Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Výpočet výšky vkladu chráneného zákonom by sa mal zmeniť

Výpočet výšky vkladu chráneného zákonom by sa mal zmeniť, aby sa od vkladov neodpočítavali záväzky voči banke. Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane vkladov, ktorý do parlamentu predložil poslanec Národnej rady SR Marián Viskupič (SaS).

"V praxi pôjde najmä o úvery," uviedol predkladateľ v dôvodovej správe. Navrhol tiež, aby banka, v ktorej sa vklady stali nedostupnými, nemusela odovzdať Fondu ochrany vkladov informácie o záväzkoch každého svojho klienta.

"Pri bežnom neveľkom vklade a zároveň hypotéke by klient zo svojho vkladu nedostal nič, pretože vklady sú takmer vždy nižšie ako objem úverov, najmä v prípade hypotéky," vysvetlil navrhovateľ. "Je potrebné zvýšiť istotu klientov, že ich vklad v banke do výšky 100-tisíc eur je bezpodmienečne chránený," dodal. "V súčasnej dobe, keď sú zo Spojených štátov aj Švajčiarska známe reálne prípady bánk v problémoch, je veľmi žiaduce zvýšenie istoty klientov slovenských bánk," odôvodnil.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nadobudol by účinnosť od budúceho januára, uzavrel poslanec.

(tasr)

Minúta  |  

Peskov: Rusko nemá vedomosť o mierovej iniciatíve Vatikánu pre Ukrajinu

Rusko "nemá vedomosť" o mierovej misii pre Ukrajinu, uviedol v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra ANSA, ktorá sa odvolala na ruskú tlačovú agentúru TASS.

Toto vyhlásenie Moskvy prišlo po tom, ako kancelária ukrajinského prezidenta v pondelok pre americkú spravodajskú televíziu CNN deklarovala, že "nevie" o mierovej misii za účasti Vatikánu.

Podľa zdroja blízkeho kancelárii ukrajinského prezidenta Kyjev odmieta mierovú misiu Vatikánu. Citovaný zdroj pre britskú stanicu BBC ozrejmil: "Ukrajinský prezident (Volodymyr) Zelenskyj nesúhlasil s takýmito diskusiami v mene Ukrajiny. Ak prebiehajú rokovania, dejú sa bez nášho požehnania, bez nášho vedomia."

Vyjadrenia Kyjeva a Moskvy sú reakciou na vyhlásenie pápeža Františka počas jeho návratu z návštevy Maďarska, keď počas tlačovej konferencie sa palube lietadla uviedol, že Vatikán je zapojený do
mierovej misie, ktorá sa má pokúsiť ukončiť konflikt medzi Ruskom a
Ukrajinou.

V súčasnosti "prebieha misia, ktorá nie je verejná; keď bude verejná, budem o nej hovoriť," povedal pápež novinárom počas spiatočného letu z Maďarska.

Na otázku, či počas víkendových rozhovorov v Budapešti s maďarským premiérom Viktorom Orbánom alebo so zástupcom ruskej pravoslávnej cirkvi v Maďarsku hovoril o mierových iniciatívach, však pápež neuviedol žiadne podrobnosti.

František tiež v nedeľu informoval, že Vatikán je ochotný pomôcť pri návrate ukrajinských detí, ktoré boli počas vojny na Ukrajine odvlečené do Ruska.

Podľa agentúry AP pápež spomenul, že Svätá stolica už pomohla sprostredkovať výmenu niektorých zajatcov a urobí "všetko, čo je v ľudských silách", aby sa ukrajinské rodiny opäť spojili.

(tasr)

Minúta  |  

Kuleba: Dodanie stíhačiek F-16 Kyjevu je len "otázkou času"

Dodanie bojových stíhačiek typu F-16 Kyjevu je len "otázkou času", uviedol v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

"Domnievam sa, že toto rozhodnutie USA bude závisieť od výsledkov (ukrajinskej) protiofenzívy," uviedol Kuleba vo vysielaní ukrajinskej televíznej stanice 1+1. Stíhačky sú spolu s delostreleckými granátmi a obrnenými vozidlami jednou z troch priorít podpory spojencov Kyjevu.

