denne. Ukázali to údaje agentúry Bloomberg o sledovaní tankerov.

Dodávky po mori tak stále neodrážajú avizované zníženie produkcie v marci.

Moskva zastavila zverejňovanie údajov o produkcii ropy a kondenzátu, čo sťažuje vyhodnotenie, či skutočne obmedzila produkciu ešte pred jej znížením v máji, na ktorom sa dohodla s partnermi z aliancie OPEC+.

Známkou toho, že Kremeľ potrebuje hotovosť na financovanie vojny na Ukrajine, je fakt, že sa opäť obracia na svoj ropný priemysel a skúma rôzne možnosti od zníženia dotácií na palivo až po daň z mimoriadnych ziskov, aby zvýšil svoje rozpočtové príjmy.

Prezident Vladimir Putin medzitým zakázal vývoz ropy tým zahraničným kupcom, ktorí dodržiavajú cenový strop stanovený skupinou G7. Udelil však výnimku tzv. spriateleným krajinám.

Odklon ropy predtým dodávanej do Poľska a Nemecka cez ropovod Družba zvýšil námorné toky na začiatku tohto roka na priemerných 3,32 milióna barelov denne z 2,94 milióna barelov/deň na konci roka 2022. Toky do Nemecka sa zastavili na konci roka 2022 a dodávky do Poľska boli zastavené koncom februára, keď poľská štátom kontrolovaná rafinéria ropy PKN Orlen ukončila posledný kontrakt s ruským dodávateľom.

Ruský námorný vývoz ropy do európskych krajín za 28 dní do 28. apríla klesol na 63-tisíc barelov denne, pričom jedinou destináciou, kam táto ropa smerovala, bolo Bulharsko. Do severoeurópskych krajín nebola počas štyroch týždňov do 28. apríla dodaná žiadna ruská ropa.

Vývoz do Turecka, jediného zostávajúceho odberateľa Ruska v Stredozemnom mori, vzrástol za štyri týždne do 28. apríla na 140-tisíc barelov denne.

Európsky trh, ktorý denne spotreboval viac ako 1,5 milióna barelov ropy z exportných terminálov v Baltskom, Čiernom mori a Arktíde, sa takmer úplne stratil a nahradili ho vzdialené destinácie v Ázii, kam sú dodávky oveľa drahšie a časovo náročné.

Kombinované dodávky ropy tankermi do Číny a Indie plus menšie toky do Turecka a množstvo ropy na lodiach, ktoré ešte neukázali konečnú destináciu, v uplynulých týždňoch rástli a dosiahli rekordných 3,39 milióna barelov denne.

Až donedávna sa Rusko spoliehalo na západné poisťovne pri tankeroch, ktoré vyvážajú ropu. Jeden z týchto prepravcov však stratil štandardné poistenie pre svoju flotilu po tom, ako sa ukázalo, že nedodržal cenový strop skupiny G7.

(tasr)

2. mája 2023 | 14:47

Minúta | 2. mája 2023 | 14:47

Amnesty International: Program májovej schôdze NR SR vyvoláva z ľudskoprávneho hľadiska obavy

Program májovej riadnej schôdze Národnej rady (NR) SR vyvoláva z ľudskoprávneho hľadiska obavy. Mimovládna organizácia Amnesty International (AI) Slovensko preto vyzvala poslancov, aby pri hlasovaní zohľadňovali ľudskoprávne záväzky Slovenska. Organizácia ďalej zákonodarcom pripomenula, že ich povinnosťou je chrániť obyvateľstvo pred diskrimináciou a škodlivými spoločenskými javmi bez ohľadu na rasu, rodovú identitu i sociálnu situáciu. V tlačovej správe o tom informovala Natália Šmídová z AI Slovensko.

Jedným zo škodlivých návrhov je podľa organizácie novela zákona o rodnom čísle, ktorej schválenie by znamenalo de facto znemožnenie právnych tranzícií. Úradná zmena rodu je pritom na Slovensku už desaťročia legálna. „V súčasnosti je na Slovensku možné podstúpiť právnu tranzíciu, ktorá zahŕňa aj zmenu rodného čísla a mena, a to na základe splnenia zákonných podmienok vrátane psychiatrického posudku, podstúpenia hormonálnej liečby a ďalších krokov. Zmena zákona by od ľudí, ktorí majú záujem o úradnú zmenu rodu, vyžadovala genetický test. Chromozómy sú však len jedným zo znakov, ktoré určujú pohlavie človeka," vysvetlila Šmídová.

Výsledok prvého hlasovania, v ktorom novelu podporilo 87 poslancov, považuje organizácia za tragickú ukážku transfóbie a neznalosti, ktorá v NR SR vládne. „Aj keď sa z názvu zákona a rétoriky predkladateliek môže zdať, že ide o čisto administratívnu zmenu, opak je pravdou - v prípade schválenia zákona by dôsledkom bolo utrpenie transrodových ľudí na Slovensku a hrubé porušenie ich ľudských práv," myslí si riaditeľ AI Slovensko Rado Sloboda. Mimovládna organizácia proti prijatiu novely zákona o rodnom čísle spustila petíciu, ktorá si získala pozornosť aj za hranicami Slovenska. Podporilo ju viac ako sedemtisíc ľudí.

