Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ceny nehnuteľností na bývanie klesli. V prvom štvrťroku šli nadol medziročne o 3,9 percenta

Ponukové ceny nehnuteľností na bývanie poklesli v prvom štvrťroku tohto roka o 3,9 percenta v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Vyplýva to z aktuálnej správy analytikov úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska. Ceny klesali vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Košickom, Prešovskom a Bratislavskom. Zdrojom poklesu cien v týchto krajoch bol najmä cenový vývoj v ich najdrahších okresoch.

Mesačné údaje podľa analytikov ukazujú, že v marci 2023 boli nehnuteľnosti o takmer sedem percent lacnejšie ako na cenovom vrchole v júli. „Medziročný rast spomalil na 1,8 percenta, z predchádzajúcich 15 percent, čo predstavuje najpomalší medziročný rast od roku 2015," konštatujú. Priemerná cena klesla v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2022 o 104 eur za meter štvorcový, pričom 71 eur z uvedeného rozdielu pripadá na Bratislavský kraj. „Celoslovenský vážený priemer sa v súčasnosti nachádza na úrovni 2 556 eur za meter štvorcový," dodali analytici.

Medzikvartálny pokles cien nehnuteľností evidujú vo všetkých krajoch. „Najvýraznejšie klesli ceny v Košickom kraji o 6,1 percenta, Prešovskom o 5,9 percenta a Bratislavskom kraji o 4,2 percenta," uvádzajú analytici s tým, že v Košickom kraji k poklesu cien prispeli najmä ceny bytov v okresoch Košice II a Košice IV. V Prešovskom kraji hral hlavnú úlohu pokles cien v okresoch Poprad a Prešov. V Bratislavskom kraji podľa analytikov klesali ceny vo všetkých okresoch, najvýraznejší vplyv na celkovú cenu mali okresy Bratislava I a V.

Mesačné údaje podľa analytikov reflektujú pokračujúci klesajúci trend naprieč prvým štvrťrokom. „V marci boli ceny nehnuteľností o 6,9 percenta nižšie ako na vrchole dosiahnutom v júli 2022. Klesajúci trend je okrem Bratislavského kraja dobre viditeľný aj v Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji," poznamenali. Mesačný vývoj v ostatných krajoch charakterizujú v súčasnosti skôr ako stagnáciu.

(sita)

Minúta  |  

Podoľak: Moskva zmenila taktiku, snaží sa vyprovokovať unáhlenú protiofenzívu

Moskva zmenila v bojoch na Ukrajine taktiku a začala zámerne útočiť na obytné oblasti. Uviedol to v utorok poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

"Niet pochýb o tom, že vedú priame útoky na civilné obytné domy," povedal Podoľak v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Podľa jeho slov sa Moskva snaží takouto zmenou taktiky vyprovokovať unáhlenú protiofenzívu. Raketovými útokmi tiež chce otestovať ukrajinskú protivzdušnú obranu, dodal.

Moskva počas zimných mesiacov cielila raketové útoky predovšetkým na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

V uplynulých dňoch Ukrajina čelila novej vlne ruských raketových úderov. Piatkový zásah obytných budov v meste Umaň v centrálnej časti Ukrajiny si vyžiadal 23 obetí vrátane malých detí. Rusko tvrdí, že cieľom útoku boli armádne zálohy a mali im zabrániť dostať sa na frontovú líniu. Kyjev toto tvrdenie odmieta.

(tasr)                

Minúta  |  

Vlčan: Aj v tretej vzorke ukrajinského obilia sa potvrdil pesticíd. Pellegrini tvrdí, že minister by mal skončiť

Aj tretia, tzv. arbitrážna vzorka odobratá z ukrajinského obilia v Mlyne v Kolárove bola pozitívna na zakázaný pesticíd. Oznámil to na utorkovom mimoriadnom rokovaní Výboru Národnej rady (NR) SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dočasne poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan. Výsledky analýzy sa týkali 1500 ton ukrajinskej pšenice, ktorú v kolárovskom mlyne zachytili veterinári v polovici apríla. Podľa nej sa v kontrolovanej vzorke potvrdil výskyt pesticídu, ktorý v EÚ nie je povolený.

"My dnes už máme aj výsledky rozhodcovskej vzorky, ktoré prišli v pondelok (1. 5.) z referenčného laboratória z Kodane. Tie potvrdili koncentráciu (pesticídu) 0,024 mg/kg. Našla sa tam presne tá istá látka, ktorú sme našli my. Potvrdil sa teda náš výsledok," spresnil minister. Vlčan však ubezpečil, že ku kontaminácii múky ani iných potravín na Slovensku neprišlo.