"Keby sme F-16 mali už teraz, protiofenzíva by bola ďaleko rýchlejšia," povedal šéf ukrajinskej diplomacie s tým, že s ich pomocou by bolo možné ochrániť viac životov ukrajinských vojakov a civilistov pred raketovými útokmi Ruska.

V nadchádzajúcich dňoch sa očakáva začiatok dlho ohlasovanej jarnej ofenzívy ukrajinských ozbrojených síl, ktorej cieľom má byť vytlačenie ruských jednotiek z okupovaných oblastí na juhu a východe Ukrajiny.

Kyjev už viac než 14 mesiacov s masívnou pomocou západných krajín bojuje proti ruským inváznym vojskám. Dodanie západných stíhačiek je už dlho na zozname požiadaviek Ukrajiny, píše DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Dodávky ruskej ropy po mori rastú

Dodávky ruskej ropy po mori sa zvyšujú. A hoci Moskva pred dvomi mesiacmi pohrozila znížením produkcie, nebadať žiadne známky trvalého poklesu tokov ropy z krajiny. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Ruský export za týždeň do 28. apríla vzrástol o približne 680-tisíc barelov (1 barel = 159 litrov) denne v porovnaní s predchádzajúcim týždňom na 4,08 milióna barelov/deň. Štvortýždňový priemer exportu po mori sa takmer nezmenil, keďže klesol len o 12-tisíc barelov na 3,45 milióna barelov denne. Ukázali to údaje agentúry Bloomberg o sledovaní tankerov.

Dodávky po mori tak stále neodrážajú avizované zníženie produkcie v marci.

Moskva zastavila zverejňovanie údajov o produkcii ropy a kondenzátu, čo sťažuje vyhodnotenie, či skutočne obmedzila produkciu ešte pred jej znížením v máji, na ktorom sa dohodla s partnermi z aliancie OPEC+.

Známkou toho, že Kremeľ potrebuje hotovosť na financovanie vojny na Ukrajine, je fakt, že sa opäť obracia na svoj ropný priemysel a skúma rôzne možnosti od zníženia dotácií na palivo až po daň z mimoriadnych ziskov, aby zvýšil svoje rozpočtové príjmy.

Prezident Vladimir Putin medzitým zakázal vývoz ropy tým zahraničným kupcom, ktorí dodržiavajú cenový strop stanovený skupinou G7. Udelil však výnimku tzv. spriateleným krajinám.

Odklon ropy predtým dodávanej do Poľska a Nemecka cez ropovod Družba zvýšil námorné toky na začiatku tohto roka na priemerných 3,32 milióna barelov denne z 2,94 milióna barelov/deň na konci roka 2022. Toky do Nemecka sa zastavili na konci roka 2022 a dodávky do Poľska boli zastavené koncom februára, keď poľská štátom kontrolovaná rafinéria ropy PKN Orlen ukončila posledný kontrakt s ruským dodávateľom.

Ruský námorný vývoz ropy do európskych krajín za 28 dní do 28. apríla klesol na 63-tisíc barelov denne, pričom jedinou destináciou, kam táto ropa smerovala, bolo Bulharsko. Do severoeurópskych krajín nebola počas štyroch týždňov do 28. apríla dodaná žiadna ruská ropa.

Vývoz do Turecka, jediného zostávajúceho odberateľa Ruska v Stredozemnom mori, vzrástol za štyri týždne do 28. apríla na 140-tisíc barelov denne.

Európsky trh, ktorý denne spotreboval viac ako 1,5 milióna barelov ropy z exportných terminálov v Baltskom, Čiernom mori a Arktíde, sa takmer úplne stratil a nahradili ho vzdialené destinácie v Ázii, kam sú dodávky oveľa drahšie a časovo náročné.