Amnesty International Slovensko ďalej tvrdí, že Ministerstvo spravodlivosti SR premrhalo významnú šancu posilniť ochranu obyvateľstva Slovenska pred sexuálnym násilím a znásilnením a nezaradilo definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu do predloženej novely Trestného zákona. „Do parlamentu, naopak, smeruje návrh redefinície znásilnenia, ktorý je veľkým sklamaním pre ľudí, ktorí čelili, čelia a budú čeliť znásilneniu a sexuálnemu násiliu," tvrdí Sloboda. V súvislosti s tým organizácia spolu s desiatkami odborníkov z oblasti rodovej rovnosti, pomoci preživším sexuálneho násilia či sociálnej spravodlivosti poslala poslancom otvorený list s výzvou, aby sa postavili za ľudské práva a ochranu ľudí pred sexualizovaným násilím a podnikli všetky kroky potrebné na to, aby bola nedostatočná definícia obsiahnutá v návrhu novely Trestného zákona upravená.

Organizácia v nie poslednom rade upozornila aj na rómske deti na Slovensku, ktoré sú diskriminované vo vzdelávaní. „Slovensko má šancu na nápravu, a tým momentom je práve prijatie takej novely školského zákona, ktorá bude obsahovať aj konkrétne opatrenia na predchádzanie diskriminácií a jej odstránenie," tvrdí Sloboda. Pozitívne vnímajú novovznikajúce nástroje, akým je právny nárok na miesto v materskej škole alebo katalóg podporných opatrení, avšak izolovane. Bez ráznych desegregačných opatrení, budú mať len malý alebo žiadny vplyv na zmenu segregačného stavu. „Odvážnejším signálom, že Slovensko chce zabojovať proti nezákonnej segregačnej praxi je práve zahrnutie definície segregácie do novely, ktoré môže zohrať významnú úlohu pri súdnych sporoch či rozhodovaní inštitúcií pri budovaní nových priestorov na vzdelávanie. Definícia musí jasne vymedziť, že nediskriminačný princíp stojí nad inými legitímnymi cieľmi, akým je napr. často spomínaný prístup ku vzdelaniu detí najbližšie k ich bydlisku," myslí si Sloboda.

(sita)

2. mája 2023 | 14:34

Minúta | 2. mája 2023 | 14:34

Jourová: Európsky zákon o slobode médií vytvoril tri skupiny členských krajín

Cieľom budúceho európskeho zákona o slobode médií (MFA) je chrániť pluralitu a nezávislosť médií na vnútornom trhu EÚ. Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová verí, že sa stane skutočnosťou ešte v roku 2023, informuje spravodajca TASR.

Jourová o pripravovanom zákone hovorila aj minulý týždeň počas stretnutia s novinármi v rámci projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje európske tlačové agentúry vrátane TASR.

Historicky prvé európske nariadenie v oblasti médií Jourová predstavila vlani v septembri. Pre Český rozhlas priznala, že obsahuje opatrenia, ktoré sa členským štátom "možno nebudú páčiť", pretože účelom je vytvoriť čo najväčšiu vzdialenosť medzi politikou a médiami a chrániť médiá pred politickým a ekonomickým tlakom.

Spravodajský portál Euractiv vlani v novembri upozornil, že tento zákon vyvoláva rozporuplné reakcie, pretože novinári vítajú posilnenie svojej ochrany, ale podľa vydavateľov sa zvýši regulácia médií na úkor slobody tlače.

Jourová v rozhovore pre TASR a RTVS upozornila, že sa veľmi snaží, aby bol tento zákon schválený ešte tento rok, čo však záleží aj na Európskom parlamente a členských štátoch, kde na prijatie stačí jednoduchá väčšina hlasov.

"Čo sa týka členských štátov, máme tri skupiny. Do najväčšej skupiny štátov, ktoré tvrdia, že potrebujeme tento zákon, poďme ho spoločne dotvoriť, patrí Slovensko aj Česko a ďalšie východoeurópske štáty. Potom sú krajiny, ktoré tvrdia, že to nemáme robiť, že na to EÚ nemá kompetencie, a to je Poľsko a Maďarsko. A potom sú štáty, ktoré hovoria nesiahajte nám na náš fantastický systém, kde médiá sú chránené zákonom, a to je Nemecko, Dánsko a Rakúsko," opísala.

Podľa jej slov takto sú "karty rozohrané" a eurokomisia má snahu zákon vylepšiť, ak dostane zaujímavé námety.

Hoci oblasť médií je v právomoci členských štátov, Jourová tvrdí, že zákon je stavaný na ochranu mediálneho systému, aby novinári mali pocit bezpečného výkonu práce a cítili sa chránení. Podľa zistení EK najnebezpečnejším obdobím pre novinárov bolo obdobie pandémie koronavírusu. Len v roku 2020 bolo v EÚ asi 900 zranených novinárov najmä počas rôznych demonštrácií a nepokojov.

