Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jourová: Európsky zákon o slobode médií vytvoril tri skupiny členských krajín

Cieľom budúceho európskeho zákona o slobode médií (MFA) je chrániť pluralitu a nezávislosť médií na vnútornom trhu EÚ. Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová verí, že sa stane skutočnosťou ešte v roku 2023, informuje spravodajca TASR.

Jourová o pripravovanom zákone hovorila aj minulý týždeň počas stretnutia s novinármi v rámci projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje európske tlačové agentúry vrátane TASR.

Historicky prvé európske nariadenie v oblasti médií Jourová predstavila vlani v septembri. Pre Český rozhlas priznala, že obsahuje opatrenia, ktoré sa členským štátom "možno nebudú páčiť", pretože účelom je vytvoriť čo najväčšiu vzdialenosť medzi politikou a médiami a chrániť médiá pred politickým a ekonomickým tlakom.

Spravodajský portál Euractiv vlani v novembri upozornil, že tento zákon vyvoláva rozporuplné reakcie, pretože novinári vítajú posilnenie svojej ochrany, ale podľa vydavateľov sa zvýši regulácia médií na úkor slobody tlače.

Jourová v rozhovore pre TASR a RTVS upozornila, že sa veľmi snaží, aby bol tento zákon schválený ešte tento rok, čo však záleží aj na Európskom parlamente a členských štátoch, kde na prijatie stačí jednoduchá väčšina hlasov.

"Čo sa týka členských štátov, máme tri skupiny. Do najväčšej skupiny štátov, ktoré tvrdia, že potrebujeme tento zákon, poďme ho spoločne dotvoriť, patrí Slovensko aj Česko a ďalšie východoeurópske štáty. Potom sú krajiny, ktoré tvrdia, že to nemáme robiť, že na to EÚ nemá kompetencie, a to je Poľsko a Maďarsko. A potom sú štáty, ktoré hovoria nesiahajte nám na náš fantastický systém, kde médiá sú chránené zákonom, a to je Nemecko, Dánsko a Rakúsko," opísala.

Podľa jej slov takto sú "karty rozohrané" a eurokomisia má snahu zákon vylepšiť, ak dostane zaujímavé námety.

Hoci oblasť médií je v právomoci členských štátov, Jourová tvrdí, že zákon je stavaný na ochranu mediálneho systému, aby novinári mali pocit bezpečného výkonu práce a cítili sa chránení. Podľa zistení EK najnebezpečnejším obdobím pre novinárov bolo obdobie pandémie koronavírusu. Len v roku 2020 bolo v EÚ asi 900 zranených novinárov najmä počas rôznych demonštrácií a nepokojov.

"Aj tam sa potvrdilo, že štát novinárov nechráni, a preto je potrebné túto situáciu zlepšiť," odkázala Jourová.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Traktor na diaľkové ovládanie pomáha odmínovať polia

Ukrajinský farmár prišiel na nový spôsob likvidácie mín, ktoré zostali na poliach po ruskej invázii. Traktor vylepšil ochrannými panelmi z ruských tankov a ovláda ho pomocou diaľkového ovládania. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Ukrajinská protiofenzíva minulý rok vyhnala ruských okupantov z časti východnej Ukrajiny. Na mnohých poliach však po nich ostali míny, ktoré pri siatí a obrábaní pôdy ohrozujú ľudí.

Výnimkou nie je ani obec Hrakove juhovýchodne od Charkova. Šéf tamojšej poľnohospodárskej spoločnosti Oleksandr Kryvcov sa rozhodol, že odbremení armádnych odmínovačov, pretože stále majú dosť práce.

Prerobil jeden z traktorov na diaľkové ovládanie a doplnil ho o špicaté oceľové valce a pancierovanie z nefunkčnej vojenskej techniky. Z lyžice nakladača na kraji poľa potom traktor na diaľku ovláda miestny roľník.

"Začali sme to robiť, pretože nastal čas siatia. Záchranné služby sú veľmi zaneprázdnené a bez nich by sme nemohli nič spraviť," povedal Kryvcov.

"Narazili sme na protitankovú mínu. Ochranný pancier to odhodilo, (ale) traktor je bezpečný," povedal. "Všetci ostali nažive a v bezpečí. Zariadenie bolo obnovené a opravené."

"Nemáme čas. Množstvo práce je obrovské," povedal Serhij Dudak, vedúci odmínovacej jednotky. "Ručné odmínovanie tohto konkrétneho poľa a kontrola, že tu už nie sú žiadne míny, by trvalo roky."

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal minulý týždeň povedal, že Rusi zamínovali asi 30 percent ukrajinského územia. Vláda sa preto sústredila na čo najrýchlejšie odmínovanie poľnohospodárskej pôdy.

(tasr)

Minúta  |  

Šojgu: Produkcia zbraní je kľúčom k úspechu na Ukrajine

Rusko spôsobuje Ukrajine obrovské škody na celej frontovej línii, pre zabezpečenie úspechu "špeciálnej vojenskej operácie" sú však kľúčové dodávky zbraní. V utorok to uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Šojgu na stretnutí s velením ruskej armády povedal, že ruské sily bojujú nielen s Ukrajincami, ale aj s "bezprecedentnou vojenskou pomocou zo Západu".