Pripomenul, že vo vzorke 1500 ton ukrajinského obilia sa podľa akreditovaného laboratória Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR našiel pesticíd s koncentráciou 0,026 mg/kg. Podľa iného, súkromného akreditovaného laboratória, v ktorom si dal vzorku skontrolovať mlyn, sa zistila koncentrácia pesticídu na úrovni 0,019 mg/kg.

"Je zákaz manipulácie s predmetným obilím. Na základe tohto výsledku (analýzy) budeme čakať od majiteľa, aké neškodné zničenie obilia navrhuje. Môže to byť spálením, použitím v bioplynovej stanici alebo použitím na ďalšie technické spracovanie. Je dôležité, aby nebol ohrozený potravinový a krmovinový reťazec," doplnil ústredný riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš.

"Nám doposiaľ výsledky tretej vzorky neboli doručené, počkáme na oficiálnu informáciu, samozrejme, spolupracujeme s kontrolnými orgánmi a postupujeme podľa platnej legislatívy," uviedol pre TASR člen predstavenstva akciovej spoločnosti Mlyn Kolárovo Levente Varga v reakcii na Vlčanove informácie.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR informovalo 13. apríla, že na základe nevyhovujúcich výsledkov analýzy 1 500 ton pšenice z Ukrajiny, ktorú ŠVPS SR zachytila v mlyne v Kolárove, zaviedol agrorezort usmernenie na zákaz spracovania a uvedenia do krmovinového a potravinového reťazca. Vyplýva z neho prísny zákaz spracovania a uvedenia na trh už naskladneného ukrajinského obilia a múky z neho.

V kontrolovanej vzorke sa potvrdil výskyt pesticídu, ktorý nie je povolený v EÚ a má negatívny vplyv na zdravie ľudí. Vláda SR 17. apríla zakázala dovoz obilia a niektorých agrokomodít z Ukrajiny.

Samuel Vlčan by mal vo funkcii skončiť. Trvá na tom predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini. V súvislosti s kauzou kontaminovanej pšenice skonštatoval, že Vlčan nezvláda svoju funkciu. Upozornil na opakované zistenie zakázaného pesticídu v ukrajinskej pšenici. "Toto je veľká kauza, keď slovenské orgány nezachytili včas dovoz kontaminovanej pšenice a obilia. V plnej nahote sa ukázala neschopnosť vlády kontrolovať kvalitu potravín na vstupe do SR," vyhlásil. Minister sa podľa Pellegriniho situáciu s ukrajinskou pšenicou snažil zľahčovať a "ututlať".

Šéf Hlasu hovorí tiež o neschopnosti Vlčana a celej koalície zvládať vysoké ceny potravín. V tejto súvislosti namieta tiež to, že v parlamente návrhy Hlasu so zámerom zníženia cien "skončili niekde úplne vzadu a je pravdepodobné, že k ich prerokovaniu ani nedôjde".

(tasr)

Minúta  |  

Rast inflácie v eurozóne sa v apríli zrýchlil

Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v apríli 2023 zrýchlilo na 7 percent z marcových 6,9 percenta. Prispelo k tomu najmä oživenie rastu cien energií. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat a správy agentúry AP.

Miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, tak zostala výrazne nad cieľom Európskej centrálnej banky (ECB) na úrovni dvoch percent.

Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín, alkoholu, tabaku a palív, v apríli síce mierne klesla na 5,6 percenta, zostala však blízko historického maxima 5,7 percenta, ktoré dosiahla v marci. To naznačuje, že centrálna banka euroregiónu bude pravdepodobne pokračovať vo svojom úsilí o skrotenie tvrdohlavo vysokej inflácie.

Štatistiky ukázali, že ceny energií v apríli ožili a vzrástli o 2,5 percenta po poklese o 0,9 percenta v marci. A zároveň tempo zvyšovania cien služieb sa v apríli mierne zrýchlilo na 5,2 percenta z marcových 5,1 percenta.

Na druhej strane, inflácia sa spomalila v prípade cien potravín, alkoholu a tabaku (na 13,6 percenta z 15,5 percenta) a priemyselných tovarov bez energií (na 6,2 percenta zo 6,6 percenta).

V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v eurozóne v apríli zvýšili, už tretí mesiac po sebe, a to o 0,7 percenta.

ECB na svojich predchádzajúcich šiestich zasadnutiach zvýšila kľúčové úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Viacerí predstavitelia banky, vrátane guvernéra francúzskej centrálnej banky Francoisa Villeroya de Galhau, podporujú premyslenejšie kroky, teda pomalšie tempo dvíhania úrokov.