"Aj tam sa potvrdilo, že štát novinárov nechráni, a preto je potrebné túto situáciu zlepšiť," odkázala Jourová.

(tasr)

2. mája 2023 | 14:11

Minúta | 2. mája 2023 | 14:11

Ukrajina: Traktor na diaľkové ovládanie pomáha odmínovať polia

Ukrajinský farmár prišiel na nový spôsob likvidácie mín, ktoré zostali na poliach po ruskej invázii. Traktor vylepšil ochrannými panelmi z ruských tankov a ovláda ho pomocou diaľkového ovládania. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Ukrajinská protiofenzíva minulý rok vyhnala ruských okupantov z časti východnej Ukrajiny. Na mnohých poliach však po nich ostali míny, ktoré pri siatí a obrábaní pôdy ohrozujú ľudí.

Výnimkou nie je ani obec Hrakove juhovýchodne od Charkova. Šéf tamojšej poľnohospodárskej spoločnosti Oleksandr Kryvcov sa rozhodol, že odbremení armádnych odmínovačov, pretože stále majú dosť práce.

Prerobil jeden z traktorov na diaľkové ovládanie a doplnil ho o špicaté oceľové valce a pancierovanie z nefunkčnej vojenskej techniky. Z lyžice nakladača na kraji poľa potom traktor na diaľku ovláda miestny roľník.

"Začali sme to robiť, pretože nastal čas siatia. Záchranné služby sú veľmi zaneprázdnené a bez nich by sme nemohli nič spraviť," povedal Kryvcov.

"Narazili sme na protitankovú mínu. Ochranný pancier to odhodilo, (ale) traktor je bezpečný," povedal. "Všetci ostali nažive a v bezpečí. Zariadenie bolo obnovené a opravené."

"Nemáme čas. Množstvo práce je obrovské," povedal Serhij Dudak, vedúci odmínovacej jednotky. "Ručné odmínovanie tohto konkrétneho poľa a kontrola, že tu už nie sú žiadne míny, by trvalo roky."

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal minulý týždeň povedal, že Rusi zamínovali asi 30 percent ukrajinského územia. Vláda sa preto sústredila na čo najrýchlejšie odmínovanie poľnohospodárskej pôdy.

(tasr)

2. mája 2023 | 13:39

Minúta | 2. mája 2023 | 13:39

Nemecko: Klimatickí aktivisti pred stretnutím s ministrom opäť blokovali cesty

Klimatickí aktivisti zablokovali v utorok v Berlíne cesty a križovatky pred plánovaným stretnutím nemeckého ministra dopravy Volkera Wissinga s predstaviteľmi zoskupenia Posledná generácia, ktoré tieto protesty organizuje. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Podľa policajného hovorcu sa protesty začali v čase dopravnej špičky o 7.45 h na najmenej 20 miestach v nemeckom hlavnom meste. V ich dôsledku sa vytvorili dlhé dopravné zápchy.

Polícia proti demonštrantom nasadilo spočiatku 170 ľudí, neskôr ich počet zvýšila na 300.

Wissing v reakcii na raňajšie protesty v rádiu Deutschlandfunk uviedol, že takýto druh konania netoleruje. "Ľudia v Nemecku sú už otrávení sedením v dopravných zápchach a chcú, aby vláda rokovala, a vymenili sme si argumenty," povedal minister. Dodal, že súčasná situácia a opakujúce sa protesty už nemôžu pokračovať.

Environmentálna skupina Posledná generácia zintenzívnila v posledných týždňoch svoje protesty v Berlíne. Vyzýva na rozhodnejšie kroky v boji proti klimatickým zmenám a na založenie nového občianskeho zhromaždenia, ktoré by sa zameriavalo na túto problematiku.

Od 19. apríla boli v Berlíne zablokované cesty pri 80 udalostiach a začalo sa vyše 1 100 vyšetrovaní súvisiaceho protiprávneho konania; vyplýva to z údajov, ktoré nemecká polícia zverejnila v piatok.

Polícia tiež každý deň nasadzuje stovky policajtov, aby zabraňovali blokádam ciest alebo ich rýchlo rušili.

(tasr)

2. mája 2023 | 13:05

Minúta | 2. mája 2023 | 13:05

Súd oslobodil hudobníka Reborna spod obžaloby za extrémizmus

Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, v utorok oslobodil spod obžaloby hudobníka Jaroslava Pagáča, známeho ako Reborn. Čelil obžalobe pre zločin výroby a rozširovania extrémistických materiálov. Rozsudok nie je právoplatný. Prokurátor, ktorý pre neho navrhoval trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, sa odvolal.