Dodal však, že Rusko vykonalo úspešné útoky proti ukrajinským skladom so západnými zbraňami. Moskva podľa neho tiež podnikla kroky na zvýšenie produkcie zbraní. Úspech na bojisku totiž "vo veľkej miere závisí od včasného doplnenia zbraní" a ďalšej vojenskej techniky.

Šojgu uviedol, že ruská armáda má na tento rok k dispozícii dostatok munície, ktorú potrebuje na bojisku. Zároveň však vyzval významného výrobcu rakiet, aby urýchlene zdvojnásobil produkciu vysoko presných striel.

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v pondelok opätovne obvinil ruské ministerstvo obrany z nedostatku dodávok munície pre jeho bojovníkov. Tvrdí, že potrebujú 300 ton delostreleckej munície na deň, no dostávajú len tretinu.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: Klimatickí aktivisti pred stretnutím s ministrom opäť blokovali cesty

Klimatickí aktivisti zablokovali v utorok v Berlíne cesty a križovatky pred plánovaným stretnutím nemeckého ministra dopravy Volkera Wissinga s predstaviteľmi zoskupenia Posledná generácia, ktoré tieto protesty organizuje. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Podľa policajného hovorcu sa protesty začali v čase dopravnej špičky o 7.45 h na najmenej 20 miestach v nemeckom hlavnom meste. V ich dôsledku sa vytvorili dlhé dopravné zápchy.

Polícia proti demonštrantom nasadilo spočiatku 170 ľudí, neskôr ich počet zvýšila na 300.

Wissing v reakcii na raňajšie protesty v rádiu Deutschlandfunk uviedol, že takýto druh konania netoleruje. "Ľudia v Nemecku sú už otrávení sedením v dopravných zápchach a chcú, aby vláda rokovala, a vymenili sme si argumenty," povedal minister. Dodal, že súčasná situácia a opakujúce sa protesty už nemôžu pokračovať.

Environmentálna skupina Posledná generácia zintenzívnila v posledných týždňoch svoje protesty v Berlíne. Vyzýva na rozhodnejšie kroky v boji proti klimatickým zmenám a na založenie nového občianskeho zhromaždenia, ktoré by sa zameriavalo na túto problematiku.

Od 19. apríla boli v Berlíne zablokované cesty pri 80 udalostiach a začalo sa vyše 1 100 vyšetrovaní súvisiaceho protiprávneho konania; vyplýva to z údajov, ktoré nemecká polícia zverejnila v piatok.

Polícia tiež každý deň nasadzuje stovky policajtov, aby zabraňovali blokádam ciest alebo ich rýchlo rušili.

(tasr)

Minúta  |  

Proces s Kiskom v kauze KTAG sa začne v júni

Súdny proces s bývalým prezidentom SR Andrejom Kiskom sa začne na Okresnom súde Poprad 29. júna. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu. Pôvodne sa mal proces začať už v apríli, termíny pojednávaní však boli zrušené pre kolíziu obhajcu bývalej hlavy štátu.

Spolu s Kiskom je vo veci údajného daňového podvodu obžalovaný aj konateľ exprezidentovej spoločnosti KTAG Eduard K.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal ešte na jar 2022 na Okresný súd Poprad obžalobu na Andreja Kisku pre pokračovací zločin daňového podvodu vo forme organizátora. Spolu s ním obžalovali aj Eduarda K. Obžaloba podľa prokuratúry súvisí s neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG, s.r.o., Poprad za jún 2013, november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške 155 184 eur.

Bývalý prezident a zakladateľ strany Za ľudí sa v minulosti vyjadril, že jeho obvinenie v danej kauze je špinavá politická kampaň a dôkaz politického vydierania a mafie, ktorá ovláda Slovensko.

(sita)

Minúta  |  

Mimoriadnu schôdzu k cenám potravín sa v utorok nepodarilo otvoriť

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok ani na druhý pokus neotvorili mimoriadnu schôdzu, ktorá sa má venovať zdražovaniu potravín. Prezentovalo sa ich len 64 a boli tak opäť neuznášaniaschopní. Predtým na prvý pokus sa prezentovalo 73 poslancov. Ďalší pokus o otvorenie 89. schôdze má byť v stredu (3. 5.) o 9. hodine.

Mimoriadne rokovanie parlamentu inicioval opozičný Smer-SD s podporou nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu. Na programe mimoriadnej schôdze majú byť návrhy, ktoré sa zaoberajú cenovou legislatívou a tiež návrh zákona, ktorý by odpustil prvovýrobcom na pol roka odvody za zamestnancov. Tak by zamestnávatelia ušetrili okolo 25 percent personálnych nákladov.

Návrhy podľa Smeru-SD vznikli ako výsledok odbornej aj politickej diskusie medzi predstaviteľmi strany, prvovýrobcov, potravinárov a obchodníkov. Na stretnutí bol prítomný aj predseda pôdohospodárskeho výboru parlamentu Jaroslav Karahuta (Sme rodina). Súčasťou schôdze má byť aj požiadavka na vládu, aby k týmto poslaneckým návrhom predložila návrhy na skrátené legislatívne konanie.

(tasr, sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.