Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dodávky ruskej ropy po mori rastú

Dodávky ruskej ropy po mori sa zvyšujú. A hoci Moskva pred dvomi mesiacmi pohrozila znížením produkcie, nebadať žiadne známky trvalého poklesu tokov ropy z krajiny. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Ruský export za týždeň do 28. apríla vzrástol o približne 680-tisíc barelov (1 barel = 159 litrov) denne v porovnaní s predchádzajúcim týždňom na 4,08 milióna barelov/deň. Štvortýždňový priemer exportu po mori sa takmer nezmenil, keďže klesol len o 12-tisíc barelov na 3,45 milióna barelov denne. Ukázali to údaje agentúry Bloomberg o sledovaní tankerov.

Dodávky po mori tak stále neodrážajú avizované zníženie produkcie v marci.

Moskva zastavila zverejňovanie údajov o produkcii ropy a kondenzátu, čo sťažuje vyhodnotenie, či skutočne obmedzila produkciu ešte pred jej znížením v máji, na ktorom sa dohodla s partnermi z aliancie OPEC+.

Známkou toho, že Kremeľ potrebuje hotovosť na financovanie vojny na Ukrajine, je fakt, že sa opäť obracia na svoj ropný priemysel a skúma rôzne možnosti od zníženia dotácií na palivo až po daň z mimoriadnych ziskov, aby zvýšil svoje rozpočtové príjmy.

Prezident Vladimir Putin medzitým zakázal vývoz ropy tým zahraničným kupcom, ktorí dodržiavajú cenový strop stanovený skupinou G7. Udelil však výnimku tzv. spriateleným krajinám.

Odklon ropy predtým dodávanej do Poľska a Nemecka cez ropovod Družba zvýšil námorné toky na začiatku tohto roka na priemerných 3,32 milióna barelov denne z 2,94 milióna barelov/deň na konci roka 2022. Toky do Nemecka sa zastavili na konci roka 2022 a dodávky do Poľska boli zastavené koncom februára, keď poľská štátom kontrolovaná rafinéria ropy PKN Orlen ukončila posledný kontrakt s ruským dodávateľom.

Ruský námorný vývoz ropy do európskych krajín za 28 dní do 28. apríla klesol na 63-tisíc barelov denne, pričom jedinou destináciou, kam táto ropa smerovala, bolo Bulharsko. Do severoeurópskych krajín nebola počas štyroch týždňov do 28. apríla dodaná žiadna ruská ropa.

Vývoz do Turecka, jediného zostávajúceho odberateľa Ruska v Stredozemnom mori, vzrástol za štyri týždne do 28. apríla na 140-tisíc barelov denne.

Európsky trh, ktorý denne spotreboval viac ako 1,5 milióna barelov ropy z exportných terminálov v Baltskom, Čiernom mori a Arktíde, sa takmer úplne stratil a nahradili ho vzdialené destinácie v Ázii, kam sú dodávky oveľa drahšie a časovo náročné.

Kombinované dodávky ropy tankermi do Číny a Indie plus menšie toky do Turecka a množstvo ropy na lodiach, ktoré ešte neukázali konečnú destináciu, v uplynulých týždňoch rástli a dosiahli rekordných 3,39 milióna barelov denne.

Až donedávna sa Rusko spoliehalo na západné poisťovne pri tankeroch, ktoré vyvážajú ropu. Jeden z týchto prepravcov však stratil štandardné poistenie pre svoju flotilu po tom, ako sa ukázalo, že nedodržal cenový strop skupiny G7.

(tasr)

Minúta  |  

Fico neočakáva otvorenie mimoriadnej schôdze k cenám potravín ani v stredu

Opozičná strana Smer-SD urobila všetko potrebné, aby parlament na mimoriadnej schôdzi rokoval o riešení situácie s vysokými cenami potravín, bez podpory koalície však schôdza nemôže byť otvorená. Po utorkovom dvojnásobnom neúspešnom pokuse o otvorenie mimoriadnej schôdze to povedal predseda Smeru-SD Robert Fico s tým, že podobný scenár očakáva aj v stredu (3. 5.).