Ako ešte pred rozhodnutím zdôraznil hudobník, je to vykonštruovaný proces. "Som nevinný. Žiadam oslobodenie spod obžaloby v plnom rozsahu." Na súd ho prišli podporiť aj sympatizanti. Jeho obhajca Peter Kupka v záverečnej reči poukazoval na nedostatok preukázania akéhokoľvek úmyslu alebo existencie výkladu daných symbolov ako extrémistického materiálu.

Obžalovaný pred záverom procesu musel meniť obhajcu. Ešte na februárovom pojednávaní ho zastupoval Adam Puškár, ktorého 26. marca zobrali do väzby. Jeho bývalý obhajca čelí obvineniu z vraždy študenta Daniela Tupého, ktorého zavraždili v roku 2005 v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Právnik vinu popiera.

ŠTS Jaroslava Pagáča už raz v tejto kauze odsúdil za extrémizmus na úhrnný štvorročný trest odňatia slobody. Najvyšší súd SR však rozsudok zrušil a vrátil kauzu späť na ŠTS. Ako vo februári pre médiá konštatoval obhajca Adam Puškár, jeho klienta súd odsúdil za extrémistickú skupinu, ktorá neexistovala, a za výrobu materiálov, ktoré extrémistickými nie sú. Išlo o vyobrazovanie symbolu čierneho slnka a kolovratu, čo je podľa obhajoby staroslovanský a starogermánsky symbol slnka, nie extrémistický. Aj vtedy žiadala oslobodenie Pagáča spod obžaloby.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal obžalobu pôvodne na štyri fyzické a jednu právnickú osobu. V roku 2017 sa mali spolčiť s cieľom zabezpečenia výroby, ako i rozširovania extrémistických materiálov prostredníctvom internetu na sociálnej sieti. Výrobu a potlač rôzneho oblečenia s tematikou pravicového extrémizmu mali zabezpečovať dve osoby. Ďalšia mala prostredníctvom sociálnej siete ponúkať s cieľom predaja a distribúcie oblečenie osobám, a to vrátane ďalších predmetov, najmä CD nosičov a príveskov s extrémistickým obsahom, ktoré poštou odosielala štvrtá osoba.

(tasr)

2. mája 2023 | 12:36

Minúta | 2. mája 2023 | 12:36

Ceny nehnuteľností na bývanie klesli. V prvom štvrťroku šli nadol medziročne o 3,9 percenta

Ponukové ceny nehnuteľností na bývanie poklesli v prvom štvrťroku tohto roka o 3,9 percenta v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Vyplýva to z aktuálnej správy analytikov úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska. Ceny klesali vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Košickom, Prešovskom a Bratislavskom. Zdrojom poklesu cien v týchto krajoch bol najmä cenový vývoj v ich najdrahších okresoch.

Mesačné údaje podľa analytikov ukazujú, že v marci 2023 boli nehnuteľnosti o takmer sedem percent lacnejšie ako na cenovom vrchole v júli. „Medziročný rast spomalil na 1,8 percenta, z predchádzajúcich 15 percent, čo predstavuje najpomalší medziročný rast od roku 2015," konštatujú. Priemerná cena klesla v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2022 o 104 eur za meter štvorcový, pričom 71 eur z uvedeného rozdielu pripadá na Bratislavský kraj. „Celoslovenský vážený priemer sa v súčasnosti nachádza na úrovni 2 556 eur za meter štvorcový," dodali analytici.

Medzikvartálny pokles cien nehnuteľností evidujú vo všetkých krajoch. „Najvýraznejšie klesli ceny v Košickom kraji o 6,1 percenta, Prešovskom o 5,9 percenta a Bratislavskom kraji o 4,2 percenta," uvádzajú analytici s tým, že v Košickom kraji k poklesu cien prispeli najmä ceny bytov v okresoch Košice II a Košice IV. V Prešovskom kraji hral hlavnú úlohu pokles cien v okresoch Poprad a Prešov. V Bratislavskom kraji podľa analytikov klesali ceny vo všetkých okresoch, najvýraznejší vplyv na celkovú cenu mali okresy Bratislava I a V.

Mesačné údaje podľa analytikov reflektujú pokračujúci klesajúci trend naprieč prvým štvrťrokom. „V marci boli ceny nehnuteľností o 6,9 percenta nižšie ako na vrchole dosiahnutom v júli 2022. Klesajúci trend je okrem Bratislavského kraja dobre viditeľný aj v Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji," poznamenali. Mesačný vývoj v ostatných krajoch charakterizujú v súčasnosti skôr ako stagnáciu.

(sita)

2. mája 2023 | 12:27

Minúta | 2. mája 2023 | 12:27

Vlčan: Aj v tretej vzorke ukrajinského obilia sa potvrdil pesticíd. Pellegrini tvrdí, že minister by mal skončiť

Aj tretia, tzv. arbitrážna vzorka odobratá z ukrajinského obilia v Mlyne v Kolárove bola pozitívna na zakázaný pesticíd. Oznámil to na utorkovom mimoriadnom rokovaní Výboru Národnej rady (NR) SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dočasne poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan. Výsledky analýzy sa týkali 1500 ton ukrajinskej pšenice, ktorú v kolárovskom mlyne zachytili veterinári v polovici apríla. Podľa nej sa v kontrolovanej vzorke potvrdil výskyt pesticídu, ktorý v EÚ nie je povolený.

