Preskočiť na obsah
  |  

Rusko deportuje nemeckého občana za šírenie LGBTQ propagandy

Ruské úrady pokutovali za šírenie homosexuálnej propagandy nemeckého občana, ktorého sa chystajú z krajiny aj deportovať. TASR správy prevzala v utorok od agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na ruskú štátnu agentúru RIA Novosti.

Nemec bol prevezený z polostrova Kamčatka na ruskom ďalekom východe a v utorok v popoludňajších hodinách bude deportovaný cez Turecko. Okrem toho mu bola uložená pokuta vo výške 150-tisíc rubľov (asi 1 700 eur).

Súd v prípade 40-ročného Nemca rozhodol začiatkom apríla. Podľa správ médií vyhľadával muž cez internet kontakty s ruskými občanmi s vidinou nadviazania sexuálneho vzťahu.

Rusko vlani na jeseň zvýšilo už beztak prísne tresty za šírenie toho, čo ruský zákon označuje ako LGBTQ propaganda. Podľa novej legislatívy je možné uložiť pokutu za akékoľvek prezentovanie homosexuality v pozitívnom svetle.

Tento zákon je cielený predovšetkým na obsah v médiách, literatúre, filmoch, reklamách a osobných príspevkoch na sociálnych sieťach. Podľa kritikov je formulácia nového zákona príliš nejasná a je možné ho interpretovať rôznymi spôsobmi, pričom je na jeho základe možné ľudí odsúdiť aj za súkromné aktivity.

(tasr)

  |  

Amnesty International: Program májovej schôdze NR SR vyvoláva z ľudskoprávneho hľadiska obavy

Program májovej riadnej schôdze Národnej rady (NR) SR vyvoláva z ľudskoprávneho hľadiska obavy. Mimovládna organizácia Amnesty International (AI) Slovensko preto vyzvala poslancov, aby pri hlasovaní zohľadňovali ľudskoprávne záväzky Slovenska. Organizácia ďalej zákonodarcom pripomenula, že ich povinnosťou je chrániť obyvateľstvo pred diskrimináciou a škodlivými spoločenskými javmi bez ohľadu na rasu, rodovú identitu i sociálnu situáciu. V tlačovej správe o tom informovala Natália Šmídová z AI Slovensko.

Jedným zo škodlivých návrhov je podľa organizácie novela zákona o rodnom čísle, ktorej schválenie by znamenalo de facto znemožnenie právnych tranzícií. Úradná zmena rodu je pritom na Slovensku už desaťročia legálna. „V súčasnosti je na Slovensku možné podstúpiť právnu tranzíciu, ktorá zahŕňa aj zmenu rodného čísla a mena, a to na základe splnenia zákonných podmienok vrátane psychiatrického posudku, podstúpenia hormonálnej liečby a ďalších krokov. Zmena zákona by od ľudí, ktorí majú záujem o úradnú zmenu rodu, vyžadovala genetický test. Chromozómy sú však len jedným zo znakov, ktoré určujú pohlavie človeka," vysvetlila Šmídová.

Výsledok prvého hlasovania, v ktorom novelu podporilo 87 poslancov, považuje organizácia za tragickú ukážku transfóbie a neznalosti, ktorá v NR SR vládne. „Aj keď sa z názvu zákona a rétoriky predkladateliek môže zdať, že ide o čisto administratívnu zmenu, opak je pravdou - v prípade schválenia zákona by dôsledkom bolo utrpenie transrodových ľudí na Slovensku a hrubé porušenie ich ľudských práv," myslí si riaditeľ AI Slovensko Rado Sloboda. Mimovládna organizácia proti prijatiu novely zákona o rodnom čísle spustila petíciu, ktorá si získala pozornosť aj za hranicami Slovenska. Podporilo ju viac ako sedemtisíc ľudí.

Amnesty International Slovensko ďalej tvrdí, že Ministerstvo spravodlivosti SR premrhalo významnú šancu posilniť ochranu obyvateľstva Slovenska pred sexuálnym násilím a znásilnením a nezaradilo definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu do predloženej novely Trestného zákona. „Do parlamentu, naopak, smeruje návrh redefinície znásilnenia, ktorý je veľkým sklamaním pre ľudí, ktorí čelili, čelia a budú čeliť znásilneniu a sexuálnemu násiliu," tvrdí Sloboda. V súvislosti s tým organizácia spolu s desiatkami odborníkov z oblasti rodovej rovnosti, pomoci preživším sexuálneho násilia či sociálnej spravodlivosti poslala poslancom otvorený list s výzvou, aby sa postavili za ľudské práva a ochranu ľudí pred sexualizovaným násilím a podnikli všetky kroky potrebné na to, aby bola nedostatočná definícia obsiahnutá v návrhu novely Trestného zákona upravená.