"Bolo úplne evidentné, že v sále bolo pri prvom hlasovaní okolo 130 až 140 poslancov a významná časť vládnej koalície sa neprezentovala, teda nechcela otvorenie tejto schôdze," povedal Fico. Vládna koalícia podľa Fica nechce rokovať o riešení problému so zdražovaním potravín, pretože nemá žiadne riešenia. Návrhy opozičného Smeru-SD podľa Fica nechcú podporiť, aby strana nezískavala politické body.

Na programe mimoriadnej schôdze majú byť návrhy, ktoré sa zaoberajú cenovou legislatívou, a tiež návrh zákona, ktorý by odpustil prvovýrobcom na pol roka odvody za zamestnancov. Tak by zamestnávatelia ušetrili okolo 25 percent personálnych nákladov.

Návrhy podľa Smeru-SD vznikli ako výsledok odbornej aj politickej diskusie medzi predstaviteľmi strany, prvovýrobcami, potravinármi a obchodníkmi. Na stretnutí bol prítomný aj predseda pôdohospodárskeho výboru parlamentu Jaroslav Karahuta (Sme rodina).

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ nesúhlasí s tvrdením Washingtonu, že Moskva prišla od decembra o 100-tisíc vojakov

Moskva odmieta americké odhady o 100-tisíc ruských obetiach na Ukrajine od decembra minulého roka. V telefonáte pre spravodajskú televíziu CNN to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Washington nemá absolútne žiadny spôsob, ako poskytnúť správne čísla, a takto by sa s tým malo zaobchádzať. Musíte sa zamerať na čísla, ktoré (ruské) ministerstvo obrany zverejní včas,“ povedal Peskov.

Biely dom odhaduje, že Rusko od decembra utrpelo vo vojne na Ukrajine 100-tisíc obetí vrátane viac ako 20-tisíc mŕtvych po tom ako ukrajinské sily zadržali ťažký útok ruských síl na východe Ukrajiny. V pondelok to uviedol hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby s tým, že takmer polovicu zabitých tvoria bojovníci zo žoldnierskej Wagnerovej skupiny, pričom mnohí z nich sú trestanci prepustení z väzenia, aby sa pridali do bojov.

Ruské ministerstvo obrany nezverejnilo aktualizácie o obetiach od septembra minulého roka, keď ruský minister obrany Sergej Šojgu oznámil, že zahynulo 5 937 ruských vojakov.

Šojgu v utorok povedal, že „napriek bezprecedentnej vojenskej pomoci západných krajín utrpel nepriateľ značné straty“ a Ukrajinci „len za ostatný mesiac stratili viac ako 15-tisíc ľudí“.

(sita)

Minúta  |  

Rusko deportuje nemeckého občana za šírenie LGBTQ propagandy

Ruské úrady pokutovali za šírenie homosexuálnej propagandy nemeckého občana, ktorého sa chystajú z krajiny aj deportovať. TASR správy prevzala v utorok od agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na ruskú štátnu agentúru RIA Novosti.

Nemec bol prevezený z polostrova Kamčatka na ruskom ďalekom východe a v utorok v popoludňajších hodinách bude deportovaný cez Turecko. Okrem toho mu bola uložená pokuta vo výške 150-tisíc rubľov (asi 1 700 eur).

Súd v prípade 40-ročného Nemca rozhodol začiatkom apríla. Podľa správ médií vyhľadával muž cez internet kontakty s ruskými občanmi s vidinou nadviazania sexuálneho vzťahu.

Rusko vlani na jeseň zvýšilo už beztak prísne tresty za šírenie toho, čo ruský zákon označuje ako LGBTQ propaganda. Podľa novej legislatívy je možné uložiť pokutu za akékoľvek prezentovanie homosexuality v pozitívnom svetle.