"My dnes už máme aj výsledky rozhodcovskej vzorky, ktoré prišli v pondelok (1. 5.) z referenčného laboratória z Kodane. Tie potvrdili koncentráciu (pesticídu) 0,024 mg/kg. Našla sa tam presne tá istá látka, ktorú sme našli my. Potvrdil sa teda náš výsledok," spresnil minister. Vlčan však ubezpečil, že ku kontaminácii múky ani iných potravín na Slovensku neprišlo.

Pripomenul, že vo vzorke 1500 ton ukrajinského obilia sa podľa akreditovaného laboratória Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR našiel pesticíd s koncentráciou 0,026 mg/kg. Podľa iného, súkromného akreditovaného laboratória, v ktorom si dal vzorku skontrolovať mlyn, sa zistila koncentrácia pesticídu na úrovni 0,019 mg/kg.

"Je zákaz manipulácie s predmetným obilím. Na základe tohto výsledku (analýzy) budeme čakať od majiteľa, aké neškodné zničenie obilia navrhuje. Môže to byť spálením, použitím v bioplynovej stanici alebo použitím na ďalšie technické spracovanie. Je dôležité, aby nebol ohrozený potravinový a krmovinový reťazec," doplnil ústredný riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš.

"Nám doposiaľ výsledky tretej vzorky neboli doručené, počkáme na oficiálnu informáciu, samozrejme, spolupracujeme s kontrolnými orgánmi a postupujeme podľa platnej legislatívy," uviedol pre TASR člen predstavenstva akciovej spoločnosti Mlyn Kolárovo Levente Varga v reakcii na Vlčanove informácie.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR informovalo 13. apríla, že na základe nevyhovujúcich výsledkov analýzy 1 500 ton pšenice z Ukrajiny, ktorú ŠVPS SR zachytila v mlyne v Kolárove, zaviedol agrorezort usmernenie na zákaz spracovania a uvedenia do krmovinového a potravinového reťazca. Vyplýva z neho prísny zákaz spracovania a uvedenia na trh už naskladneného ukrajinského obilia a múky z neho.

V kontrolovanej vzorke sa potvrdil výskyt pesticídu, ktorý nie je povolený v EÚ a má negatívny vplyv na zdravie ľudí. Vláda SR 17. apríla zakázala dovoz obilia a niektorých agrokomodít z Ukrajiny.

Samuel Vlčan by mal vo funkcii skončiť. Trvá na tom predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini. V súvislosti s kauzou kontaminovanej pšenice skonštatoval, že Vlčan nezvláda svoju funkciu. Upozornil na opakované zistenie zakázaného pesticídu v ukrajinskej pšenici. "Toto je veľká kauza, keď slovenské orgány nezachytili včas dovoz kontaminovanej pšenice a obilia. V plnej nahote sa ukázala neschopnosť vlády kontrolovať kvalitu potravín na vstupe do SR," vyhlásil. Minister sa podľa Pellegriniho situáciu s ukrajinskou pšenicou snažil zľahčovať a "ututlať".

Šéf Hlasu hovorí tiež o neschopnosti Vlčana a celej koalície zvládať vysoké ceny potravín. V tejto súvislosti namieta tiež to, že v parlamente návrhy Hlasu so zámerom zníženia cien "skončili niekde úplne vzadu a je pravdepodobné, že k ich prerokovaniu ani nedôjde".

(tasr)

2. mája 2023 | 12:08

Minúta | 2. mája 2023 | 12:08

Rast inflácie v eurozóne sa v apríli zrýchlil

Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v apríli 2023 zrýchlilo na 7 percent z marcových 6,9 percenta. Prispelo k tomu najmä oživenie rastu cien energií. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat a správy agentúry AP.

Miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, tak zostala výrazne nad cieľom Európskej centrálnej banky (ECB) na úrovni dvoch percent.

Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín, alkoholu, tabaku a palív, v apríli síce mierne klesla na 5,6 percenta, zostala však blízko historického maxima 5,7 percenta, ktoré dosiahla v marci. To naznačuje, že centrálna banka euroregiónu bude pravdepodobne pokračovať vo svojom úsilí o skrotenie tvrdohlavo vysokej inflácie.

Štatistiky ukázali, že ceny energií v apríli ožili a vzrástli o 2,5 percenta po poklese o 0,9 percenta v marci. A zároveň tempo zvyšovania cien služieb sa v apríli mierne zrýchlilo na 5,2 percenta z marcových 5,1 percenta.

Na druhej strane, inflácia sa spomalila v prípade cien potravín, alkoholu a tabaku (na 13,6 percenta z 15,5 percenta) a priemyselných tovarov bez energií (na 6,2 percenta zo 6,6 percenta).

