Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Únia odobrila Holandsku výkupy fariem na zníženie emisií dusíka

Európska komisia (EK) v utorok vyjadrila súhlas s projektom holandskej vlády na výkup fariem s cieľom znížiť emisie dusíka v oblastiach so zvýšenou ochranou prírody. Uviedol to v utorok spravodajský server DutchNews.nl.

Finančné kompenzácie dostanú chovatelia dobytka, ktorí dobrovoľne zatvoria svoje živočíšne farmy v blízkosti oblastí Natura 2000. Podľa eurokomisárky pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej projekt podporí udržateľnejšiu a ekologickejšiu produkciu bez neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže.

Projekt bude otvorený do 27. februára 2028 pre malých a stredných chovateľov dobytka. Kompenzáciu až do výšky 120 percent hodnoty podniku môžu dostať farmári, ktorí definitívne ukončia svoju činnosť a zaručia sa, že nebudú vyvíjať rovnakú činnosť v inej časti Holandska alebo v rámci EÚ.

Celkovo by mohlo byť zatvorených približne 3-tisíc vysoko znečisťujúcich fariem nachádzajúcich sa v blízkosti oblastí sústavy Natura 2000.

Za uvedenie tohto plánu do praxe budú zodpovedné regionálne správy 12 holandských provincií. Podľa DutchNews.nl to však môže skomplikovať Hnutie farmári – občania (BBB), ktoré sa v regionálnych voľbách z 15. marca stalo najsilnejšou stranou vo všetkých provinciách krajiny. Strana je proti povinným výkupom, ktoré navrhla vláda, a chce, aby sa termín stanovený na zníženie emisií dusíka v Holandsku posunul z roku 2030 na rok 2035. To je však v rozpore so záväzkami, ktoré má Holandsko voči EÚ.

Profesijné združenia farmárov na správy z Bruselu zareagovali pozitívne, pričom zdôraznili, že výkupy fariem musia byť na dobrovoľnej báze. Strana BBB sa zatiaľ k stanovisku eurokomisie nevyjadrila.

(tasr)

Minúta  |  

Na diaľnici D1 za Sencom v smere do Bratislavy sa prevrátil kamión. Doprava je zablokovaná

Na diaľnici D1 za Sencom v smere do Bratislavy na 24. kilometri sa prevrátil kamión. Úsek je neprejazdný. Pre TASR to potvrdila bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

Správu budeme aktualizovať.

(tasr)

Minúta  |  

Výpočet výšky vkladu chráneného zákonom by sa mal zmeniť

Výpočet výšky vkladu chráneného zákonom by sa mal zmeniť, aby sa od vkladov neodpočítavali záväzky voči banke. Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane vkladov, ktorý do parlamentu predložil poslanec Národnej rady SR Marián Viskupič (SaS).

"V praxi pôjde najmä o úvery," uviedol predkladateľ v dôvodovej správe. Navrhol tiež, aby banka, v ktorej sa vklady stali nedostupnými, nemusela odovzdať Fondu ochrany vkladov informácie o záväzkoch každého svojho klienta.

"Pri bežnom neveľkom vklade a zároveň hypotéke by klient zo svojho vkladu nedostal nič, pretože vklady sú takmer vždy nižšie ako objem úverov, najmä v prípade hypotéky," vysvetlil navrhovateľ. "Je potrebné zvýšiť istotu klientov, že ich vklad v banke do výšky 100-tisíc eur je bezpodmienečne chránený," dodal. "V súčasnej dobe, keď sú zo Spojených štátov aj Švajčiarska známe reálne prípady bánk v problémoch, je veľmi žiaduce zvýšenie istoty klientov slovenských bánk," odôvodnil.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nadobudol by účinnosť od budúceho januára, uzavrel poslanec.

(tasr)

Minúta  |  

Peskov: Rusko nemá vedomosť o mierovej iniciatíve Vatikánu pre Ukrajinu

Rusko "nemá vedomosť" o mierovej misii pre Ukrajinu, uviedol v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra ANSA, ktorá sa odvolala na ruskú tlačovú agentúru TASS.

Toto vyhlásenie Moskvy prišlo po tom, ako kancelária ukrajinského prezidenta v pondelok pre americkú spravodajskú televíziu CNN deklarovala, že "nevie" o mierovej misii za účasti Vatikánu.

Podľa zdroja blízkeho kancelárii ukrajinského prezidenta Kyjev odmieta mierovú misiu Vatikánu. Citovaný zdroj pre britskú stanicu BBC ozrejmil: "Ukrajinský prezident (Volodymyr) Zelenskyj nesúhlasil s takýmito diskusiami v mene Ukrajiny. Ak prebiehajú rokovania, dejú sa bez nášho požehnania, bez nášho vedomia."

Vyjadrenia Kyjeva a Moskvy sú reakciou na vyhlásenie pápeža Františka počas jeho návratu z návštevy Maďarska, keď počas tlačovej konferencie sa palube lietadla uviedol, že Vatikán je zapojený do
mierovej misie, ktorá sa má pokúsiť ukončiť konflikt medzi Ruskom a
Ukrajinou.

V súčasnosti "prebieha misia, ktorá nie je verejná; keď bude verejná, budem o nej hovoriť," povedal pápež novinárom počas spiatočného letu z Maďarska.

Na otázku, či počas víkendových rozhovorov v Budapešti s maďarským premiérom Viktorom Orbánom alebo so zástupcom ruskej pravoslávnej cirkvi v Maďarsku hovoril o mierových iniciatívach, však pápež neuviedol žiadne podrobnosti.