Organizácia v nie poslednom rade upozornila aj na rómske deti na Slovensku, ktoré sú diskriminované vo vzdelávaní. „Slovensko má šancu na nápravu, a tým momentom je práve prijatie takej novely školského zákona, ktorá bude obsahovať aj konkrétne opatrenia na predchádzanie diskriminácií a jej odstránenie," tvrdí Sloboda. Pozitívne vnímajú novovznikajúce nástroje, akým je právny nárok na miesto v materskej škole alebo katalóg podporných opatrení, avšak izolovane. Bez ráznych desegregačných opatrení, budú mať len malý alebo žiadny vplyv na zmenu segregačného stavu. „Odvážnejším signálom, že Slovensko chce zabojovať proti nezákonnej segregačnej praxi je práve zahrnutie definície segregácie do novely, ktoré môže zohrať významnú úlohu pri súdnych sporoch či rozhodovaní inštitúcií pri budovaní nových priestorov na vzdelávanie. Definícia musí jasne vymedziť, že nediskriminačný princíp stojí nad inými legitímnymi cieľmi, akým je napr. často spomínaný prístup ku vzdelaniu detí najbližšie k ich bydlisku," myslí si Sloboda.

(sita)

  |  

Jourová: Európsky zákon o slobode médií vytvoril tri skupiny členských krajín

Cieľom budúceho európskeho zákona o slobode médií (MFA) je chrániť pluralitu a nezávislosť médií na vnútornom trhu EÚ. Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová verí, že sa stane skutočnosťou ešte v roku 2023, informuje spravodajca TASR.

Jourová o pripravovanom zákone hovorila aj minulý týždeň počas stretnutia s novinármi v rámci projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje európske tlačové agentúry vrátane TASR.

Historicky prvé európske nariadenie v oblasti médií Jourová predstavila vlani v septembri. Pre Český rozhlas priznala, že obsahuje opatrenia, ktoré sa členským štátom "možno nebudú páčiť", pretože účelom je vytvoriť čo najväčšiu vzdialenosť medzi politikou a médiami a chrániť médiá pred politickým a ekonomickým tlakom.

Spravodajský portál Euractiv vlani v novembri upozornil, že tento zákon vyvoláva rozporuplné reakcie, pretože novinári vítajú posilnenie svojej ochrany, ale podľa vydavateľov sa zvýši regulácia médií na úkor slobody tlače.

Jourová v rozhovore pre TASR a RTVS upozornila, že sa veľmi snaží, aby bol tento zákon schválený ešte tento rok, čo však záleží aj na Európskom parlamente a členských štátoch, kde na prijatie stačí jednoduchá väčšina hlasov.

"Čo sa týka členských štátov, máme tri skupiny. Do najväčšej skupiny štátov, ktoré tvrdia, že potrebujeme tento zákon, poďme ho spoločne dotvoriť, patrí Slovensko aj Česko a ďalšie východoeurópske štáty. Potom sú krajiny, ktoré tvrdia, že to nemáme robiť, že na to EÚ nemá kompetencie, a to je Poľsko a Maďarsko. A potom sú štáty, ktoré hovoria nesiahajte nám na náš fantastický systém, kde médiá sú chránené zákonom, a to je Nemecko, Dánsko a Rakúsko," opísala.

Podľa jej slov takto sú "karty rozohrané" a eurokomisia má snahu zákon vylepšiť, ak dostane zaujímavé námety.

Hoci oblasť médií je v právomoci členských štátov, Jourová tvrdí, že zákon je stavaný na ochranu mediálneho systému, aby novinári mali pocit bezpečného výkonu práce a cítili sa chránení. Podľa zistení EK najnebezpečnejším obdobím pre novinárov bolo obdobie pandémie koronavírusu. Len v roku 2020 bolo v EÚ asi 900 zranených novinárov najmä počas rôznych demonštrácií a nepokojov.

"Aj tam sa potvrdilo, že štát novinárov nechráni, a preto je potrebné túto situáciu zlepšiť," odkázala Jourová.

(tasr)

  |  

Ukrajina: Traktor na diaľkové ovládanie pomáha odmínovať polia

Ukrajinský farmár prišiel na nový spôsob likvidácie mín, ktoré zostali na poliach po ruskej invázii. Traktor vylepšil ochrannými panelmi z ruských tankov a ovláda ho pomocou diaľkového ovládania. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Ukrajinská protiofenzíva minulý rok vyhnala ruských okupantov z časti východnej Ukrajiny. Na mnohých poliach však po nich ostali míny, ktoré pri siatí a obrábaní pôdy ohrozujú ľudí.