V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v eurozóne v apríli zvýšili, už tretí mesiac po sebe, a to o 0,7 percenta.

ECB na svojich predchádzajúcich šiestich zasadnutiach zvýšila kľúčové úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Viacerí predstavitelia banky, vrátane guvernéra francúzskej centrálnej banky Francoisa Villeroya de Galhau, podporujú premyslenejšie kroky, teda pomalšie tempo dvíhania úrokov.

Niektorí analytici tak predpovedajú, že ECB by vo štvrtok (4. 5.) mohla zvýšiť kľúčový úrok menej, a to o 25 bázických bodov.

(tasr)

2. mája 2023 | 11:39

Minúta | 2. mája 2023 | 11:39

Rada Európy: Európske štáty musia prijať opatrenia na ochranu žurnalistiky

Ochrana žurnalistiky a bezpečnosť novinárov sa musia stať politickou prioritou vlád členských krajín Rady Európy (RE). Uviedla v utorok generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová, informuje spravodajca TASR.

Pejčinovičová Buričová v oficiálnom vyhlásení pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače (3. máj) vyzvala vlády európskych krajín, aby konali v prospech ochrany slobody médií a bezpečnosti novinárov.

"Novinári a iní mediálni aktéri sú čoraz viac vystavení neprimeranému tlaku, zastrašovaniu, násiliu a iným formám zasahovania do ich práce v mnohých európskych krajinách. Je preto naliehavé vypracovať národné akčné plány pre bezpečnosť novinárov. Vlády by sa mali zaoberať potrebou posilniť ochranu novinárov, účinne stíhať páchateľov trestných činov proti nim a zvýšiť povedomie v spoločnosti o kľúčovej úlohe, ktorú zohrávajú rôznorodé a nezávislé médiá pri zachovaní skutočnej demokracie," uviedla.

Podľa jej slov na ochranu demokratických slobôd je nevyhnutné priaznivé prostredie pre pluralitné a nezávislé médiá, aby mohli hrať svoju základnú "strážnu" úlohu.

"Protimediálna rétorika nemá v demokratickej spoločnosti miesto. Akékoľvek vyhrážky či útoky na novinárov by mali politici odsúdiť," zdôraznila. Najhoršia situácia je podľa šéfky RE v Rusku a Bielorusku.

Rada Európy vyvinula nástroje na stanovovanie noriem, ktoré vládam členských krajín 46-člennej organizácie poskytujú usmernenia na zaistenie bezpečnosti novinárov.

"Teraz by sme sa mali zamerať na účinnú implementáciu týchto noriem do praxe na národnej úrovni. Očakávame, že nadchádzajúca päťročná kampaň Rady Európy za bezpečnosť novinárov, ktorá sa začne v októbri 2023, bude krokom vpred v ochrane žurnalistiky a bezpečnosti novinárov na európskej úrovni, a že ju podporia aj zodpovedajúce kampane na národnej úrovni," odkázala Pejčinovičová Buričová.

(tasr)

2. mája 2023 | 11:15

Minúta | 2. mája 2023 | 11:15

USA: Ministerka financií varovala, že sa krajina môže dostať do platobnej neschopnosti

Americká ministerka financií Janet Yellen v pondelok oznámila Kongresu, že Spojené štáty by sa už 1. júna mohli dostať do neschopnosti splatiť svoj dlh. Stať sa tak môže, ak zákonodarcovia dovtedy nezvýšia alebo nepozastavia dlhový strop a neodvrátia to, čo by sa potenciálne mohlo stať globálnou finančnou krízou.

V liste vedúcim predstaviteľom Snemovne reprezentantov a Senátu Yellen vyzvala členov Kongresu, „aby chránili plnú vieru a kredit Spojených štátov tým, že budú konať čo najskôr“ a budú sa zaoberať limitom 31,4 bilióna dolárov na svoju zákonnú autoritu na pôžičky. Zdôraznila, že nie je možné s istotou predpovedať presný dátum, kedy sa v USA minie hotovosť.

Ministerka zároveň upozornila, že už v minulosti sa ukázalo, že čakať na poslednú chvíľu s pozastavením alebo zvýšením dlhového limitu „môže vážne poškodiť dôveru podnikov a spotrebiteľov, zvýšiť náklady na krátkodobé pôžičky pre daňových poplatníkov a negatívne ovplyvniť úverový rating Spojených štátov“.

Aj úrad pre rozpočet Kongresu v pondelok varoval, že Spojeným štátom hrozí väčšie riziko, že im začiatkom júna dôjdu finančné prostriedky. Riaditeľ úradu Phillip L. Swagel povedal, že pre nižšie daňové príjmy, ako sa očakávalo v tejto sezóne podávania, a rýchlejšiemu spracovaniu už prijatých priznaní zo strany daňového úradu, „mimoriadne opatrenia ministerstva financií budú vyčerpané skôr, ako sme pôvodne predpokladali“.