Tento zákon je cielený predovšetkým na obsah v médiách, literatúre, filmoch, reklamách a osobných príspevkoch na sociálnych sieťach. Podľa kritikov je formulácia nového zákona príliš nejasná a je možné ho interpretovať rôznymi spôsobmi, pričom je na jeho základe možné ľudí odsúdiť aj za súkromné aktivity.

(tasr)

Minúta  |  

Amnesty International: Program májovej schôdze NR SR vyvoláva z ľudskoprávneho hľadiska obavy

Program májovej riadnej schôdze Národnej rady (NR) SR vyvoláva z ľudskoprávneho hľadiska obavy. Mimovládna organizácia Amnesty International (AI) Slovensko preto vyzvala poslancov, aby pri hlasovaní zohľadňovali ľudskoprávne záväzky Slovenska. Organizácia ďalej zákonodarcom pripomenula, že ich povinnosťou je chrániť obyvateľstvo pred diskrimináciou a škodlivými spoločenskými javmi bez ohľadu na rasu, rodovú identitu i sociálnu situáciu. V tlačovej správe o tom informovala Natália Šmídová z AI Slovensko.

Jedným zo škodlivých návrhov je podľa organizácie novela zákona o rodnom čísle, ktorej schválenie by znamenalo de facto znemožnenie právnych tranzícií. Úradná zmena rodu je pritom na Slovensku už desaťročia legálna. „V súčasnosti je na Slovensku možné podstúpiť právnu tranzíciu, ktorá zahŕňa aj zmenu rodného čísla a mena, a to na základe splnenia zákonných podmienok vrátane psychiatrického posudku, podstúpenia hormonálnej liečby a ďalších krokov. Zmena zákona by od ľudí, ktorí majú záujem o úradnú zmenu rodu, vyžadovala genetický test. Chromozómy sú však len jedným zo znakov, ktoré určujú pohlavie človeka," vysvetlila Šmídová.

Výsledok prvého hlasovania, v ktorom novelu podporilo 87 poslancov, považuje organizácia za tragickú ukážku transfóbie a neznalosti, ktorá v NR SR vládne. „Aj keď sa z názvu zákona a rétoriky predkladateliek môže zdať, že ide o čisto administratívnu zmenu, opak je pravdou - v prípade schválenia zákona by dôsledkom bolo utrpenie transrodových ľudí na Slovensku a hrubé porušenie ich ľudských práv," myslí si riaditeľ AI Slovensko Rado Sloboda. Mimovládna organizácia proti prijatiu novely zákona o rodnom čísle spustila petíciu, ktorá si získala pozornosť aj za hranicami Slovenska. Podporilo ju viac ako sedemtisíc ľudí.

Amnesty International Slovensko ďalej tvrdí, že Ministerstvo spravodlivosti SR premrhalo významnú šancu posilniť ochranu obyvateľstva Slovenska pred sexuálnym násilím a znásilnením a nezaradilo definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu do predloženej novely Trestného zákona. „Do parlamentu, naopak, smeruje návrh redefinície znásilnenia, ktorý je veľkým sklamaním pre ľudí, ktorí čelili, čelia a budú čeliť znásilneniu a sexuálnemu násiliu," tvrdí Sloboda. V súvislosti s tým organizácia spolu s desiatkami odborníkov z oblasti rodovej rovnosti, pomoci preživším sexuálneho násilia či sociálnej spravodlivosti poslala poslancom otvorený list s výzvou, aby sa postavili za ľudské práva a ochranu ľudí pred sexualizovaným násilím a podnikli všetky kroky potrebné na to, aby bola nedostatočná definícia obsiahnutá v návrhu novely Trestného zákona upravená.