Výnimkou nie je ani obec Hrakove juhovýchodne od Charkova. Šéf tamojšej poľnohospodárskej spoločnosti Oleksandr Kryvcov sa rozhodol, že odbremení armádnych odmínovačov, pretože stále majú dosť práce.

Prerobil jeden z traktorov na diaľkové ovládanie a doplnil ho o špicaté oceľové valce a pancierovanie z nefunkčnej vojenskej techniky. Z lyžice nakladača na kraji poľa potom traktor na diaľku ovláda miestny roľník.

"Začali sme to robiť, pretože nastal čas siatia. Záchranné služby sú veľmi zaneprázdnené a bez nich by sme nemohli nič spraviť," povedal Kryvcov.

"Narazili sme na protitankovú mínu. Ochranný pancier to odhodilo, (ale) traktor je bezpečný," povedal. "Všetci ostali nažive a v bezpečí. Zariadenie bolo obnovené a opravené."

"Nemáme čas. Množstvo práce je obrovské," povedal Serhij Dudak, vedúci odmínovacej jednotky. "Ručné odmínovanie tohto konkrétneho poľa a kontrola, že tu už nie sú žiadne míny, by trvalo roky."

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal minulý týždeň povedal, že Rusi zamínovali asi 30 percent ukrajinského územia. Vláda sa preto sústredila na čo najrýchlejšie odmínovanie poľnohospodárskej pôdy.

(tasr)

  |  

Šojgu: Produkcia zbraní je kľúčom k úspechu na Ukrajine

Rusko spôsobuje Ukrajine obrovské škody na celej frontovej línii, pre zabezpečenie úspechu "špeciálnej vojenskej operácie" sú však kľúčové dodávky zbraní. V utorok to uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Šojgu na stretnutí s velením ruskej armády povedal, že ruské sily bojujú nielen s Ukrajincami, ale aj s "bezprecedentnou vojenskou pomocou zo Západu".

Dodal však, že Rusko vykonalo úspešné útoky proti ukrajinským skladom so západnými zbraňami. Moskva podľa neho tiež podnikla kroky na zvýšenie produkcie zbraní. Úspech na bojisku totiž "vo veľkej miere závisí od včasného doplnenia zbraní" a ďalšej vojenskej techniky.

Šojgu uviedol, že ruská armáda má na tento rok k dispozícii dostatok munície, ktorú potrebuje na bojisku. Zároveň však vyzval významného výrobcu rakiet, aby urýchlene zdvojnásobil produkciu vysoko presných striel.

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v pondelok opätovne obvinil ruské ministerstvo obrany z nedostatku dodávok munície pre jeho bojovníkov. Tvrdí, že potrebujú 300 ton delostreleckej munície na deň, no dostávajú len tretinu.

(tasr)

  |  

Nemecko: Klimatickí aktivisti pred stretnutím s ministrom opäť blokovali cesty

Klimatickí aktivisti zablokovali v utorok v Berlíne cesty a križovatky pred plánovaným stretnutím nemeckého ministra dopravy Volkera Wissinga s predstaviteľmi zoskupenia Posledná generácia, ktoré tieto protesty organizuje. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Podľa policajného hovorcu sa protesty začali v čase dopravnej špičky o 7.45 h na najmenej 20 miestach v nemeckom hlavnom meste. V ich dôsledku sa vytvorili dlhé dopravné zápchy.

Polícia proti demonštrantom nasadilo spočiatku 170 ľudí, neskôr ich počet zvýšila na 300.

Wissing v reakcii na raňajšie protesty v rádiu Deutschlandfunk uviedol, že takýto druh konania netoleruje. "Ľudia v Nemecku sú už otrávení sedením v dopravných zápchach a chcú, aby vláda rokovala, a vymenili sme si argumenty," povedal minister. Dodal, že súčasná situácia a opakujúce sa protesty už nemôžu pokračovať.

Environmentálna skupina Posledná generácia zintenzívnila v posledných týždňoch svoje protesty v Berlíne. Vyzýva na rozhodnejšie kroky v boji proti klimatickým zmenám a na založenie nového občianskeho zhromaždenia, ktoré by sa zameriavalo na túto problematiku.

Od 19. apríla boli v Berlíne zablokované cesty pri 80 udalostiach a začalo sa vyše 1 100 vyšetrovaní súvisiaceho protiprávneho konania; vyplýva to z údajov, ktoré nemecká polícia zverejnila v piatok.

Polícia tiež každý deň nasadzuje stovky policajtov, aby zabraňovali blokádam ciest alebo ich rýchlo rušili.

(tasr)