Záťažou pre ekonomický rast USA zostáva ruská vojna na Ukrajine, ale predstavitelia ministerstva financií poukazujú na to, že debata o dlhovom strope predstavuje najväčšie riziko pre finančnú pozíciu Spojených štátov.

Demokrati a Biely dom tlačia na Kongres, aby prijal zvýšenie federálneho dlhového stropu. Prezident Joe Biden chce tento limit zvýšiť bež vyjednávaní. Republikánska väčšina v Snemovni najnovšie schválila návrh zákona na zabezpečenie zníženia výdavkov výmenou za zvýšenie dlhového limitu. Biden v pondelok pozval štyroch lídrov v Kongrese na 9. mája do Bieleho domu, aby o tejto záležitosti diskutovali.

(sita)

2. mája 2023 | 11:04

Minúta | 2. mája 2023 | 11:04

Deficit rozpočtu bol v apríli 2,195 miliardy eur, vzrástol o vyše polovicu

Štátny rozpočet dosiahol ku koncu apríla tohto roka schodok 2,195 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia o 811 miliónov eur alebo 58,6 percenta. Informovalo o tom v utorok Ministerstvo financií (MF) SR.

Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu zvýšili o 520 miliónov eur alebo 9,9 percenta na 5,752 miliardy eur. Výdavky rozpočtu vzrástli medziročne ešte výraznejšie, a to o 1,330 miliardy eur alebo 20,1 percenta na 7,947 miliardy eur.

Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 81 miliónov eur alebo 1,8 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 206,5 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 76,7 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 34,4 milióna eur, pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 3,4 milióna eur a pri iných daniach na tovary a služby vo výške 6,7 milióna eur," vyčíslil rezort financií.

Negatívny vývoj bol naopak zaznamenaný pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 56,7 milióna eur. "Vzhľadom na to, že územnej samospráve boli prevedené prostriedky dane z príjmov právnických osôb vo výške 325,8 milióna eur, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 200,2 milióna eur," priblížilo ministerstvo.

Pozitívny vývoj zaznamenalo MF v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde došlo k medziročnému rastu o 172 miliónov eur alebo 58,3 percenta.

Dividendy medziročne vzrástli o 220 miliónov eur, podľa rezortu najmä v súvislosti s odvedením dividend od Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), ktoré mali byť odvedené koncom minulého roka.

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali medziročný nárast o 22,2 milióna eur alebo 4,9 percenta. V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému nárastu o 299,7 milióna eur alebo 73,4 percenta. V kategóriách spojených s čerpaním prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti bol medziročný rast o 21,9 milióna eur alebo 162,1 percenta.

(tasr)

2. mája 2023 | 10:55

Minúta | 2. mája 2023 | 10:55

Český HDP podľa predbežného odhadu medzikvartálne vzrástol o 0,1 percenta

Hrubý domáci produkt (HDP) Českej republiky očistený o cenové vplyvy a sezónnosť podľa predbežného odhadu v prvom štvrťroku medzikvartálne vrástol o 0,1 percenta a medziročne klesol o 0,2 percenta. Informuje o tom Český štatistický úrad (ČSÚ).

„Medzikvartálny i medziročný vývoj HDP pozitívne ovplyvnil predovšetkým rastúci zahraničný dopyt. Naopak, negatívny vplyv mali naďalej sa znižujúce výdavky na konečnú spotrebu domácností. Pokles nastal aj v tvorbe hrubého kapitálu, kde došlo po dvojročnom období rastu k medziročnému prepadu,“ vyjadril sa riaditeľ odboru národných účtov ČSÚ Vladimír Kermiet.

K medziročnému rastu hrubej pridanej hodnoty najviac prispel najmä priemysel a v medzikvartálnom porovnaní tiež skupina odvetví obchodu, dopravy, ubytovania a pohostinstva. Medzikvartálne sa darilo aj stavebníctvu a informačným a komunikačným činnostiam.

Zamestnanosť medzikvartálne vzrástla o 0,4 percenta a oproti rovnakému štvrťroku vlaňajška stúpla o 1,4 percenta.

(sita)

2. mája 2023 | 10:45

Minúta | 2. mája 2023 | 10:45

Ruské úrady tvrdia, že ukrajinská armáda ostreľovala obec v Brianskej oblasti

V utorok čelila ostreľovaniu ruská obec Kurkoviči v blízkosti hranice s Ukrajinou. Uviedol to gubernátor Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz a z útoku obvinil ukrajinskú armádu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

"Ukrajinské ozbrojené sily ráno ostreľovali obec Kurkoviči v okrese Starodubskij," napísal Bogomaz na platforme Telegram. Dodal, že pri útoku vypukol požiar v jednom z domov. Zranenia neboli hlásené.

Agentúra Reuters uviedla, že túto správu nedokáže nezávisle overiť, pričom Ukrajina sa k útokom na ruské územie nezvykne verejne prihlasovať.