František tiež v nedeľu informoval, že Vatikán je ochotný pomôcť pri návrate ukrajinských detí, ktoré boli počas vojny na Ukrajine odvlečené do Ruska.

Podľa agentúry AP pápež spomenul, že Svätá stolica už pomohla sprostredkovať výmenu niektorých zajatcov a urobí "všetko, čo je v ľudských silách", aby sa ukrajinské rodiny opäť spojili.

(tasr)

Minúta  |  

Kuleba: Dodanie stíhačiek F-16 Kyjevu je len "otázkou času"

Dodanie bojových stíhačiek typu F-16 Kyjevu je len "otázkou času", uviedol v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

"Domnievam sa, že toto rozhodnutie USA bude závisieť od výsledkov (ukrajinskej) protiofenzívy," uviedol Kuleba vo vysielaní ukrajinskej televíznej stanice 1+1. Stíhačky sú spolu s delostreleckými granátmi a obrnenými vozidlami jednou z troch priorít podpory spojencov Kyjevu.

"Keby sme F-16 mali už teraz, protiofenzíva by bola ďaleko rýchlejšia," povedal šéf ukrajinskej diplomacie s tým, že s ich pomocou by bolo možné ochrániť viac životov ukrajinských vojakov a civilistov pred raketovými útokmi Ruska.

V nadchádzajúcich dňoch sa očakáva začiatok dlho ohlasovanej jarnej ofenzívy ukrajinských ozbrojených síl, ktorej cieľom má byť vytlačenie ruských jednotiek z okupovaných oblastí na juhu a východe Ukrajiny.

Kyjev už viac než 14 mesiacov s masívnou pomocou západných krajín bojuje proti ruským inváznym vojskám. Dodanie západných stíhačiek je už dlho na zozname požiadaviek Ukrajiny, píše DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Dodávky ruskej ropy po mori rastú

Dodávky ruskej ropy po mori sa zvyšujú. A hoci Moskva pred dvomi mesiacmi pohrozila znížením produkcie, nebadať žiadne známky trvalého poklesu tokov ropy z krajiny. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Ruský export za týždeň do 28. apríla vzrástol o približne 680-tisíc barelov (1 barel = 159 litrov) denne v porovnaní s predchádzajúcim týždňom na 4,08 milióna barelov/deň. Štvortýždňový priemer exportu po mori sa takmer nezmenil, keďže klesol len o 12-tisíc barelov na 3,45 milióna barelov denne. Ukázali to údaje agentúry Bloomberg o sledovaní tankerov.

Dodávky po mori tak stále neodrážajú avizované zníženie produkcie v marci.

Moskva zastavila zverejňovanie údajov o produkcii ropy a kondenzátu, čo sťažuje vyhodnotenie, či skutočne obmedzila produkciu ešte pred jej znížením v máji, na ktorom sa dohodla s partnermi z aliancie OPEC+.

Známkou toho, že Kremeľ potrebuje hotovosť na financovanie vojny na Ukrajine, je fakt, že sa opäť obracia na svoj ropný priemysel a skúma rôzne možnosti od zníženia dotácií na palivo až po daň z mimoriadnych ziskov, aby zvýšil svoje rozpočtové príjmy.

Prezident Vladimir Putin medzitým zakázal vývoz ropy tým zahraničným kupcom, ktorí dodržiavajú cenový strop stanovený skupinou G7. Udelil však výnimku tzv. spriateleným krajinám.

Odklon ropy predtým dodávanej do Poľska a Nemecka cez ropovod Družba zvýšil námorné toky na začiatku tohto roka na priemerných 3,32 milióna barelov denne z 2,94 milióna barelov/deň na konci roka 2022. Toky do Nemecka sa zastavili na konci roka 2022 a dodávky do Poľska boli zastavené koncom februára, keď poľská štátom kontrolovaná rafinéria ropy PKN Orlen ukončila posledný kontrakt s ruským dodávateľom.

Ruský námorný vývoz ropy do európskych krajín za 28 dní do 28. apríla klesol na 63-tisíc barelov denne, pričom jedinou destináciou, kam táto ropa smerovala, bolo Bulharsko. Do severoeurópskych krajín nebola počas štyroch týždňov do 28. apríla dodaná žiadna ruská ropa.

Vývoz do Turecka, jediného zostávajúceho odberateľa Ruska v Stredozemnom mori, vzrástol za štyri týždne do 28. apríla na 140-tisíc barelov denne.

Európsky trh, ktorý denne spotreboval viac ako 1,5 milióna barelov ropy z exportných terminálov v Baltskom, Čiernom mori a Arktíde, sa takmer úplne stratil a nahradili ho vzdialené destinácie v Ázii, kam sú dodávky oveľa drahšie a časovo náročné.

Kombinované dodávky ropy tankermi do Číny a Indie plus menšie toky do Turecka a množstvo ropy na lodiach, ktoré ešte neukázali konečnú destináciu, v uplynulých týždňoch rástli a dosiahli rekordných 3,39 milióna barelov denne.

Až donedávna sa Rusko spoliehalo na západné poisťovne pri tankeroch, ktoré vyvážajú ropu. Jeden z týchto prepravcov však stratil štandardné poistenie pre svoju flotilu po tom, ako sa ukázalo, že nedodržal cenový strop skupiny G7.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.