Niektorí analytici tak predpovedajú, že ECB by vo štvrtok (4. 5.) mohla zvýšiť kľúčový úrok menej, a to o 25 bázických bodov.

(tasr)

Minúta  |  

Prejavy popôrodnej úzkosti či depresie má 15 až 20 percent žien

Prejavy popôrodnej úzkosti či depresie sa vyskytujú u 15 až 20 percent žien. Projekt Vysmiata Duša Mamky ich kampaňou vyzýva, aby o svojich ťažkostiach po pôrode hovorili. TASR o tom informovala zakladateľka projektu Katarína Žilák.

"Z nedávneho českého výskumu k tejto téme vieme, že 75 percent žien, ktoré po pôrode prežívajú duševnú ťažobu, nevyhľadá pomoc. To je naozaj vysoké číslo. Preto prichádzame s osvetovou kampaňou, kde chceme motivovať ženy k tomu, aby si svoje ťaživé myšlienky nenechávali pre seba. Hovoriť o svojom prežívaní s podpornými blízkymi, odborníkmi či s nami vie byť prvým krokom k tomu, aby bolo žene ľahšie," priblížila Žilák.

Mnoho žien podľa jej slov o probléme nehovorí, pretože sa hanbia alebo majú pocit, že v tom sú samy. "Z doterajšej praxe môžeme povedať, že to najviac, čo ženy v popôrodnom období vyhľadávajú, je porozumenie, vypočutie a práve pocit, že v tom celom nie sú samy," ozrejmila Žilák.

Psychiatrička apeluje, aby sa ženy nebáli priznať si ťažkosti a hovoriť o nich. "Priznať nejaké ťažkosti je stále pre mnohých ľudí problém. Zo svojej praxe stále vnímam určitú bariéru medzi pacientom a psychiatrom. Pritom, ak by sa ženy nebáli, prišli by sa hoci len opýtať, mnohým ťažkostiam, ochoreniam by bolo možné predísť alebo ich včas zachytiť. Mnohokrát pomôže už aj to, že sa žena podelí o svoje ťažkosti so svojou rodinou či s kamarátmi," uviedla psychiatrička Štefánia Vaľovská.

(tasr)

Minúta  |  

Rada Európy: Európske štáty musia prijať opatrenia na ochranu žurnalistiky

Ochrana žurnalistiky a bezpečnosť novinárov sa musia stať politickou prioritou vlád členských krajín Rady Európy (RE). Uviedla v utorok generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová, informuje spravodajca TASR.

Pejčinovičová Buričová v oficiálnom vyhlásení pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače (3. máj) vyzvala vlády európskych krajín, aby konali v prospech ochrany slobody médií a bezpečnosti novinárov.

"Novinári a iní mediálni aktéri sú čoraz viac vystavení neprimeranému tlaku, zastrašovaniu, násiliu a iným formám zasahovania do ich práce v mnohých európskych krajinách. Je preto naliehavé vypracovať národné akčné plány pre bezpečnosť novinárov. Vlády by sa mali zaoberať potrebou posilniť ochranu novinárov, účinne stíhať páchateľov trestných činov proti nim a zvýšiť povedomie v spoločnosti o kľúčovej úlohe, ktorú zohrávajú rôznorodé a nezávislé médiá pri zachovaní skutočnej demokracie," uviedla.

Podľa jej slov na ochranu demokratických slobôd je nevyhnutné priaznivé prostredie pre pluralitné a nezávislé médiá, aby mohli hrať svoju základnú "strážnu" úlohu.

"Protimediálna rétorika nemá v demokratickej spoločnosti miesto. Akékoľvek vyhrážky či útoky na novinárov by mali politici odsúdiť," zdôraznila. Najhoršia situácia je podľa šéfky RE v Rusku a Bielorusku.

Rada Európy vyvinula nástroje na stanovovanie noriem, ktoré vládam členských krajín 46-člennej organizácie poskytujú usmernenia na zaistenie bezpečnosti novinárov.

"Teraz by sme sa mali zamerať na účinnú implementáciu týchto noriem do praxe na národnej úrovni. Očakávame, že nadchádzajúca päťročná kampaň Rady Európy za bezpečnosť novinárov, ktorá sa začne v októbri 2023, bude krokom vpred v ochrane žurnalistiky a bezpečnosti novinárov na európskej úrovni, a že ju podporia aj zodpovedajúce kampane na národnej úrovni," odkázala Pejčinovičová Buričová.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.