Západoruská Brianska oblasť čelila od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu viacerým útokom, podľa miestnych úradov za nimi stoja proukrajinské sabotážne skupiny. V pondelok sa tam vykoľajil nákladný vlak, čo podľa tamojších úradov spôsobila explózia nastraženého výbušného zariadenia na trati.

(tasr)

2. mája 2023 | 10:39

Minúta | 2. mája 2023 | 10:39

Poslanci pôsobiaci v Demokratoch nepodporia mimoriadnu schôdzu o cenách

Skupina nezaradených poslancov Národnej rady (NR) SR pôsobiacich v mimoparlamentnej strane Demokrati nepodporí mimoriadnu schôdzu o cenách potravín, ktorú inicioval opozičný Smer-SD. Na utorkovej tlačovej konferencii to povedal poslanec Juraj Šeliga. Tvrdí, že ide o predvolebnú kampaň a návrhy, o ktorých chce Smer-SD rokovať, nič neriešia. Skupina poslancov avizuje, že sa bude koordinovať aj pri hlasovaní na riadnej schôdzi.

"Považujeme to v prvom rade za predvolebnú kampaň. Nemáme žiadny problém, ak tieto body chcú dať na riadnu schôdzu. Druhá vec je, že ak sa pozriete na obsah zákonov, dokopy neriešia nič, dokonca ukazujú, že strana Smer chce zopakovať chybu, ktorú urobila v roku 2018," reagoval Šeliga na zvolanie mimoriadnej schôdze. Priblížil, že v roku 2019 sa znížila DPH na niektoré potraviny a Smer-SD zároveň povedal, že sa budú stropovať marže a bude sa vstupovať do cenovej politiky reťazcov. Európska únia vtedy podľa neho odkázala, že to ide proti spoločnej európskej politike a Smer-SD to zastavil.

Smer-SD chce, aby sa na mimoriadnej schôdzi prebrali návrhy, ktoré sa zaoberajú cenovou legislatívou potravín a tiež návrh zákona, ktorý by odpustil prvovýrobcom na pol roka odvody za zamestnancov. Navrhli aj uznesenie reagujúce na nežiaduci cenový vývoj. Mimoriadna schôdza sa má začať v utorok o 13.00 h.

Skupinu trinástich poslancov tvoria zákonodarcovia, ktorí pôsobili v strane Za ľudí, ako aj odídenci z klubu OĽANO, ktorí si neskôr založili tzv. občiansko-demokratickú platformu. Označili sa za neformálny klub Demokratov. Vznik oficiálneho klubu musí odobriť parlament, Šeliga dodal, že o to žiadať nebudú. Poslanci avizujú, že nebudú podporovať populistické návrhy, ktoré by rozvracali verejné financie. Za dôležitú považujú novelu školského zákona, ktorá je naviazaná na plán obnovy. Rokovať by sa o nej malo budúci týždeň.

(tasr)

2. mája 2023 | 10:15

Minúta | 2. mája 2023 | 10:15

Po útoku medveďa pri Višňovom ďalšie varovanie pred šelmou

ĽUTOV – Našu najväčšiu šelmu odfotil obyvateľ obce na Korbelskom vrchu.

Na výskyt medveďa upozornila na sociálnej sieti samotná obec. „Na základe oznamu nášho spoluobčana upozorňujeme na pohyb medveďa (cca 100kg) v našom katastri!“ uviedla.

Medveďa videli minulý týždeň na Korbelskom vrchu, kde sa ho obyvateľovi podarilo aj odfotiť. Ak chodíte do týchto končín na turistiku či bylinky, zvýšte opatrnosť. Stretnutie s medveďom môže mať katastrofálne následky.

2. mája 2023 | 10:03

Minúta | 2. mája 2023 | 10:03

Ukrajina odmieta mierovú misiu Vatikánu, o ktorej pápež rokoval aj s Orbánom

Ukrajina odmieta mierovú misiu Vatikánu, o ktorej počas návštevy Budapešti rokoval minulý piatok pápež František aj s premiérom Viktorom Orbánom. S odvolaním sa na server mandiner.hu o tom v utorok informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Server cituje stanicu Sky News, pre ktorú nemenovaný zdroj blízky úradu ukrajinského prezidenta komentoval tvrdenia Františka o tom, že sa pracuje na mierovej "misii". Na otázku, či počas víkendových rozhovorov v Budapešti s maďarským premiérom Viktorom Orbánom alebo so zástupcom ruskej pravoslávnej cirkvi v Maďarsku hovoril o mierových iniciatívach, však neuviedol žiadne podrobnosti.

"Som pripravený urobiť čokoľvek," odpovedal pápež počas návratu z Maďarska do Ríma a uviedol: "Prebieha misia, ktorá nie je verejná. Keď bude verejná, budem o nej hovoriť."

Pre stanicu BBC uvedený zdroj v tejto súvislosti povedal: "Ukrajinský prezident (Volodymyr) Zelenskyj nesúhlasil s takýmito diskusiami v mene Ukrajiny. Ak prebiehajú rokovania, dejú sa bez nášho požehnania, bez nášho vedomia."

(tasr)