Organizácia v nie poslednom rade upozornila aj na rómske deti na Slovensku, ktoré sú diskriminované vo vzdelávaní. „Slovensko má šancu na nápravu, a tým momentom je práve prijatie takej novely školského zákona, ktorá bude obsahovať aj konkrétne opatrenia na predchádzanie diskriminácií a jej odstránenie," tvrdí Sloboda. Pozitívne vnímajú novovznikajúce nástroje, akým je právny nárok na miesto v materskej škole alebo katalóg podporných opatrení, avšak izolovane. Bez ráznych desegregačných opatrení, budú mať len malý alebo žiadny vplyv na zmenu segregačného stavu. „Odvážnejším signálom, že Slovensko chce zabojovať proti nezákonnej segregačnej praxi je práve zahrnutie definície segregácie do novely, ktoré môže zohrať významnú úlohu pri súdnych sporoch či rozhodovaní inštitúcií pri budovaní nových priestorov na vzdelávanie. Definícia musí jasne vymedziť, že nediskriminačný princíp stojí nad inými legitímnymi cieľmi, akým je napr. často spomínaný prístup ku vzdelaniu detí najbližšie k ich bydlisku," myslí si Sloboda.

(sita)

Minúta  |  

Jourová: Európsky zákon o slobode médií vytvoril tri skupiny členských krajín

Cieľom budúceho európskeho zákona o slobode médií (MFA) je chrániť pluralitu a nezávislosť médií na vnútornom trhu EÚ. Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová verí, že sa stane skutočnosťou ešte v roku 2023, informuje spravodajca TASR.

Jourová o pripravovanom zákone hovorila aj minulý týždeň počas stretnutia s novinármi v rámci projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje európske tlačové agentúry vrátane TASR.

Historicky prvé európske nariadenie v oblasti médií Jourová predstavila vlani v septembri. Pre Český rozhlas priznala, že obsahuje opatrenia, ktoré sa členským štátom "možno nebudú páčiť", pretože účelom je vytvoriť čo najväčšiu vzdialenosť medzi politikou a médiami a chrániť médiá pred politickým a ekonomickým tlakom.

Spravodajský portál Euractiv vlani v novembri upozornil, že tento zákon vyvoláva rozporuplné reakcie, pretože novinári vítajú posilnenie svojej ochrany, ale podľa vydavateľov sa zvýši regulácia médií na úkor slobody tlače.

Jourová v rozhovore pre TASR a RTVS upozornila, že sa veľmi snaží, aby bol tento zákon schválený ešte tento rok, čo však záleží aj na Európskom parlamente a členských štátoch, kde na prijatie stačí jednoduchá väčšina hlasov.

"Čo sa týka členských štátov, máme tri skupiny. Do najväčšej skupiny štátov, ktoré tvrdia, že potrebujeme tento zákon, poďme ho spoločne dotvoriť, patrí Slovensko aj Česko a ďalšie východoeurópske štáty. Potom sú krajiny, ktoré tvrdia, že to nemáme robiť, že na to EÚ nemá kompetencie, a to je Poľsko a Maďarsko. A potom sú štáty, ktoré hovoria nesiahajte nám na náš fantastický systém, kde médiá sú chránené zákonom, a to je Nemecko, Dánsko a Rakúsko," opísala.

Podľa jej slov takto sú "karty rozohrané" a eurokomisia má snahu zákon vylepšiť, ak dostane zaujímavé námety.

Hoci oblasť médií je v právomoci členských štátov, Jourová tvrdí, že zákon je stavaný na ochranu mediálneho systému, aby novinári mali pocit bezpečného výkonu práce a cítili sa chránení. Podľa zistení EK najnebezpečnejším obdobím pre novinárov bolo obdobie pandémie koronavírusu. Len v roku 2020 bolo v EÚ asi 900 zranených novinárov najmä počas rôznych demonštrácií a nepokojov.

"Aj tam sa potvrdilo, že štát novinárov nechráni, a preto je potrebné túto situáciu zlepšiť," odkázala Jourová.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.