Kombinované dodávky ropy tankermi do Číny a Indie plus menšie toky do Turecka a množstvo ropy na lodiach, ktoré ešte neukázali konečnú destináciu, v uplynulých týždňoch rástli a dosiahli rekordných 3,39 milióna barelov denne.

Až donedávna sa Rusko spoliehalo na západné poisťovne pri tankeroch, ktoré vyvážajú ropu. Jeden z týchto prepravcov však stratil štandardné poistenie pre svoju flotilu po tom, ako sa ukázalo, že nedodržal cenový strop skupiny G7.

(tasr)

Minúta  |  

Fico neočakáva otvorenie mimoriadnej schôdze k cenám potravín ani v stredu

Opozičná strana Smer-SD urobila všetko potrebné, aby parlament na mimoriadnej schôdzi rokoval o riešení situácie s vysokými cenami potravín, bez podpory koalície však schôdza nemôže byť otvorená. Po utorkovom dvojnásobnom neúspešnom pokuse o otvorenie mimoriadnej schôdze to povedal predseda Smeru-SD Robert Fico s tým, že podobný scenár očakáva aj v stredu (3. 5.).

"Bolo úplne evidentné, že v sále bolo pri prvom hlasovaní okolo 130 až 140 poslancov a významná časť vládnej koalície sa neprezentovala, teda nechcela otvorenie tejto schôdze," povedal Fico. Vládna koalícia podľa Fica nechce rokovať o riešení problému so zdražovaním potravín, pretože nemá žiadne riešenia. Návrhy opozičného Smeru-SD podľa Fica nechcú podporiť, aby strana nezískavala politické body.

Na programe mimoriadnej schôdze majú byť návrhy, ktoré sa zaoberajú cenovou legislatívou, a tiež návrh zákona, ktorý by odpustil prvovýrobcom na pol roka odvody za zamestnancov. Tak by zamestnávatelia ušetrili okolo 25 percent personálnych nákladov.

Návrhy podľa Smeru-SD vznikli ako výsledok odbornej aj politickej diskusie medzi predstaviteľmi strany, prvovýrobcami, potravinármi a obchodníkmi. Na stretnutí bol prítomný aj predseda pôdohospodárskeho výboru parlamentu Jaroslav Karahuta (Sme rodina).

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ nesúhlasí s tvrdením Washingtonu, že Moskva prišla od decembra o 100-tisíc vojakov

Moskva odmieta americké odhady o 100-tisíc ruských obetiach na Ukrajine od decembra minulého roka. V telefonáte pre spravodajskú televíziu CNN to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Washington nemá absolútne žiadny spôsob, ako poskytnúť správne čísla, a takto by sa s tým malo zaobchádzať. Musíte sa zamerať na čísla, ktoré (ruské) ministerstvo obrany zverejní včas,“ povedal Peskov.

Biely dom odhaduje, že Rusko od decembra utrpelo vo vojne na Ukrajine 100-tisíc obetí vrátane viac ako 20-tisíc mŕtvych po tom ako ukrajinské sily zadržali ťažký útok ruských síl na východe Ukrajiny. V pondelok to uviedol hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby s tým, že takmer polovicu zabitých tvoria bojovníci zo žoldnierskej Wagnerovej skupiny, pričom mnohí z nich sú trestanci prepustení z väzenia, aby sa pridali do bojov.

Ruské ministerstvo obrany nezverejnilo aktualizácie o obetiach od septembra minulého roka, keď ruský minister obrany Sergej Šojgu oznámil, že zahynulo 5 937 ruských vojakov.

Šojgu v utorok povedal, že „napriek bezprecedentnej vojenskej pomoci západných krajín utrpel nepriateľ značné straty“ a Ukrajinci „len za ostatný mesiac stratili viac ako 15-tisíc ľudí“.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.